Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
8bf/378307.3e4d8d.pdf
PDF · 91.52 KB
No categories available
4To/98/2006
N a j v y š š í s ú d
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obžalovanej
D. R. a spol., pre trestný čin falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov
podľa § 140 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. b/ zákona
č. 140/1961 Zb. v znení zmien a doplnkov (Tr. zák.) účinného do 31. decembra 2005
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona a iné na neverejnom
zasadnutí 10. januára 2008, o odvolaní krajského prokurátora proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre z 30. novembra 2006, sp. zn. 6 T 4/2005, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 258 ods. 1 písm. b/, písm. c/ zákona č. 141/1961 Zb. v znení zmien
a doplnkov (Tr. por.) účinného do 31. decembra 2005 napadnutý rozsudok
s a z r u š u j e.
Podľa § 260 citovaného zákona vec s a v r a c i a Krajskému prokurátorovi
v Nitre na došetrenie.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 30. novembra 2007, sp. zn. 6 T 4/2005,
bol obžalovaný N. C. podľa § 226 písm. c/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby
krajského prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin falšovania
a pozmeňovania peňazí a cenných papierov podľa § 140 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm.
b/, pokus trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1 § 250 ods. 1, ods. 5 spáchané
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb. v znení zmien
a doplnkov (Tr. zák.) účinného do 31. decembra 2005, (ďalej len Tr. zák.), ktoré mal
spáchať na tom skutkovom základe, že
po tom, čo po predchádzajúcej vzájomnej dohode N. C. v presne nezistený
čas v mesiacoch september až november 2002, zadovážil a prechovával falzifikát
šeku vystaviteľa B., L., číslo šeku X. zo dňa
19. novembra 2002 na sumu 7 000 300 GBP, platiteľa J. M. M.,
pre príjemcu S. I. L., ktorý následne odovzdal D. R., obaja spoločne dňa
26. novembra 2002 v čase asi o 13.30 hod. sa dostavili osobne do S., a. s., pobočka
v Z., kde D. R. predmetný šek predložila pracovníčke tejto pobočky na preplatenie
v úmysle získať týmto pre oboch peňažné prostriedky veľkého rozsahu, pričom však
po prijatí tohto šeku bol tento zaslaný na preverenie na Ústredie S., a. s., v B., kde
previerkou bolo zistené, že šek je falošný a z tohto dôvodu následne nedošlo k jeho
preplateniu obvineným a teda k ich neoprávnenému obohateniu a ku škode S., a. s.,
B., v prepočte podľa platného kurzu vo výške 460 640 740 Sk.
Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie krajský prokurátor. Odôvodnil
ho tým, že krajský súd pri hodnotení vykonaných dôkazov nepostupoval dôsledne
v súlade s ustanovením § 2 ods. 6 Tr. por., ktoré je pre hodnotenie dôkazov
rozhodujúce, pretože neprihliadol na dôkazy, ktoré podľa jeho názoru obžalovaného
zo spáchania žalovaných trestných činov usvedčujú. Poukázal na tieto dôkazy
(výpovede spoluobžalovanej D. R., jej brata svedka J. J., A. D., svedkov –
pracovníkov S., a. s., B., zadovážené listinné dôkazy) a vyslovil presvedčenie,
že uvedené dôkazy vylučujú v posudzovanom prípade použitie zásady In dubio pro
reo a oslobodzujúci výrok napadnutého rozsudku.
Z týchto dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 258
ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ zákona č. 141/1961 Zb. v znení zmien a doplnkov
(Tr. por.) účinného do 31. decembra 2007 (ďalej len Tr. por.) zrušil a podľa § 259
ods. 1 tohto zákona vec vrátil krajskému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.
Najvyšší súd na podklade odvolania krajského prokurátora preskúmal
v rozsahu § 254 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov, proti
ktorým môže odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré
predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci v súlade s ustanovením § 263
ods. 1 Tr. por. rozhodol na neverejnom zasadnutí, pretože v ňom uvedené zákonné
podmienky boli splnené (najvyšší súd rozhodol vo veci podľa § 258 ods.1 Tr. por.
a je zrejmé, že zistenú vadu nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí).
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že rozsudok súdu
prvého stupňa je:
chybný, pre chyby rozsudku spočívajúce v tom, že sa súd nevyrovnal
so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 258 ods. 1 písm. b/
Tr. por.).
Na objasnenie veci je potrebné vykonať ďalšie dôkazy a ich vykonanie pred
odvolacím súdom by znamenalo nahrádzať činnosť súdu prvého stupňa (§ 258
ods. 1 písm. c/ Tr. por.) a
pre náležité objasnenie veci je potrebné vec vrátiť na došetrenie prokurátorovi
V posudzovanej veci orgány činné v restnom konaní nepostupovali v zmysle
§ 2 ods. 5 Tr. por., pretože pri jej objasňovaní nezistili skutkový stav veci v rozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie. V rozpore s touto základnou zásadou Trestného
konania a potrebe vykonania ďalšieho dokazovania krajský prokurátor podal vo veci
obžalobu.
Z obsahu predloženého procesného spisu vyplýva, že vo veci proti sebe stoja
dve skupiny dôkazov. Jednu skupinu tvoria výpovede spoluobžalovanej D. R. a jej
brata, svedka J. J.. Títo vypovedali v neprospech obžalovaného s tým, že predmetný
šek priniesol zo zahraničia práve obžalovaný a na preplatenie na území Slovenskej
republiky ho odovzdal spoluobžalovanej s ubezpečením, že šek je v poriadku. Druhú
skupinu dôkazov zas tvoria výpovede obžalovaného N. C., ktorý spáchanie skutku
v celom rozsahu poprel a výpovede ostatných vo veci vypočutých svedkov, z ktorých
ani jeden obžalovaného priamo, či nepriamo zo spáchania skutku neusvedčil.
Niektorí z uvedených svedkov práve naopak, výpovede spoluobžalovanej vo vzťahu
k obžalovanému v určitých smeroch vyvrátili alebo výpoveď obžalovaného potvrdili.
Z listinných dôkazov zadovážených v priebehu dokazovania v prípravnom
konaní vyplýva, že vyšetrovateľ vykonal dokazovanie aj zadovážením správ
Národnej ústredne Interpolu v B. Zo správy z 2. júla 2004 (č. l. 554), ktorá
je prekladom správy Interpolu v B. okrem iného vyplýva, že pri domovej prehliadke
vykonanej v byte č. 5, ul. P., X., u osoby menom R. G. bolo nájdených viacero
fotokópií rôznych šekov, z ktorých jedna bola aj fotokópia predmetného šeku.
V rámci trestného konania vedeného M.. L., vyšetrovacou sudkyňou v Ž., R. G.
vysvetlil, že on navrhol osobe N. C. prijať šek prostredníctvom účtu jednej z jeho
spoločností alebo S. I. L. Za týmto účelom C. odišiel do Čiech v spoločnosti jednej
pani, jeho spoločníčky. Po lehote cca desiatich dní, boli peniaze úverované
a C. prišiel do banky za účelom vyzdvihnutia kapitálu. Obžalovaný mal z výšky
vybranej sumy obdržať 1%. Z tejto správy vyplýva aj skutočnosť, že tamojší Interpol
sa informoval, či Slovenské orgány majú záujem o výsluch R. G..
Z oznámenia vyšetrovateľa Národnej ústredni Interpolu v B.
z 27. októbra 2004 (č. l. 563) vyplýva, že od výsluchu R. G. bolo zatiaľ upustené
a po dohode s dozorovým prokurátorom sa vykonávajú opatrenia týkajúce
sa ponúknutia obvinených D. R. a N. C. na extradičné konanie.
Z pokynu prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry zo 7. apríla 2005 (č. l. 631)
okrem iného vyplýva, že bude potrebné dožiadaním o poskytnutie právnej pomoci
adresovanej príslušnému kompetentnému úradu vo Švajčiarskej federácii požiadať
o vyslúchnutie svedka R. G., nar. X., a zadováženie tam uvedených listinných
dokladov a zápisníc o výsluchu obvineného R. G.
v trestnom konaní vedenom vyšetrovacou sudkyňou v Ž. Zadováženie uvedených
dôkazov môže podstatným spôsobom prispieť k objasneniu veci, predovšetkým
z hľadiska posudzovania subjektívnej stránky trestného činu.
Z pokynu krajskej prokuratúry v Nitre z 23. mája 2005 (č. l. 635) ale vyplýva,
že krajský prokurátor bez akéhokoľvek odôvodnenia od vykonania skôr uvedených
dôkazov významných pre posúdenie veci upustil a vo veci napriek ich absencii podal
obžalobu.
Je teda zrejmé, že k vykonaniu dôkazu významného pre posúdenie veci, ktorý
bolo možné v prípravnom konaní bez problémov vykonať, nedošlo na výslovný pokyn
prokurátora a rovnako nedošlo ani k realizácii prokurátorom zamýšľanej extradícii
obžalovaných do zahraničia.
Na podklade uvedeného možno preto konštatovať, že posudzovaná vec
nie je náležite objasnená a na jej objasnenie je potrebné vykonať dokazovanie
významné pre posúdenie veci.
Týmto významným dokazovaním je výsluch osoby menom R. G. Preto
je nevyhnutné menovaného za dodržania všetkých zákonných ustanovení vypočuť
v procesnom postavení svedka ku skutočnostiam kladeným obžalovaným
za vinu. Takýto postup umožňuje Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných
veciach publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom 550/1992 Zb., ktorý za splnenia
zákonných podmienok umožňuje aj prítomnosť orgánov Slovenskej republiky
na tomto úkone.
Pretože je zrejmé, že nariadený úkon vykoná prokurátor rýchlejšie ako súd
a dôvod zistených nedostatkov vychádzal už z prípravného konania (keď na správny
rozsah a smer vykonania dokazovania vyšetrovateľ nereagoval a následne
ho krajský prokurátor dokonca svojím pokynom zrušil), Najvyšší súd Slovenskej
republiky dospel k názoru, že vec je potrebné vrátiť prokurátorovi na došetrenie.
Okrem nariadeného dokazovania bude úlohou krajského prokurátora vykonať
aj ďalšie dôkazy ak potreba ich vykonania vyvstane v priebehu ďalšieho konania
a budú potrebné na objasnenie veci.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 10. januára 2008
JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Martin Piovartsy
Za správnosť vyhotovenia: