Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Oboer/125/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., zastúpeného

advokátskou kanceláriou F., proti povinnému: A., o vymoženie 265,55 eur s príslušenstvom,

vedenej súdnym exekútorom J. pod sp. zn. EX 1273/2005, vedenej na Okresnom súde Vranov

nad Topľou pod sp. zn. , o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského

súdu v Prešove z 31. januára 2013 č. k. -50, takto

rozhodol:

Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove z 31. januára

2013 č. k. -50 v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe

notárskej zápisnice spísanej 6. marca 2005 notárom J. pod č. N 1167/2005, NZ 9754/2005,

NCRLs 9652/2005 (ďalej len „notárska zápisnica“). Okresný súd Vranov nad Topľou

uvedenej žiadosti vyhovel a súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie.

2

Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením z 28. júna 2012 č. k. -30

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Konštatoval, že o trovách exekučného

konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Zmluva o úvere z 19. októbra 2004

č. 8340220, ktorú uzavrel povinný s oprávneným (ďalej len „zmluva o úvere“ alebo

„zmluva“) je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Súd prvého stupňa zistil, že notárska

zápisnica ako exekučný titul v danej veci bola spísaná osobou oprávnenou, avšak nebola

podpísaná povinným, keďže v notárskej zápisnici je uvedený splnomocnenec M., advokát,

ktorého povinná osoba splnomocnila na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

Pri notárskych zápisniciach súd skúma formálnu aj materiálnu stránku vykonateľnosti

notárskej zápisnice. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 12. mája 2001, č. k. IV.

ÚS 183/2011-16 súd prvého stupňa dospel k záveru, že notárska zápisnica v danom prípade

nezodpovedá požiadavkám, ktoré na ňu ako spôsobilý exekučný titul kladie ustanovenie § 41

ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Uviedol, že najdôležitejšou náležitosťou notárskej

zápisnice je práve súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, pretože tento prejav vôle

povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na

nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ďalej uviedol, že daný prejav vôle nie je

možné urobiť v zastúpení, a to ani na základe udeleného plnomocenstva splnomocnenému

zástupcovi. Plnomocenstvo udelené M., advokátovi na spísanie notárskej zápisnice je

obsiahnuté vo vopred pripravenej formulárovej zmluve, čím bola povinnému odňatá možnosť

ovplyvniť jej obsah, resp. nesúhlasiť s týmto ustanovením zmluvy a podpisom zmluvy sa

vopred vzdal svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy

a svojho záväzku. Uviedol, že s poukazom na zmluva obsahuje

neprijateľnú podmienku, pričom úkon vychádzajúci z neprijateľnej podmienky je neplatný.

V dôsledku takéhoto konania oprávneného povinnému bola odňatá možnosť ovplyvniť obsah

notárskej zápisnice. Súd vychádzal z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica spôsobilá byť

exekučným titulom z materiálneho alebo formálneho hľadiska, exekúcia je neprípustná.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, napadnutým

uznesením uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, návrh oprávneného na prerušenie konania

zamietol a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení svojho

rozhodnutia poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2010 sp. zn.

3

. Uviedol, že notárska zápisnica, ktorú mal súd prvého stupňa k dispozícii

s označením, že ide o exekučný titul nie je listinou o takom právnom úkone týkajúcom sa

uznania dlhu povinným, a to pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby.

Pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu

zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore

so záujmami zastupovaného – povinného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej

skutočnosti, že oprávnený predformuloval M. vo formulárovej zmluve, teda nešlo o výber

zástupcu zo strany povinného. Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal

zápisnicu za povinného. Keďže ide o neplatné splnomocnenie, námietky odvolateľa, že

povinný mohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať nie sú opodstatnené. Neplatný právny

úkon nie je možné odvolať. Uviedol, že súd prvého stupňa správne zastavil exekúciu, pretože

na splnenie podmienok exekúcie treba prihliadať v každom okamihu exekúcie. V tejto

súvislosti poukázal na závery Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. a II. ÚS

498/2010 ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , .

K návrhu oprávneného na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/

(ďalej len „“) a Zmluvy o fungovaní Európskej

únie poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá nepodporuje právny názor

oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade

ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Poukázal na rozsudky Súdneho dvora

EÚ vo veci C-243/08 a C-237/02. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods.

1 v spojení s tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal, nakoľko

oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a povinný si právo na náhradu trov

odvolacieho konania neuplatnil.

Proti potvrdzujúcemu výroku uznesenia odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie.

Dovolanie odôvodnil ustanovením a , že súd

rozhodol nad rámec zverenej právomoci, pretože súdy oboch stupňov nesprávne interpretovali

Exekučného poriadku a a ; ustanovením

, že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, pretože súdy rozhodovali

o materiálnych a formálnych podmienkach vykonateľnosti exekučného titulu v čase, keď už

bolo o nich právoplatne rozhodnuté vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ustanovením

, že súd svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom tým, že

súdy s oprávneným nekomunikovali o jeho právnych a skutkových návrhoch, nevzali

na zreteľ jeho námietky proti prejednaniu veci, konali bez nariadenia pojednávania

4

a dokazovania a nerešpektovali jeho právo, aby jeho právna vec bola „vnútroštátnym súdom

rozhodovaná na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je

po vstupe Slovenskej republiky do EÚ aj výklad práva EÚ“, ustanovením § 241 ods. 2

písm. b/ , že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite

dokazovanie, ustanovením , že rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súdy nesprávne aplikovali

a interpretovali ustanovenia § 44 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 53 ods. 1

, ustanovenia ochrane

spotrebiteľa a tiež Smernice Rady 93/13/EHS. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania a navrhol,

aby dovolací súd rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia.

Taktiež navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil podľa

a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

predložil prejudiciálne otázky:

1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny

úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť ho kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne

splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby

v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej

príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?

2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie

vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia

s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni reálnej vymožiteľnosti existujúcej pohľadávky

veriteľa voči spotrebiteľovi?

Uvedený návrh na prerušenie dovolacieho konania dovolateľ odôvodnil tým, že

Súdnemu dvoru EÚ by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa

záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov

konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva

a následnej aplikácie vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky.

Povinný sa k dovolaniu oprávneného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania v zmysle skúmal najskôr, či je

dôvodný návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/

a dospel k záveru, že takýto návrh nie je dôvodný.

Oprávnený v podanom dovolaní navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil podľa

v spojení s a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe

článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky, ktoré sú

uvedené vyššie.

V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že konanie pred Súdnym dvorom o predbežnej

otázke má povahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom Súdny dvor

má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Európskej únie, o platnosti

a výklade aktov inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov

orgánov zriadených aktom Rady Európskeho spoločenstva. Toto konanie je inštitútom

pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretože Súdny dvor

v ňom vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti

komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.

Ustanovenie ukladá povinnosť súdu prerušiť konanie len

vtedy, ak dospel k záveru (rozhodol), že požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej

otázke, pretože je potrebné podať výklad komunitárneho práva, ktorý je rozhodujúci

pre riešenie v danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu

účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru EÚ na vydanie

rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci

aplikuje ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah

právnych noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný

výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá žiadnu komunitárnu

relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny. Ak súd pri priebežnom

posudzovaní veci nedospeje k záveru o potrebe výkladu komunitárneho práva, prejednanie

a rozhodnutie veci sudcom vnútroštátneho súdu nezakladá v takom prípade ani procesné vady

konania v zmysle , resp. písm. g/

6

Vyriešenie právnych otázok nastolených dovolateľom v tomto konaní patrí

do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho rozhodnutia Súdneho

dvora EÚ. Nie sú interpretované právne normy komunitárneho práva, ktorých výkladu sa

dovolateľ domáhal. Podľa názoru dovolacieho súdu nie je otázka výkladu komunitárneho

práva pre riešenie daného prípadu rozhodujúca, preto návrh na prerušenie konania zamietol.

V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa je dovolanie tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/

) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania podľa

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom

výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu.

V predmetnej veci odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, nejde ani

7

o uznesenie uvedené v § 239 ods. 2 písm. b/ a c/. Rovnako na danú vec nemožno aplikovať

ani prípady upravené v Vzhľadom na uvedené, procesná prípustnosť

dovolania v zmysle a nie je proti napadnutému uzneseniu daná.

V zmysle /druhá veta/ je dovolací súd povinný prihliadnuť vždy

na prípadnú procesnú vadu uvedenú v Iba v prípade, že by rozhodnutie

odvolacieho súdu alebo predchádzajúce konanie vykazovalo procesnú vadu uvedenú v ust.

by bolo dovolanie prípustné. Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie

podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa až g/

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka

konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovanie

vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát).

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Procesná prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľ vo svojom dovolaní namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust.

, , , ktorými odôvodňoval prípustnosť dovolania.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky najskôr

osobitne zameral či oprávnenému bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom

v zmysle dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia tak ako to tvrdí

vo svojom dovolaní.

Vadou konania, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa je

taký závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

8

a právom chránených záujmov. Ustanovenie odňatie možnosti konať

pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym

hodnotením zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môže ísť o právo podať, predniesť

(doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa

k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje

návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. O procesnú vadu v zmysle § 237

písm. f/ ide tak aj vtedy, ak súd nerozhodol o procesnom návrhu účastníka konania.

Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že oprávnený vo svojom odvolaní (č. l. 38)

podanom proti uzneseniu súdu prvého stupňa navrhol, aby súd postupom podľa § 109 ods. 1

písm. b/ konanie prerušil a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh

na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 /prvá a druhá veta/ Exekučného poriadku s čl. 1

ods. 1 /prvá veta/ pre rozpor s princípom právnej istoty

a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. V tejto súvislosti

oprávnený uviedol, že pre exekučný súd by malo byť otázne aj to, či je v súlade s princípom

právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok

možné opakované uskutočnenie revízneho postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,

a to bez akejkoľvek časovej limitácie.

Z obsahu spisu dovolací súd tiež zistil, že odvolací súd o tomto procesnom návrhu

oprávneného na prerušenie konania nerozhodol a v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol

žiadne dôvody, pre ktoré sa s uvedeným návrhom na prerušenie konania nezaoberal.

Uvedeným postupom tak odvolací súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom

v zmysle ustanovenia

Zistená vada konania súčasne zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

Táto procesná vada je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté

rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie postihnuté takouto procesnou vadou nie je

možné považovať za správne.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho

súdu v jeho potvrdzujúcom výroku zrušil podľa a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

9

V ďalšom konaní odvolací súd posúdi návrh oprávneného na prerušenie konania podľa

a rozhodne o ňom.

Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu

v napadnutej časti, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa ďalšími námietkami oprávneného

uvedenými v dovolaní nezaoberal.

V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania v zmysle

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 28. mája 2014

JUDr. Beáta Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová