Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/441/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ A. C., bývajúceho

v H., 2/ E. C., bývajúcej v H., obaja zastúpení JUDr. K. Ž., advokátom so sídlom v T.,

proti žalovanej Ľ. Z., bývajúcej v H., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. M. P.,

advokátkou so sídlom v M., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,

vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej proti

rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. apríla 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Martin rozsudkom z 21. decembra 2012 č.k. -198

podielové spoluvlastníctvo žalobcov v rade 1/ a 2/ a žalovanej k nehnuteľnosti, zapísanej

v Katastri nehnuteľností u Katastrálneho úradu Ž. – Správa katastra T., pre katastrálne územie

H. na liste vlastníctva č. X. – parcela K. o výmere X. m² - zastavané plochy a nádvoria zrušil.

Do vlastníctva a spoluvlastníctva účastníkov konania prikázal novovytvorené parcely na

základe Geometrického plánu X., vyhotoveného dňa 12.5.2010 spoločnosťou G., so sídlom

v T., ktorý bol úradne overený dňa 2.6.2010 pod č. X. Správou katastra T. a ktorý je

neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku tak, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov v celosti nadobudli novovytvorenú parcelu KN-C č. X. o výmere

X. m² - zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcu sa v katastrálnom území H.. Žalovaná do

výlučného vlastníctva v celosti nadobudla novovytvorenú parcelu KN-C č. X. o výmere X. m²

- zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcu sa v katastrálnom území H.. Žalobcovia

2

v rade 1/ a 2/ a žalovaná do podielového spoluvlastníctva nadobudli novovytvorenú parcelu

KN-C č. X. o výmere X. m² - zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcu sa

v katastrálnom území H. a to žalobcovia v rade 1/ a 2/ v podiele 1/2-ica a žalovaná v podiele

1/2-ica. V poslednom výroku vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení súd uviedol, že predmetom preskúmavaného

rozhodnutia bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spornej

nehnuteľnosti spoločného dvora – parc. č. X., zapísanej pôvodne na LV č. X., k. ú. H., keď

každá z procesných strán vlastnila zo spornej nehnuteľnosti polovicu. Vykonaným

dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že predpoklady pre zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov reálnou deľbou spoločného pozemku

sú splnené. Zo znaleckého posudku B. H. vyplynulo, že spoločný pozemok – parc. č. X. k. ú.

H. je reálne deliteľná a návrh na rozdelenie spoločného dvora tak, ako ho predpokladá

pripojený geometrický plán X. je možný a navrhuje riešenie, podľa ktorého obe sporné strany

nadobudnú rovnaký podiel na spornom pozemku a bude zachovaný vstup z verejnej

komunikácie. Žalovanou navrhovaný spôsob vyporiadania, ktorý predpokladal prejazd na

pozemok žalobcov cez ich pozemok – parc. č. X. nebol vhodný, nakoľko by žalobcom vznikli

náklady na stavebné úpravy pozemku a urobenie nového vstupu do objektu maštale. Súd

prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania, pretože spoločné

využívanie nehnuteľnosti v minulosti aj v súčasnosti viedlo k neprestajným nedorozumeniam

a konfliktom, ktoré musela často riešiť polícia a vzhľadom na averziu, ktorá medzi účastníkmi

konania existuje, je predpoklad, že by existencia spoluvlastníctva tohto pozemku viedla

k ďalším nedorozumeniam aj v budúcnosti a znemožňovala by tým účelné využívanie

pozemku. Spoločný pozemok – parc. č. X. k. ú H. reálne rozdelil na novovytvorené parcely

v zmysle geometrického plánu X., z ktorých parc. č. X. bola prikázaná do spoluvlastníctva

oboch procesných strán v rovnakých podieloch, teda pre každú procesnú stranu v 1/2-ici

a zvyšok spoločného pozemku bol rozdelený na výmerou rovnaké novovytvorené parcely.

O trovách konania rozhodol v zmysle ust.

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Žiline rozsudkom z 30. apríla 2013 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne

súd prvého stupňa. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho

spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v odvolacom konaní,

konštatoval, že súd prvého stupňa dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa

odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Aj podľa odvolacieho súdu vzhľadom na zistený

3

skutkový stav boli splnené zákonné predpoklady pre použitie ust. § 142 ods. 1 Občianskeho

zákonníka pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov a to reálnou

deľbou spoločného pozemku. Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa postupoval vecne

správne, keď zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov a spoločný pozemok – parc.

č. X. k. ú. H. reálne rozdelil na novovytvorené parcely v zmysle geometrického plánu X..

Poznamenal, že žalovanej nič nebráni, aby si na hranici rozdeleného pozemku postavila plot

a tak chránila svoj majetok. Na záver uviedol, že pokiaľ žalovaná namietala, že dodatok

k znaleckému posudku jej bol doručený na pojednávaní 6.12.2012, v tomto smere jej dal

odvolací súd za pravdu, pretože skutočne dodatok k znaleckému posudku bol doručený

účastníkom konania krátkou cestou na pojednávaní 6.12.2012. Týmto dodatkom sa opravilo

číslovanie parciel, ale nie odpovede na otázky súdu a závery posudku. Na základe vyššie

uvedeného odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (§ 219

ods. 1, 2 ). O trovách konania rozhodol v zmysle ust.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie. Navrhla, aby Najvyšší

súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

prípadne, aby svojím rozhodnutím zrušil rozsudky oboch súdov nižších stupňov a vec vrátil

na ďalšie konanie okresnému súdu. Prípustnosť a dôvodnosť mimoriadneho opravného

prostriedku žalovaná vyvodzuje z ust. Tvrdila, že v konaní pred súdom

prvého stupňa došlo k závažným pochybeniam, v dôsledku ktorých jej bola odňatá možnosť

konať pred súdom. Namietala, že dodatok k znaleckému posudku jej bol doručený krátkou

cestou až na pojednávaní na Okresnom súde Martin 6.12.2012. Pre krátkosť času nemala

možnosť sa s ním oboznámiť, náležite sa k nemu vyjadriť, trvať na jeho doplnení

a v dostatočnej miere si pripraviť otázky na znalca. Poznamenala, že zo strany súdu malo byť

pojednávanie odročené na iný termín, aby mala dostatok času na prípravu pojednávania

k vypočutiu znalkyne, najmä k uplatneniu výhrad k dodatku znaleckého posudku. Z obsahu

dovolania vyplýva, že dovolateľka namietala aj nesprávne skutkové zistenia a právne

posúdenie veci. Dovolateľka zároveň namietala aj správnosť rozhodnutia o trovách konania.

Žalobcovia 1/ a 2/ navrhli dovolanie žalovanej odmietnuť. Uviedli, že v celom procese

súd postupoval uvážlivo a poskytoval dostatočný priestor na vyjadrenia a tiež otázky

účastníkov. Poznamenali, že znalkyňa predložila na začiatku pojednávania 6.12.2012 dodatok

k znaleckému posudku č. X. Dodatok sa týka len údajov o stanovení všeobecnej hodnoty

pozemku, došlo k nepatrnej zmene ceny zrejme vzhľadom na to, že v obci nie je zavedený

plyn. Účastníci konania sa však nesporili o cenu, ale o určenie hranice medzi novo

zameranými pozemkami z pôvodnej spoločnej nehnuteľnosti. Poznamenali, že nedošlo

k odňatiu možnosti žalovanej konať pred súdom. Dôvodom dovolania zo strany žalovanej, je

znovu vyťahovať spory na spoločnom dvore, ktorým chcú reálnou deľbou predísť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), spĺňajúca podmienku jej

povinného zastúpenia v dovolacom konaní ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ). Dospel k záveru,

že dovolanie žalovanej proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné.

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení

s ). Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom

konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia

ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá

konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania. V dovolacom konaní

procesné podmienky upravujú ustanovenia a nasl. ().

Dovolanie v občianskom súdnom konaní je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým

môže dovolací súd zasiahnuť do už odvolacím súdom právoplatne nastoleného stavu právnej

istoty účastníkov konania o predmete konania. Preto dovolanie neslúži na nápravu

akýchkoľvek vád prvostupňovej alebo druhostupňovej fázy základného konania, ale len vád,

ktorých závažnosť zákonodarca povýšil nad právnu istotu účastníkov konania

(). Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je „treťou

inštanciou“, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie.

upravuje dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok,

ktorý možno podať len proti právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu výslovne

uvedeným v zákone [viď (pokiaľ ide o rozsudok) a (pokiaľ ide

o uznesenie)], alebo len v prípade výskytu zákonom osobitne vymenovaných závažných

procesných vád (viď ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

V danom prípade dovolaním žalovanej nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil,

že dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ktorým by súd prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny

názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej

republiky k záveru, že dovolanie žalovanej nie je podľa až 3 procesne

prípustné.

Dovolanie žalovanej by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

uvedených v (tzv. vady zmätočnosti). Povinnosť skúmať, či konanie nie je

zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Toto

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád

v zmysle ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo

k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je

skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľka existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/

netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.

Prípustnosť jej dovolania preto ani z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na dovolateľkou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa dovolací súd

osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej veci jej súdom

prvého stupňa bola odňatá možnosť pred ním konať ( ). Odňatie možnosti

konať pred súdom žalovaná vyvodzuje zo skutočnosti, že sa nemohla oboznámiť s dodatkom

k znaleckému posudku, ktorý jej bol doručený na pojednávaní 6.12.2012. Namietala, že

na pojednávaní sa pre krátkosť času nemohla k dodatku náležite vyjadriť, trvať na jeho

doplnení a položiť znalkyni po jeho preštudovaní relevantné otázky.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval

v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými predpismi, a tým odňal

účastníkom konania ich procesné práva.

Pokiaľ dovolateľka tvrdila existenciu vady v zmysle z dôvodu, že

dodatok k znaleckému posudku jej bol doručený krátkou cestou na pojednávaní a nemohla sa

s ním oboznámiť vopred, táto jej námietka neobstojí. Žalovaná predsa mala možnosť

predniesť svoju argumentáciu a vyjadriť sa k predmetnému dodatku k znaleckému posudku

a to aj v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, čo aj využila, pričom odvolací súd sa

s jej námietkou v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne vyporiadal. Uviedol, že týmto

dodatkom sa opravilo číslovanie parciel, ale nie odpovede na otázky súdu a samotné závery

posudku. Odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil pochybenie, preto ho ako vecne

správny potvrdil. Dovolací súd poukazuje, že v danej situácii žalovaná už cestou riadneho

opravného prostriedku dosiahla sledovaný účel, jej tvrdenie o odňatí možnosti pred súdom

konať nemá tak žiadne opodstatnenie (k tomu porovnaj m. m. R 39/1993). Aj podľa

konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nedostatok pri uplatňovaní

niektorých záruk spravodlivého súdneho konania, napr. na súde prvého stupňa, môže byť

korigovaný konaním na druhostupňovom súde (Le Compte, Van Leuven a De Meyere

v. Belgicko z 23. júna 1981, Adolf v. Rakúsko z 26. marca 1982, Feldbrugge v. Holandsko

z 29. mája 1986; porovnaj tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo 16. januára 2013).

K námietke dovolateľky, že súdy nesprávne právne vec posúdili dovolací súd uvádza,

že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je

síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

K námietke dovolateľky spochybňujúcej posúdenie skutkových zistení dovolací súd

uvádza, že v zmysle ustanovenia dôvodom dovolania nemôže byť samo

nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym

opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241

ods. 2 písm. a/ a b/ ) a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa

dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého

a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného a vyhodnoteného dokazovania. Ťažisko

dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený

dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže vykonávať

dokazovanie ( ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by

mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať správnosť

a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôže

dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať

vykonané dôkazy, pretože na rozdiel od súdu prvého a druhého stupňa nemá možnosť podľa

zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je

zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní podľa ustanovenia § 243a

ods. 2, in fine (arg. „dokazovanie však nevykonáva“).

Žalovaná svojím dovolaním výslovne napáda aj výrok odvolacieho súdu o trovách

konania. Prípustnosť dovolania proti časti rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania treba

posudzovať podľa , nie podľa Ide totiž o rozhodnutie, ktoré má

povahu uznesenia v zmysle , a to aj v prípade, že je pojaté do rozsudku

vo veci samej. Ani v takom prípade nezmení rozhodnutie o trovách konania svoju procesnú

povahu, a preto z hľadiska prípustnosti dovolania treba na neho hľadieť ako na uznesenie.

Ustanovenie ale výslovne ustanovuje, že predchádzajúce odseky 1 a

(pripúšťajúce dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu) neplatia, ak ide o uznesenie

o trovách konania.

Nakoľko prípustnosť dovolania žalovanej vo veci samej nemožno vyvodiť

z ustanovení , v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie na odvolacom

súde bolo postihnuté vadami uvedenými v , Najvyšší súd Slovenskej republiky jej

dovolanie odmietol podľa v spojení s ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok

prípustný.

V dovolacom konaní právo na náhradu trov vzniklo žalobcom 1/ a 2/ (§ 243b ods. 5

v spojení s a ). Dovolací súd im nepriznal

náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady

trov tohto konania ( v spojení s ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. mája 2014

JUDr. Viera Petríková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová