Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3ECdo/7/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom

v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F.F., s.r.o., so sídlom v B.,

IČO: X., za ktorú koná doc. JUDr. B. F., advokát, proti povinnému I. P., bývajúcemu v T.,

o vymoženie 840,47 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn.

, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 31. októbra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

I. Konanie o odvolaní z a s t a v u j e.

II. Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

III. Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Revúca poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe

rozhodcovského rozsudku z 22. januára 2008 sp. zn. SR 10127/07 vydaného Stálym

rozhodcovským súdom, ktorý zriadila S. a.s. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).

Okresný súd Revúca uznesením z 30. apríla 2012 č.k. -10: a/ exekúciu

vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), b/ súdnemu

exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Vychádzal z toho, že v danom prípade bola

25. júna 2007 uzavretá úverová zmluva, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu.

Vzhľadom na to treba na vec aplikovať právnu úpravu danú ustanoveniami Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Súd prvého stupňa po preskúmaní označeného

rozhodcovského rozsudku, úverovej zmluvy a úverových zmluvných podmienok dospel

2

k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v tomto prípade v rozpore s vnútroštátnymi

právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv a s ustanoveniami Smernice

Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

(ďalej len „Smernica“). Rozhodcovská doložka nebola s povinným individuálne dojednaná,

zaradená bola do Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru ako súčasť

formulárovej zmluvy o úvere, ktorú dodávateľ vopred pripravil, pričom spotrebiteľ nemal

možnosť náležitým spôsobom posúdiť jej obsah, podstatu a právne účinky. Rozhodcovská

doložka je so zreteľom na to neprijateľná zmluvná podmienka a ako taká je v zmysle § 53

neplatná. Rozhodcovský súd nemal právomoc vydať označený

rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul. Súd prvého

stupňa preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného

poriadku).

Vyššie uvedené uznesenie Okresného súdu Revúca napadla oprávnená odvolaním

a zároveň žiadala prerušiť konanie podľa

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 31. októbra 2012 sp. zn.

: a/ návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol, b/ napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Aj podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje

predmetná rozhodcovská doložka neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy v zmysle

, ktorá je od počiatku neplatná ( Občianskeho

zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy). Pri posudzovaní označeného rozhodcovského

rozsudku podľa hľadísk vyplývajúcich z

o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) vychádzal prvostupňový súd

správne z ustanovení o spotrebiteľských zmluvách a zisťoval,

či úverová zmluva neobsahuje neprijateľnú podmienku. Dodávateľom vopred naformulovaná

rozhodcovská doložka spôsobuje v neprospech spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán a je neplatná. I keď súd prvého stupňa poveril súdneho

exekútora vykonaním exekúcie, udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je úkonom

súdu, ktorý by vylučoval zastavenie exekúcie z dôvodu uvedeného v zákone. Takýto postup

je v súlade s Exekučným poriadkom aj Súd je oprávnený

v každom štádiu exekučného konania skúmať z úradnej povinnosti, či nie je daný niektorý

z dôvodov, pre ktoré by musel exekúcie zastaviť a samotné udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie nie je prekážkou pre rozhodnutie o zastavení exekúcie. Odvolací súd preto v zmysle

napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Návrh na prerušenie odvolacieho konania zamietol s odôvodnením, že oprávnenou nastolené

otázky, ktoré navrhovala predložiť na prejudiciálne posúdenie Súdnemu dvoru Európskej

únie, sú akademické, irelevantné, nemajúce základ v prejednávanom spore a týkajúce

sa právnej problematiky, ktorá už je riešená judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

Na tomto základe odvolací súd uzavrel, že v danom prípade nie je daný žiadny dôvod

na prerušenie konania.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z Banskej Bystrici z 31. októbra

2012 sp. zn. podala oprávnená odvolanie, ktorým žiadala napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. októbra 2012 sp. zn.

podala oprávnená aj dovolanie, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad

rámec zverenej právomoci“ ( ), lebo nesprávne interpretovali

Exekučného poriadku a a o rozhodcovskom konaní,

2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo ( ), lebo

vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne posúdená pri poverení súdneho

exekútora, aby vykonal exekúciu, 3. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol potrebný

( ), . oprávnenej odňali možnosť konať ( ) tým, že

nezohľadnili jej námietky, konali bez pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jej právo

na to, aby jej právna vec bola rozhodovaná na základe správneho právneho základu, súčasťou

ktorého je aj výklad práva Európskej únie, 5. sa v konaní dopustili inej vady konania majúcej

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), lebo nesprávne

zistili skutkový stav a nevykonali dokazovanie, 6. napadnuté rozhodnutie založili

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Z týchto dôvodov žiadala zrušiť

obe rozhodnutia súdov nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa; zároveň žiadala

prerušiť dovolacie konanie ( ).

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal,

či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej

4

proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z Banskej Bystrici z 31. októbra 2012

sp. zn. .

Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola

už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred

najvyšším súdom, v ktorých - tak, ako aj v tomto prípade - podala odvolanie proti rozhodnutiu

krajského súdu; najvyšší súd konanie o jej odvolaniach v týchto veciach zastavil (viď

napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. marca 2013 sp. zn. a sp. zn.

, ako aj z 25. marca 2013 sp. zn. ) s tým, že a/ odvolaním možno

napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa, b/ rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol

v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené

odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa

(ale je rozhodnutím odvolacieho súdu) a c/ najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní

smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný ( a

a a ). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje

s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.

Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania

oprávnenej nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil ( a ).

II. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie

proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. októbra 2012 sp. zn.

podala včas oprávnená zastúpená v súlade s veta druhá ,

skúmal, či je dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1

písm. c/

K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia zo 14. mája 2013 sp. zn. , , z 3. júla

2013 sp. zn. a sp. zn. , na ktoré v podrobnostiach poukazuje

s tým, že správnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre

účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie

o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov

inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup

súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa ,

má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutom rozhodnutí spomína aj Smernica,

z určujúceho hľadiska išlo ale zo strany súdov nižších stupňov o aplikáciu a interpretáciu

vnútroštátnych právnych predpisov ( a Exekučného poriadku).

Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.

III. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , dovolateľkou napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 3. júla 2013 sp. zn. , zo 14. mája 2013 sp. zn. ,

, z 3. júla 2013 sp. zn. , sp. zn. , a konštatuje, že

6

právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené

aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( ) je daná

iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov v exekučných

veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44 ods. 1

Exekučného poriadku),

2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v (viď aj

rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012, sp. zn. , a tiež Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012, sp. zn. ),

3. ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal a meritórne

rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania - nebol podaný

(žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu; v danom

prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie,

4. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní, či je exekučný

titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení oprávneného

v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva dokazovanie (ako

procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach až ), lebo

je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami

vyplývajúcimi zo spisu,

5. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie s obsahom

listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie exekúcie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne - teda aj bez nariadenia pojednávania,

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného - môže exekučný súd dospieť

k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu)

v neskorších štádiách exekučného konania,

6. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon

rozhodnutia a neznemožňuje oprávnenému možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/

); pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy,

7

nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať

rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

Tieto právne závery (viď 1. až 6.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská doložka

- z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov - je neprijateľná podmienka

spotrebiteľskej zmluvy ( ), čo zakladá jej neplatnosť.

Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať

označený rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

K tvrdeniu oprávnenej, že súdy boli v danom prípade so zreteľom na § 57 ods. 5

Exekučného poriadku (v znení účinnom od 9. augusta 2012) povinné nariadiť pojednávanie,

dovolací súd uvádza, že súd prvého stupňa rozhodol 16. mája 2012, kedy uvedenú povinnosť

nemal. Odvolací súd v zmysle je oprávnený rozhodovať vo veci aj bez

nariadenia pojednávania, okrem prípadov predpokladaných ustanovením

Dovolateľkou namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,

nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí (R 111/1998, a tiež ) a nesprávnosť

právneho posúdenia, na ktorom tieto rozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania

v zmysle a prípustnosť dovolania nezakladajú.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení s

Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo

zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (

v spojení s ). V konaní o jej dovolaní vzniklo procesne úspešnému

povinnému právo na náhradu trov konania proti oprávnenej, ktorá úspech v dovolacom konaní

nemala ( v spojení s a ). Najvyšší

súd nepriznal povinnému náhradu trov týchto konaní, lebo nepodal návrh na ich priznanie

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. júna 2014

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková