Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/300/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa AA - centrum, s.r.o.,

Levočská 6, Poprad, právne zastúpeného JUDr. Mikulášom Buzgom, advokátom so sídlom

Štúrova 20, Košice proti odporkyni I. bytom L. právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou

Turčeková, s.r.o., Dunajská 66, Bratislava, o vydržanie práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. , o dovolaní

navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 24 2.2014, sp. zn. 16

Co 22/2014, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Poprad uznesením zo dňa 21.11.2013, č. k. -461 nepripustil

zmenu návrhu navrhovateľa podaním zo dňa 30.10.2013 s odôvodnením, že výsledky

doterajšieho konania nemôžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu a tiež

z dôvodu, že od nepripustenia zmeny návrhu predchádzajúcim rozhodnutím súdu uznesením

zo dňa 26.9.2013, nenastali také skutkové ani právne okolnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu

návrhu a v danom štádiu konania, keď už súd vykonal rozsiahle dokazovanie vo veci,

zamerané na posúdenie vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k predmetnej

kanalizačnej prípojke, je nehospodárne rozširovať návrh o určenie podielového

spoluvlastníctva k predmetnej kanalizačnej prípojke, čo by vyžadovalo ďalšie dokazovanie

a v konečnom dôsledku by viedlo k predlžovaniu súdneho konania a bolo by v rozpore

s právom účastníka na rýchlu a účinnú ochranu práv.

2

Krajský súd Prešov ako súd odvolací odvolanie navrhovateľa uznesením zo dňa

24.2.2014, sp. zn. odmietol podľa , pretože

odvolanie smeruje proti uzneseniu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné v spojení

s ust. , podľa ktorého odvolanie nieje prípustné proti uzneseniu,

ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu.

Proti uzneseniu Krajského súdu Prešov zo dňa 24.2.2014, sp. zn.

prostredníctvom právneho zástupcu podal navrhovateľ dovolanie, v ktorom žiadal napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu a tiež uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konanie súdu prvého stupňa. Namietal, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom a dovolací dôvod odôvodňoval ustanovením , pretože

odvolací súd nepostupoval v súlade s ustanovením až e/ , ktoré

presne určuje, nesplnenie ktorých náležitostí spôsobuje odmietnutie odvolania. Postup

odvolacieho súdu bol preto nesprávny, pretože neskúmal, či rozhodnutie súdu prvého stupňa

trpí navrhovateľom namietanými vadami, ktoré mali spočívať v námietke kontradiktórnosti

tohto konania a proti rovnosti účastníkov a tiež v bránení v prístupe k súdu. Spôsob, akým

pristupuje súd prvého stupňa k rozhodovaniu o zmene návrhu, je takýmto bránením a keďže

tieto skutočnosti odvolacím súdom skúmané neboli a boli ponechané aj odvolacím súdom

vzhľadom na strohosť rozhodnutia bez povšimnutia, došlo v dôsledku toho k porušeniu práva

dovolateľa na súdnu ochranu podľa SR a podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie navrhovateľa § 243b

ods. 1 zamietnuť. Poukázala na ustanovenie prvá veta , podľa ktorého

môže účastník napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon

nevylučuje. Podľa odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu,

ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu. Keďže uznesením prvostupňového

súdu nebola pripustená zmena návrhu, je nepochybné, že odvolanie proti uzneseniu súdu

prvého stupňa nieje prípustné a odvolací súd musel odvolanie navrhovateľa odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas oprávnená osoba ( ), skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ).

3

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

vydaného vo forme uznesenia sú upravené v ustanoveniach a

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak al odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/)

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/.

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Keďže rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré je dovolaním napadnuté, nevykazuje

znaky niektorého z týchto uznesení, nemožno prípustnosť dovolania vyvodiť z ustanovenia

a

V súvislosti s námietkou dovolateľa, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť

pred súdom konať ( ), ale tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť (

ods. 1 ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení ,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ,

ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v l až g/

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Navrhovateľ v dovolaní nenamietal, že v konaní došlo k procesným vadám v zmysle

až e/ a a existencia takej procesnej vady nevyšla v dovolacom konaní

najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní

nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom ( v spojení s

písm. f/ ).

Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných

mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania

na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej

republiky okrem zákonov aj a nasl. a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu právny

poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojim

procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla účastníkovi konania odnímajú

možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré

mu priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti

druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne

opodstatnenie, preto je vždy nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska

garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.

Dovolateľ tvrdil, že nesprávnym posúdením podmienok pre pripustenie zmeny návrhu

podľa a následné odmietnutie jeho odvolania podľa

v spojení s bolo znemožnené jeho ústavné právo na súdnu ochranu

a bola mu odňatá možnosť konať pred súdom, pretože dôsledkom nepripustenia zmeny

návrhu je bránenie v prístupe k súdu, rovnosti účastníkov konania a najmä porušenie

základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces.

Podľa ods. l navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh

na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk,

pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho

konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu

návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd.

Vtákom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

Civilný proces predstavuje komplex procesnoprávnych vzťahov, ktorého základným

prvkom a neodmysliteľnou pojmovou súčasťou je subjekt konania. Navrhovateľ (žalobca)

disponuje konaním a jeho predmetom a zmena návrhu na začatie konania je základným

dispozičným úkonom zo strany účastníka, ktorý podal predmetný návrh. Zmena návrhu nie

je výlučne dispozičným úkonom účastníka, ale je viazaná na súhlas súdu, ktorý zmenu návrhu

bude posudzovať vždy so zreteľom na hospodárnosť konania. Zásada hospodárnosti konania

je jedna zvedúcich zásad civilného sporového konania a prejavuje sa v konkrétnej

rozhodovacej činnosti súdu. Súd v zásade zmenu návrhu musí pripustiť, okrem prípadov,

ak by výsledky doterajšieho konania neumožňovali konať o zmenenom návrhu, teda

v prípadoch, kedy by výsledky doterajšieho dokazovania a celkovej procesnej aktivity súdu

a ostatných subjektov konania boli zmarené v tom zmysle, že pripustením zmeny návrhu

by sa konalo o úplne odlišných skutočnostiach s úplne odlišnou právnou kvalifikáciou než

doteraz.

6

Dovolací súd sa v predmetnej veci nestotožnil s námietkou dovolateľa o existencii

procesnej vady konania v zmysle , ktorá by mala za následok odňatie

možnosti navrhovateľovi konať pred súdom, v dôsledku nevyhovenia jeho návrhu na zmenu

návrhu v zmysle s následným odmietnutím odvolania odvolacím súdom podľa

v spojení s

Dovolací súd uvádza, že podobnou otázkou prípustnosti tvrdenej procesnej vady

konania sa zaoberal dovolací súd vo viacerých predchádzajúcich rozhodnutiach, v ktorých

účastník tvrdil, že možnosť konať pred súdom mu bola odňatá rozhodnutím odvolacieho súdu,

ktorým mu nebola pripustená zmena návrhu na začatie konania (napr. ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, od ktorého právneho názoru v tejto

veci sa dovolací súd nemá dôvod odkloniť. Uviedol, že zmena návrhu nesmie byť v rozpore

so zásadou hospodárnosti konania a to, či dôsledky určitého procesného postupu alebo úkonu

sú v súlade s touto zásadou, posudzuje súd. Ustanovenie dáva preto

navrhovateľovi možnosť zmeniť návrh len so súhlasom súdu. Úvaha, či výsledky konania,

ku ktorým sa dospelo pred navrhovateľom požadovanou zmenou, môžu alebo nemôžu

byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, súvisí s predbežným hodnotením dôkazov

a výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu a preto táto úvaha

patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny návrhu. Pokiaľ je ním súd

prvého stupňa, navrhovateľ nie je oprávnený napadnúť odvolaním správnosť tejto úvahy, lebo

odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu nie

je prípustné podľa Ani dovolací súd, posudzujúci prípustnosť

dovolania z hľadiska možnosti výskytu procesnej vady konania v zmysle

v konaní odvolacieho súdu, nemôže prehodnocovať správnosť tejto úvahy súdu. (porovnaj

tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. septembra 2011, sp. zn.

, schválené dňa 13.decembra 2011 občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky na uverejnenie v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky).

Vzhľadom na uvedený právny názor dovolacieho súdu, dôvodná nebola ani námietka

dovolateľa, že odvolací súd neskúmal spôsob, akým pristupoval súd prvého stupňa

k rozhodovaniu o zmene žaloby, týmito skutočnosťami sa odvolací súd nezaoberal a záver

súdu prvého stupňa neskúmal a ponechal ich vzhľadom na strohosť rozhodnutia

bez povšimnutia, čím odôvodňoval dovolateľ tvrdené porušenie práva na súdnu ochranu

podľa SR a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd

Ústavný súd SR svojim nálezom sp. zn. zdôraznil, že zmyslom práva

na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, a k tomu zodpovedajúca

povinnosť o veci konať. Ak osoba uplatní svoje právo v súlade so zákonom ustanovenými

podmienkami, orgány súdnej moci majú povinnosti umožniť každému, aby sa uplatnením

práva zaručeného článkom 46 stal účastníkom súdneho konania (-46).

Dovolací súd poukazuje na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky

v obdobnej veci, týkajúcej sa nepripustenia zmeny návrhu v rozhodnutí ,

v ktorej podľa názoru ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1

nemôže byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia

vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu

bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné

kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne.

Dovolací súd zastáva názor, že rozhodnutia obidvoch súdov sú v súlade so zákonom

a preskúmateľné. Súd prvého stupňa rozhodol o zmene návrhu v súlade s ustanovením § 95

a doterajšou rozhodovacou praxou súdov vyššieho stupňa ako aj s vysloveným

právnym názorom v tejto veci a odvolací súd správne postupoval v súlade s ustanoveniami

v spojení s , keď odvolanie

navrhovateľa odmietol, pretože proti uzneseniu, ktorým súd pripustil alebo nepripustil zmenu

návrhu nie je odvolanie prípustné.

Dovolací súd sa nestotožnil ani s námietkami dovolateľa o údajnej nepreskúmateľnosti

odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, keď tvrdil, že odvolací súd sa podstatnými

skutočnosťami, na základe ktorých rozhodol súd prvého stupňa nezaoberal a iba stroho

rozhodol.

Z ustálenej judikatúru ESĽP vyplýva, že právo na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Judikatúra tohto

súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd už vyslovil,

že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na

všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd

dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť

a ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá

by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa názoru do volacieho súdu, skutkové

a právne závery odvolacieho súdu nie sú v posudzovanom prípade zjavne neodôvodnené

a nezlučiteľné s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a článkom 46 ods. 1 , pretože odôvodnenie odvolaním

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu ako celok spĺňa požiadavky zákona

na odôvodnenie rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že navrhovateľ neopodstatnene

namietal, že v konaní mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237

9

písm. f/ ) a preto bolo potrebné tento opravný prostriedok odmietnuť podľa

písm. c/ v spojení s

V dovolacom konaní vzniklo odporkyni právo na náhradu trov dovolacieho konania

proti navrhovateľovi, ktorý úspešný nebol ( , ,

ods. 1 ). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože

v dovolacom konaní nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy konania. (§151

ods. 1 ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 22. júla 2014

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová