Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Oboer/280/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: B., s. r. o.,

so sídlom A., X. B., IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou: V., s. r. o., so sídlom K.,

X. B., IČO: X., proti povinnému: M., nar. X., bytom H., X. H. Š., o vymoženie 1 523,61 eur

s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. J., so sídlom Exekútorského úradu v B.,

A., X. B., pod sp. zn. EX 57/13, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn.

, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31. mája

2013 č. k. -31, takto

rozhodol:

Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Exekučný poriadok“) na základe rozhodcovského rozsudku z 15. mája 2012 sp. zn.

WH-B/0411/0043, ktorý vydal S. zriadený pri R., a. s. so sídlom T., B., IČO: X. (ďalej len

„rozhodcovský rozsudok“).

2

Okresný súd Topoľčany uznesením z 19. marca 2013 č. k. -14 žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol, že zo Zmluvy o úvere č. 2697449607 uzavretej medzi právnym

predchodcom oprávneného a povinným (ďalej len „zmluva o úvere“ alebo „zmluva“) zistil, že

medzi účastníkmi konania ide o spotrebiteľský právny vzťah. Súčasťou zmluvy o úvere sú aj

Obchodné podmienky pre úver (verzia 2/2006), ktoré v čl. 9.2 obsahujú rozhodcovskú

doložku. Uviedol, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor z tejto

rozhodcovskej doložky. Dospel k záveru, že predložené Obchodné podmienky pre úver nie sú

podpísané zmluvnými stranami a splnenie písomnej formy nemožno vyvodiť ani

zo skutočnosti, že zmluvné strany podpísali zmluvu, v ktorej je odkaz na obchodné

podmienky. Súd mal za to, že na platné založenie rozhodcovskej doložky nestačí iba odkaz

v zmluve na obchodné podmienky, pokiaľ tieto neboli podpísané oboma zmluvnými stranami

a ani z nich jednoznačne nevyplýva, o aké obchodné podmienky konkrétne ide. Obchodné

podmienky pre úver v danom prípade síce obsahujú rozhodcovskú doložku, ale ničím

neodkazujú na konkrétny právny vzťah. Zmluva a Obchodné podmienky pre úver neboli ani

len technicky spojené. Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neplatná z dôvodu

nedodržania prepísanej písomnej formy. Rovnako súd dospel k záveru, že rozhodcovská

doložka v danom prípade znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu

štátnym súdom. Takouto rozhodcovskou doložkou sa povinnému odňalo právo

brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, teda

základné právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde vyplývajúce

z SR. Je nepochybné, že rozhodcovskú doložku si povinný osobitne

nevyjednal, bola veriteľom vopred pripravená a dlžník ju nemal možnosť ako zmeniť alebo

ovplyvniť jej obsah, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým

podmienkam. Rozhodcovská doložka je v neprospech povinného aj z dôvodu miesta

rozhodcovského konania. Vzhľadom na uvedené nie je dôvodná ani námietka oprávneného,

že bolo povinnosťou banky ponúknuť klientom neodvolateľný návrh na uzavretie

rozhodcovskej zmluvy vyplývajúca zo o bankách. Rozhodcovskú

doložku súd posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Súd zistil rozpor

exekučného titulu so zákonom, pretože rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je

exekučný titul vychádza z neplatnej rozhodcovskej doložky a nespĺňa zákonom predpísanú

3

písomnú formu. Rozhodcovský súd preto nemal ani právomoc spor prejednať a vydať

predmetný exekučný titul.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, napadnutým

uznesením uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,

že v danom prípade nie je splnená písomná forma rozhodcovskej doložky. Písomná forma je

zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými

stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu

rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Z uvedeného je zrejmé, že

formálna podmienka písomnej formy v danom prípade nebola dodržaná. Ďalej uviedol, že

exekučný súd je už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie

súdneho exekútora povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie

exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie je

vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej. V rámci tohto preskúmavania nie je

exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu ani

rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť

rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. V zmysle

o rozhodcovskom konaní je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak

ako keby právoplatný nebol z hľadísk v tomto ustanovení uvedených. Je teda oprávnený

posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Odvolací súd sa ďalej

stotožnil z dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, a preto sa obmedzil len

na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov v zmysle § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „“). Uviedol, že v danej veci ide teda o spotrebiteľský vzťah.

Bez ohľadu na formu ako aj znenie rozhodcovskej doložky je potrebné ju považovať

za neprijateľnú, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa, a to vtedy, ak spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne

dojednaná ako v danom prípade. Uviedol, že skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súd

prvého stupňa nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval

svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Poukázal

na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. a rozsudok Súdneho dvora EÚ

vo veci C – 40/08. Odvolací súd má za to, že rozhodcovská doložka prakticky vylučuje

všeobecný súd z prejednania veci, pretože z nej vyplýva, že všetky spory zo zmluvy môžu byť

4

prejednané iba pred rozhodcovským súdom, pričom jeho rozhodnutiu sa musia strany

podriadiť. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodcovskú doložku posúdil ako

neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Exekučný titul na základe, ktorého súdny

exekútor žiadal vykonať exekúciu ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal

právomoc rozhodovať daný spor.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Prípustnosť

a dôvodnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s 237 písm. a/

, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ustanovením

písm. d/ , že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie, ustanovením psím. e/ , že sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ustanovením , že účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred ním. Prípustnosť dovolania

odvodzoval aj z ustanovenia Ďalej svoje dovolanie odôvodňoval

ustanovením , že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ustanovením , že

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Navrhol, aby dovolací súd

uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie

alebo, aby alternatívne uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( )

zastúpený v súlade s bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 3 ) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním

napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci dovolanie smeruje

proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné sú uvedené v a , dovolateľom napadnuté uznesenie ale

5

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávneného preto podľa § 239 ods. 1 a 2

prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania nevyplýva ani z ust. , nakoľko v danej veci

súd rozhodol uznesením, pričom odvolací súd nepotvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len,

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľ namieta vadu podľa , t. j., že sa v tej istej veci už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať

znova.

Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným

podmienkam a jej existencia sa skúma v každom štádiu konania a v prípade zistenia vedie

k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní

prejednať tá istá vec.

Z obsahu spisu vyplýva, že konaniu vo veci exekúcie oprávneného: B., s. r. o.,

so sídlom A., B., IČO: X., proti povinnému: M., nar. X., bytom H., o vymoženie 1 523,61 eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn.

na základe rozhodcovského rozsudku z 15. mája 2012 sp. zn.

WH-B/0411/0043 vydaného S. zriadeným pri R.R., a. s. nepredchádzalo žiadne iné konanie

na súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené konanie nie je zaťažené

dovolateľom namietanou vadou ( ).

6

K ostatným obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje

prípustnosť a opodstatnenosť jeho dovolania podaného v preskúmavanej veci sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia sp. zn. , , ,

a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach sú

plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( ) je

daná iba, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 44 ods. 1 Exekučného

poriadku).

Ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania – nebol

podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu; v danom

prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie.

Pri skúmaní vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je exekučný súd oprávnený

riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej

zmluvy, len ktorá platne uzavretá rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc

rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní a teda aj vykonateľnosť rozhodnutia

vydaného v rozhodcovskom konaní; súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu

posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora

na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie

exekúcie bol pripojený exekučný titul; pokiaľ súdy po konštatovaní o neprijateľnosti a tým aj

neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že

spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

povinného, rozhodli o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, tým neodňali oprávnenému možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ).

7

Rovnako má dovolací súd za to, že postup právneho predchodcu oprávneného – P.,

a. s. nezodpovedal v danom prípade ustanoveniu

o bankách, pretože rozhodcovská doložka zrejme nebola naformulovaná tak, aby založila

právomoc rozhodcovského súdu zriadeného bankami alebo ich záujmovým združením (viď §

67 ods. 1 a 2 o platobnom styku a o doplnení a zmene niektorých

zákonov).

Skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

a a aj odôvodnenie dovolaním napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (

v spojení s ). Za porušenie základného práva zaručeného v

nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje

rozhodnutie podľa predstáv oprávneného.

Tieto právne závery zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd

sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade zamietnutím žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších

stupňov nebola oprávnenému odňatá možnosť konať pred súdom.

Oprávnený podal dovolanie aj z dôvodu, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Uvedené dôvody oprávneného sú síce relevantnými dovolacími

dôvodmi (, ), avšak iba v prípade, ak je dovolanie procesne

prípustné.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

8

posúdenie veci je síce relevantným dôvodom bez ďalšieho však prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia).

Keďže prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 a § 238 ods. 3

a dovolacím súdom neboli zistené ani vady konania v zmysle Najvyšší

súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného v súlade s

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je

tento opravný prostriedok neprípustný odmietol.

Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo povinnému zmysle § 243b ods. 5,

a podľa zásady úspechu účastníkov v dovolacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však žiadne trovy dovolacieho konania povinnému

nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 31. júla 2014

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová