Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Oboer/103/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: B., s. r. o.,

so sídlom A., IČO X., zastúpeného advokátskou kanceláriou: V., s. r. o., so sídlom K., IČO:

X., proti povinnému: A., nar. X., bytom N., o vymoženie 1 621,05 eur s príslušenstvom,

vedenej súdnym exekútorom Mgr. J. so sídlom E. v Bratislave, A. pod sp. zn. EX 486/12,

vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. , o dovolaní oprávneného

proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 20. decembra 2012 č. k. -25,

takto

rozhodol:

Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Exekučný poriadok“) na základe rozhodcovského rozsudku z 15. mája 2012 sp. zn.

WH-B/0411/0257, ktorý vydal S. zriadený pri R., a. s., so sídlom T., IČO: X. (ďalej len

„rozhodcovský rozsudok“).

2

Okresný súd Kežmarok uznesením z 5. októbra 2012 č. k. -13 žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol, že Zmluva o úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom

oprávneného a povinným 20. apríla 2007 (ďalej len „zmluva o úvere“ alebo „zmluva“) je

spotrebiteľskou zmluvou na základe, ktorej bol povinnému poskytnutý spotrebiteľský úver

v zmysle o spotrebiteľských úveroch. Súčasťou zmluvy

o úvere sú aj Obchodné podmienky pre úver, v ktorých je v čl. 11.2 upravená rozhodcovská

doložka. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je

neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle absolútne

neplatná. Uviedol, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom

postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho

viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby podstatným

spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Dojednanie rozhodcovskej doložky spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uviedol,

že neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve sa považuje za neplatnú a teda

rozhodcovský súd nemal právomoc takýto spor rozhodovať. Ďalej uviedol, že z ustanovenia

§ 93b Zákona o bankách vyplýva povinnosť banky a pobočky zahraničných bánk ponúknuť

svojím klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, a to tak, aby klient

mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej

zmluvy. Banky a pobočky zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie

rozhodcovskej zmluvy povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia

navrhovanej rozhodcovskej zmluvy. Poučenie spotrebiteľa a jeho voľbu nenapĺňa taký postup

dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných

podmienok. Uviedol, že z obsahu spisu nevyplýva, že by si spotrebiteľ rozhodcovskú doložku

individuálne dojednal.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, napadnutým

uznesením uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,

že Najvyšší súd SR už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu

preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy (sp. zn. , ,

, uznesenie Ústavného súdu SR vo veciach , ).

Odvolací súd poukázal na stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia

3

Krajského súdu v Prešove z 27. septembra 2010 v zmysle, ktorého zmluvná podmienka

v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach

inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná

a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom

konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa

mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Uviedol, že súd prvého

stupňa postupoval správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietol. Ďalej uviedol, že s oprávneným nie je možné súhlasiť, že

išlo o naplnenie § 93b Zákona o bankách. Toto ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie

rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho

rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Zákonom

vyžadované poučenie spotrebiteľa nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská

doložka uvedie len ako súčasť zmluvy alebo ako súčasť obchodných podmienok. Oprávnený

v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. V danom prípade nešlo o individuálne vyjednanie

rozhodcovskej doložky. Súhlasil preto so súdom prvého stupňa, ak takúto podmienku

v spotrebiteľskej zmluve vyhodnotil ako neprijateľnú, neplatnú a tak nezakladajúcu právomoc

rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci. Uviedol, že samotná zmluva o úvere neobsahuje

rozhodcovskú doložku. Obchodné podmienky pre úver nie sú povinným podpísané a z listín,

ktoré sú obsahom spisu je zrejmé, že Obchodné podmienky pre úver netvorili jeden

nedeliteľný dokument s uzavretou zmluvou o úvere. Uviedol, že to by mohlo zvádzať

k záveru, že neboli splnené ani podmienky písomnej formy dohody o rozhodcovskom súde,

či rozhodcovskej doložke.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Prípustnosť

a dôvodnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s 237 písm. a/

(ďalej len „“), že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, ustanovením , že v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už začalo konanie, ustanovením § 237 písm. e/

, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ustanovením

, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred ním. Prípustnosť dovolania odvodzoval aj z ustanovenia Ďalej svoje

dovolanie odôvodňoval ustanovením , že konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ustanovením § 241

ods. 2 písm. c/ , že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Navrhol, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, že poverí súdneho

exekútora vykonaním exekúcie alebo alternatívne, aby uznesenie odvolacieho súdu

a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( )

zastúpený v súlade s bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 3 ) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním

napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie

proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné sú uvedené v a , dovolateľom napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávneného preto podľa § 239 ods. 1 a 2

prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania nevyplýva ani z ust. , nakoľko v danej veci

súd rozhodol uznesením, pričom odvolací súd nepotvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len,

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľ namieta vadu podľa , t. j., že sa v tej istej veci už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať

znova.

Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným

podmienkam a jej existencia sa skúma v každom štádiu konania a v prípade zistenia vedie

k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní

prejednať tá istá vec.

Z obsahu spisu vyplýva, že konaniu vo veci exekúcie oprávneného: B., s. r. o.,

so sídlom A., IČO X., proti povinnému: A., nar. X., bytom N., o vymoženie 1 621,05 eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. na základe

rozhodcovského rozsudku z 15. mája 2012 sp. zn. , ktorý vydal S. zriadený

pri R., a. s. nepredchádzalo žiadne iné konanie na súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté.

Vzhľadom na uvedené konanie nie je zaťažené dovolateľom namietanou vadou (§ 237 písm.

d/ ).

K ostatným obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje

prípustnosť a opodstatnenosť jeho dovolania podaného v preskúmavanej veci sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia sp. zn. , , ,

a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach sú

plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( ) je

daná iba, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

6

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 44 ods. 1 Exekučného

poriadku).

Ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania – nebol

podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu; v danom

prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie.

Pri skúmaní vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je exekučný súd oprávnený

riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej

zmluvy len, ktorá platne uzavretá rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc

rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní a teda aj vykonateľnosť rozhodnutia

vydaného v rozhodcovskom konaní; súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu

posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora

na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie

exekúcie bol pripojený exekučný titul; pokiaľ súdy po konštatovaní o neprijateľnosti a tým aj

neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že

spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

povinného, rozhodli o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, tým neodňali oprávnenému možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ).

Skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

a a aj odôvodnenie dovolaním napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (

v spojení s ). Za porušenie základného práva zaručeného v

nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje

rozhodnutie podľa predstáv oprávneného.

Tieto právne závery zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd

sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade zamietnutím žiadosti súdneho exekútora

7

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších

stupňov nebola oprávnenému odňatá možnosť konať pred súdom.

Oprávnený podal dovolanie aj z dôvodu, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Uvedené dôvody oprávneného sú síce relevantnými dovolacími

dôvodmi (, ), avšak iba v prípade, ak je dovolanie procesne

prípustné.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dôvodom bez ďalšieho však prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O. s .p. a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia).

Keďže prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 a § 238 ods. 3

a dovolacím súdom neboli zistené ani vady konania v zmysle Najvyšší

súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného v súlade s

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je

tento opravný prostriedok neprípustný odmietol.

Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo povinnému zmysle § 243b ods. 5,

a podľa zásady úspechu účastníkov v dovolacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však žiadne trovy dovolacieho konania povinnému

nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

8

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 31. júla 2014

JUDr. Beáta Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová