Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/153/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : JUDr. V. P., M.,

správca konkurznej podstaty úpadcu U., IČO : X., U., zastúpený JUDr. J. Č., advokátom

v B. a obchodnou spoločnosťou A., IČO : X., proti žalovanému : Slovenská republika –

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova

č. 12, Bratislava, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo

14. augusta 2013 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 7. marca 2013 č.k. -831

vyslovil, že je daná zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi nesprávnym

úradným postupom orgánov štátu, s tým, že o výške nároku na náhradu škody a o trovách

konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku. V odôvodnení uviedol, že v konaní bolo

preukázané, že v rámci postupu o schvaľovaní prevádzkarne M. neboli dodržané zákonom

požadované postupy a bolo vydané právoplatné rozhodnutie č. 581/2008 zo dňa 31.3.2008,

ktorým sa prevádzkareň M.M. schválila a to i napriek tomu, že podmienky pre jej schválenie

splnené neboli a teda zo strany pracovníkov RVPS Nitra došlo k nesprávnemu úradnému

postupu pri vydávaní rozhodnutia o udelení certifikátu a pridelení euročísla. Táto skutočnosť

vyplýva jednak z internej správy o vykonanom audite Generálneho riaditeľstva pre zdravie

a spotrebiteľov Európskej komisie, ktorý sa uskutočnil dňa 23.10.2008, a pri ktorom bolo

preukázateľne zistené, že v prevádzkarni bola zistená krížová kontaminácia, keď stavebno-

technické nedostatky (usporiadanie, riešenia a veľkosť) kontaminácii nezabraňujú.

Z interného záznamu spísaného o audite – špecifický audit D., tiež vyplýva, že príslušný

2

orgán mal pri schvaľovacom postupe identifikovať všetky nedostatky a nedodržiavanie

predpisov, tieto mali byť zaznamenané a pred schválením mal prevádzkovateľ potravinového

podniku mať akčný plán na ich úplné odstránenie, aby sa neschválil závod s hygienickými

chybami, resp. mohol sa schváliť podmienečne. Schválenie M. nebolo podmienené

splnením a dodržiavaním podmienok, ale bolo „bezpodmienečné“. Predpísaný schvaľovací

postup bol síce formálne dodržaný, ale neriešil krížovú kontamináciu, neboli vzaté do úvahy

všetky nedostatky prevádzkarne, ktoré mal prevádzkovateľ potravinárskeho podniku (PPP)

odstrániť, a až potom dostať úplné schválenie. Zo záveru vyplýva, že neboli vymenované

všetky nedostatky, nakoľko nešlo o inšpekciu, ale o audit systému. Bolo odporučené

dôkladne skontrolovať a prehodnotiť prevádzkareň, identifikovať všetky nedostatky,

a oddelene zvážiť, čo je problém usporiadania, riešenia konštrukcie a veľkosti priestorov

(stavebno-technický) a čo je prevádzkový problém, vyhotoviť akčný plán na zlepšenie a prijať

opatrenia krátkodobé a dlhodobé. Skutočnosť, že pri schválení prevádzkarne v roku 2008

došlo k nesprávnemu úradnému postupu vyplýva tiež z kontrolného záznamu

z 27.10.2007, v ktorom sú uvedené rovnaké nedostatky ako v internej správe z vykonaného

auditu, z úradného záznamu z marca 2009, kde sa konštatuje krížová kontaminácia

zapríčinená stavebno-technickým usporiadaním priestorov, z úradného záznamu z 5.4.2011,

12.9.2011 a následného nariadenia o zastavení výrobných činností, ktoré sa vykonávajú

v nevyhovujúcich priestoroch, pričom z predložených listinných dokladov vyplýva, že

k zmene stavebno-technického stavu či iným zmenám v M. od schválenia prevádzky

v marci 2008 nedošlo. Z konania RVPS Nitra vyplýva, že pri schválení prevádzky došlo

k nesprávnemu úradnému postupu, nakoľko v marci 2008 bola prevádzka M. schválená

bez podmienok a bez časového obmedzenia v súvislosti so žiadosťou V. T., tak isto bola

schválená aj pri zmene vlastníka prevádzky v máji 2008 a to na žiadosť žalobcu, keď

opätovne bola schválená prevádzka bez podmienok a bez časového obmedzenia na všetky

činnosti a následne bez toho, aby došlo k stavebno-technickým úpravám, či iným zmenám

v predmetnom mäsokombináte, po tom, ako žalobca prenajal mäsokombinát spoločnosti E.,

pracovníci RVPS Nitra skonštatovali pri kontrole dňa 7.9.2011, že v prevádzke nie je možná

výroba z dôvodu ohrozenia potravinovej bezpečnosti a napokon zastavili prevádzkovú

činnosť aj pre žalobcu, čím potvrdili bez ďalšieho, že prevádzka nevyhovovala ani v marci

2008 ani v máji 2008, nakoľko k žiadnej zmene stavebno-technickej u žalobcu nedošlo

a nezmenil sa predmet činnosti a ani objem výrobkov potravín živočíšneho pôvodu oproti

schválenému objemu a výrobkov a činnosti v marci 2008. Túto skutočnosť žalovaný nijak

nevysvetlil ani nepreukázal, že by v priebehu obdobia od roku 2008 do roku 2011 došlo

3

k legislatívnym zmenám, či zmenám priamo v predmetnej prevádzke. Nestotožnil sa

s tvrdením žalovaného, že zistenú krížovú kontamináciu je možné riešiť prostredníctvom

časového harmonogramu a to z dôvodu, že žalovaný toto tvrdenie nijakým spôsobom

nepreukázal, poukazoval len na tvrdenia svedkov – pracovníkov RVPS Nitra, ktorí sa však

bližšie k časovému harmonogramu nijakým spôsobom nevedeli vyjadriť ani nepreukázali, že

by takýto časový harmonogram bol ešte počas prevádzky M. V. T. schválený, a či z ich

strany bolo jeho dodržiavanie kontrolované, a už vôbec sa nijako nevyjadrili k obsahu –

postupnosti nimi tvrdeného časového harmonogramu. Napokon zákon o veterinárnej

starostlivosti možnosť odstránenia krížovej kontaminácie časovým harmonogramom ani

nepripúšťa a prevádzka nebola schválená za podmienky dodržiavania, prípadne schváleného

časového harmonogramu. Z úradného záznamu z 27.10.2008, záznamu o kontrole vykonanej

po audite vyplýva, že žalobca ako kontrolovaný subjekt bol upozornený na porušenie

príslušných ustanovení o veterinárnej starostlivosti a predpisov, ktoré

vykonávajú s príslušnou sankciou a upozornením, ako má podľa príslušného právneho

predpisu postupovať a okrem iného bol uvedený b.č. 1-nariadenie EC č. 853/2004 príloha II,

oddiel I, kapitola III, ods. 1, písmeno a, b, podľa ktorého prevádzkovatelia potravinárskych

podnikov musia zabezpečiť, aby rozrábkárne, ktoré nakladajú s mäsom domácich

kopytníkov boli skonštruované tak, aby sa zabránilo kontaminácii mäsa a to najmä

umožnením trvalého napredovania operácií alebo zabezpečením oddelenia medzi rôznymi

dávkami. Z uvedeného je zrejmé, že konštrukčný problém prevádzkarne, ktorý bol

konštatovaný a na ktorý bol žalobca upozornený, bol identifikovaný až po vykonanom audite

a nebol zistený pri kontrole dňa 28.3.2008, ktorá bola vykonaná pred schválením. Žalovaný

v priebehu konania namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu s odôvodnením, že

o schválenie M. požiadal V. T., a teda že žalobca nebol účastníkom konania

po schválenie predmetnej prevádzkarne. So žalovaným vznesenou námietkou nedostatku

aktívnej legitimácie žalobcu sa nestotožnil, a to z dôvodu, že podľa § 9 ods. 2 zákona

č. právo na náhradu škody má ten, komu bola vytýkaným postupom škoda

spôsobená ako i z dôvodu, že prevodom vlastníckeho práva k predmetnému M. žalobca

vstúpil od práv a povinností pôvodného vlastníka V. T.. So zreteľom na uvedené závery

možno zhrnúť, že postup pracovníkov RVPS Nitra bol pri schvaľovaní prevádzkarne v roku

2008 nesprávny, nakoľko táto skutočnosť okrem iného jednoznačne vyplýva z predloženého

listinného dokladu – interný záznam spísaný v audite – špecifický audit D. a preto uzavrel,

že v tomto ohľade je daná zodpovednosť žalovaného za nesprávny úradný postup, ktorého

sa dopustil orgán verejnej moci, pre ktorý je žalovaný ústredným orgánom štátnej správy.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného rozsudkom zo 14. augusta 2013

č.k. -874 medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Dospel k záveru,

že súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej

zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov a keď

žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd

prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto

riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený skutkový

stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia rozhodol vecne správne. V celom rozsahu

sa s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého medzitýmneho rozsudku po skutkovej

a právnej stránke stotožnil. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch

prvostupňového súdu uviedol, že súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie

rozsiahlym dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval na správny predpis a svoje

rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne,

zrozumiteľne a určite vyplývajú logické nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým

dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti

namietané žalovaným v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov

nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom

rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu.

V posudzovanej veci sa žalobca domáha náhrady škody podľa

Z.z., t.j. že na základe nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia

Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Nitra (RVPS) vznikla žalobcovi škoda vo

výške uplatnenej návrhom. Povaha tohto súdneho konania, v ktorom ide o nárok na peňažné

plnenie, ktorého základom je existencia určitej zodpovednosti, jednoznačne vydanie

medzitýmneho rozsudku pripúšťa, a preto súd prvého stupňa vzhľadom na to, že dokazovanie

výšky vzniknutej škody bude nesporne obtiažne, správne postupoval, keď o základe

nároku žalobcu rozhodol napadnutým medzitýmnym rozsudkom.

Predmetom odvolacieho konania je právne posúdenie vecnej správnosti napadnutého

rozsudku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol tak, že zodpovednosť žalovaného za škodu

spôsobenú žalobcovi nesprávnym úradným postupom orgánov štátu je daná.

Nebolo možné stotožniť sa s námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní

a vytýkajúcimi prvostupňovému súdu procesné pochybenie spočívajúce v nevykonaní

žalovaným navrhovaných dôkazov a zároveň v tom, že ich nevykonanie prvostupňový súd vo

svojom rozhodnutí neodôvodnil. V posudzovanej veci žalovaný poveril svoju

zamestnankyňu na zastupovanie v danej právnej veci pred súdom a po zrušení tohto povolenia

žiadal doplniť dokazovanie jej výsluchom, z čoho vyplýva, že súd prvého stupňa

jednoznačne správne dokazovanie výsluchom navrhovanej osoby nevykonal (skutočnosť,

ktorú odôvodnil na pojednávaní dňa 8.11.2012, viď č.l. 737 spisu), nakoľko poverená

zamestnankyňa pred súdom vypovedala ako účastník konania ( na základe

udeleného poverenia), z dôvodu ktorého ako svedok ( ) už v ďalšom konaní po

zrušení jej poverenia v žiadnom prípade vypovedať nemohla.

K nedostatku vecne aktívnej legitimácie žalobcu namietanej žalovaným uviedol, že

žalobca vstúpil do práv a povinností pôvodného vlastníka, ktorému aj bolo udelené

rozhodnutie na prevádzkovanie mäsokombinátu z dôvodu, že prevádzkareň splnila všetky

požiadavky a preto je v prejednávanej veci nositeľom vecnej aktívnej legitimácie a

skutočnosť, že účastníkom konania nebol právny nástupca pôvodného prevádzkovateľa

mäsokombinátu, ktorému aj bolo vydané rozhodnutie, z ktorého si žalobca v tomto konaní

uplatnil svoj nárok, je právne irelevantná. Je nutné poukázať na skutočnosť, že RVPS Nitra

schválila prevádzku potravinárskeho podniku tri dni po podaní žiadosti žiadateľovi V. T. M.

rozhodnutím zo dňa 31.3.2008 č. X. na všetky činnosti bezpodmienečne a bez časového

obmedzenia, pričom pôvodný žiadateľ o mesiac predal prevádzku novému majiteľovi,

žalobcovi, ktorému rozhodnutie o schválení prevádzky vydal žalovaný dňa 2.5.2008.

Z uvedeného teda vyplýva, že RVPS Nitra v priebehu jedného mesiaca schválila

prevádzkareň najprv prevádzkovateľovi V. T. U. a následne aj žalobcovi z dôvodu splnenia

všetkých zákonom požadovaných podmienok, od udelenia rozhodnutia na prevádzkovanie

mäsokombinátu vykonala v období od 13.5.2008 do 13.10.2008 12 kontrol, pri ktorých

žiadne nedostatky nezistila až do kontroly vykonanej dňa 23.10.2008, na základe

špecifického auditu D., pričom z interného záznamu spísaného o vykonanom audite

vyplýva, že bola zistená krížová kontaminácia prevázdkární, v ktorej je mnoho malých

preplnených miestností usporiadaných nelogicky, zariadenia sú tam, kde nemajú byť, bola

zistená kondenzácia vo viacerých priestoroch, čo svedčí o nie dobrej konštrukcii a riešení

priestorov, pričom k samotnému schvaľovaciemu postupu je v internom zázname uvedené, že

„keď príslušný orgán hodnotil závod, pri schvaľovaní mali byť identifikované všetky

nedostatky a nedodržiavanie predpisov malo byť zaznamenané a pred schválením mal mať

potravinársky podnik akčný plán na ich úplné odstránenie, aby sa neschválil závod

s hygienickými chybami; ak sú nedostatky ojedinelé a nie závažné, mal sa schváliť

6

podmienečne s tým, že tento závod má veľa malých miestností, ktoré sú nelogicky

rozmiestnené a usporiadané a neumožňujú hygienu operácií a napr. výrobky sú tepelne

ošetrené a následne sa s nimi manipuluje v prostredí, kde je možnosť krížovej kontaminácie,

pričom schválenie nebolo podmienené splnením a dodržiavaním podmienok ale bolo

„bezpodmienečné“. Z interného záznamu ďalej vyplýva, že predpísaný schvaľovací postup

bol síce formálne dodržaný, ale neriešil krížovú kontamináciu, neboli vzaté do úvahy všetky

nedostatky prevádzkarne, ktoré mal nový prevádzkovateľ potravinárskeho podniku (PPP)

odstrániť a až potom dostať úplné schválenie. Zo záveru vyplýva, že neboli vymenované

všetky nedostatky, nakoľko nešlo o inšpekciu ale o audit systému. Bolo odporučené dôkladne

skontrolovať a prehodnotiť prevádzkareň, identifikovať všetky nedostatky a oddelene zvážiť,

čo je problém usporiadania, riešenia konštrukcie a veľkosti priestorov (stavebno-technický)

a čo je prevádzkový problém, vyhotoviť akčný plán na zlepšenie a prijať opatrenia krátkodobé

a dlhodobé. Z uvedených dôvodov sa preto nebolo možné stotožniť s tvrdením žalovaného

v podanom odvolaní, že súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku neodôvodnil, v čom

spočíva nesprávny úradný postup žalovaného v schvaľovacom konaní M., nakoľko súd

prvého stupňa nesprávny právny postup žalovaného nielen presvedčivo odôvodnil, ale najmä

v odôvodnení napadnutého rozsudku špecifikoval všetky dôkazy, z ktorých nesprávny úradný

postup žalovaného jednoznačne vyplýva.

K odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa existencie príčinnej súvislosti ako

predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu a skutkovou otázkou uviedol, že predmetom

odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti medzitýmneho rozsudku, ktorým bolo

rozhodnuté o základe nároku, t.j. že žalovaný za škodu spôsobenú žalobcovi zodpovedá

svojím nesprávnym úradným postupom, otázku príčinnej súvislosti medzi jednotlivými

čiastkovými nárokmi na náhradu škody uplatnenej žalobcom bude právne posudzovať

a o nich rozhodovať súd prvého stupňa až v konečnom rozsudku. Pri riešení otázky príčinnej

súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a akou

skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie

zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda

(majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktorého

prípustnosť odôvodňoval ustanovením a dôvodnosť ustanovením

ods. 2 písm.a/, b/, c/ , t.j. že konanie je postihnuté vadami uvedenými v ustanovení

7

, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred odvolacím súdom tým, že odvolací

súd vo veci nenariadil pojednávanie a toto vo svojom rozsudku ani neodôvodnil.

Listom č. X. zo dňa 1.12.2011 na str. 5 a 6 navrhol súdu prvého stupňa, aby v rámci

vykonávania dokazovania prizval do súdneho konania znalcov z príslušných odborov, a to

v súvislosti s údajnou krížovou kontamináciou. Súd prvého stupňa tieto návrhy

žalovaného bez odôvodnenia nevykonal. Ani odvolací súd toto nevykonanie znaleckého

dokazovania neposúdil a neodôvodnil, hoci na to v odvolaní poukázal. V tom vidí vadu

odvolacieho súdu, a to podľa ustanovenia , ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Právoplatný rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci.

Poukázal na pochybenia prvostupňového súdu v tom, že dňa 8.11.2012 na súdnom

pojednávaní nechal za žalobcu, už správcu konkurznej podstaty úpadcu konať J. B., ktorý

v tom čase nemal plnomocenstvo na zastupovanie úpadcu od JUDr. V. P., správcu konkurznej

podstaty úpadcu U. , keďže v súdnom spise sa nachádzajú iba dve plnomocenstvá na

zastupovanie úpadcu a to pre JUDr. J. Č. a A., , za JUDr. A. K., PhD., advokátka. V tejto

súvislosti uviedol, že žalobca nikdy nebol účastníkom konania a to správneho konania, ktoré

napáda z titulu nezákonnosti rozhodnutia vydaného v tomto konaní i nesprávneho úradného

postupu v súvislosti so schvaľovaním prevádzky M.; prevádzkovateľovi potravinárskeho

podniku – V. T. U. a to z mesiaca marec 2008. Vzhľadom na uvedené aj pred dovolacím

súdom vzniesol námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu.

Poukázal aj na skutočnosť, ktorú uvádza odvolací súd v odôvodnení napadnutého

rozsudku, a to na str. 10 vo štvrtom odseku, ostatná časť vety („vznikla žalobcovi škoda vo

výške uplatnenej v návrhu“). Odvolací súd touto vetou prejudikoval výšku škody uplatnenej

návrhom žalobcu napriek tomu, že prvostupňový súd výrokom medzitýmneho rozsudku

rozhodol takto, „vyslovuje, že je daná zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú

žalobcovi nesprávnym úradným postupom orgánom štátu, s tým, že o výške nároku

na náhradu škody a trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku“.

Žalobca v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá sa

nachádza v súdnom spise bol povinný, podľa v tom čase platného ustanovenia § 17 ods. 5

, uviesť aj výšku požadovanej úhrady škody podľa odsekov 1, 2, ktorú

však neuviedol. Túto skutočnosť žalovaný namietal, s touto námietkou sa však súd prvého

stupňa nevysporiadal, túto odvolací súd neposúdil a neodôvodnil v napadnutom rozsudku.

Prvostupňový ani odvolací súd v odôvodnení svojich rozsudkov neodôvodnili, v čom

spočíva nesprávny úradný postup žalovaného v celom tomto schvaľovacom konaní M.

a taktiež vôbec neodôvodnili vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom

i nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

V odôvodnení medzitýmneho rozsudku ani v odôvodnení napadnutého rozsudku nie

sú uvedené dôvody, prečo sa súd prvého stupňa ako aj odvolací súd nezaoberal, neposúdil

a nevyhodnotil výpovede svedkov, ktoré navrhol žalovaný. Svedecké výpovede zachytené

v zápisnici o pojednávaní zo dňa 29.11.2010 či už I. D. a M. V. popierajú všetky nedostatky

pri schvaľovaní prevádzky, na ktoré poukázal žalobca. Ani výpoveď ďalšieho svedka V. T.

nie je v odôvodnení medzitýmneho rozsudku ani v odôvodnení napadnutého rozsudku

posúdená, vyhodnotená a ani uvedené, z akého dôvodu toto nebolo vykonané.

V podanom odvolaní proti medzitýmnemu rozsudku prvostupňového súdu vzniesol aj

viacero vecných argumentov a námietok, ktorými sa odvolací súd účinne nezaoberal, a to

jednak, že prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí konštatuje porušenie povinnosti zo strany

RVPS Nitra (str. 16 ods. 6), k akému konkrétnemu porušeniu povinnosti prišlo však

neuvádza, v konaní bolo preukázané, že v rámci postupu o schvaľovaní prevádzkarne M.

neboli dodržané zákonom požadované postupy – aké postupy ktorého zákona neboli dodržané

a akými dôkazmi bolo v konaní preukázané, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktoré

podmienky neboli splnené už neuvádza, iba poukazuje na právne irelevantnú internú správu

o vykonanom audite zo dňa 23.10.2008, sedem mesiacov od právoplatného schválenia

prevádzky. Na strane 17 v druhom odseku protirečivo uvádza, že predpísaný schvaľovací

postup bol formálne dodržaný. Na tej istej strane v predposlednom odseku nesprávne

poukazuje na kontrolu, ktorá sa uskutočnila 3 a 1/2 roka po právoplatnom schválení

prevádzky, a to dňa 7.9.2011 a konštatuje, že zastavením prevádzkovej činnosti aj pre žalobcu

takto pracovníci RVPS Nitra bez ďalšieho potvrdili, že prevádzka nevyhovovala ani v marci

2008 a ani v máji 2008. Odvolací súd vôbec neprihliadol na argumenty žalovaného

a nevyhodnotil jeho námietky nachádzajúce sa na strane 7., 8. a 9. podaného odvolania proti

9

medzitýmnemu rozsudku súdu prvého stupňa a to v súvislosti s úradným záznamom

č. X. zo dňa 22.7.2009; taktiež s vykonávanou kontrolou zamestnancami RVPS Nitra

u žalobcu dňa 7.9.2011, ako aj s nesprávnou aplikáciou ustanovení slovenských právnych

predpisov i európskej legislatívy k celej tejto právnej veci.

Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že návrh žalobcu sa

zamieta v celom rozsahu alebo ak sú splnené podmienky pre rozhodnutie podľa § 243b ods. 2

prvá veta rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne

navrhol, aby dovolací súd podľa ustanovenia odložil vykonateľnosť napadnutého

rozhodnutia.

Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalovaného navrhol dovolanie žalovaného

odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený zamestnancom,

ktorý za neho koná, skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, ale len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď ).

V prejednávanej veci je dovolaním žalovaného napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.

Pokiaľ ide o dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je podľa

dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti

rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak

smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

10

V danom prípade dovolaním žalovaného nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie

žalovaného nie je podľa až 3 procesne prípustné.

Dovolanie žalovaného by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich

vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa (aj so zreteľom na obsah

dovolania) zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v Uvedené ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

(aj rozsudku) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/

až g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Procesné vady konania v zmysle až e/ a dovolateľ

nenamietal a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania

žalovaného preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

11

So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či

konanie nie je zaťažené vadou v zmysle Odňatím možnosti konať pred

súdom v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie procesne vadný postup súdu, ktorý má

za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka konania (napr. právo zúčastniť

sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo

vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.). Dovolateľ procesnú vadu

konania a prípustnosť jeho dovolania v zmysle vyvodzoval v dovolaní

z toho, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania a bez toho, aby

boli splnené podmienky pre tento procesný postup vyplývajúci z

Odvolací súd v danom prípade vec prejednal a rozhodol 14. augusta 2013. Podľa

ustanovenia v znení , ktorý nadobudol účinnosť

1. januára 2012, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda

senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie, b/ ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, c/ to

vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa ale v ostatných prípadoch (než sú

uvedené v ) môže odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Z dovolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že a/ odvolací súd sa stotožnil

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a že z tohto dôvodu nebolo potrebné

zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ nejde o konanie vo veciach porušenia zásady

rovnakého zaobchádzania, c/ so zreteľom na povahu prejednávanej veci nič nenasvedčuje

tomu, že by nariadenie odvolacieho pojednávania vyžadoval dôležitý verejný záujem, keďže

nejde o veci týkajúce sa v rôznych súvislostiach väčšieho okruhu osôb, napr. spory týkajúce

sa územného celku a pod. Z Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách a ani

z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nemožno vysledovať, že by sa malo

na všetkých súdnych inštanciách pojednávanie vykonávať verejne. Postupom odvolacieho

súdu, ktorý sa neprieči zákonu, nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti dovolateľa konať pred

súdom.

V čase, keď odvolací súd rozhodoval, že predmetná vec bude vyhlásená bez

nariadenia ústneho pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 v spojení s § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2

, boli čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli súdu dňa

8. augusta 2013 (č.l. 871 spisu). Napokon vyplýva to aj zo zápisnice o vyhlásení rozsudku

Krajského súdu v Bratislave zo 14. augusta 2013 (č.l. 872, 873 spisu).

12

To znamená, že postup odvolacieho súdu v danej veci bol v súlade s § 214 ods. 2

a že odvolací súd mohol vec prejednať a rozhodnúť bez nariadenia odvolacieho

pojednávania.

Dovolateľ za odňatie možnosti konať pred súdom považuje nevykonanie ním

navrhovaných dôkazov súdom prvého stupňa a nesprávne zhodnotenie vykonaných dôkazov,

čo podľa jeho názoru viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

Dokazovaním je čas občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára

poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať vo veci, ktorej sa návrh týka,

v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú

potrebné, a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd

v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania

a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie

dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou

súdu (viď ) a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže

mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho

rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle (viď R 37/1993), ktorá by

v danom prípade mohla založiť prípustnosť dovolania podaného žalovaným. Zo samej

skutočnosti, že súd v priebehu konania nevykonal všetky ním navrhované dôkazy alebo

vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno preto vyvodiť, že dovolanie proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa prípustné (viď R 125/1999).

Nevykonaním žalovaným navrhovaného dokazovania preto nemohlo dôjsť k odňatiu jeho

možnosti konať pred súdom.

Žalovaný v dovolaní ďalej namieta, že súdy nesprávne vyhodnotili výsledky

vykonaného dokazovania. V zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo

prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne

vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne

vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne

nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

(pre úplnosť treba dodať, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je

samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – viď § 241

ods. 2 písm.a/ až c/ ).

13

K námietke dovolateľa o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v predmetnom spore

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že otázka

tzv. vecnej legitimácie účastníka (aktívnej alebo pasívnej), je z hľadiska prípustnosti

dovolania irelevantná (viď R 34/1993). Preto tvrdenia žalovaného uvádzané v dovolaní, ktoré

sa týkajú aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, sú pre prípustnosť dovolania právne

bezvýznamné.

Nedôvodná bola aj námietka, ktorú uplatnil žalovaný a ktorá mala spočívať v tom, že

odvolací súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil a že jeho rozhodnutie je tak

nepreskúmateľné.

Odvolací súd v úvodnej časti odôvodnenia svojho rozsudku podrobne zrekapituloval

dôvody rozsudku súdu prvého stupňa a uviedol, že sa s jeho skutkovými a právnymi závermi

ako aj s ich odôvodnením stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu

pripojil ďalšie dôvody, ktorými sa vyporiadal s argumentáciou žalovaného uvedenou

v odvolaní. Najmä poukázal na nesprávny úradný postup žalovaného v schvaľovacom konaní

M., keď Regionálna veterinárna a potravinová správa Nitra svojím rozhodnutím v marci

2008 a opakovane v máji (2.5.2008) povolila prevádzkovať M. a po vykonaní auditu,

ktorému predchádzalo 12 kontrol vykonaných Regionálnou veterinárnou a potravinárskou

správou Nitra 23.10.2008, t.j. 5 mesiacov po vydaní schvaľujúceho rozhodnutia,

deklarovala závažné nedostatky, ktoré prevádzku nielen vážne ohrozili, ale postupne viedli až

k zamietnutiu žiadosti na prevádzkovanie potravinárskeho podniku spoločnosťou E.

rozhodnutím zo dňa 21.9.2011 č.k. X.. Uviedol, že bližšie nedefinuje

pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba v tomto smere aplikovať

príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy a škodu vo

všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného, b/ je

objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,

predovšetkým peňažného. Pre posúdenie predmetnej právnej veci je významné, že škoda ako

predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup je daná len vtedy, ak

vznikla v príčinnej spojitosti s nesprávnym úradným postupom. Ani vzťah príčinnej súvislosti

(kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zákon

č. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba

javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav

(následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom

a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,

14

zodpovednosť za škodu nenastáva. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom

zodpovednosti skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné

rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede (nexus =

spojenie, súvislosť, sled), teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane

jeho rozsahu následkom tejto príčiny. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym

posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (akou

príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za

škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma) za

ktorú je požadovaná náhrada. Podľa názoru dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu

v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa spĺňa požiadavky na riadne a presvedčivé

odôvodnenie v zmysle , keďže ním bola daná odpoveď na všetky podstatné

otázky a námietky týkajúce sa jednak procesného postupu prvostupňového súdu a jednak

skutkového a právneho posúdenia veci. Námietky dovolateľa v tomto smere preto neboli

dôvodné.

V tejto súvislosti s požiadavkami na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia

dovolací súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesení Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 3. júla 2003 a zo 16. marca 2005, podľa

ktorých všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať

na všetky námietky alebo argumenty v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a ktoré zostali sporné, alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom

konaní.

Dovolateľom namietaná tzv. iná vada týkajúca sa hodnotenia dôkazov a z neho

vyvodených skutkových zistení súdom prvého stupňa a tiež aj nesprávne právne posúdenie

veci ( a ) sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi, samé osebe

však prípustnosť dovolania nezakladajú.

So zreteľnom na uvedené dovolací súd dovolanie podľa

v spojení s ako neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať

správnosťou rozsudku odvolacieho súdu aj z hľadiska jeho vecnej správnosti.

15

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. júla 2014

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová