Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)ca8/392042.3c118c.pdf
PDF · 188.09 KB
No categories available
2Cdo/121/2013
Najvyšší súd 2 Cdo 121/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcov :
1/ J. K., 2/ E. K., obaja bývajúci v B., zastúpení JUDr. M. J., advokátom vo V., proti
žalovaným : 1/ A. C., bývajúca v N., 2/ D. N., bývajúca v K., obe zastúpené Mgr. J. S.,
advokátom v N., o 312 732,82 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Komárno
pod sp. zn. 9 C 205/2006, o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre
z 24. mája 2012 sp. zn. 8 Co 133/2011
t a k t o :
Dovolanie žalobcov 1/ a 2/ o d m i e t a .
Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným 1/ a 2/
náhradu trov dovolacieho konania vo výške 1 058,50 € na účet ich právneho zástupcu
Mgr. J. S., advokáta v N. do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Komárno rozsudkom z 2. apríla 2007, č.k. 9 C 205/2006-99 zamietol
žalobu žalobcov 1/ a 2/ o zaplatenie 312 732,82 € s príslušenstvom z titulu nezaplatenej
zmluvnej pokuty. Náhradu trov konania žalovaným 1/ a 2/ nepriznal. Svoje rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 544 ods. 1 a ods. 2, § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a § 109 ods. 1 Exekučného poriadku. Uviedol, že predmetom konania bolo
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 9 421 389 Sk, ktorá vyplývala z uzavretých kúpnych
zmlúv, pričom dospel k záveru, že dohodnutá zmluvná pokuta je v rozpore so zákonom, ako
aj dobrými mravmi.
Krajský súd v Nitre na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ prvýkrát vo veci rozhodol
rozsudkom z 24. apríla 2008 sp. zn. 8 Co 124/2007, kedy napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil, i keď z iných právnych dôvodov. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku
poukázal, že na platnosť dojednania zmluvnej pokuty musí byť v zmysle § 544 Občianskeho
zákonníka dodržaná písomná forma pod následkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu.
Pri dojednaní zmluvnej pokuty zastupoval obe žalované splnomocnený zástupca podľa
plnomocenstva. Z plnomocenstva vyplývalo, že neobsahuje oprávnenie pre splnomocnenca
dojednať za žalované ako predávajúce zmluvnú pokutu. Odvolací súd mal za to, že celý bod
predmetných kúpnych zmlúv, ktorý dojednáva záväzok o zmluvnej pokute je absolútne
neplatný.
Na dovolanie žalobcov 1/ a 2/ Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením
z 31. augusta 2009 sp. zn. 2 Cdo 260/2008 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd mal za to, že pokiaľ odvolací súd potvrdil rozsudok
súdu prvého stupňa z iného právneho dôvodu, vychádzajúc zo skutočností, ktoré v celom
konaní neboli prednesené a žiaden z konajúcich súdov sa nimi nezaoberal, nemali
žalobcovia 1/ a 2/ možnosť sa k nim vyjadrovať a ani inak zaujať postoj. Až z rozsudku
odvolacieho súdu sa dozvedeli, že tento súd vyvodil svoj právny záver zo skutočností
v konaní neprednesených a súdmi nevyhodnotených, pričom v tomto štádiu konania už nemali
možnosť zaujať k nim stanovisko, navrhnúť dôkazy na ich spochybnenie, alebo sa vyjadriť
k právnej relevantnosti predmetu konania. Odvolací súd takto poprel práva účastníkov
konania realizovať svoje procesné práva a prakticky narušil princíp dvojinštančnosti
občianskeho súdneho konania, kedy účastníkom konania odňal možnosť prieskumu
správnosti z týchto zistení súdu v riadnom konaní.
Krajský súd v Nitre na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ v poradí druhým rozsudkom
z 18. februára 2010 sp. zn. 8 Co 285/2009 potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
a žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovaným 1/ a
2/ náhradu trov odvolacieho konania vo výške 2 115,28 € ich právnemu zástupcovi do 3 dní.
Dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je dôvodné, a po opätovnom vykonávaní
dôkazov oboznámením listinnými dôkazmi z hľadiska posúdenia veci rozhodujúcimi,
odvolací súd vec opätovne skutkovo a právne posúdil a potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu
prvého stupňa ako vecne správne. Odvolací súd konštatoval, že vo veci pojednával
v neprítomnosti riadne predvolaných žalobcov 1/ a 2/, keď ich právnemu zástupcovi v čase
vytyčovania termínu odvolacieho pojednávania 4.2.2010 na 18.2.2010 ešte plnú moc
k ďalšiemu zastupovaniu žalobcov 1/ a 2/ nepredložili. Odvolací súd napriek tomu
predvolával JUDr. J. F., advokáta, len na základe e-mailovej komunikácie z 3.2.2010
v súvislosti s odročením pojednávania nariadeného na 4.2.2010. Dovolatelia uviedli, že
predvolanie na pojednávanie, napriek tvrdeniam Krajského súdu v Nitre,
o dostatočnosti riadneho predvolania na pojednávanie bolo zaslané ich právnemu zástupcovi,
ktorý však uvedené predvolanie prevzal až 23.2.2010, t.j. až 5 dní po skončení pojednávania.
Nemali tak možnosť sa vyjadriť k meritu veci a vyjadreniam žalovaných 1/ a 2/. Mali za to, že
im nebolo umožnené ako účastníkom konania konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Na základe v poradí druhého dovolania žalobcov 1/ a 2/ Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením z 31. januára 2011 sp. zn. 2 Cdo 125/2010 zrušil rozsudok Krajského
súdu v Nitre z 18. februára 2010 sp. zn. 8 Co 285/2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dovolací súd mal za to, že pokiaľ odvolací súd pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu
žalobcov 1/ a 2/ napriek tomu, že nemal vykázané doručenie predvolania na pojednávanie,
dopustil sa procesného pochybenia, ktoré malo za následok naplnenie dovolacieho dôvodu
podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
Krajský súd v Nitre na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ v poradí tretím rozsudkom
z 24. mája 2012 sp. zn. 8 Co 133/2011 potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
a žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovaným 1/ a 2/
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 2 115,28 € ich právnemu zástupcovi, do troch dní.
Odvolací súd prejednal vec na opätovne nariadenom pojednávaní (ktorému predchádzala aj
výzva účastníkom konania – ich právnym zástupcom na vyjadrenie sa k možnému inému
právnemu posúdeniu veci – k posúdeniu platnosti dojednania zmluvnej pokuty podľa
ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka) konanom v neprítomnosti riadne
predvolaných účastníkov a ich právnych zástupcov. Právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ svoju
neprítomnosť ospravedlnil krátko pred pojednávaním kolíziou s iným pojednávaním a právny
zástupca žalobcov svoju neprítomnosť ospravedlnil náhlou práceneschopnosťou od 23. mája
2012, pričom však jeho návrh neobsahoval povinné vyjadrenie ošetrujúceho lekára o tom, že
mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na pojednávaní. Odvolací súd dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdiť.
Proti v poradí tretiemu rozsudku Krajského súdu v Nitre podali žalobcovia 1/ a 2/
v zákonnej lehote v poradí tretie dovolanie. Podľa ich názoru je dôvod na podanie dovolania
v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., ako aj ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
Navrhli napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Uviedli, že boli opätovne naplnené dôvody na podanie dovolania proti rozsudku Krajského
súdu v Nitre, pretože aj v poradí posledným rozsudkom Krajského súdu v Nitre im bola
závažným spôsobom odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Tvrdenia
odôvodnili postupom odvolacieho súdu, ktorý ich vyzval, aby na pojednávaní vytýčenom
na 4.2.2010 bolo predložené plnomocenstvo pre pôvodného právneho zástupcu.
Plnomocenstvo bolo podľa tvrdenia súdu doložené až v čase po vytyčovaní
pojednávania po 4.2.2010 na deň 18.2.2010. Poukázali, že predmetné prečíslovanie spisovej
značky konania vedeného na Krajskom súde v Nitre nemôže mať vplyv na zrušenie, resp.
obnovenie platnosti pôvodného plnomocenstva udeleného právnemu zástupcovi
na zastupovanie v uvedenej veci, keďže ide o identickú vec, identických účastníkov
konania prejednávanú na druhom stupni. Tvrdili, že bolo výzve súdu vyhovené
a plnomocenstvo na zastupovanie bolo predložené. Dovolatelia uviedli, že predvolanie
na pojednávanie, napriek tvrdeniam Krajského súdu v Nitre, o dostatočnosti riadneho
predvolania na pojednávanie bolo zaslané ich právnemu zástupcovi, ktorý však uvedené
predvolanie prevzal 23.2.2010, t.j. až 5 dní po skončení pojednávania. Nemali tak možnosť sa
vyjadriť k meritu veci a vyjadreniam žalovaných 1/ a 2/. Mali za to, že im nebolo
umožnené ako účastníkom konania konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) aj tým, že
Krajský súd v Nitre rozhodol 24. mája 2012 v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 133/2011
napriek tomu, že právny zástupca riadne ospravedlnil svoju neúčasť a doložil ju aj dokladom
o práceneschopnosti. Ďalej namietali, že odvolací súd nesprávne právne vyhodnotil vec,
pretože tvrdenie, že odôvodnenie absolútnej neplatnosti dojednaní zmluvnej pokuty
v kúpnych zmluvách uskutočnené splnomocneným zástupcom žalobcov 1/ a 2/ tým, že
v zmysle ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka by na takéto úkony bolo potrebné
písomné splnomocnenie na uzatvorenie dohody o zmluvnej pokute nemôže obstáť, nakoľko
podmienka písomného dojednania zmluvnej pokuty bola splnená spísaním predmetných
zmlúv s uvedeným dojednaním. Podľa ich názoru Krajský súd v Nitre vyslovil nesprávny
právny záver na základe argumentácie týkajúcej sa nedostatku písomného splnomocnenia,
a to na základe nimi namietanej nutnosti použitia ustanovenia § 33 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.
Žalované 1/ a 2/ sa k dovolaniu žalobcov 1/ a 2/ vyjadrili a žiadali dovolanie
žalobcov 1/ a 2/ zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. a proti rozsudku
odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 O.s.p.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo ani
o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.
Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý
zo znakov uvedených v § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom
Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to
účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len
na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku,
ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené
zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej
alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska
ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie
odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva
až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom
ustanovení skutočne trpí.
So zreteľom na tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej
republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia žalobcov 1/ a 2/,
že v prejednávanej veci im postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237
písm. f/ O.s.p.).
Dovolateľ namietal, že v konaní bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces
a došlo k inej vade konania tým, že súd druhého stupňa konal a rozhodol napriek tomu,
že žalobcovia 1/ a 2/ žiadali o odročenie pojednávania z dôvodu nepriaznivého zdravotného
stavu ich právneho zástupcu.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia § 237
písm. f/ O.s.p. rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní
realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti
konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti,
že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súd
pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi a žalobcom 1/
a 2/ neznemožnil uplatniť procesné práva priznané im právnym poriadkom na zabezpečenie
ich práv a oprávnených záujmov.
Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených
zákonom.
V zmysle čl. 38 ods. 2 prvej vety Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon
č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd) každý má právo, aby jeho
vec bola prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol
vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je
i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie
v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Právo
na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade
a použití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú
svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by
poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).
Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník
konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Pod spravodlivým súdnym procesom
(fair hearing) sa v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie
toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho
prípadu. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý
proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy
preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
Z citovaných ustanovení ústavy a ústavného zákona vyplýva, že základným právom
účastníka je, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti. Právo účastníka, aby jeho vec
bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez
prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný účastníkovi poskytnúť priestor
na uplatnenie tohto práva.
Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom
súdnom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti účastníka konania na súdnom
konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
aby nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých,
ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby
mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má
pojednávanie konať, a mohli sa pojednávania aktívne zúčastniť (§ 115 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa
riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu
o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom
na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Uvedené platí primerane i pre konanie
na odvolacom súde (§ 211 ods. 2 O.s.p.).
Z uvedeného vyplýva, že súd teda nie je povinný vyhovieť akejkoľvek žiadosti
o odročenie pojednávania, ale len takej, ktorú účastník odôvodní „dôležitým dôvodom“.
Dôležitosť dôvodu, pre ktorý účastník žiada o odročenie pojednávania, posudzuje súd
s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu. Hoci to zákon výslovne neustanovuje,
existenciu takéhoto dôvodu, ktorý účastníkovi bráni byť prítomný na pojednávaní, musí
účastník súdu vždy preukázať, a to hodnoverným spôsobom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach uviedol, že
dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť účastníka o odročenie pojednávania
(§ 101 ods. 2 O.s.p.), skúma súd predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej sa
vyvodzuje existencia tvrdeného dôležitého dôvodu (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 22. augusta 2007 sp. zn. 5 Cdo 53/2007 a z 19. mája 2010
sp. zn. 5 Cdo 34/2010).
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na tú skutočnosť, že závažnosťou
riešenia problematiky odročovania pojednávaní z dôvodu lekársky uznanej práceneschopnosti
a jej prípadného zneužívania ako prostriedku zámernej procesnej obštrukcie si bol vedomý aj
samotný zákonodarca, keď s účinnosťou od 1. januára 2012 (zák. č. 388/2011 Z.z.) upravil
pravidlá pre odročenie pojednávania v prípadoch, keď je dôvodom na odročenie pojednávania
zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu v procesnom predpise. V takých prípadoch musí
návrh na odročenie pojednávania okrem náležitostí podľa § 119 ods. 2 O.s.p. obsahovať aj
vyjadrenie ošetrujúceho lekára o tom, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu
neumožňuje účasť na pojednávaní. Za také vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho
lekára, že účastník konania alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo
závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania (§ 119 ods. 3 O.s.p.).
Takéto vyjadrenie ošetrujúceho lekára ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní konanom
24. mája 2012 neobsahuje.
Účastník konania má nepochybne právo byť prítomný na pojednávaní a ak mu vážna
prekážka bráni sa zúčastniť, má právo požiadať o jeho odročenie. Výkon týchto práv však
nesmie brániť druhému účastníkovi v realizácii jeho práva na prejednanie veci
bez zbytočných prieťahov. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný
postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa
účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť vychádza
z § 6 O.s.p., ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého ak sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (nález Ústavného súdu SR z 3. mája 2011,
sp. zn. III. ÚS 69/2011).
Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k odňatiu možnosti žalobcov 1/
a 2/ konať pred súdom v dôsledku procesného postupu súdov (prvostupňového aj
odvolacieho) v prejednávanej veci nedošlo.
Zo spisu nepochybne vyplýva, že potom ako Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením z 31. januára 2011 sp. zn. 2 Cdo 125/2010 rozsudok Krajského súdu v Nitre
z 18. februára 2010 sp. zn. 8 Co 285/2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, Krajský
súd v Nitre nariadil pojednávanie na 10. novembra 2011 a predvolanie na uvedené
pojednávanie bolo riadne doručené účastníkom konania. Predseda senátu odvolacieho súdu
faxom oznámil právnemu zástupcovi žalovaných 1/ a 2/, že odvolacie pojednávanie vytýčené
na 10. novembra 2011 bude z dôvodu ospravedlnenia právneho zástupcu žalobcov 1/ a 2/
z dôvodu, že si neskoro prevzal predvolanie na pojednávanie odročené. Pojednávanie bolo
8. novembra 2011 odročené na 1. decembra 2011 a predvolanie na pojednávanie bolo
opätovne riadne doručené účastníkom konania. Krajskému súdu v Nitre došlo dňa
30. novembra 2011 ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu žalobcov 1/ a 2/
na pojednávaní odročenom na 1. decembra 2011, a to z dôvodu kolízie s úkonom trestného
konania. Krajský súd v Nitre následne vytýčil pojednávanie na 12. januára 2012 a predvolanie
na pojednávanie bolo riadne doručené účastníkom konania. Z účasti na tomto pojednávaní sa
ospravedlnil podaním doručeným súdu 5. januára 2012 právny zástupca žalovaných 1/ a 2/,
žiadal však, aby bolo rozhodnuté aj v ich neprítomnosti. Svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil podaním doručeným súdu 11. januára 2012 aj právny zástupca žalobcov 1/
a 2/, a to z dôvodu práceneschopnosti. Krajský súd v Nitre pojednávanie vytýčené
na 12. januára 2012 odročil na 2. februára 2012. Následne na pojednávaní konanom
2. februára 2012 uviedol, že sa neustanovili účastníci konania, právny zástupca žalobcov 1/
a 2/, od ktorého sa nevrátila doručenka, avšak predvolanie bolo realizované i emailom.
Odvolací súd následne pojednávanie odročil na 15. marca 2012 a predvolanie na pojednávanie
bolo riadne doručené účastníkom konania. Právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ ospravedlnil
svoju neúčasť na pojednávaní podaním doručeným súdu 14. marca 2012, a to z dôvodu, že má
plánovaný výsluch v inej veci. Krajský súd v Nitre na pojednávaní 15. marca 2014 odročil
pojednávanie na 26. apríla 2012 a zároveň uložil právnemu zástupcovi žalobcov 1/ a 2/
poriadkovú pokutu vo výške 150 €. Predvolanie na pojednávanie bolo účastníkom konania
riadne doručené. Dňa 25. apríla 2012 bolo súdu doručené ospravedlnenie neúčasti
na pojednávaní od nového právneho zástupcu žalobcov 1/ a 2/, a to z dôvodu nedostatku času
na prípravu, keďže zastupovanie veci prevzal dňa 24. apríla 2012 a zároveň aj kolízie
zastúpenia, nakoľko v uvedenom termíne má vytýčené pojednávanie na Okresnom súde
vo Vranove nad Topľou. Následne súd pojednávanie odročil na 24. mája 2012 a predvolanie
na pojednávanie bolo riadne doručené účastníkom konania. Odvolaciemu súdu bolo dňa
23. mája 2012 právnym zástupcom žalobcov 1/ a 2/ doručené ospravedlnenie neúčasti
na pojednávaní vytýčeného na deň 24. mája 2012, a to z dôvodu náhlej zdravotnej nevoľnosti.
K ospravedlneniu právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ priložil aj lekárske potvrdenie. Dňa
24. mája 2012 o 8.50 hod. sa dostavil do pojednávacej miestnosti odvolacieho súdu právny
zástupca žalovaných 1/ a 2/, kde predložil svoje stanovisko a žiadal ospravedlniť svoju
neúčasť na pojednávaní a zároveň súhlasil, aby odvolací súd konal v jeho neprítomnosti.
Na pojednávaní 24. mája 2012 odvolací súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov a ich
právnych zástupcov a po oboznámení doterajšieho priebehu veci a obsahu spisu vo veci
rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za podstatnú tú skutočnosť, že hoci
právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ žiadal o odročenie pojednávania stanoveného na deň
24. mája 2012, (t.j. už za účinnosti zák. č. 388/2011 Z.z.) nepostupoval v zmysle ustanovení
§ 119 ods. 3 O.s.p. a nepredložil s návrhom na odročenie pojednávania aj vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že právny zástupca účastníka nie je schopný zúčastniť sa pojednávania
bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu. V tejto súvislosti je
potrebné poukázať na to, že uvedenú povinnosť zákonodarca uložil účastníkovi, ktorý
navrhuje odročenie pojednávania, a preto jej splnenie nie je možné vyžadovať od konajúceho
súdu. Dovolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že odvolací súd vytýčil pojednávanie a riadne
naň predvolal účastníkov konania, a to v čase od 10. novembra 2011 do 24. mája 2012
celkovo sedemkrát (10.11.2011, 1.12.2011, 12.1.2012, 2.2.2012, 15.3.2012, 26.4.2012
a 24.5.2012).
Pritom je s poukazom na ustanovenie § 167 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 154 ods. 1
O.s.p. nepochybné, že v prípade podania návrhu na odročenie pojednávania sa jedná
o rozhodovaciu činnosť súdu a o splnení podmienok vyplývajúcich z ustanovení zákona
(vrátane § 119 ods. 3 O.s.p.) je potrebné rozhodovať individuálne, vo vzťahu ku každému
súdom určenému termínu verejného prejednania veci. Paušalizovaný odkaz na skutočnosti,
ktoré vyplývajú z doterajšieho prejednania veci (napr. doklad o práceneschopnosť účastníka
konania vydaný pred niekoľkými mesiacmi) je vzhľadom k zneniu ustanovení zákona
nepostačujúci.
Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že právo žalobcov 1/ a 2/
na spravodlivý proces nebolo porušené.
Žalobcovia 1/ a 2/ ako ďalší dovolací dôvod uvádzali, že napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa
§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť,
že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav)
je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá
(nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).
I keby teda tvrdenia žalobcov 1/ a 2/ boli opodstatnené, nimi uvádzané skutočnosti by mali
za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť
dovolania podľa § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd použil na zistený
skutkový stav správny právny predpis a či ho aj správne aplikoval, prichádzalo do úvahy
až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad ale v danej veci nejde.
Dovolací súd záverom uvádza, že žalobcovia 1/ a 2/ v poradí treťom dovolaní uvádzali
skutočnosti, ktoré uvádzali aj v predchádzajúcom dovolaní, a na základe ktorých už dovolací
súd rozhodol v minulosti zrušujúcim uznesením, a to: „Dovolatelia uviedli, že predvolanie
na pojednávanie, napriek tvrdeniam Krajského súdu v Nitre, o dostatočnosti riadneho
predvolania na pojednávanie bolo zaslané ich právnemu zástupcovi, ktorý však uvedené
predvolanie prevzal 23.2.2010, t.j. až 5 dní po skončení pojednávania. Nemali tak možnosť sa
vyjadriť k meritu veci a vyjadreniam žalovaných 1/ a 2/. Mali za to, že im nebolo
umožnené ako účastníkom konania konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.)“. V poradí tretie
podané dovolanie, ktoré bolo doručené súdu 30. augusta 2012 smeruje proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre z 24. mája 2012 sp. zn. 8 Co 133/2011. Jeho obsah je však v časti
sformulovaný tak, že žalobcovia 1/ a 2/ namietajú skutočnosti, ktoré namietali v poradí
druhom dovolaní, ktoré bolo doručené súdu 21. apríla 2010 a smerovalo proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre z 18. februára 2010 sp. zn. 8 Co 285/2009, a na ktorých podklade bolo
založené zrušujúce uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 125/2010
z 31. januára 2011. Uvedené nedostatky sa skutkovo neviažu k rozhodnutiu, ktoré bolo
napadnuté v poradí tretím dovolaním, a preto sa nimi dovolací súd nezaoberal.
Keďže ustanovenia § 237, § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. dovolanie žalobcov 1/ a 2/ proti
rozsudku odvolacieho súdu nepripúšťajú, bolo potrebné tento opravný prostriedok odmietnuť
podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. Vzhľadom na to Najvyšší
súd Slovenskej republiky, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa
zaoberať napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5,
§ 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v dovolacom konaní neboli žalobcovia 1/ a 2/
úspešní a právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo žalovaným 1/ a 2/ za jeden úkon
právnej pomoci – vyjadrenie k dovolaniu z 24. januára 2013 (§ 14 ods. l písm. e/, § 10 ods. 1,
§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb), teda spolu 1 058,50 € (1 050,69 € + 1x 7,81 €), ktorú sú žalobcovia 1/ a 2/
povinní zaplatiť k rukám Mgr. J. S. do 3 dní.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. júla 2014
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová