Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/121/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcov :

1/ J. K., 2/ E. K., obaja bývajúci v B., zastúpení JUDr. M. J., advokátom vo V., proti

žalovaným : 1/ A. C., bývajúca v N., 2/ D. N., bývajúca v K., obe zastúpené Mgr. J. S.,

advokátom v N., o 312 732,82 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Komárno

pod sp. zn. , o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre

z 24. mája 2012 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie žalobcov 1/ a 2/ o d m i e t a .

Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným 1/ a 2/

náhradu trov dovolacieho konania vo výške 1 058,50 € na účet ich právneho zástupcu

Mgr. J. S., advokáta v N. do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Komárno rozsudkom z 2. apríla 2007, č.k. -99 zamietol

žalobu žalobcov 1/ a 2/ o zaplatenie 312 732,82 € s príslušenstvom z titulu nezaplatenej

zmluvnej pokuty. Náhradu trov konania žalovaným 1/ a 2/ nepriznal. Svoje rozhodnutie

odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 544 ods. 1 a ods. 2, § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka a § 109 ods. 1 Exekučného poriadku. Uviedol, že predmetom konania bolo

zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 9 421 389 Sk, ktorá vyplývala z uzavretých kúpnych

zmlúv, pričom dospel k záveru, že dohodnutá zmluvná pokuta je v rozpore so zákonom, ako

aj dobrými mravmi.

Krajský súd v Nitre na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ prvýkrát vo veci rozhodol

rozsudkom z 24. apríla 2008 sp. zn. , kedy napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil, i keď z iných právnych dôvodov. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku

poukázal, že na platnosť dojednania zmluvnej pokuty musí byť v zmysle § 544 Občianskeho

2

zákonníka dodržaná písomná forma pod následkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu.

Pri dojednaní zmluvnej pokuty zastupoval obe žalované splnomocnený zástupca podľa

plnomocenstva. Z plnomocenstva vyplývalo, že neobsahuje oprávnenie pre splnomocnenca

dojednať za žalované ako predávajúce zmluvnú pokutu. Odvolací súd mal za to, že celý bod

predmetných kúpnych zmlúv, ktorý dojednáva záväzok o zmluvnej pokute je absolútne

neplatný.

Na dovolanie žalobcov 1/ a 2/ Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením

z 31. augusta 2009 sp. zn. zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd mal za to, že pokiaľ odvolací súd potvrdil rozsudok

súdu prvého stupňa z iného právneho dôvodu, vychádzajúc zo skutočností, ktoré v celom

konaní neboli prednesené a žiaden z konajúcich súdov sa nimi nezaoberal, nemali

žalobcovia 1/ a 2/ možnosť sa k nim vyjadrovať a ani inak zaujať postoj. Až z rozsudku

odvolacieho súdu sa dozvedeli, že tento súd vyvodil svoj právny záver zo skutočností

v konaní neprednesených a súdmi nevyhodnotených, pričom v tomto štádiu konania už nemali

možnosť zaujať k nim stanovisko, navrhnúť dôkazy na ich spochybnenie, alebo sa vyjadriť

k právnej relevantnosti predmetu konania. Odvolací súd takto poprel práva účastníkov

konania realizovať svoje procesné práva a prakticky narušil princíp dvojinštančnosti

občianskeho súdneho konania, kedy účastníkom konania odňal možnosť prieskumu

správnosti z týchto zistení súdu v riadnom konaní.

Krajský súd v Nitre na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ v poradí druhým rozsudkom

z 18. februára 2010 sp. zn. potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

a žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovaným 1/ a

2/ náhradu trov odvolacieho konania vo výške 2 115,28 € ich právnemu zástupcovi do 3 dní.

Dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je dôvodné, a po opätovnom vykonávaní

dôkazov oboznámením listinnými dôkazmi z hľadiska posúdenia veci rozhodujúcimi,

odvolací súd vec opätovne skutkovo a právne posúdil a potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu

prvého stupňa ako vecne správne. Odvolací súd konštatoval, že vo veci pojednával

v neprítomnosti riadne predvolaných žalobcov 1/ a 2/, keď ich právnemu zástupcovi v čase

vytyčovania termínu odvolacieho pojednávania 4.2.2010 na 18.2.2010 ešte plnú moc

k ďalšiemu zastupovaniu žalobcov 1/ a 2/ nepredložili. Odvolací súd napriek tomu

predvolával JUDr. J. F., advokáta, len na základe e-mailovej komunikácie z 3.2.2010

v súvislosti s odročením pojednávania nariadeného na 4.2.2010. Dovolatelia uviedli, že

predvolanie na pojednávanie, napriek tvrdeniam Krajského súdu v Nitre,

3

o dostatočnosti riadneho predvolania na pojednávanie bolo zaslané ich právnemu zástupcovi,

ktorý však uvedené predvolanie prevzal až 23.2.2010, t.j. až 5 dní po skončení pojednávania.

Nemali tak možnosť sa vyjadriť k meritu veci a vyjadreniam žalovaných 1/ a 2/. Mali za to, že

im nebolo umožnené ako účastníkom konania konať pred súdom ( ).

Na základe v poradí druhého dovolania žalobcov 1/ a 2/ Najvyšší súd Slovenskej

republiky uznesením z 31. januára 2011 sp. zn. zrušil rozsudok Krajského

súdu v Nitre z 18. februára 2010 sp. zn. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dovolací súd mal za to, že pokiaľ odvolací súd pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu

žalobcov 1/ a 2/ napriek tomu, že nemal vykázané doručenie predvolania na pojednávanie,

dopustil sa procesného pochybenia, ktoré malo za následok naplnenie dovolacieho dôvodu

podľa

Krajský súd v Nitre na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ v poradí tretím rozsudkom

z 24. mája 2012 sp. zn. potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

a žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovaným 1/ a 2/

náhradu trov odvolacieho konania vo výške 2 115,28 € ich právnemu zástupcovi, do troch dní.

Odvolací súd prejednal vec na opätovne nariadenom pojednávaní (ktorému predchádzala aj

výzva účastníkom konania – ich právnym zástupcom na vyjadrenie sa k možnému inému

právnemu posúdeniu veci – k posúdeniu platnosti dojednania zmluvnej pokuty podľa

ustanovenia ) konanom v neprítomnosti riadne

predvolaných účastníkov a ich právnych zástupcov. Právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ svoju

neprítomnosť ospravedlnil krátko pred pojednávaním kolíziou s iným pojednávaním a právny

zástupca žalobcov svoju neprítomnosť ospravedlnil náhlou práceneschopnosťou od 23. mája

2012, pričom však jeho návrh neobsahoval povinné vyjadrenie ošetrujúceho lekára o tom, že

mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na pojednávaní. Odvolací súd dospel k záveru, že

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia

ako vecne správny potvrdiť.

Proti v poradí tretiemu rozsudku Krajského súdu v Nitre podali žalobcovia 1/ a 2/

v zákonnej lehote v poradí tretie dovolanie. Podľa ich názoru je dôvod na podanie dovolania

v zmysle ustanovenia , ako aj ustanovenia

Navrhli napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Uviedli, že boli opätovne naplnené dôvody na podanie dovolania proti rozsudku Krajského

súdu v Nitre, pretože aj v poradí posledným rozsudkom Krajského súdu v Nitre im bola

závažným spôsobom odňatá možnosť konať pred súdom ( ). Tvrdenia

odôvodnili postupom odvolacieho súdu, ktorý ich vyzval, aby na pojednávaní vytýčenom

na 4.2.2010 bolo predložené plnomocenstvo pre pôvodného právneho zástupcu.

Plnomocenstvo bolo podľa tvrdenia súdu doložené až v čase po vytyčovaní

pojednávania po 4.2.2010 na deň 18.2.2010. Poukázali, že predmetné prečíslovanie spisovej

značky konania vedeného na Krajskom súde v Nitre nemôže mať vplyv na zrušenie, resp.

obnovenie platnosti pôvodného plnomocenstva udeleného právnemu zástupcovi

na zastupovanie v uvedenej veci, keďže ide o identickú vec, identických účastníkov

konania prejednávanú na druhom stupni. Tvrdili, že bolo výzve súdu vyhovené

a plnomocenstvo na zastupovanie bolo predložené. Dovolatelia uviedli, že predvolanie

na pojednávanie, napriek tvrdeniam Krajského súdu v Nitre, o dostatočnosti riadneho

predvolania na pojednávanie bolo zaslané ich právnemu zástupcovi, ktorý však uvedené

predvolanie prevzal 23.2.2010, t.j. až 5 dní po skončení pojednávania. Nemali tak možnosť sa

vyjadriť k meritu veci a vyjadreniam žalovaných 1/ a 2/. Mali za to, že im nebolo

umožnené ako účastníkom konania konať pred súdom ( ) aj tým, že

Krajský súd v Nitre rozhodol 24. mája 2012 v konaní vedenom pod sp. zn.

napriek tomu, že právny zástupca riadne ospravedlnil svoju neúčasť a doložil ju aj dokladom

o práceneschopnosti. Ďalej namietali, že odvolací súd nesprávne právne vyhodnotil vec,

pretože tvrdenie, že odôvodnenie absolútnej neplatnosti dojednaní zmluvnej pokuty

v kúpnych zmluvách uskutočnené splnomocneným zástupcom žalobcov 1/ a 2/ tým, že

v zmysle ustanovenia by na takéto úkony bolo potrebné

písomné splnomocnenie na uzatvorenie dohody o zmluvnej pokute nemôže obstáť, nakoľko

podmienka písomného dojednania zmluvnej pokuty bola splnená spísaním predmetných

zmlúv s uvedeným dojednaním. Podľa ich názoru Krajský súd v Nitre vyslovil nesprávny

právny záver na základe argumentácie týkajúcej sa nedostatku písomného splnomocnenia,

a to na základe nimi namietanej nutnosti použitia ustanovenia § 33 ods. 1 Občianskeho

zákonníka.

Žalované 1/ a 2/ sa k dovolaniu žalobcov 1/ a 2/ vyjadrili a žiadali dovolanie

žalobcov 1/ a 2/ zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podali včas účastníci konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasl. možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení až g/ a proti rozsudku

odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo ani

o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.

Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý

zo znakov uvedených v , a , je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom

dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku,

ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej

alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska

ustanovenia pritom nie je založená tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v , ale nastáva

až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom

ustanovení skutočne trpí.

So zreteľom na tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia žalobcov 1/ a 2/,

že v prejednávanej veci im postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237

písm. f/ ).

Dovolateľ namietal, že v konaní bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces

a došlo k inej vade konania tým, že súd druhého stupňa konal a rozhodol napriek tomu,

6

že žalobcovia 1/ a 2/ žiadali o odročenie pojednávania z dôvodu nepriaznivého zdravotného

stavu ich právneho zástupcu.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia § 237

písm. f/ rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní

realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti,

že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súd

pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi a žalobcom 1/

a 2/ neznemožnil uplatniť procesné práva priznané im právnym poriadkom na zabezpečenie

ich práv a oprávnených záujmov.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených

zákonom.

V zmysle čl. 38 ods. 2 prvej vety Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon

č. , ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd) každý má právo, aby jeho

vec bola prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol

vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je

i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie

v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (). Právo

na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade

a použití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú

svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by

poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí

právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami a právnymi názormi (). Pod spravodlivým súdnym procesom

(fair hearing) sa v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie

toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho

prípadu. Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa

k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním

navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy

preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá

účastník konania (, ).

Z citovaných ustanovení a ústavného zákona vyplýva, že základným právom

účastníka je, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti. Právo účastníka, aby jeho vec

bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené Slovenskej

republiky, nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez

prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný účastníkovi poskytnúť priestor

na uplatnenie tohto práva.

upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom

súdnom konaní zaručené právo osobnej prítomnosti účastníka konania na súdnom

8

konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,

aby nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých,

ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby

mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má

pojednávanie konať, a mohli sa pojednávania aktívne zúčastniť ( ).

Podľa súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa

riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu

o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom

na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Uvedené platí primerane i pre konanie

na odvolacom súde ( ).

Z uvedeného vyplýva, že súd teda nie je povinný vyhovieť akejkoľvek žiadosti

o odročenie pojednávania, ale len takej, ktorú účastník odôvodní „dôležitým dôvodom“.

Dôležitosť dôvodu, pre ktorý účastník žiada o odročenie pojednávania, posudzuje súd

s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu. Hoci to zákon výslovne neustanovuje,

existenciu takéhoto dôvodu, ktorý účastníkovi bráni byť prítomný na pojednávaní, musí

účastník súdu vždy preukázať, a to hodnoverným spôsobom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach uviedol, že

dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť účastníka o odročenie pojednávania

( ), skúma súd predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej sa

vyvodzuje existencia tvrdeného dôležitého dôvodu (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 22. augusta 2007 sp. zn. a z 19. mája 2010

sp. zn. ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na tú skutočnosť, že závažnosťou

riešenia problematiky odročovania pojednávaní z dôvodu lekársky uznanej práceneschopnosti

a jej prípadného zneužívania ako prostriedku zámernej procesnej obštrukcie si bol vedomý aj

samotný zákonodarca, keď s účinnosťou od 1. januára 2012 () upravil

pravidlá pre odročenie pojednávania v prípadoch, keď je dôvodom na odročenie pojednávania

zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu v procesnom predpise. V takých prípadoch musí

návrh na odročenie pojednávania okrem náležitostí podľa obsahovať aj

vyjadrenie ošetrujúceho lekára o tom, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu

neumožňuje účasť na pojednávaní. Za také vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho

lekára, že účastník konania alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo

9

závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania ( ).

Takéto vyjadrenie ošetrujúceho lekára ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní konanom

24. mája 2012 neobsahuje.

Účastník konania má nepochybne právo byť prítomný na pojednávaní a ak mu vážna

prekážka bráni sa zúčastniť, má právo požiadať o jeho odročenie. Výkon týchto práv však

nesmie brániť druhému účastníkovi v realizácii jeho práva na prejednanie veci

bez zbytočných prieťahov. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný

postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa

účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť vychádza

z , ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého ak sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (nález Ústavného súdu SR z 3. mája 2011,

sp. zn. ).

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k odňatiu možnosti žalobcov 1/

a 2/ konať pred súdom v dôsledku procesného postupu súdov (prvostupňového aj

odvolacieho) v prejednávanej veci nedošlo.

Zo spisu nepochybne vyplýva, že potom ako Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesením z 31. januára 2011 sp. zn. rozsudok Krajského súdu v Nitre

z 18. februára 2010 sp. zn. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, Krajský

súd v Nitre nariadil pojednávanie na 10. novembra 2011 a predvolanie na uvedené

pojednávanie bolo riadne doručené účastníkom konania. Predseda senátu odvolacieho súdu

faxom oznámil právnemu zástupcovi žalovaných 1/ a 2/, že odvolacie pojednávanie vytýčené

na 10. novembra 2011 bude z dôvodu ospravedlnenia právneho zástupcu žalobcov 1/ a 2/

z dôvodu, že si neskoro prevzal predvolanie na pojednávanie odročené. Pojednávanie bolo

8. novembra 2011 odročené na 1. decembra 2011 a predvolanie na pojednávanie bolo

opätovne riadne doručené účastníkom konania. Krajskému súdu v Nitre došlo dňa

30. novembra 2011 ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu žalobcov 1/ a 2/

na pojednávaní odročenom na 1. decembra 2011, a to z dôvodu kolízie s úkonom trestného

konania. Krajský súd v Nitre následne vytýčil pojednávanie na 12. januára 2012 a predvolanie

na pojednávanie bolo riadne doručené účastníkom konania. Z účasti na tomto pojednávaní sa

ospravedlnil podaním doručeným súdu 5. januára 2012 právny zástupca žalovaných 1/ a 2/,

10

žiadal však, aby bolo rozhodnuté aj v ich neprítomnosti. Svoju neúčasť na pojednávaní

ospravedlnil podaním doručeným súdu 11. januára 2012 aj právny zástupca žalobcov 1/

a 2/, a to z dôvodu práceneschopnosti. Krajský súd v Nitre pojednávanie vytýčené

na 12. januára 2012 odročil na 2. februára 2012. Následne na pojednávaní konanom

2. februára 2012 uviedol, že sa neustanovili účastníci konania, právny zástupca žalobcov 1/

a 2/, od ktorého sa nevrátila doručenka, avšak predvolanie bolo realizované i emailom.

Odvolací súd následne pojednávanie odročil na 15. marca 2012 a predvolanie na pojednávanie

bolo riadne doručené účastníkom konania. Právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ ospravedlnil

svoju neúčasť na pojednávaní podaním doručeným súdu 14. marca 2012, a to z dôvodu, že má

plánovaný výsluch v inej veci. Krajský súd v Nitre na pojednávaní 15. marca 2014 odročil

pojednávanie na 26. apríla 2012 a zároveň uložil právnemu zástupcovi žalobcov 1/ a 2/

poriadkovú pokutu vo výške 150 €. Predvolanie na pojednávanie bolo účastníkom konania

riadne doručené. Dňa 25. apríla 2012 bolo súdu doručené ospravedlnenie neúčasti

na pojednávaní od nového právneho zástupcu žalobcov 1/ a 2/, a to z dôvodu nedostatku času

na prípravu, keďže zastupovanie veci prevzal dňa 24. apríla 2012 a zároveň aj kolízie

zastúpenia, nakoľko v uvedenom termíne má vytýčené pojednávanie na Okresnom súde

vo Vranove nad Topľou. Následne súd pojednávanie odročil na 24. mája 2012 a predvolanie

na pojednávanie bolo riadne doručené účastníkom konania. Odvolaciemu súdu bolo dňa

23. mája 2012 právnym zástupcom žalobcov 1/ a 2/ doručené ospravedlnenie neúčasti

na pojednávaní vytýčeného na deň 24. mája 2012, a to z dôvodu náhlej zdravotnej nevoľnosti.

K ospravedlneniu právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ priložil aj lekárske potvrdenie. Dňa

24. mája 2012 o 8.50 hod. sa dostavil do pojednávacej miestnosti odvolacieho súdu právny

zástupca žalovaných 1/ a 2/, kde predložil svoje stanovisko a žiadal ospravedlniť svoju

neúčasť na pojednávaní a zároveň súhlasil, aby odvolací súd konal v jeho neprítomnosti.

Na pojednávaní 24. mája 2012 odvolací súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov a ich

právnych zástupcov a po oboznámení doterajšieho priebehu veci a obsahu spisu vo veci

rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za podstatnú tú skutočnosť, že hoci

právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ žiadal o odročenie pojednávania stanoveného na deň

24. mája 2012, (t.j. už za účinnosti ) nepostupoval v zmysle ustanovení

a nepredložil s návrhom na odročenie pojednávania aj vyjadrenie

ošetrujúceho lekára, že právny zástupca účastníka nie je schopný zúčastniť sa pojednávania

bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu. V tejto súvislosti je

11

potrebné poukázať na to, že uvedenú povinnosť zákonodarca uložil účastníkovi, ktorý

navrhuje odročenie pojednávania, a preto jej splnenie nie je možné vyžadovať od konajúceho

súdu. Dovolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že odvolací súd vytýčil pojednávanie a riadne

naň predvolal účastníkov konania, a to v čase od 10. novembra 2011 do 24. mája 2012

celkovo sedemkrát (10.11.2011, 1.12.2011, 12.1.2012, 2.2.2012, 15.3.2012, 26.4.2012

a 24.5.2012).

Pritom je s poukazom na ustanovenie v spojení s

nepochybné, že v prípade podania návrhu na odročenie pojednávania sa jedná

o rozhodovaciu činnosť súdu a o splnení podmienok vyplývajúcich z ustanovení zákona

(vrátane ) je potrebné rozhodovať individuálne, vo vzťahu ku každému

súdom určenému termínu verejného prejednania veci. Paušalizovaný odkaz na skutočnosti,

ktoré vyplývajú z doterajšieho prejednania veci (napr. doklad o práceneschopnosť účastníka

konania vydaný pred niekoľkými mesiacmi) je vzhľadom k zneniu ustanovení zákona

nepostačujúci.

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že právo žalobcov 1/ a 2/

na spravodlivý proces nebolo porušené.

Žalobcovia 1/ a 2/ ako ďalší dovolací dôvod uvádzali, že napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa

).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť,

že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav)

je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

I keby teda tvrdenia žalobcov 1/ a 2/ boli opodstatnené, nimi uvádzané skutočnosti by mali

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť

dovolania podľa V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd použil na zistený

12

skutkový stav správny právny predpis a či ho aj správne aplikoval, prichádzalo do úvahy

až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad ale v danej veci nejde.

Dovolací súd záverom uvádza, že žalobcovia 1/ a 2/ v poradí treťom dovolaní uvádzali

skutočnosti, ktoré uvádzali aj v predchádzajúcom dovolaní, a na základe ktorých už dovolací

súd rozhodol v minulosti zrušujúcim uznesením, a to: „Dovolatelia uviedli, že predvolanie

na pojednávanie, napriek tvrdeniam Krajského súdu v Nitre, o dostatočnosti riadneho

predvolania na pojednávanie bolo zaslané ich právnemu zástupcovi, ktorý však uvedené

predvolanie prevzal 23.2.2010, t.j. až 5 dní po skončení pojednávania. Nemali tak možnosť sa

vyjadriť k meritu veci a vyjadreniam žalovaných 1/ a 2/. Mali za to, že im nebolo

umožnené ako účastníkom konania konať pred súdom ( )“. V poradí tretie

podané dovolanie, ktoré bolo doručené súdu 30. augusta 2012 smeruje proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre z 24. mája 2012 sp. zn. . Jeho obsah je však v časti

sformulovaný tak, že žalobcovia 1/ a 2/ namietajú skutočnosti, ktoré namietali v poradí

druhom dovolaní, ktoré bolo doručené súdu 21. apríla 2010 a smerovalo proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre z 18. februára 2010 sp. zn. , a na ktorých podklade bolo

založené zrušujúce uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 31. januára 2011. Uvedené nedostatky sa skutkovo neviažu k rozhodnutiu, ktoré bolo

napadnuté v poradí tretím dovolaním, a preto sa nimi dovolací súd nezaoberal.

Keďže ustanovenia , až 3 dovolanie žalobcov 1/ a / proti

rozsudku odvolacieho súdu nepripúšťajú, bolo potrebné tento opravný prostriedok odmietnuť

podľa v spojení s Vzhľadom na to Najvyšší

súd Slovenskej republiky, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa

zaoberať napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5,

a tak, že v dovolacom konaní neboli žalobcovia 1/ a /

úspešní a právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo žalovaným 1/ a 2/ za jeden úkon

právnej pomoci – vyjadrenie k dovolaniu z 24. januára 2013 (§ 14 ods. l písm. e/, § 10 ods. 1,

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb), teda spolu 1 058,50 € (1 050,69 € + 1x 7,81 €), ktorú sú žalobcovia 1/ a 2/

povinní zaplatiť k rukám Mgr. J. S. do 3 dní.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

13

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. júla 2014

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová