Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžso/37/2014

Identifikačné číslo spisu: 8014200011 Dátum vydania rozhodnutia: 20.08.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Zuzana Ďurišová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:8014200011.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Ing. H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., zastúpenej JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Námestie slobody č. 25, Humenné, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Špitálska č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2013/871 zo dňa 21.02.2013, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. -39 zo dňa 21.02.2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. -39 zo dňa 21. februára 2014 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

I.

Konanie na prvostupňovom súde

Krajský súd v Prešove napadnutým uznesením č. k. -39 zo dňa 21.02.2014 zastavil konanie podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V odôvodnení uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2013/871 zo dňa 21.02.2013, ktoré malo formu listu, bolo žalobkyni doručené dňa 26.02.2013; zákonná dvojmesačná lehota na podanie žaloby tak uplynula dňa 29.04.2013 (keďže 27.04.2013 bola sobota). Žaloba bola podaná na poštovú prepravu až dňa 19.12.2013, t.j. po uplynutí zákonnej lehoty.

II.

Odvolanie žalobkyne

Proti uzneseniu krajského súdu podala žalobkyňa včas odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že krajský súd nezohľadnil všetky okolnosti, pre ktoré bola žaloba podaná až dňa 19.12.2013. Žalobkyňa písomnou

žiadosťou zo dňa 30.11.2012 požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné o posúdenie nároku na dávku v hmotnej núdzi, zabezpečenie základných životných podmienok a o pomoc v hmotnej núdzi v zmysle o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rozhodnutím č. HE1/RPVHN/SOC/2012/30017 zo dňa 12.12.2012 správny orgán rozhodol, žalobkyňa je občanom v hmotnej núdzi, ale nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznal jej dávku v hmotnej núdzi. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu odvolanie. Žalovaný listom č. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2013/871 zo dňa 21.02.2013 žalobkyni oznámil, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.01.2013 za použitia fikcie doručenia podľa o správnom konaní , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), nakoľko si žalobkyňa rozhodnutie nevyzdvihla na poštovom úrade do troch dní od uloženia.

Žalobkyňa následne požiadala žalovaného o vydanie rozhodnutia, pretože uvedený list nepovažovala za rozhodnutie. Keďže jej nebola doručená žiadna odpoveď, podala dňa 22.04.2013 na Krajský súd v Prešove návrh na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy a preskúmanie zákonnosti postupu správneho orgánu. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. -35 zo dňa 11.10.2013 návrh zamietol s odôvodnením, že odpoveď žalovaného na list žalobkyne zo dňa 16.01.2013 má povahu rozhodnutia vydaného príslušným orgánom verejnej správy, a preto bol návrh žalobkyne v konaní o nečinnosť orgánu verejnej správy posúdený ako nedôvodný.

Podľa názoru žalobkyne bolo potrebné v prvom kroku požiadať správny súd o vydanie rozhodnutia, ktorým by súd uložil nadradenému správnemu orgánu vydať rozhodnutie o odvolaní žalobkyne, aby následne mohla podať žalobu na preskúmanie takéhoto rozhodnutia. Pretože v konaní o nečinnosť Krajský súd v Prešove vyslovil, že práve list nadriadeného orgánu je týmto rozhodnutím, mala žalobkyňa za to, že až od rozhodnutia súdu v tomto konaní môže podať žalobu na preskúmanie postupu správneho orgánu a jeho rozhodnutia.

Ďalšie námietky žalobkyne, uvedené v odvolaní, sa týkali merita veci a uplatnenej fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku.

Žalobkyňa tiež požiadala, aby odvolací súd zohľadnil jej osobné pomery, celkový postup pri podávaní správnych žalôb a návrhov a pri rozhodovaní postupoval tak, aby nedošlo k prehlbovaniu jej negatívnej ekonomickej a sociálnej situácie.

Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril prípisom zo dňa 10.04.2014, v ktorom uviedol, že žalobkyňa podala žalobu po uplynutí lehoty a krajský súd postupoval pri zastavení konania v súlade s

III.

Právne názory odvolacieho súdu

Podľa preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa sa v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, postupuje podľa druhej hlavy piatej časti „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote ( ) a ide o uznesenie, proti ktorému je podanie odvolania prípustné ( ), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia

Podľa sa žaloba musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.

Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2013/871 zo dňa 21.02.2013, označené ako „Odpoveď na list zo dňa 16.01.2013“ bolo žalobkyni doručené dňa 26.02.2013. Žalobu však žalobkyňa podala na poštovú prepravu až dňa 19.12.2013, teda zjavne po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby v zmysle

V uvedenej veci bolo irelevantné, že žalobkyňa nepovažovala rozhodnutie žalovaného za rozhodnutie, ale za list a oneskorené podanie žaloby obhajovala podaním návrhu na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správ na krajský súd.

V zmysle nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky i rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -50 zo dňa 22.01.2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.04.2002 a sp. zn. zo dňa 01.08.2012) môžu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Pojem „rozhodnutie“ je označením technickým a je potrebné k nemu pristupovať vždy z hľadiska jeho obsahu a nie formy. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy.

Na tomto mieste dáva odvolací súd do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení, vrátane využitia možnosti podania opravných prostriedkov.

Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, odvolaniu žalobkyne nevyhovel a napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. -39 zo dňa 21.02.2014 podľa a v spojení s ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa v spojení s a tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal, keďže žalobkyňa nebola v konaní úspešná a žalovaný nemal nárok na náhradu trov zo zákona.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.