Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/18/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky Ing. D. E., bytom L. č. XXX, právne zastúpenej JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, AK Humenné, Kukorelliho 1505/52, proti odporcovi Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľke n e p r i z n á v a trovy konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 22. apríla 2013, doručenom súdu dňa 25. apríla 2013 sa navrhovateľka domáhal, aby súd uložil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi, so sídlom v Bratislave, Špitálska 8, vo veci posúdenia nároku navrhovateľky na dávku v hmotnej núdzi, v konaní vedenom pod č. UPS/IS1/SSVOPHN/BEZ/2013/8714 povinnosť, aby ten vydal rozhodnutie o podanom odvolaní navrhovateľky proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné č. HE1/_RPVHN/ zo dňa 12.12.2012 v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Návrh odôvodnila tým, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné vydal dňa 12.12.2012 rozhodnutie č. HE1/_RPVHN/SOC/2012/30017, ktorým rozhodol, že Ing. D. E., navrhovateľka, je občanom v hmotnej núdzi, ale nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a dávka v hmotnej núdzi sa jej nepriznáva. Toto rozhodnutie navrhovateľka osobne prevzala dňa 3.1.2013, kedy si ho bola vyzdvihnúť na pošte za základe doručeného oznámenia. V zmysle poučenia o opravnom prostriedku podala v zákonnej 15 dňovej lehote, dňa 16.1.2013 odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu. Dňa 26.2013 bol navrhovateľke doručený list Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odvolacieho orgánu vo veci, označený ako „Odpoveď na list zo dňa 16.1.2013“, v ktorom jej bolo oznámené, že ňou odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa 7.1.2013 z dôvodu, že pri aplikácii o správnom konaní s uplatnením fikcie doručenia bolo navrhovateľkou podané odvolanie po lehote. Navrhovateľka požiadala odporcu dňa 20.3.2013 o vydanie rozhodnutia. Ku dňu podania návrhu v tomto konaní nebolo o jej návrhu rozhodnuté a odporca sa k tejto veci ani inak nevyjadril. Vzhľadom na nesprávny postup odporcu bola navrhovateľke odňatá možnosť konať pred súdom a brániť svoje práva, nakoľko nevydaním rozhodnutia jej bola odňatá možnosť podania správnej žaloby proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho správneho orgánu a tým možnosť súdneho preskúmania správneho rozhodnutia, ktoré je podľa nej nesprávne.

Odporca vo vyjadrení k podanému návrhu uviedol, že vo veci postupoval v súlade s platnou právnou úpravou a z ich strany ako odvolacieho orgánu, ani zo strany prvostupňového správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Návrh je preto dôvodné zamietnuť. Uviedol, že posúdenie otázky včasnosti podania odvolania bolo v súlade s § 24 ods. 2 zákona o správnom konaní. Uplatnenie fikcie doručenia bolo

namieste a výklad predmetného ustanovenia, aký použila navrhovateľka, nemá oporu v platnej právnej úprave, ktorou sa postup odporcu v konaní riadi.

Podľa Občianskeho súdneho priadku (ďalej len ) fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Podľa súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný, alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Podľa ustanovenia , na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Nečinnosť je pasivita správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov (vykonávanie úkonov bez upovedomenia účastníkov, opomenutie predvolať účastníka), alebo zbytočných prieťahoch, teda v nerobení žiadnych úkonov pri postupe správneho orgánu, ale môže sa prejaviť aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok právomoci a vec vybaví listom alebo informáciou, prípadne konanie zastaví záznamom v spise a pod.

Z obsahu spisu vyplýva, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako orgán prvého stupňa dňa 12.12.2012 rozhodol o tom, že navrhovateľka je občanom v hmotnej núdzi, ale nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a dávky a príspevky sa jej nepriznávajú. Toto rozhodnutie jej bolo doručované do vlastných rúk, pričom prvý neúspešný pokus o doručenie bol dňa 18.12.2012. Keďže si navrhovateľka zásielku neprebrala v trojdňovej lehote, posledný deň lehoty (21.12.2012) sa považuje za deň doručenia. Lehota na podanie opravného prostriedku teda plynula od tohto dňa a uplynula dňa 6.1.2013. Dňa 7.1.2013 rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

Odvolanie navrhovateľky podané 16.1.2013 bolo posúdené ako podané po lehote. Odvolací orgán preto po posúdení včasnosti podaného opravného prostriedku oznámil navrhovateľke formou listu, že opravným prostriedkom rozhodnutie prvostupňového orgánu nadobudlo právoplatnosť a že podané odvolanie bolo posúdené ako podané oneskorene. Správny orgán tak postupoval podľa § 24 ods. 2 zákona o správnom konaní, v spojení s § 60 zákona, podľa ktorého nie je porušením procesnoprávnych predpisov a procesných práv účastníka, ak sa o oneskorene podanom odvolaní nevyhotoví rozhodnutie, ale tá skutočnosť sa mu iba formálne oznámi.

Z obsahu návrhu vyplýva, že navrhovateľka sa v tomto konaní domáha, aby súd rozhodol v súlade s ustanoveniami štvrtej hlavy piatej časti , ktorá upravuje konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Predmetom tohto konania nie je skúmanie nároku navrhovateľky vo vzťahu k jej žiadosti o dávku v hmotnej núdzi, ale otázka, či nadriadený orgán postupoval v súlade so zákonom, keď o odvolaní navrhovateľky nevydal rozhodnutie, ale po konštatovaní zmeškanej lehoty na podanie odvolania túto skutočnosť len oznámil listom. Zároveň navrhovateľka poukázala na nesprávnu aplikáciu zákona o správnom konaní, keďže podľa nej práve nesprávnym posúdením otázky plynutia odvolacej lehoty došlo k porušeniu práv navrhovateľky, ktorá sa domáha vydania rozhodnutia o podanom odvolaní.

Rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb. Takéto rozhodnutia orgánu, konajúceho na poslednom stupni môžu byť predmetom súdneho preskúmania v rámci konania podľa piatej časti (ak osobitné predpisy súdny prieskum nevylúčia).

Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné akty správnych orgánov. Môže ísť o

osvedčenia, posudky, vyjadrenia, odporúčania a iné podobné opatrenia. Základným kritériom je, aby tieto správne akty mali autoritatívny vzťah ku konkrétnej osobe, pričom správny orgán vystupuje prostredníctvom tohto úkonu v pozícii vykonávateľa štátnej moci (porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. ).

Oznámenie správneho orgánu o tom, že zo strany účastníka bola zmeškaná lehota na podanie opravného prostriedku a že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak nadobudlo právoplatnosť nepochybne má charakter rozhodnutia, aj keď nie je vydané vo forme rozhodnutia, nakoľko príslušné právne predpisy (zákon č. 471/1967 Zb. o správnom konaní, správny poriadok) v prípadoch, kedy je odvolanie účastníka podané po zákonnej lehote, vydanie rozhodnutia nevyžadujú.

Na základe uvedeného súd po preskúmaní spisového materiálu konštatuje, že list odporcu zo dňa 21.2.2013 označený ako „Odpoveď na list zo dňa 16.1.2013 má povahu rozhodnutia vydaného príslušným orgánom verejnej správy. List bol vydaný vo vzťahu ku konkrétnej fyzickej osobe a autoritatívne sa v ňom konštatuje, že na základe právneho posúdenia veci správnym orgánom účastník konania zmeškal lehotu na podanie opravného prostriedku, následkom čoho sa o jeho podaní vo veci nebude ďalej konať.

Návrh navrhovateľky v konaní o nečinnosť orgánu verejnej správy tak bol posúdený ako nedôvodný, keďže je nepochybné, že odporca vo veci konal a postupoval v súlade s príslušnými procesnoprávnymi predpismi.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd návrhu nevyhovel a rozhodol tak, že nedôvodný návrh v súlade s zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa podľa ktorého má navrhovateľ právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. Navrhovateľka v konaní nebola úspešná, na náhradu trov konania nemá nárok.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (250t ods. 7 ).