Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/191/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu I. K., bývajúceho v B.,

zastúpeného JUDr. M., advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v B., proti ţalovanej R.,

a.s., so sídlom v K., zastúpenej JUDr. G., advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v K.,

o určenie, že poistný vzťah trvá, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.

, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

z 9. októbra 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaná je povinná ţalobcovi zaplatiť náhradu trov dovolacieho konania vo výške

81,46 eur, na účet jeho advokáta JUDr. M., vedený v T. číslo účtu X., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom zo 7. septembra 2011, č. k. -222

zamietol návrh na prerušenie konania, určil, ţe poistný vzťah medzi účastníkmi konania

z poistnej zmluvy X trvá (ďalej len „poistný vzťah“ alebo „poistná zmluva“) a ţalovanej

uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 802,12 eur do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. Zamietnutie návrhu na prerušenie konania odôvodnil, vychádzajúc

z čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, neprípustnosťou prejudiciálnej otázky, ktorú

ţalovaná navrhla predloţiť Súdnemu dvoru Európskej únie a z tohto dôvodu prerušiť konanie

podľa (ďalej len „“). Rozhodnutie

o určení, ţe poistný vzťah trvá, odôvodnil podľa naliehavosťou právneho

záujmu ţalobcu na poţadovanom určení, spočívajúcou v odstránení stavu právnej neistoty

ohľadne jeho právneho postavenia, vyplývajúceho z poistnej zmluvy. Podľa názoru súdu

prvého stupňa je ţalobca jednostranným zrušením poistnej zmluvy zo strany ţalovanej

v neistote, či v prípade poistnej udalosti môţe od ţalovanej očakávať poistné plnenie.

2

Skutkovo súd prvého stupňa svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil zistením, ţe medzi

účastníkmi bola 2. februára 1997 uzatvorená poistná zmluva pre ţivotné poistenie so

začiatkom poistenia 2. februára 1997 a s koncom poistenia 2. februára 2017. Poistná suma

bola pre prípad smrti dojednaná vo výške 150 000,- Sk, pre prípad doţitia sa vo výške 260

229,- Sk a mesačné poistné bolo určené na sumu 663,- Sk. Ţalobca si od uzatvorenia poistnej

zmluvy riadne a včas plnil svoje povinnosti. U ţalovanej bol vykonaný dohľad, na základe

ktorého boli Protokolom o vykonanom dohľade Úradom pre finančný trh z 28. mája 2003

vytknuté ţalovanej viaceré nedostatky, a to netvorenie technickej rezervy na poistné ku koncu

kalendárneho štvrťroka, ale iba jednorázovo k 31. decembru beţného roka, čím ţalovaná

porušila § 23 ods. 1 zákona o poisťovníctve. Okresný súd z protokolu tieţ zistil, ţe ţalovaná

má tzv. investičné ţivotné poistenie pre prípad smrti alebo doţitia za jednorazové poistné

s technickou úrokovou mierou 16 %, ţe úradu poskytla nepravdivé údaje týkajúce sa

skutočnej výšky technickej úrokovej miery, ţe táto bola zníţená na 4 %, hoci v skutočnosti

ďalej pokračovala v ponúkaní tohto produktu bez uvedenej zmeny. Z protokolu ďalej

vyplynuli nedostatky preukazujúce nerentabilnosť a nehospodárnosť poskytovaných úverov

ţalovanou, z ktorých by bolo moţné tieţ vykryť straty z iných poistných produktov. Z listu

(skončenia dohľadu) Národnej banky Slovenska ako právneho nástupcu Ministerstva financií

Slovenskej republiky v oblasti dohľadu nad finančným trhom z 15. februára 2008 súd prvého

stupňa zistil, ţe ţalovanej neboli stanovené ţiadne opatrenia na odstránenie a nápravu

zistených nedostatkov, ale tieto si mala určiť sama a písomne ich oznámiť Národnej banke

Slovenska a splniť do 31. marca 2008. Ţalovaná 22. apríla 2008 ţalobcovi písomne

oznámila, ţe Národná banka Slovenska jej listom z februára 2008 uloţila prepočítať produkt,

ktorý bol predmetom poistnej zmluvy a zvýšiť poistné od začiatku poistenia tak, aby bolo

moţné poistno-matematický vzorec zachovať pre danú poistnú zmluvu. K zvýšeniu poistného

z uvedeného dôvodu, resp. iným moţnostiam daným na výber v priloţenej návratke si

ţalovaná poisťovňa vyţiadala stanovisko poisteného ţalobcu. Ţalobca ţalovanej listom z 5.

mája 2008 oznámil, ţe trvá na zachovaní poistného vzťahu s výškou poistného a poistných

súm tak ako boli dojednané na začiatku poistenia, nesúhlasil so ţiadnou alternatívou

uvedenou v návratke, ani so zmenami poistného vzťahu, všeobecných poistných podmienok,

predčasným ukončením platnosti poistného vzťahu, ani s rozhodcovskou doloţkou. Listom

z 15. mája 2008 sa ţalovaná opätovne obrátila na ţalobcu s návrhom, aby si vybral jednu z

ponúknutých alternatív do 15. júna 2008, inak bude nútená ukončiť poistenie s výplatou

odkupnej hodnoty, ktorú poukáţe ţalobcovi. Dôvodom tohto postupu ţalovanej bolo zistenie,

ţe poistné je nízke, nezohľadňuje všetky budúce plnenia z poistenia a ţe pokiaľ projektované

3

poistné sumy vo výške inkasovaného poistného nezodpovedajú, sú matematicky nesprávne

a od poisťovne nemoţno spravodlivo poţadovať, aby v budúcom záväzku pokračovala.

Zotrvanie v poistnom vzťahu za tejto situácie by znamenalo nárok poistníka vo výške, ktorá

nezodpovedá jeho príspevku do poistenia. Zmluvný vzťah by sa tak bez jeho zmeny stal

nevyváţeným a okolnosti, ktoré boli pri vzniku poistenia sa objektívne a bez viny zmluvných

strán natoľko zmenili, ţe v právnom vzťahu ohľadom budúcich záväzkov v naprojektovanej

výške nemoţno spravodlivo zotrvať. Pretoţe ţalobca nesúhlasil so zmenami, ţalovaná mu

listom z 23. júna 2008 oznámila, ţe v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované nemôţe

pokračovať, zaniká 16. mája 2008 o 00.00 hod. podľa čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných

podmienok pre ţivotné poistenie, poistné udalosti po tomto termíne uţ nie sú kryté poistnou

zmluvou a ţe odkupnú hodnotu a nespotrebované poistné v sume 59 344,- Sk vyplatí

poistenému ţalobcovi poštovou poukáţkou. S uvedeným postupom ţalovanej ţalobca

nesúhlasil. Mal za to, ţe ţalovaná nie je oprávnená jednostranne poistnú zmluvu meniť, ani

spôsobiť jej zánik. Z listu Národnej banky Slovenska, adresovanej ţalobcovi súd prvého

stupňa zistil, ţe Národná banka Slovenska vydala tlačovú správu pod názvom S.(pozn. NS

SR – predchádzajúce obchodné meno ţalovanej poisťovne, pod ktorým vystupovala

v právnych vzťahoch do 31.12.2008), ktoré uverejnila na svojej webovej stránke. V tomto

stanovisku Národná banka Slovenska upozornila klientov ţalovanej poisťovne, ţe tvrdenia

poisťovne o uloţenej povinnosti Národnou bankou Slovenska, prepočítať predmetný produkt,

a tým zvýšiť poistné od začiatku tak, aby bolo moţné poistno-matematicky zachovať poistné

sumy, a ţe tento prepočet a spätné zvýšenie poistného nezapríčinila sama poisťovňa,

ale nesprávny postup štátnych orgánov, sú nepravdivé a zavádzajúce, čo uviedla aj vo svojom

stanovisku z 11. marca 2011, doručeného súdu na jeho ţiadosť. Na základe uvedeného

mal súd prvého stupňa za to, ţe zvolené postupy odstraňovania nedostatkov zistených pri

výkone dohľadu vykonala ţalovaná podľa vlastného uváţenia, a teda nie je moţné jej obranu,

ţe jej tieto opatrenia nariadila Národná banka Slovenska, povaţovať za dôvodnú. Okresný súd

vec právne posúdil podľa § 3 ods. 1, § 37 ods. 1 aţ 3, § 39, § 40a, § 48 ods. 1, § 49a, § 50a

ods. 1 a 3, § 493, § 575 ods. 1 a 2, § 788 ods. 1 a 4, § 790 písm. b/, § 798, § 800 ods. 1 a 3,

aţ 3, a , , , a ,

a , , o poisťovníctve,

Z. z. o poisťovníctve, , aţ 4,

o poisťovníctve. Poukázal na to, ţe poistná zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý

je moţné meniť iba so súhlasom jej účastníkov, alebo z dôvodov uvedených v Občianskom

zákonníku, resp. Všeobecných poistných podmienkach, pričom súd nezistil, ţe by v nich

bol uvedený dôvod, na základe ktorého mohla ţalovaná oznámiť ţalobcovi zánik poistenia,

ţalovaná súdu nepreukázala, ţe by došlo k dohode o ukončení poistnej zmluvy a v konaní

nebol zistený ţiadny dôvod spôsobujúci neplatnosť poistnej zmluvy. Podľa dôvodu

uvedeného v čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok, ktorý ţalovaná uviedla

v oznámení o zániku poistenia ako dôvod zániku poistenia, mohol poistenie zrušiť

len poistník, nie poistiteľ – ţalovaná poisťovňa. O trovách konania súd prvého stupňa

rozhodol podľa a úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu vo výške

802,12 eur.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalovanej rozsudkom z 9. októbra 2012, sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1

a 2 Ţalovanú zaviazal ţalobcovi zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania vo výške

937,22 eur na účet jeho advokáta, JUDr. M. do troch dní. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd

prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, správne ho aj právne posúdil, odôvodnenie

rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu

stotoţnil. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd riadne vysporiadal aj s dôvodmi

odvolania ţalovanej. Doplnil, ţe v danej veci je potrebné vziať do úvahy, ţe poistná zmluva

a poistný vzťah vyplývajúci z nej je podľa

spotrebiteľskou zmluvou a ţe podľa zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôţu odchýliť od tohto zákona v neprospech

spotrebiteľa, ţe spotrebiteľ sa najmä nemôţe vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Nesúhlas poisteného so zmenou

poistnej zmluvy, poistného, pre nesprávnu kalkuláciu pri výpočte výšky poistného zo strany

ţalovanej poisťovne, nemôţe byť na úkor poisteného ţalobcu ako spotrebiteľa, ktorý vstúpil

s poisťovňou do poistného vzťahu za konkrétnych a určitých zmluvných podmienok. Aj

podľa názoru odvolacieho súdu, ţalobcu ako spotrebiteľa nemoţno nútiť, aby pristúpil

k takej zmene poistnej zmluvy, ktorou by si v konečnom dôsledku zhoršil svoje zmluvné

postavenie. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1,

v spojení s , , , a a v spojení s príslušnými

ustanoveniami vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych sluţieb a úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu v celkovej sume

937,22 eur.

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podala včas dovolanie ţalovaná z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súdom ( ),

z dôvodu, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, pretoţe súdy opomenuli svoju povinnosť podľa (

písm. b/ ) a z dôvodu, ţe v konaní došlo k vade uvedenej v , a to k odňatiu

moţnosti pred súdom konať ( v spojení s ). A to tým,

ţe pri dokazovaní listinami nebol dodrţaný správny postup súdu podľa Ďalej

namietala i porušenie , keďţe odvolací súd podľa jej názoru rozhodol

podľa a nasl. , ktoré ustanovenia neboli predmetom právnych

úvah pred prvostupňovým súdom. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ţalovaná navrhla

rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok

súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň navrhla odloţiť

vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu do rozhodnutia dovolacieho súdu

o dovolaní.

Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok

v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania vo výške

81,46 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet jeho právneho zástupcu

JUDr. M., vedený v T. číslo účtu X.,a to za vypracovanie vyjadrenia k podanému dovolaniu

vo výške 60,07 eur, reţijný paušál vo výške 7,81 eur a 20 %-nú daň z pridanej hodnoty vo

výške 13,58 eur.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie podmienok pre odklad

vykonateľnosti (dovolaním) napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia

a v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ),

po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený

advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

), skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému

ho zákon pripúšťa. Dospel pritom k záveru, ţe dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu,

proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

6

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Jeho úpravou v občianskom súdnom konaní je dotknutý princíp

nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutí súdov, ktoré nadobudli právoplatnosť. Dovolaním

moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len pokiaľ to zákon pripúšťa

( ).

Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239

V ustanovení sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti

kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie

upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení sú uvedené dôvody prípustnosti

dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok

súdu prvého stupňa.

Podmienky prípustnosti dovolania bolo preto potrebné skúmať v zmysle ,

podľa ktorého je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ), alebo proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), alebo proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

(238 ods. 3 ).

Dovolaním ţalovanej je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje

znaky rozsudkov uvedených v , proti ktorým je dovolanie prípustné; prípustnosť

jej dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva.

Dovolanie by vzhľadom na uvedený záver bolo procesne prípustné, len ak by v konaní

došlo k niektorej z procesných vád uvedených v , ku ktorým je dovolací súd

povinný prihliadnuť ( ). Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť, neobmedzil

7

sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal

aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/

(t. j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania

z hľadiska pritom nie je zaloţená uţ tým, ţe dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v , ale nastáva

aţ vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom

ustanovení skutočne trpí.

Ţalovaná v dovolaní nenamietala, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle

aţ e/ a a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla

v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo

k odňatiu moţnosti konať pred súdom ( v spojení s

).

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať sa rozumie taký závadný procesný postup

súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných

mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania

na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej

republiky okrem zákonov aj a nasl. a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré

mu právny poriadok priznáva.

Námietka dovolateľky spočívajúca v tom, ţe odvolací súd posúdil vec podľa § 797

a nasl. , a teda z pohľadu ustanovení, ktoré neboli predmetom

právnych úvah pred súdom prvého stupňa bez toho, aby postupoval podľa ,

z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia nevyplýva. Totiţ, ako je zrejmé

z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa podľa a z dôvodov, ţe sa v celom rozsahu stotoţnil s jeho

odôvodnením, pričom sa riadne vysporiadal aj s námietky ţalovanej uvedenými v odvolaní

a tieto nepovaţoval za dôvodné. Odvolací súd vychádzal z ustanovení, podľa ktorých vec

posudzoval uţ súd prvého stupňa. Dovolateľkou uvedené ustanovenie § 797 Občianskeho

zákonníka nebolo predmetom posudzovania tak pred súdom prvého stupňa,

ako ani pred odvolacím súdom a dovolateľkou uvedené nasledujúce ustanovenia § 797

, t. j. a nasl. ustanovenia boli

predmetom posudzovania pred súdom prvého stupňa. Najvyšší súd Slovenskej republiky

ďalej uvádza, ţe pokiaľ aj odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia

uvedie aj ďalšie dôvody (v danej veci napr., keď odvolací súd doplnil, ţe poistnú zmluvu

je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení Občianskeho

zákonníka), pričom tieto ďalšie ustanovenia právneho predpisu nie sú pre rozhodnutie veci

rozhodujúce v zmysle , nezakladá to prípustnosť dovolania podľa

písm. f/

Prípustnosť dovolania nebola spôsobilá zaloţiť ani námietka dovolateľky, ţe listinné

dôkazy neboli vykonané spôsobom upraveným v ustanovení Prípadné

pochybenie v tomto smere, i keby bolo preukázané, nezakladá totiţ vadu podľa § 237 písm. f/

Pokiaľ totiţ súd v procese dokazovania určitý dôkaz hodnotí a vyvodzuje z neho

skutkový záver, no dokazovanie nevykoná spôsobom, ktorý predpisuje zákon, ide o procesnú

vadu konania v zmysle , t. j. o tzv. inú vadu konania, ktorá však

prípustnosť dovolania nezakladá. Nevykonanie listinného dôkazu spôsobom upraveným

v ustanovení je za tzv. inú vadu povaţované aj v ďalších rozhodnutiach

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri napr. sp. zn. , ,

, , ). Najvyšší súd preto nevidí dôvod

odkloniť sa od ustálenej judikatúry ani v danej veci.

Dovolateľkou ďalej namietané tzv. iné vady konania, ktoré mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne právne posúdenie veci, sú síce dovolacími

9

dôvodmi v zmysle a , ktoré však moţno uplatniť vtedy,

ak je dovolanie procesne prípustné, no samotné tieto dôvody prípustnosť dovolania

nezakladajú. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno

napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné

vecné nesprávnosti rozhodnutia.

V preskúmavanom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia

a iné vady konania v zmysle neboli dovolacím súdom zistené.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie ţalovanej podľa

v spojení s odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je prípustné.

V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s a

). Dovolací súd priznal ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, ktorá

spočíva v odmene advokáta za jeden úkon právnej sluţby, ktorý mu poskytol vypracovaním

vyjadrenia k dovolaniu z 13. mája 2013 ( vyhl. č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení účinnom

k 30.6.2013). Základnú sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 11 ods. 1 písm. a/ tejto vyhlášky

vo výške 60,07 eur, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne

prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu za úkon právnej sluţby (§ 16 ods. 3 vyhl.)

7,81 eur s 20 %-nou DPH (§ 18 ods. 3 vyhl.) 13,58 eur spolu predstavuje 81,46 eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. augusta 2014

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová