Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
117/392289.a0402e.pdf
PDF · 128.21 KB
No categories available
4Cdo/191/2013
Najvyšší súd 4 Cdo 191/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu I. K., bývajúceho v B.,
zastúpeného JUDr. M., advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v B., proti ţalovanej R.,
a.s., so sídlom v K., zastúpenej JUDr. G., advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v K.,
o určenie, že poistný vzťah trvá, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.
20 C 193/2008, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
z 9. októbra 2012, sp. zn. 5 Co 370/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovaná je povinná ţalobcovi zaplatiť náhradu trov dovolacieho konania vo výške
81,46 eur, na účet jeho advokáta JUDr. M., vedený v T. číslo účtu X., do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice I rozsudkom zo 7. septembra 2011, č. k. 20 C 193/2008-222
zamietol návrh na prerušenie konania, určil, ţe poistný vzťah medzi účastníkmi konania
z poistnej zmluvy X trvá (ďalej len „poistný vzťah“ alebo „poistná zmluva“) a ţalovanej
uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 802,12 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Zamietnutie návrhu na prerušenie konania odôvodnil, vychádzajúc
z čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, neprípustnosťou prejudiciálnej otázky, ktorú
ţalovaná navrhla predloţiť Súdnemu dvoru Európskej únie a z tohto dôvodu prerušiť konanie
podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Rozhodnutie
o určení, ţe poistný vzťah trvá, odôvodnil podľa § 80 písm. c/ O.s.p. naliehavosťou právneho
záujmu ţalobcu na poţadovanom určení, spočívajúcou v odstránení stavu právnej neistoty
ohľadne jeho právneho postavenia, vyplývajúceho z poistnej zmluvy. Podľa názoru súdu
prvého stupňa je ţalobca jednostranným zrušením poistnej zmluvy zo strany ţalovanej
v neistote, či v prípade poistnej udalosti môţe od ţalovanej očakávať poistné plnenie.
Skutkovo súd prvého stupňa svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil zistením, ţe medzi
účastníkmi bola 2. februára 1997 uzatvorená poistná zmluva pre ţivotné poistenie so
začiatkom poistenia 2. februára 1997 a s koncom poistenia 2. februára 2017. Poistná suma
bola pre prípad smrti dojednaná vo výške 150 000,- Sk, pre prípad doţitia sa vo výške 260
229,- Sk a mesačné poistné bolo určené na sumu 663,- Sk. Ţalobca si od uzatvorenia poistnej
zmluvy riadne a včas plnil svoje povinnosti. U ţalovanej bol vykonaný dohľad, na základe
ktorého boli Protokolom o vykonanom dohľade Úradom pre finančný trh z 28. mája 2003
vytknuté ţalovanej viaceré nedostatky, a to netvorenie technickej rezervy na poistné ku koncu
kalendárneho štvrťroka, ale iba jednorázovo k 31. decembru beţného roka, čím ţalovaná
porušila § 23 ods. 1 zákona o poisťovníctve. Okresný súd z protokolu tieţ zistil, ţe ţalovaná
má tzv. investičné ţivotné poistenie pre prípad smrti alebo doţitia za jednorazové poistné
s technickou úrokovou mierou 16 %, ţe úradu poskytla nepravdivé údaje týkajúce sa
skutočnej výšky technickej úrokovej miery, ţe táto bola zníţená na 4 %, hoci v skutočnosti
ďalej pokračovala v ponúkaní tohto produktu bez uvedenej zmeny. Z protokolu ďalej
vyplynuli nedostatky preukazujúce nerentabilnosť a nehospodárnosť poskytovaných úverov
ţalovanou, z ktorých by bolo moţné tieţ vykryť straty z iných poistných produktov. Z listu
(skončenia dohľadu) Národnej banky Slovenska ako právneho nástupcu Ministerstva financií
Slovenskej republiky v oblasti dohľadu nad finančným trhom z 15. februára 2008 súd prvého
stupňa zistil, ţe ţalovanej neboli stanovené ţiadne opatrenia na odstránenie a nápravu
zistených nedostatkov, ale tieto si mala určiť sama a písomne ich oznámiť Národnej banke
Slovenska a splniť do 31. marca 2008. Ţalovaná 22. apríla 2008 ţalobcovi písomne
oznámila, ţe Národná banka Slovenska jej listom z februára 2008 uloţila prepočítať produkt,
ktorý bol predmetom poistnej zmluvy a zvýšiť poistné od začiatku poistenia tak, aby bolo
moţné poistno-matematický vzorec zachovať pre danú poistnú zmluvu. K zvýšeniu poistného
z uvedeného dôvodu, resp. iným moţnostiam daným na výber v priloţenej návratke si
ţalovaná poisťovňa vyţiadala stanovisko poisteného ţalobcu. Ţalobca ţalovanej listom z 5.
mája 2008 oznámil, ţe trvá na zachovaní poistného vzťahu s výškou poistného a poistných
súm tak ako boli dojednané na začiatku poistenia, nesúhlasil so ţiadnou alternatívou
uvedenou v návratke, ani so zmenami poistného vzťahu, všeobecných poistných podmienok,
predčasným ukončením platnosti poistného vzťahu, ani s rozhodcovskou doloţkou. Listom
z 15. mája 2008 sa ţalovaná opätovne obrátila na ţalobcu s návrhom, aby si vybral jednu z
ponúknutých alternatív do 15. júna 2008, inak bude nútená ukončiť poistenie s výplatou
odkupnej hodnoty, ktorú poukáţe ţalobcovi. Dôvodom tohto postupu ţalovanej bolo zistenie,
ţe poistné je nízke, nezohľadňuje všetky budúce plnenia z poistenia a ţe pokiaľ projektované
poistné sumy vo výške inkasovaného poistného nezodpovedajú, sú matematicky nesprávne
a od poisťovne nemoţno spravodlivo poţadovať, aby v budúcom záväzku pokračovala.
Zotrvanie v poistnom vzťahu za tejto situácie by znamenalo nárok poistníka vo výške, ktorá
nezodpovedá jeho príspevku do poistenia. Zmluvný vzťah by sa tak bez jeho zmeny stal
nevyváţeným a okolnosti, ktoré boli pri vzniku poistenia sa objektívne a bez viny zmluvných
strán natoľko zmenili, ţe v právnom vzťahu ohľadom budúcich záväzkov v naprojektovanej
výške nemoţno spravodlivo zotrvať. Pretoţe ţalobca nesúhlasil so zmenami, ţalovaná mu
listom z 23. júna 2008 oznámila, ţe v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované nemôţe
pokračovať, zaniká 16. mája 2008 o 00.00 hod. podľa čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných
podmienok pre ţivotné poistenie, poistné udalosti po tomto termíne uţ nie sú kryté poistnou
zmluvou a ţe odkupnú hodnotu a nespotrebované poistné v sume 59 344,- Sk vyplatí
poistenému ţalobcovi poštovou poukáţkou. S uvedeným postupom ţalovanej ţalobca
nesúhlasil. Mal za to, ţe ţalovaná nie je oprávnená jednostranne poistnú zmluvu meniť, ani
spôsobiť jej zánik. Z listu Národnej banky Slovenska, adresovanej ţalobcovi súd prvého
stupňa zistil, ţe Národná banka Slovenska vydala tlačovú správu pod názvom S.(pozn. NS
SR – predchádzajúce obchodné meno ţalovanej poisťovne, pod ktorým vystupovala
v právnych vzťahoch do 31.12.2008), ktoré uverejnila na svojej webovej stránke. V tomto
stanovisku Národná banka Slovenska upozornila klientov ţalovanej poisťovne, ţe tvrdenia
poisťovne o uloţenej povinnosti Národnou bankou Slovenska, prepočítať predmetný produkt,
a tým zvýšiť poistné od začiatku tak, aby bolo moţné poistno-matematicky zachovať poistné
sumy, a ţe tento prepočet a spätné zvýšenie poistného nezapríčinila sama poisťovňa,
ale nesprávny postup štátnych orgánov, sú nepravdivé a zavádzajúce, čo uviedla aj vo svojom
stanovisku z 11. marca 2011, doručeného súdu na jeho ţiadosť. Na základe uvedeného
mal súd prvého stupňa za to, ţe zvolené postupy odstraňovania nedostatkov zistených pri
výkone dohľadu vykonala ţalovaná podľa vlastného uváţenia, a teda nie je moţné jej obranu,
ţe jej tieto opatrenia nariadila Národná banka Slovenska, povaţovať za dôvodnú. Okresný súd
vec právne posúdil podľa § 3 ods. 1, § 37 ods. 1 aţ 3, § 39, § 40a, § 48 ods. 1, § 49a, § 50a
ods. 1 a 3, § 493, § 575 ods. 1 a 2, § 788 ods. 1 a 4, § 790 písm. b/, § 798, § 800 ods. 1 a 3,
§ 801 ods. 1 aţ 3, § 802 ods. 1 a 2, § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 6, § 7 ods. 1 a 4,
§ 8 ods. 1 a 3, § 12 ods. 1, § 17 zákona č. 24/1991 o poisťovníctve, § 22 zákona č. 95/2002
Z. z. o poisťovníctve, § 35 ods. 1, § 48 ods. 2 aţ 4, § 67 ods. 1 zákona č. 8/2008 Z. z.
o poisťovníctve. Poukázal na to, ţe poistná zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý
je moţné meniť iba so súhlasom jej účastníkov, alebo z dôvodov uvedených v Občianskom
zákonníku, resp. Všeobecných poistných podmienkach, pričom súd nezistil, ţe by v nich
bol uvedený dôvod, na základe ktorého mohla ţalovaná oznámiť ţalobcovi zánik poistenia,
ţalovaná súdu nepreukázala, ţe by došlo k dohode o ukončení poistnej zmluvy a v konaní
nebol zistený ţiadny dôvod spôsobujúci neplatnosť poistnej zmluvy. Podľa dôvodu
uvedeného v čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok, ktorý ţalovaná uviedla
v oznámení o zániku poistenia ako dôvod zániku poistenia, mohol poistenie zrušiť
len poistník, nie poistiteľ – ţalovaná poisťovňa. O trovách konania súd prvého stupňa
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu vo výške
802,12 eur.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalovanej rozsudkom z 9. októbra 2012, sp. zn.
5 Co 370/2011 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1
a 2 O.s.p. Ţalovanú zaviazal ţalobcovi zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania vo výške
937,22 eur na účet jeho advokáta, JUDr. M. do troch dní. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd
prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, správne ho aj právne posúdil, odôvodnenie
rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu
stotoţnil. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd riadne vysporiadal aj s dôvodmi
odvolania ţalovanej. Doplnil, ţe v danej veci je potrebné vziať do úvahy, ţe poistná zmluva
a poistný vzťah vyplývajúci z nej je podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
spotrebiteľskou zmluvou a ţe podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôţu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa, ţe spotrebiteľ sa najmä nemôţe vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Nesúhlas poisteného so zmenou
poistnej zmluvy, poistného, pre nesprávnu kalkuláciu pri výpočte výšky poistného zo strany
ţalovanej poisťovne, nemôţe byť na úkor poisteného ţalobcu ako spotrebiteľa, ktorý vstúpil
s poisťovňou do poistného vzťahu za konkrétnych a určitých zmluvných podmienok. Aj
podľa názoru odvolacieho súdu, ţalobcu ako spotrebiteľa nemoţno nútiť, aby pristúpil
k takej zmene poistnej zmluvy, ktorou by si v konečnom dôsledku zhoršil svoje zmluvné
postavenie. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1,
v spojení s § 137, § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1 a 5 O.s.p. a v spojení s príslušnými
ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych sluţieb a úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu v celkovej sume
937,22 eur.
Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podala včas dovolanie ţalovaná z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.),
z dôvodu, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, pretoţe súdy opomenuli svoju povinnosť podľa § 118 ods. 2 O.s.p. (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.) a z dôvodu, ţe v konaní došlo k vade uvedenej v § 237 O.s.p., a to k odňatiu
moţnosti pred súdom konať (§ 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.). A to tým,
ţe pri dokazovaní listinami nebol dodrţaný správny postup súdu podľa § 129 O.s.p. Ďalej
namietala i porušenie § 213 ods. 2 O.s.p., keďţe odvolací súd podľa jej názoru rozhodol
podľa § 797 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia neboli predmetom právnych
úvah pred prvostupňovým súdom. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ţalovaná navrhla
rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň navrhla odloţiť
vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu do rozhodnutia dovolacieho súdu
o dovolaní.
Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok
v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania vo výške
81,46 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet jeho právneho zástupcu
JUDr. M., vedený v T. číslo účtu X.,a to za vypracovanie vyjadrenia k podanému dovolaniu
vo výške 60,07 eur, reţijný paušál vo výške 7,81 eur a 20 %-nú daň z pridanej hodnoty vo
výške 13,58 eur.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie podmienok pre odklad
vykonateľnosti (dovolaním) napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 243 O.s.p.
a v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.),
po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený
advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O.s.p.), skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému
ho zákon pripúšťa. Dospel pritom k záveru, ţe dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé
rozhodnutie súdu. Jeho úpravou v občianskom súdnom konaní je dotknutý princíp
nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutí súdov, ktoré nadobudli právoplatnosť. Dovolaním
moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len pokiaľ to zákon pripúšťa
Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239
O.s.p. V ustanovení § 237 O.s.p. sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti
kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie
§ 238 O.s.p. upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu
vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení § 239 O.s.p. sú uvedené dôvody prípustnosti
dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok
súdu prvého stupňa.
Podmienky prípustnosti dovolania bolo preto potrebné skúmať v zmysle § 238 O.s.p.,
podľa ktorého je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým
bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd
prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4
(238 ods. 3 O.s.p.).
Dovolaním ţalovanej je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje
znaky rozsudkov uvedených v § 238 O.s.p., proti ktorým je dovolanie prípustné; prípustnosť
jej dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva.
Dovolanie by vzhľadom na uvedený záver bolo procesne prípustné, len ak by v konaní
došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., ku ktorým je dovolací súd
povinný prihliadnuť (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť, neobmedzil
sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal
aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/
O.s.p. (t. j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti
účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne
rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania
z hľadiska § 237 O.s.p. pritom nie je zaloţená uţ tým, ţe dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie
odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva
aţ vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom
ustanovení skutočne trpí.
Ţalovaná v dovolaní nenamietala, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle
§ 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla
v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
So zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo
k odňatiu moţnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/
O.s.p.).
Pod odňatím moţnosti pred súdom konať sa rozumie taký závadný procesný postup
súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných
mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania
na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej
republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré
mu právny poriadok priznáva.
Námietka dovolateľky spočívajúca v tom, ţe odvolací súd posúdil vec podľa § 797
a nasl. Občianskeho zákonníka, a teda z pohľadu ustanovení, ktoré neboli predmetom
právnych úvah pred súdom prvého stupňa bez toho, aby postupoval podľa § 213 ods. 2 O.s.p.,
z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia nevyplýva. Totiţ, ako je zrejmé
z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. z dôvodov, ţe sa v celom rozsahu stotoţnil s jeho
odôvodnením, pričom sa riadne vysporiadal aj s námietky ţalovanej uvedenými v odvolaní
a tieto nepovaţoval za dôvodné. Odvolací súd vychádzal z ustanovení, podľa ktorých vec
posudzoval uţ súd prvého stupňa. Dovolateľkou uvedené ustanovenie § 797 Občianskeho
zákonníka nebolo predmetom posudzovania tak pred súdom prvého stupňa,
ako ani pred odvolacím súdom a dovolateľkou uvedené nasledujúce ustanovenia § 797
Občianskeho zákonníka, t. j. § 798 a nasl. ustanovenia Občianskeho zákonníka boli
predmetom posudzovania pred súdom prvého stupňa. Najvyšší súd Slovenskej republiky
ďalej uvádza, ţe pokiaľ aj odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
uvedie aj ďalšie dôvody (v danej veci napr., keď odvolací súd doplnil, ţe poistnú zmluvu
je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka), pričom tieto ďalšie ustanovenia právneho predpisu nie sú pre rozhodnutie veci
rozhodujúce v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p., nezakladá to prípustnosť dovolania podľa § 237
písm. f/ O.s.p.
Prípustnosť dovolania nebola spôsobilá zaloţiť ani námietka dovolateľky, ţe listinné
dôkazy neboli vykonané spôsobom upraveným v ustanovení § 129 ods. 1 O.s.p. Prípadné
pochybenie v tomto smere, i keby bolo preukázané, nezakladá totiţ vadu podľa § 237 písm. f/
O.s.p. Pokiaľ totiţ súd v procese dokazovania určitý dôkaz hodnotí a vyvodzuje z neho
skutkový záver, no dokazovanie nevykoná spôsobom, ktorý predpisuje zákon, ide o procesnú
vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., t. j. o tzv. inú vadu konania, ktorá však
prípustnosť dovolania nezakladá. Nevykonanie listinného dôkazu spôsobom upraveným
v ustanovení § 129 O.s.p. je za tzv. inú vadu povaţované aj v ďalších rozhodnutiach
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri napr. sp. zn. 3 MCdo 16/2008, 6 Cdo 84/2010,
5 MCdo 10/2010, 3 Cdo 166/2012, 4 Cdo 107/2011). Najvyšší súd preto nevidí dôvod
odkloniť sa od ustálenej judikatúry ani v danej veci.
Dovolateľkou ďalej namietané tzv. iné vady konania, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne právne posúdenie veci, sú síce dovolacími
dôvodmi v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p., ktoré však moţno uplatniť vtedy,
ak je dovolanie procesne prípustné, no samotné tieto dôvody prípustnosť dovolania
nezakladajú. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno
napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné
vecné nesprávnosti rozhodnutia.
V preskúmavanom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia
§ 238 O.s.p. a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie ţalovanej podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je prípustné.
V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a
§ 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd priznal ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, ktorá
spočíva v odmene advokáta za jeden úkon právnej sluţby, ktorý mu poskytol vypracovaním
vyjadrenia k dovolaniu z 13. mája 2013 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení účinnom
k 30.6.2013). Základnú sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 11 ods. 1 písm. a/ tejto vyhlášky
vo výške 60,07 eur, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu za úkon právnej sluţby (§ 16 ods. 3 vyhl.)
7,81 eur s 20 %-nou DPH (§ 18 ods. 3 vyhl.) 13,58 eur spolu predstavuje 81,46 eur.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. augusta 2014
JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová