Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4ECdo/246/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B.,

IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., G., IČO: X., v mene ktorej koná doc. JUDr.

B., PhD., advokát a konateľ, proti povinnej A., bývajúcej v P., pre vymoženie 466,04 Eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešove pod sp. zn. , o dovolaní

oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 30. augusta 2012 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Súdna exekútorka JUDr. L. (ďalej len „súdna exekútorka“) ţiadosťou doručenou

Okresnému súdu Prešov 1. decembra 2003 poţiadala o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie [ o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný

poriadok“)] na základe exekučného titulu – notárskej zápisnice spísanej v Partizánskom

5. septembra 2003 notárom JUDr. O., uloţenej v Zbierke listín pod číslom N..

Okresný súd Prešov (ďalej len „exekučný súd“) poverením zo 4. decembra 2003

poveril súdnu exekútorku vykonaním exekúcie na základe uvedeného exekučného titulu.

2

Exekučný súd následne uznesením z 18. apríla 2012, č.k. -13, vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Rozhodnutie o trovách exekúcie si vyhradil

na samostatné rozhodnutie.

Svoje rozhodnutie oprel o právny záver, ţe splnomocnenie udelené povinnou

advokátovi Mgr. T. v zmluve o úvere číslo X. uzatvorenej 2. mája 2003, ako aj uznanie dlhu

a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktoré následne urobil Mgr. B. ako osoba

splnomocnená Mgr. T., sú absolútne neplatné právne úkony pre rozpor so zákonom v zmysle

(ďalej len ,“). Podľa

názoru exekučného súdu bolo predmetné splnomocnenie koncipované veľmi široko a

všeobecne, splnomocnencovi dávalo široký priestor pre konanie v mene povinnej, čo zároveň

vzbudzovalo pochybnosti o skutočnom obsahu splnomocnenia. Takto široko formulované

splnomocnenie exekučný súd označil za obsahovo neurčité a v zmysle ust. § 39 Občianskeho

zákonníka neplatné. Exekučný súd ďalej predmetnému splnomocneniu vytkol to, ţe v ňom

povinná splnomocnila Mgr. T., aby v jej mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku v čase

udelenia plnej moci nemohla predpokladať, čím sa povinná vopred vzdala práva uznať alebo

neuznať dlh, ktorý moţno v budúcnosti vznikne, a teda uţ v čase udelenia splnomocnenia jej

bolo odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu. Právo, ktoré môţe vzniknúť v budúcnosti,

je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemoţno ním disponovať. Právna

úprava nepripúšťa, aby sa niekto platne vzdal práva, ktoré mu môţe vzniknúť aţ v budúcnosti

(, ). Uznať moţno len dlh, ktorý vznikol a nie ešte

len vznikne. Neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný. Okrem toho

splnomocnenec za povinnú určil aj lehotu, v ktorej mala povinná uhradiť záväzok, hoci takéto

oprávnenie mu z udeleného splnomocnenia priamo nevyplývalo. Povinnú tak zaviazal k

povinnosti a lehote, o ktorej nemohla mať vedomosť. Ďalšou okolnosťou, ktorá podľa

exekučného súdu spôsobila neplatnosť predmetného splnomocnenia, bol nedostatok slobodnej

vôle povinnej pri výbere splnomocnenca. V danom prípade bolo splnomocnenie súčasťou

formulárovej zmluvy o úvere, ktorú oprávnená pouţívala v rámci svojej podnikateľskej

činnosti v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Zmluvná

voľnosť povinnej pri výbere zástupcu bola podstatným spôsobom obmedzená, keď povinná

nemala moţnosť zvoliť si iného splnomocnenca ako Mgr. T.. Povinná mohla zmluvu ako

celok buď prijať, alebo odmietnuť. Exekučný súd zdôraznil, ţe v zmysle ust. § 22 ods. 2

, zastupovať iného nemôţe ten, záujmy ktorého sú v rozpore so

záujmami zastúpeného. Meno splnomocnenca Mgr. T. bolo uvedené do formulára úverovej

3

zmluvy priamo oprávnenou, splnomocnenec bol teda vybratý oprávnenou, čo nasvedčuje

záveru, ţe splnomocnenec bude skôr hájiť jej záujmy, ako záujmy povinnej. Na základe

uvedeného povaţoval exekučný súd splnomocnenie udelené povinnou Mgr. T. za absolútne

neplatné, ktoré nevyvoláva ţiadne právne účinky. Z toho dôvodu je i predmetná notárska

zápisnica nulitným právnym aktom a teda i nespôsobilým exekučným titulom, na podklade

ktorého nemoţno ďalej viesť exekúciu. Exekučný súd preto v zmysle ust. § 57 ods. l písm. g/

Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

Toto uznesenie exekučného súdu napadla oprávnená odvolaním.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením z 30. augusta 2012, sp. zn.

, napadnuté uznesenie exekučného súdu potvrdil.

V odôvodnení uviedol, ţe vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil,

ţe odvolanie oprávnenej nie je dôvodné. Odvolací súd konštatoval, ţe exekučným titulom

bola notárska zápisnica, pri ktorej bolo namieste posudzovať tzv. prezumpciu správnosti,

a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. novembra 2010,

sp. zn. . Odvolací súd zdôraznil, ţe práve súhlas povinnej s vykonateľnosťou

notárskej zápisnice je jej podstatnou náleţitosťou, ţe práve tento prejav vôle dlţníka robí

z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu. Stotoţnil sa s názorom exekučného

súdu, ţe pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k porušeniu zákona,

pretoţe za povinnú uznala záväzok osoba, ktorej záujmy boli v zjavnom rozpore so záujmami

zastupovaného (povinnej). Aspekt zjavnosti vyplýval uţ len zo samotnej skutočnosti,

ţe oprávnená predformulovala Mgr. T. vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu

zo strany povinnej. Odvolací súd dodal, ţe v tejto súvislosti došlo aj k verejnému

napomenutiu zo strany stavovskej komory (Bulletin SAK č. ). K odvolacej námietke

oprávnenej, ţe povinná mohla plnomocenstvo kedykoľvek odvolať, odvolací súd uviedol, ţe

neplatný úkon sa neodvoláva, pretoţe nemá ţiadne právne účinky. Odvolací súd na záver

zdôraznil, ţe na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v kaţdom okamihu

exekúcie, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.

januára 2007, sp. zn. . Námietky oprávnenej produkované v tomto smere

preto označil za nedôvodné. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté

uznesenie s pouţitím ust. ako vecne správne potvrdil.

Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie exekučného súdu zrušil a vec vrátil

exekučnému súdu na ďalšie konanie; uplatnila si aj náhradu trov dovolacieho konania.

Navrhla tieţ odloţiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia a konanie prerušiť podľa § 109

ods. 1 písm. c/ a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe Zmluvy

o fungovaní Európskej únie predloţiť prejudiciálne otázky, ktoré bliţšie špecifikovala

v podanom dovolaní. Dôvodila tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237

, keď súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci ( ), v tej istej veci

sa uţ právoplatne rozhodlo ( ) a súd jej svojím postupom odňal moţnosť

konať pred súdom ( ) a ţe bol súd nesprávne obsadený (

písm. g/ ). Ďalej uviedla, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), keď súd nedostatočne zistil

skutkový stav, pretoţe nevykonal náleţite dokazovanie a tieţ aj to, ţe rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Svoju argumentáciu

podrobne a rozsiahlo v dovolaní rozvinula. Vo vzťahu k jednotlivým dôvodom dovolania

poukázala na argumentáciu uvedenú v dôvodoch odvolania. Ďalej poukázala na uznesenie

Ústavného súdu SR zo 14. marca 2012, sp. zn. v súvislosti s argumentáciou

oprávnenej týkajúcou sa porušenia povinnosti exekučného súdu skúmať notársku zápisnicu

z pohľadu hmotného práva. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva, ţe v zmysle § 44

ods. 2 Exekučného poriadku vydaniu poverenia predchádza preskúmanie exekučného titulu

exekučným súdom, ako aj ţiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu

na vykonanie exekúcie. Podstatou tohto preskúmavania je preverenie materiálnej a formálnej

stránky vykonateľnosti exekučného titulu. V prípade notárskej zápisnice formálna stránka

spočíva v dodrţaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v ustanovení § 47

Notárskeho poriadku. Materiálna stránka je priamo predpísaná v § 41 ods. 2 Exekučného

poriadku, ktorými sú vyznačenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas

plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. V uvedenom prípade Ústavný súd SR

uviedol, ţe notárska zápisnica obsahovala všetky náleţitosti uvedené v spomenutých

ustanoveniach, vrátane výslovného súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou. Ţiadne ďalšie

podmienky formálnej, ani materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice z Exekučného

poriadku nemoţno vyvodiť. Ďalej z tohto uznesenia vyplýva, ţe exekučný súd nepreskúmaval

právny vzťah účastníkov z hľadiska hmotného práva, pretoţe je to nad rámec preskúmavania

formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Súd by bol povinný vykonať takéto

preskúmavanie len vtedy, ak by to bolo v zákone výslovne uvedené. Poukázala na zákon

č. , ktorým bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý bol doplnený o nové

ustanovenie § 41 ods. 3. Na notárske zápisnice vyhotovené pred 15. októbrom 2008 sa tento

zákon, resp. novelizované ustanovenie nevzťahuje. Zdôraznila, ţe ustanovenie zmluvy

o úvere, ktorým dlţník splnomocnil tretiu osobu na spísanie notárskej zápisnice,

aby v jeho mene uznala dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a príslušenstva, nemôţe byť

neprijateľnou podmienkou v zmysle , ani ustanovenie

o ochrane spotrebiteľa. Povinná na seba neprevzala

ţiadne nové povinnosti, či záväzky, oprávnenej nevznikli ţiadne nové práva, či výhody.

Udelením plnomocenstva povinná dobrovoľne preniesla na tretiu osobu oprávnenie uznať dlh

vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnená,

a preto toto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávnenú nepomernú výhodu. Navyše,

povinná mohla plnomocenstvo v zmysle

kedykoľvek odvolať. Podľa dovolateľky exekučný súd by mal vo svojom rozhodnutí uviesť,

na základe čoho zistil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a pod

akú neprijateľnú podmienku ju subsumuje podľa § 53 ods. 4 písm. a/ aţ r/ Občianskeho

zákonníka. Dovolateľka vytýkala odvolaciemu súdu, ţe vec nesprávne právne posúdil

z hľadiska právnej kvalifikácie neprijateľnej zmluvnej podmienky, z hľadiska ustanovení

právnych predpisov EÚ a z hľadiska rozhodnutí Súdneho dvora EÚ. Nevyrovnal

sa s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nezdôvodnil, prečo

povaţuje za neprijateľnú podmienku splnomocnenie (jednostranný právny úkon), ktorým

dlţník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného

titulu. Podľa dovolateľky exekučný súd vo svojom rozhodnutí neuviedol, na základe čoho

zistil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Predmetné

splnomocnenie sa v zozname nekalých podmienok uvedených v prílohe článku 3

ods. 3 smernice Rady 93/13/EHS výslovne nenachádza. Podľa názoru dovolateľky je v danom

prípade nutné poţiadať Súdny dvor Európskej únie o výklad pojmu „nekalá zmluvná

podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie, pričom dovolateľka je toho

názoru, ţe exekučný súd a odvolací súd sa s touto otázkou mali na súdny dvor obrátiť uţ skôr.

Je totiţ treba zohľadniť odlišnosti interpretácie komunitárneho práva a ubezpečiť

sa, ţe výklad vnútroštátneho súdu je rovnako zjavný ostatným súdom členských štátov.

V tejto súvislosti cituje rozsudok Spolkového súdneho dvora z 13. januára 2005, sp. zn.

III ZR 265/03, uznesenie Ústavného súdu Českej republiky z 11. októbra 2012, sp. zn.

, a ďalšie. Ďalej uviedla, ţe jej súd svojím postupom odňal (ako účastníčke

konania) moţnosť konať pred súdom, keď v predmetnom súdnom konaní nerozhodol

6

o jej návrhu na prerušenie konania v zmysle a Zmluvy

o fungovaní EÚ a neumoţnil jej tak uplatňovať právne argumenty na podporu svojej pozície.

Za odňatie moţnosti konať pred súdom oprávnená povaţovala aj to, ţe súd nenariadil

pojednávanie, hoci tak bol povinný urobiť podľa § 57 ods. 5 Exekučného poriadku v znení

účinnom od 9. augusta 2012. Oprávnená ďalej uviedla, ţe rozhodnutie exekučného súdu

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), keď

opomenul aplikovať ustanovenie § 167 ods. 1 veta druhá, podľa ktorého súd rozhoduje

uznesením o prerušení konania. Tieţ namietala, ţe bol súd nesprávne obsadený (§ 241

ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením ), keď v rozsahu výkladu

práva Európskej únie je zákonným sudcom vo veci začatej pred vnútroštátnym orgánom

nielen sudca určený rozvrhom práce podľa osobitných predpisov, ale aj komunitárny sudca,

lebo jeho povinnosť rozhodnúť o otázkach interpretácie komunitárneho práva je súčasne

aj jeho oprávnením, ktoré nemoţno zásadne obísť a ak, tak len úniovým právom určenými

spôsobmi. Rozhodnutie odvolacieho súdu označila za neodôvodnené, a preto vôbec

nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne k svojim záverom.

Povinná ani súdna exekútorka sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie podmienok pre odloţenie

vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia

a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

V rámci následného skúmania dôvodnosti návrhu oprávnenej na prerušenie konania

dospel k záveru, ţe v predmetnej veci nie je daný dôvod na prerušenie konania podľa

v spojení s ustanovením , a takýto návrh

nie je dôvodný.

V tejto súvislosti treba uviesť, ţe konanie pred súdnym dvorom o predbeţnej otázke

má povahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom súdny dvor

má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Európskej únie, o platnosti

a výklade aktov inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov

orgánov zriadených aktom Rady Európskeho spoločenstva. Toto konanie je inštitútom

pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretoţe súdny dvor

v ňom vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti

komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.

Ustanovenie ukladá súdu povinnosť prerušiť konanie

len vtedy, ak dospel k záveru (rozhodol), ţe poţiada súdny dvor o rozhodnutie o predbeţnej

otázke, lebo je potrebné podať výklad komunitárneho práva, ktorý je rozhodujúci pre riešenie

danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť kaţdému návrhu účastníka konania

na prerušenie konania a postúpenie návrhu súdnemu dvoru na vydanie rozhodnutia

o predbeţnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci aplikuje

ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah

právnych noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia predbeţnej otázky je zabezpečiť jednotný

výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá ţiadnu komunitárnu

relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny. Ak súd pri priebeţnom

posudzovaní veci nedospeje k záveru o potrebe výkladu komunitárneho práva a návrhu

účastníka na prerušenie konania v zmysle nevyhovie, prejednanie

a rozhodnutie veci sudcom vnútroštátneho súdu nezakladá procesné vady konania ani

v zmysle ani v zmysle písm. g/

Vyriešenie právnych otázok nastolených dovolateľkou v tomto konaní patrí

do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho rozhodnutia súdneho

dvora. Zo spisu vyplýva, ţe súdy niţších stupňov neinterpretovali právne normy

komunitárneho práva, ktorých výkladu sa dovolateľka domáhala. Podľa názoru dovolacieho

súdu nebola otázka výkladu komunitárneho práva pre riešenie daného prípadu rozhodujúca.

Majúc na zreteli uvedené, dovolací súd zamietol návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho

konania.

Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená

v súlade s , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním

napadnúť a dospel k záveru, ţe dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

8

Keďţe v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu,

jeho prípustnosť bolo treba posudzovať podľa ustanovenia

Uznesenie odvolacieho súdu v predmetnej veci však nemoţno podriadiť pod ţiaden

dôvod prípustnosti vyplývajúci z ustanovenia , lebo odvolací súd uznesenie súdu

prvého stupňa nezmenil, ale ho potvrdil a nerozhodoval ani vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Rovnako odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení prípustnosť dovolania

nevyslovil a nejde o potvrdzujúce uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky (, , , , ).

Dovolanie oprávnenej preto podľa ustanovenia a

nie je prípustné.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní, v ktorom bolo vydané, došlo k niektorej z procesných vád taxatívne

vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo

konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(por. R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

9

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a netvrdila

a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Dovolanie teda v zmysle týchto ustanovení

nie je prípustné. Dovolací súd sa však osobitne zameral na skúmanie dovolateľkou tvrdených

procesných vád podľa , , a

Právomoc súdu je upravená v ustanoveniach a ;

jej nedostatok sa povaţuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má za následok

zastavenie konania a (prípadné) postúpenie veci inému orgánu.

Dovolateľka v predmetnej veci vadu konania podľa ustanovenia

nevyvodzovala z toho, ţe súdy vôbec nemali právomoc konať a rozhodovať. Ich právomoc

v exekučnom konaní nepopierala. Namietala, ţe súdy sa nesprávnou a ústavne nesúladnou

interpretáciou § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona

č. o rozhodcovskom konaní postavili do pozície orgánu vykonávajúceho

komplexné preskúmanie exekučného titulu, metódou, ktorá v rámci zverenej právomoci ako

exekučným súdom neprináleţí. Z uvedeného je zrejmé, ţe dovolateľka namietala nesprávnu

aplikáciu a výklad Exekučného poriadku, resp. namietala nesprávne právne posúdenie veci.

Za týchto okolností dovolací súd dospel k záveru, ţe súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí

do ich právomoci, keď napadnuté rozhodnutie bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom

rozhodovanie súdov vyplýva jednoznačne priamo zo zákona (napr. z ustanovenia § 29, § 38

ods. 3 a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku). Námietka dovolateľky o existencii vady konania

v zmysle nie je dôvodná.

Pokiaľ ide o dovolateľkou namietanú existenciu prekáţky rei iudicatae (§ 237

písm. d/ ) treba uviesť, ţe táto patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie)

v kaţdom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Nastáva vtedy, ak sa má v novom

konaní prejednať tá istá vec, pričom o tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý

nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu

konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo

stav (vymedzený ţalobným petitom) vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol

uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je daná táto prekáţka

nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom

pôvodného konania; je daná aj vtedy, ak určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke

v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne či neúplne. Z hľadiska totoţnosti účastníkov,

10

nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné

postavenie. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú

právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či uţ z dôvodu univerzálnej alebo

singulárnej sukcesie.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe konaniu vo veci exekúcie oprávnenej proti povinnej

pre vymoţenie 466,04 Eur s príslušenstvom, na základe notárskej zápisnice spísanej

5. septembra 2003 v Partizánskom notárom JUDr. O., uloţenej v Zbierke listín pod číslom N.,

vedenému na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , nepredchádzalo ţiadne iné

konanie na súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté.

Vzhľadom na uvedené dovolateľkou vytýkaná vyššie uvedená vada podľa

konanie nezaťaţila.

O odňatie moţnosti konať pred súdom ( ) ako o dôvode

zakladajúcom prípustnosť dovolania ide v prípade nesprávneho postupu súdu v občianskom

súdnom konaní, ktorým (postupom) sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať

a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania, ktoré

mu priznáva platná právna úprava za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov.

Dovolateľka konkrétne namietala porušenie jej práva podľa

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Naplnenie tejto vady vyvodzovala z toho, ţe súd porušil princíp legality, dispozičnú zásadu

začatia konania, rovnosť účastníkov konania a právo na spravodlivý súdny proces.

Bola porušená zásada „rovnosti zbraní“, zásada kontradiktórnosti súdneho konania a práva

na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy. Namietala, ţe nebola oboznámená

s obsahom argumentov a nemala moţnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty

a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu, pritom dané rozhodnutie

výrazným spôsobom ovplyvnilo jej právne postavenie.

K odňatiu moţnosti oprávnenej pred súdom konať a k porušeniu práva podľa

a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd malo dôjsť tým, ţe exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú

11

a zároveň ju zastavil, hoci pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené

podmienky. V dôsledku toho oprávnenej nebolo umoţnené uplatňovať jej práva z notárskej

zápisnice ako exekučného titulu v exekučnom konaní.

V tejto súvislosti dovolací sú dospel k záveru, ţe v predmetnej veci odvolací súd

i exekučný súd správne posúdili splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie

(po predchádzajúcom vydaní poverenia na vykonanie exekúcie). V súlade s ustanovením

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmavali exekučný titul z hľadiska jeho formálnej, ako

aj jeho materiálnej vykonateľnosti. Táto prieskumná činnosť jednoznačne vyplýva

zo zodpovednosti exekučného súdu uţ za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ

materiálnu nevykonateľnosť zistil aţ po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, bolo

to dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného

poriadku, teda preto, ţe je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu (potom, čo bola vyhlásená

za neprípustnú) nemoţno vykonať. Povinnosť exekučného súdu vyplývajúca z ustanovenia

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku totiţ nezaniká vydaním poverenia na vykonanie exekúcie,

ale naopak, trvá aj počas exekučného konania.

S dôvodmi, pre ktoré súdy povaţovali exekučný titul v predmetnej veci (vyššie

uvedenú notársku zápisnicu) za nespôsobilý (pre neplatnosť plnomocenstva povinnej, ktoré

je v rozpore s ustanovením ) sa dovolací súd v celom

rozsahu stotoţňuje a v podrobnostiach poukazuje na závery uvedené v odôvodnení

odvolacieho súdu a exekučného súdu. Exekučný súd teda pri preskúmavaní notárskej

zápisnice nešiel nad rámec ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, takţe námietka

vznesená dovolateľkou ani z tohto hľadiska nie je dôvodná.

V súvislosti s porušením práva podľa

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd treba ešte uviesť,

ţe obsah práva na spravodlivý súdny proces v zmysle uvedených článkov nespočíva

len v tom, ţe osobám nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať

pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov

Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces však nepatrí súčasne aj právo

účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním

a hodnotením dôkazov () a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania

bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami

12

a právnymi názormi (). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania

vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne

sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (),

resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,

ktorý predkladá účastník konania (, ).

Ani ďalšia námietka dovolateľky týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného

vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu nie je dôvodná. To, ţe právo na riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho

procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP, podľa ktorej sa nevyţaduje,

aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná

odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie

rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins

c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako treba poukázať aj na judikatúru Ústavného súdu

SR (napr. nález -30, ).

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ustanovení ,

v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 cit. zákona. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom

konaní ( ). Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov

niţších stupňov zodpovedajú poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle

vyššie citovaných zákonných ustanovení.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery

exekučného súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a Slovenskej

republiky, a ţe aj odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa

parametre zákonného odôvodnenia ( , v spojení s ).

Za porušenie základného práva zaručeného v

v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

podľa predstáv oprávnenej.

13

Nedôvodnou sa javí i námietka oprávnenej, ţe jej súdy odňali moţnosť konať pred

nimi tým, ţe nenariadili pojednávanie v zmysle § 57 ods. 5 Exekučného poriadku. Predmetné

ustanovenie totiţ v čase rozhodnutia exekučného súdu (18. apríla 2012) účinné ešte nebolo

(účinnosť nadobudlo 9. augusta 2012). Na prejednanie odvolania oprávnenej nebol povinný

nariadiť pojednávanie ani odvolací súd (, v znení účinnom

do 31. decembra 2012).

Rovnako za nedôvodnú povaţuje dovolací súd námietku oprávnenej, ţe jej odvolací

súd svojím postupom odňal (ako účastníčke konania) moţnosť konať pred súdom, keď

nerozhodol o jej návrhu na prerušenie konania v zmysle a

Zmluvy o fungovaní EÚ. Z ustálenej judikatúry (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

z 26. júla 2012, sp. zn. ) dovolacieho súdu totiţ vyplýva, ţe ak súd v priebehu

konania nedospeje k záveru o potrebe výkladu komunitárneho práva a konanie podľa

nepreruší, prejednanie a rozhodnutie veci sudcom vnútroštátneho

súdu nezakladá procesnú vadu konania v zmysle ani písm. g/

O návrhu na prerušenie konania odvolací súd nebol povinný

rozhodnúť. Rozhodol o ňom dovolací súd ako súd najvyššej inštancie.

Aj z uvedeného dôvodu je preto neopodstatnená dovolacia námietka, ţe bola

oprávnenej odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle , ţe rozhodol

nesprávne obsadený súd v zmysle v spojení s ako

aj to, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

v zmysle

V súvislosti s námietkou dovolateľky, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, ţe táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí

aj o nesprávnom právnom posúdení veci ( ); aj za predpokladu,

ţe by tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené, mohli by mať za následok nanajvýš vecnú

nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania

v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

14

vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné, ale o taký prípad v danej veci nejde.

Keďţe prípustnosť dovolania oprávnenej nemoţno vyvodiť z ustanovení

a neboli zistené ani vady konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej republiky

jej dovolanie odmietol podľa v spojení s ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný.

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však ţiadne

trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe v dovolacom konaní jej ţiadne trovy

nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. augusta 2014

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová