Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/244/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu I., bývajúceho v D., proti

ţalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, o určenie,

že poistný vzťah trvá, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , o

dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 30. januára 2013 sp. zn. 17

Co 298/2011, takto

rozhodol:

Dovolanie ţalovanej o d m i e t a .

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 10. júna 2011 sp. zn. určil, ţe poistný

vzťah zaloţený poistnou zmluvou U. s dobou poistenia od 10. 04. 1998 do 10. 04. 2023

uzatvorenou medzi ţalovanou ako poistiteľom a ţalobcom ako poistníkom a poisteným, trvá.

Návrh na prerušenie konania podľa zamietol a ţalobcovi priznal

náhradu trov konania vo výške 100 %. K naliehavému právnemu záujmu na poţadovanom

určení ( ) uviedol, ţe určovacia ţaloba je tu uplatnená správne, pretoţe

situácia, ktorá vznikla stanoviskom ţalovanej (oznámenie o zániku poistenia), vyvolala stav

objektívnej právnej neistoty a ohrozenia právneho postavenia ţalobcu. Naliehavosť právneho

záujmu je preto daná potrebou dosiahnuť právnu istotu vo vzťahoch medzi účastníkmi,

pričom vyhovenie takejto ţalobe môţe byť aj zárukou odvrátenia budúcich sporov. Pre

rozhodnutie v merite veci povaţoval za podstatnú skutočnosť, ţe zmluvný vzťah vznikol 9.

apríla 1998, kedy ustanovenie , ktorý nadobudol účinnosť 15.

apríla 2004, nebolo účinné a súčasťou princípu právnej istoty je aj zákaz spätného pôsobenia

právnych predpisov, resp. ustanovení. Retroaktivita je spätným pôsobením neskoršej právnej

normy do minulosti a v zásade právne normy majú pôsobiť a pôsobia do budúcnosti. Princíp

retroaktivity ovláda oblasť verejného aj súkromného práva a vychádza zo zásady, ţe kto

konal s dôverou v určitý zákon, nemá byť vo svojej dôvere sklamaný. S prihliadnutím na

2

tento princíp, ak aj došlo po uzavretí poistnej zmluvy k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla

spôsobu výpočtu poistného poisťovateľom, nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila

obsah riadne a platne uzavretej zmluvy medzi ţalobcom a ţalovanou. Najmä za situácie, keď

dané ustanovenie bolo prijaté za účelom ochrany záujmov slabšej strany poistného vzťahu,

teda poistníkov ako spotrebiteľov. Výklad toho ustanovenia preto nemôţe viesť k takej

aplikácii, ktorá by mala za následok zánik oprávnených a očakávaných záujmov tejto slabšej

strany. Z výsledkov vykonaného dokazovania (z notárskej zápisnice o osvedčení právne

významnej skutočnosti napísanej 2. júna 2008, z protokolu z dohľadu a z oznámenia

ţalovanej o zániku poistenia z 23. júna 2008) dospel k záveru, ţe sú splnené všetky zákonné

predpoklady vyplývajúce z a teda, ţe plnenie ţalovanej

je moţné, aj keď za sťaţených podmienok s väčšími nákladmi tak, ako to zistil orgán

vykonávajúci dohľad pri kontrole spôsobu výpočtu poistného. V takom prípade však podľa §

575 ods. 2 nenastáva zánik záväzku ţalovanej, ale naopak tento

záväzok trvá. Okrem toho otázka nemoţnosti plnenia je rozhodujúca spravidla v dobe

splatnosti záväzku. Záväzok zaniká, hoci sa ešte nestal splatným len vtedy, ak je plnenie

nemoţné uţ pred splatnosťou a je isté, ţe tento stav sa nezmení (napr. vec individuálne určená

bola zničená). O takýto prípad nejde, pretoţe predmetom plnenia je druhovo určená vec -

peniaze. Ak poistný vzťah trvá, samozrejme nevzniká povinnosť poskytovať poistné plnenie a

otázka moţnosti či nemoţnosti plnenia neprichádza vôbec do úvahy, lebo pokiaľ ide o právnu

nemoţnosť plnenia, moţno sa ňou zaoberať v čase, kedy platne dôjde k ukončeniu poistnej

zmluvy na základe uplynutia času (stav právnej moţnosti alebo nemoţnosti sa môţe zmeniť).

Ţalobe preto v celom rozsahu vyhovel. Návrh na prerušenie konania zamietol z dôvodu, ţe

v danej veci, vzhľadom na povahu a strany sporu, neprichádza do úvahy výklad nesúladu

ustanovení slovenského verejnoprávneho predpisu upravujúceho dohľad nad poisťovacími

podnikmi a Zmluvou o zaloţení Európskeho spoločenstva. Rozhodnutie o trovách konania

odôvodnil s poukazom na ustanovenie a

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na odvolanie ţalovanej rozsudkom

z 30. januára 2013 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil stotoţňujúc

sa s jeho odôvodnením. Na zdôraznenie správnosti dodal, ţe pokiaľ ide o naliehavý právny

záujem, súd prvého stupňa správne poukázal na neistotu ţalobcu v jeho právnom postavení,

ktorú neistotu moţno odstrániť práve ţalobou v zmysle Ďalej uviedol, ţe

poistná zmluva medzi ţalobcom a ţalovanou bola uzavretá v súlade s ustanovením § 35

a nasl. ako zmluvný typ upravený v ustanovení Občianskeho

3

zákonníka. Jednostranný právny úkon ţalovanej – oznámenie o zrušení poistnej zmluvy

zo 16. mája 2008 - nemá oporu v zákone, ani v poistnej zmluve, ani vo všeobecných

poistných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Súd prvého stupňa dospel k správnemu

právnemu záveru o neexistencii dôvodov zániku poistenia v zmysle §§ 800 - 802

. Takýto jednostranný právny úkon ţalovanej nebol právom

predpokladaný ani dovolený, keď podľa poistiteľ nemôţe

vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu. Pokiaľ po uzatvorení

poistnej zmluvy so ţalobcom, od 1. mája 2004 došlo k zmene právnej úpravy v oblasti

poisťovníctva, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu súm poisteného (

v znení noviel), táto zmena nemohla v súlade so zákazom retroaktivity nijakým spôsobom

ovplyvniť obsah predtým vzniknutého právneho vzťahu medzi ţalobcom a ţalovanou.

Tvrdený dôvod zániku poistenia ţalovanou (právna nemoţnosť plnenia) súd prvého stupňa

opodstatnene nepovaţoval za dôvodný, vychádzajúc správne z ustanovenia § 575 ods. 1, 2

. Z citovaného ustanovenia treba vyvodiť, ţe nemoţnosť plnenia je

rozhodujúca v čase splatnosti záväzku a pokiaľ nastane pred splatnosťou záväzku, musí

sa jednať o trvalý a nemenný stav, čo v danom prípade splnené nebolo. Spotrebiteľ nemôţe

znášať prípadné riziká, ktoré pre poistiteľa vyplývajú z jeho podnikateľskej činnosti, v danom

prípade z kalkulačných vzorcov, pretoţe nedisponuje potrebnými odbornými znalosťami pre

správne určenie výšky poistného, prípadne poistného plnenia. Rozhodnutie súdu prvého

stupňa povaţoval preto za vecne správne.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie. Navrhla rozsudky

oboch súdov niţších stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

alternatívne rozsudky zmeniť a ţalobu v celom rozsahu zamietnuť. Prípustnosť dovolania

odôvodnila odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle Uvedená vada

mala podľa dovolateľky spočívať v tom, ţe odvolací súd sa nevyporiadal v dôvodoch

rozsudku s námietkami uvedenými v jej odvolaní, ktoré sa týkali nedostatku naliehavého

právneho záujmu na podanej ţalobe, zmien v zákone o poisťovníctve a zániku zmluvy pre

dodatočnú nemoţnosť plnenia, ţe nenariadil na prejednanie odvolania pojednávanie a ţe súd

prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy a nepostupoval v súlade s ustanovením § 118

ods. 2 Dovolanie odôvodnila tieţ tým, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Ţalobca sa k dovolaniu ţalovanej nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom, pričom zistil, ţe dovolanie

v predmetnej veci nie je prípustné.

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ust. a

Dovolaním ţalovanej napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky

rozsudkov uvedených v , a Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd v tejto

veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd

vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým

by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3

a 4 Dovolanie ţalovanej preto podľa prípustné nie je.

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení ,

moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (

veta druhá ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v aţ g/ ,

dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania ţalovanej

v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku

právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého

konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, odňatia

moţnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania

súdom nesprávne obsadeným.

Vady uvedené v aţ e/ a dovolateľka nenamietala a ani

v dovolacom konaní nevyšli najavo.

S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd sa osobitne zameral na to,

či v danom prípade (ne)bola dovolateľke odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ vo viacerých svojich rozhodnutiach zaujal

stanovisko, ţe aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia

treba povaţovať za vadu, ktorá zakladá prípustnosť a zároveň aj dôvodnosť dovolania podľa

(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 2006

sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 30. septembra 2008 sp. zn. ). Povinnosť súdu rozhodnutie náleţite, v súlade

s ustanovením odôvodniť, je totiţ odrazom práva účastníka na dostatočné

a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vyporiadava so všetkými

právne relevantnými dôvodmi uplatnenej ţaloby, ako aj so špecifickými námietkami

účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane

druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia

práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite skutkovo aj právne argumentovať proti

rozhodnutiu súdu v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných

prostriedkov.

Pokiaľ dovolateľka namietala nedostatky dovolaním napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu spočívajúce v tom, ţe odvolací súd sa nevyporiadal s odvolacími

námietkami, dovolací súd pripomína, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej

6

súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným

z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ

aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými

návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (). Štruktúra

práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v Táto norma sa uplatňuje

aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom

konaní však nemá (nemusí) odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali

sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré

sa preskúmava v odvolacom konaní (). Právo na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia neznamená, ţe súd musí dať podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka

konania, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné

skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (). Ustanovenie

, dáva odvolaciemu súdu moţnosť vypracovania tzv. skráteného

odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotoţnením sa so skutkovými aj právnymi

dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je

postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Pokiaľ

odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na správnosť skutkových a právnych

záverov súdu prvého stupňa, pričom sa zároveň stotoţnil s odôvodnením prvostupňového

rozsudku, bolo potrebné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu posudzovať v kontexte

s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho

rozsudku podrobne a zrozumiteľne uviedol, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané

a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa riadil a ako vec právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil so závermi prvostupňového súdu, pričom

na zdôraznenie správnosti doplnil ďalšie dôvody. Jeho postup bol teda v súlade s ustanovením

umoţňujúcim odvolaciemu súdu odkázať na dôvody obsiahnuté

v prvostupňovom rozhodnutí, ak sa s nimi plne stotoţňuje. Vysvetlil, prečo sa stotoţnil

so závermi súdu prvého stupňa v otázke naliehavého právneho záujmu a doplnil ďalšie

dôvody, pre ktoré mal za to, ţe tento procesný predpoklad určovacej ţaloby je

v prejednávanej veci daný. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa zmeny zákona o poisťovníctve

a dodatočnej nemoţnosti plnenia, odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil so závermi súdu

prvého stupňa, ktorý sa v dôvodoch rozsudku podrobne venoval otázke nemoţnosti plnenia

a vysvetlil, prečo nepovaţoval plnenie za nemoţné. Podľa názoru dovolacieho súdu rozsudok

odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa spĺňa preto poţiadavky na riadne

a presvedčivé odôvodnenie v zmysle . Za porušenie základného práva

zaručeného v v ţiadnom prípade nemoţno

povaţovať to, ţe súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa predstáv ţalovanej. Ţalovaná

preto neopodstatnene namieta, ţe odvolací súd jej svojim vyššie uvedeným postupom odňal

moţnosť konať pred súdom v zmysle

K odňatiu moţnosti konať pred súdom nedošlo ani z dôvodu, ţe odvolací súd rozhodol

bez nariadenia pojednávania.

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi

predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c/ ide o konanie vo veciach

porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, d/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem (ods. 1).

V ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (ods. 2).

V zmysle citovaného ustanovenia odvolací súd môţe o odvolaní rozhodnúť bez

nariadenia pojednávania vţdy, ak nie je daný ani jeden z uvedených dôvodov, pričom

oprávnenie na ich posúdenie má výlučne odvolací súd; ten zvaţuje potrebu doplniť alebo

zopakovať dokazovanie ( ), rovnako ako existenciu dôleţitého verejného

záujmu, ktorý je dôvodom na nariadenie pojednávania len vtedy, ak by otázky, ktoré

sú predmetom konania, mohli mať širší spoločenský dopad a ak by ochrana práv a právom

chránených záujmov účastníkov konania mohla byť významná i pre iné subjekty.

V prejednávanej veci odvolací súd mal v čase rozhodovania (ako to vyplýva z jeho

rozhodnutia) za to, ţe súd prvého stupňa dokazovanie vykonal v dostatočnom rozsahu pre

rozhodnutie vo veci. Nepovaţoval preto za potrebné dokazovanie doplniť alebo zopakovať.

V zmysle vyššie uvedeného výkladu vo veci nešlo ani o prípad dôleţitého verejného záujmu.

Moţno teda uzavrieť, ţe v danej veci nebol splnený ani jeden z dôvodov pre nariadenie

pojednávania v zmysle ustanovenia . Odvolací súd nebol preto povinný

nariadiť pojednávanie v zmysle tohto ustanovenia; mohol postupovať podľa jeho odseku 2

a pokiaľ pojednávanie nenariadil, neodňal svojim postupom ţalovanej moţnosť konať pred

súdom v zmysle

Ani nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postup, ktorým súd odňal

účastníkovi moţnosť konať pred súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky to vyjadril

uţ v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod č. 37/1993, v ktorom vysvetlil, ţe prípadné nevykonanie určitého

dôkazu môţe mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu k vydaniu

nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle

Dovolací súd nezistil ani existenciu ďalšieho dôvodu prípustnosti dovolania, ktorý mal

spočívať v nedodrţaní procesného postupu prvostupňovým súdom vyplývajúceho

z ustanovenia , účinného od 15. októbra 2008. Podľa dovolacieho súdu,

aj prípadné porušenie tohto zákonného ustanovenia, nespôsobuje existenciu vady v zmysle

Ak totiţ predseda senátu (samosudca) toto zákonné ustanovenie

nedodrţí, nemá to ţiaden priamy dosah na moţnosť vylúčenia účastníka konania z jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva. Uvedené pochybenie

zo strany súdu moţno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania, ktorou moţno dovolanie

v zmysle odôvodniť. Existencia tejto vady sama osebe nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle

Rovnako je tomu aj v prípade námietky dovolateľky, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady

konania tvrdenej ţalovanou ( ), nevyšli najavo ani iné procesné vady

konania vymenované v a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva

z ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej odmietol

podľa v spojení s ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, bez toho, aby mohla byť preskúmaná

vecná správnosť rozhodnutia krajského súdu.

Ţalobca mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov

konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala ( veta prvá v spojení

9

s a ). Ţalobcovi v dovolacom konaní ţiadne trovy

nevznikli, preto mu neboli priznané.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. augusta 2014

JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková