Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-298-2011.pdf
PDF · 122.03 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/298/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľa A.. A. J., bytom G. X. Y., M. A.. A../XXX, zastúpeného H.. C. R., C. so sídlom v G. X. Y., X. H. R. XXXX proti odporcovi RAPID LIFE ŽIVOTNÁ POISŤOVŇA, a.s. Košice, D. X, zastúpenému E.. H. V., C., R. so sídlom L., B. R. X/C., o určenie, že poistný vzťah trvá, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. júna 2011, č.k. 18C/61/2009-315, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 129,04 Eur, k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa H.. C. R., C., do troch dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zamietol. Určil, že poistný vzťah založený poistnou zmluvou N.-K číslo XXXXXXXXXX s dobou poistenia od 10.04.1998 do 10.04.2023 uzatvorenou medzi odporcom (pod obchodným menom Prvá československá poisťovňa, a.s.) ako poistiteľom a navrhovateľom ako poistníkom a poisteným, trvá. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil popisom vykonaných dôkazov, z ktorých vyvodil záver, že v danom prípade navrhovateľ má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože situácia, ktorá vznikla stanoviskom odporcu vyvolala stav objektívnej právnej neistoty a ohrozenia jeho právneho postavenia. Naliehavosť právneho záujmu na určení trvania, či netrvania vzťahu je daná potrebou právnej istoty vo vzťahoch medzi účastníkmi a prostredníctvom určovacej žaloby možno dosiahnuť stav, tvoriaci určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov. Pri právnom posúdení návrhu sa zaoberal predovšetkým obranou odporcu, pričom uviedol, že odporca uvádzal viacero možných právnych hodnotení danej veci vždy s jedným praktickým dôsledkom, a síce, že navrhovateľ nemá nárok na tú časť plnenia pre prípad dožitia sa konca poistenia, a že tomu korešpondujúca povinnosť poskytnúť poistné plnenie ku dňu rozhodovania súdu netrvá. V rámci svojej obrany sa dožadoval uplatnenia analógie legis podľa § 853 Občianskeho zákonníka a následnej aplikácie ustanovenia § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, s poukazom na zmenu okolností, z ktorých účastníci vychádzali pri uzatváraní zmluvy. Uviedol, že právny vzťah poistenia, vrátane spôsobu jeho zániku je osobitne upravený Občianskym zákonníkom v ustanoveniach § 800 - § 802 a v ďalších ustanoveniach upravujúcich jednotlivé druhy plnenia. Nie je preto splnená podmienka stanovená v ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre rozširovanie prípadov spôsobu zániku poistenia analógiou, pretože v danej veci nejde o vzťah, ktorý nie je osobitne upravený. Na daný prípad nie je možné aplikovať ani ust. § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko skutkové predpoklady aplikácie tohto ustanovenia sú absolútne odlišné a neporovnateľné s daným prípadom, keď v danej veci právny vzťah poistenia je už založený trvalou a nie predbežnou zmluvou a vyvoláva osobitné, od budúcej zmluvy diametrálne odlišné záväzky účastníkov tohto vzťahu. Ďalej sa zaoberal obranou odporcu, ktorý dovodzoval čiastočnú neplatnosť poistnej zmluvy podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Uviedol, že toto ustanovenie má na mysli faktickú nemožnosť plnenia; záväzok odporcu sa však týka peňažného plnenia, teda plnenia druhovo určených vecí, ktoré je možné vždy. Vychádzajúc z argumentácie odporcu, tento mal na mysli skôr právnu nemožnosť plnenia, ktorá však býva označovaná za nedovolenosť s následkom nedovolenosti právneho úkonu. Neplatnosť takéhoto úkonu sa potom posudzuje nie podľa
§ 37, ale podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V danej veci však nezistil, že by bola od počiatku (od vzniku právneho vzťahu) daná právna nemožnosť plnenia - jeho nedovolenosť. Odporca poukazoval na rozpor právneho úkonu s § 31a zákona č. 95/2002 Z.z., resp. § 35 ods. 1 zákona č.8/2008 Z.z. Uviedol, že s ohľadom na princíp retroaktivity, ak aj došlo po uzavretí poistnej zmluvy k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného poisťovateľom, nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah riadne a platne uzavretej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom, najmä za situácie, keď dané ustanovenie bolo prijaté za účelom ochrany záujmu slabšej strany poistného vzťahu, teda poistníkov ako spotrebiteľov. K právnemu posúdeniu odporcu aj podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedol, že uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka upravuje následok dodatočnej nemožnosti plnenia tak, že povinnosť dlžníka plniť zanikne. V danom prípade však vzhľadom na skutočnosti zistené z vykonaného dokazovania mal za to, že plnenie odporcu je možné, aj keď za sťažených podmienok a s väčšími nákladmi tak, ako to zistil orgán vykonávajúci dohľad pri kontrole spôsobu výpočtu poistného, keď dospel k záveru, že ide o zlé a nízko kalkulované poistné. V takomto prípade však podľa § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka plnenie nie je možné považovať za nemožné, t.j. plnenie je možné, a teda nenastáva zánik záväzku odporcu, ale naopak tento záväzok trvá. Okrem toho otázka nemožnosti plnenia je rozhodujúca spravidla v dobe splatnosti záväzku. Záväzok zaniká, hoci sa ešte nestal splatným len vtedy, ak je plnenie nemožné už pred splatnosťou a je isté, že tento stav sa nezmení (napr. vec individuálne určená bola zničená). O takýto prípad nejde, pretože predmetom plnenia je druhovo určená vec - peniaze. Ak poistný vzťah trvá, samozrejme nevzniká povinnosť poskytovať poistné plnenie a otázka možnosti, či nemožnosti plnenia neprichádza vôbec do úvahy, lebo pokiaľ ide o právnu nemožnosť plnenia, môže sa ňou zaoberať v čase, kedy platne dôjde k ukončeniu poistnej zmluvy na základe uplynutia času (stav právnej možnosti alebo nemožnosti sa môže zmeniť). Pokiaľ ide o obranu odporcu spočívajúcu v aplikácii ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 39 Občianskeho zákonníka, túto posúdil ako nenáležitú a nedôvodnú, keď nezistil, že by výkon práva na strane navrhovateľa bol voči odporcovi šikanózny. Navrhovateľ sa dovoláva svojho práva daného mu zákonom i zmluvou uzavretou s odporcom. Súd ďalej skúmal platnosť zmluvy o poistení aj z hľadiska jej prípadnej absolútnej neplatnosti, na ktorú je povinný prihliadať z úradnej povinnosti a skonštatoval, že v danom konaní nebol zistený žiaden dôvod absolútnej neplatnosti tejto zmluvy, nakoľko táto nie je v rozpore so žiadnym ustanovením Občianskeho zákonníka ani v rozpore s iným zákonom platným v čase jej uzavretia a nezistil ani, že by zmluva svojim účelom zákon obchádzala a ani iné dôvody absolútnej neplatnosti. Zároveň súd nezistil existenciu žiadneho z dôvodov zániku práv a povinností účastníkov založených predmetnou zmluvou, resp. zániku vzťahu z poistenia. Vzhľadom na uvedené právne posúdenie súd návrhu vyhovel a určil, že poistný vzťah založený poistnou zmluvou UDP-K číslo XXXXXXXXXX s dobou poistenia od 10.04.1998 do 10.04.2023 uzatvorenou medzi odporcom ako poistiteľom a navrhovateľom ako poistníkom a poisteným, trvá. Vykonanie navrhovaných dôkazov vyžiadaním spisu Ministerstva financií Slovenskej republiky č.j. XX/XXXX/XXXX a výsluchom E.. E. Y., zamestnanca odporcu zodpovedného za úsek správy poistenia súd vyhodnotil ako nadbytočné. Uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že v čase vzniku poistného vzťahu spĺňal odporca všetky zákonom predpokladané podmienky pre poskytovanie produktov poistenia a dokonca je z obsahu spisu zrejmé aj to, že dohľad vykonávaný Ministerstvom financií SR, teda pred zmenou právneho predpisu nevykazoval žiadne nedostatky a na základe výsledkov takéhoto dohľadu nebolo treba nič meniť ani na poistno-matematických výpočtoch ani na iných podmienkach existujúcich zmluvných vzťahov. Či bolo rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky vo vzťahu k odporcovi správne alebo nesprávne, či Ministerstvo financií SR malo alebo nemalo zistiť nedostatky výpočtu poistno-matematického vzorca, nemôže nič zmeniť na skutočnosti posudzovania právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom o existencii, trvaní, prípadne zániku konkrétneho zmluvného vzťahu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 80 písm. c/ O.s.p., § 788 ods. 1, 2, 3, § 790 písm. b/, § 800 ods. 1, 2, 3, § 801 ods. 1, 2, § 802 ods. 1, 2, § 50a ods. 1, 3, § 853 ods. 1, § 575 ods. 1, 2, 3, § 575, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Návrh odporcu na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako nedôvodný zamietol, keď uviedol, že toto ustanovenie ukladá súdu prerušiť konanie len v prípade, ak sa súd domnieva, že na vyriešenie veci je potrebné zodpovedanie prejudiciálnej otázky Súdnym dvorom ES. V danej veci je predmetom konania súkromnoprávny (občianskoprávny) vzťah medzi navrhovateľom a odporcom ako subjektmi súkromného práva založený súkromnoprávnou poistnou zmluvou, preto prípadný nesúlad medzi ustanoveniami, resp. aplikáciou a výkladom ustanovení slovenského verejnoprávneho predpisu upravujúceho vykonávanie dohľadu nad poisťovacími podnikmi národnými centrálnymi bankami a Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva, aktami orgánov spoločenstva a ECB, štatútmi orgánov zriadenými aktom Európskej rady nemá význam pre rozhodnutie v danej veci, pretože sa týka iného subjektu, ktorý nie je účastníkom tohto konania, a iného právneho vzťahu medzi odporcom a týmto iným subjektom, a to subjektom verejného práva (Národnou bankou Slovenska), založeného verejnoprávnym predpisom, ktorý sa na danú vec neaplikuje. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 7 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že výšku týchto trov súd vyčísli po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Proti rozsudku okresného súdu a to výroku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol alebo, aby podľa ustanovenia § 221 ods. 1 a 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní uplatnil dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, f/ O.s.p. Vyslovil názor, že základnou spornou otázkou v tomto konaní bola otázka, či došlo k zániku právneho vzťahu založeného medzi účastníkmi poistnými zmluvami. Vo svojom stanovisku uviedol, že k zániku tohto právneho vzťahu došlo v dôsledku nemožnosti plnenia, majúceho svoj pôvod v zmene právneho predpisu, a to zákona č. 95/2002 Z.z., ktorá nastala po uzatvorení poistných zmlúv medzi účastníkmi. Týmto zákonom bolo vložené ust. § 31a, v zmysle ktorého poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia. Dokazovaním považoval za preukázané, že poistné v prípade poistného produktu UDP-K v danom prípade nebolo vypočítané v súlade s poistno- matematickými metódami tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia a že poistné bolo určené v nižšej výške ako správne poistno-matematicky malo byť. Zákonom č. 186/2004 Z.z. bol v rámci prechodných a záverečných ustanovení ZoP vložený nový § 70a, podľa ktorého poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne sú povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami zákona najneskôr do 30. apríla 2005 s výnimkou tam vymedzených ustanovení. Preto postupoval v súlade s citovanými ustanoveniami. Došlo k zániku poistenia minimálne v časti poistného plnenia, ktoré vo vzťahu k dohodnutému poistnému bolo vyššie ako malo správne poistno-matematicky byť. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 1 Cdo 169/96, podľa ktorého zmena zákona môže mať za následok stav, že pôvodné dohodnuté plnenie sa stane nemožným, pričom táto nemožnosť plnenia má objektívny charakter, spočívajúci v zmene právneho predpisu, uskutočnenej po vzniku záväzku. Spochybnil záver súdu prvého stupňa, týkajúci sa naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na žiadanom určení. Zotrval na svojom stanovisku, že naliehavý právny záujem na zodpovedaní tejto otázky môže nastať až v okamihu vzniku poistnej udalosti, lebo len vtedy môže dôjsť k zmene jeho právneho postavenia. Vyhovenie návrhu v takejto veci a neakceptáciu argumentovať dôvody odporcu považoval za likvidačné a to v podobe vystavenia odporcu hrozbe aj opakovaného uloženia vysokých pokút. Súdu prvého stupňa ďalej vyčítal, že nevykonal odporcom navrhnuté dôkazy, a to výsluch svedka E.. Y. a predloženie celého znenia protokolu o vykonanej kontrole NBS, keď si nevyžiadal od Ministerstva financií SR, resp. od NBS správny spis, obsahujúci rozhodnutie Ministerstva financií SR č. 52/1024/1995 zo dňa 30.05.1995, čo navrhol odporca na preukázanie toho, že skutočne zo strany Ministerstva financií SR došlo v roku 1995 k schváleniu nesprávnych vzorcov, na základe ktorých bolo následne v produktoch UDP-K určené nesprávne poistné, čo sa v roku 2004 dostalo do rozporu so zákonom a spôsobilo nemožnosť plnenia na strane odporcu. Súdu prvého stupňa vyčítal, že vec nesprávne právne posúdil, keď oznámenie o zániku poistenia, ktorým odporca oznámil navrhovateľovi vznik objektívnej právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik poistenia, prakticky považoval za jednostranný právny úkon odporcu, ktorým malo byť neplatne ukončené poistenie. Oznámenie o zániku poistenia nebolo právnym úkonom odporcu, ktorým by bolo v rozpore so zákonom ukončené poistenie, ale jednalo sa iba o oznámenie právnej skutočnosti, nezávislej od vôle odporcu, na základe ktorej došlo k zániku poistenia. Súdu prvého stupňa taktiež vyčítal, že nesprávne právne posúdil tvrdenú a preukázanú dodatočnú, objektívnu, právnu nemožnosť plnenia na strane odporcu, ktorá spočívala v nemožnosti pre odporcu zotrvať v právnom vzťahu, ktorého obsah je bez zavinenia odporcu v priamom rozpore so zákonom o poisťovníctve, čo bolo konštatované aj orgánom dohľadu a zotrvanie v ktorom bez jeho zmeny by pre odporcu znamenalo postupovať v rozpore so zákonom a zároveň vystaviť sa riziku sankcii. V rozhodnutí Ministerstva financií SR, ktoré v roku 1995 schválilo nesprávne určené poistné pri produkte UDP-K, ktoré nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami, bol odporca uvedený do omylu v tom, že poistný produkt UDP-K schválený štátom určenou autoritou, nemá nedostatky a že ho odporca môže ponúkať. Až neskorších orgánom dohľadu (NBS) bol odporca upovedomený o tom, že tento produkt nemá správne určené poistné, čo je zároveň v rozpore so zákonom a že odporca je povinný prijať opatrenia na nápravu pod hrozbou závažných sankcií s možnosťou ich opakovaného uloženia. Otázku náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným rozhodnutím si uplatňuje odporca v samostatnom konaní voči Slovenskej republike a Ministerstvu financií SR a v prípade živých, ešte trvajúcich poistných zmlúv UDP-K bol nútený prijať opatrenia na nápravu nesprávne určeného poistného.
Podaním zo dňa 25.07.2012, označeným ako doplnenie odvolania, odporca prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie doplnil. Poukázal na princípy európskeho zmluvného práva, ktoré vyžadujú v situácii, ak sa po uzavretí zmluvy objavia zmenené okolnosti, ktoré činia plnenie zo zmluvy pre niektorú zo strán extrémne obtiažne, ak tieto okolnosti neboli v čase uzavretia zmluvy predvídateľné, aby dotknutá strana iniciovala jednanie o novom obsahu zmluvy. Poukázal na ust. § 1 O.s.p., podľa ktorého majú súdy dbať o ochranu práv a oprávnených záujmov oboch účastníkov, pričom poskytnutá súdna ochrana má byť spravodlivá. Uviedol, že navrhovateľom navrhované usporiadanie pomerov nie je správne ani spravodlivé a trvanie na zmluvnom vzťahu, v ktorom je inkorporovaná neprimeraná cena, spôsobujúca výraznú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami, preto nemôže byť v súlade s dobrými mravmi a nemôže byť spravodlivá. Vyslovil názor, že spravodlivé usporiadanie sporného právneho vzťahu možno v súdnom konaní dosiahnuť iba za pomoci rozhodovacej činnosti súdu, a preto navrhol za pomoci tzv. eventuálneho petitu, aby odvolací súd rozhodol tak, že určí, že poistný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom podľa poistnej zmluvy UDP-K č. XXXXXXXXX zo dňa 10.04.2008 (ďalej len „poistná zmluva“) trvá a odporca má voči navrhovateľovi právo na poistné vo výške 24,73 Eur mesačne od uzavretia poistenia do 10.04.2018, alebo pre prípad, že súd prvý petit zamietne, aby rozhodol tak, že určí, že poistný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom podľa „poistnej zmluvy“ trvá a navrhovateľ má voči odporcovi právo na poistnú sumu pre prípad dožitia sa konca poistenia vo výške 2.213,44 Eur, alebo pre prípad, že súd prvý aj druhý petit zamietne, aby rozhodol tak, že určí, že poistný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom podľa „poistnej zmluvy“ v časti poistenia rizika smrti trvá a v časti poistenia dožitia sa konca poistenia zanikol a odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie vo výške v časti poistného uhradeného navrhovateľom za poistenie rizika dožitia sa konca poistenia do troch rokov od právoplatnosti rozsudku, alebo pre prípad, že súd prvý, druhý alebo tretí petit zamietne, aby rozhodol tak, že určí, že poistný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom podľa „poistnej zmluvy“ trvá a navrhovateľ má voči odporcovi právo na poistnú sumu pre prípad dožitia sa konca poistenia vo výške určenej súdom.
Podaním zo dňa 04.09.2012, označeným ako doplnenie odvolania, odporca prostredníctvom právneho zástupcu navrhol, aby odvolací súd preskúmal postup súdu prvého stupňa aj z toho hľadiska, že prvostupňový súd zrejme opomenul vykonať svoju procesnú povinnosť predpísanú mu v ust. § 118 ods. 2 O.s.p., keď z obsahu zápisníc z jednotlivých pojednávaní vyplýva, že zrejme opomenul uviesť účastníkom konania, ktoré právne významné skutkové tvrdenia považuje za zhodné a ktoré za sporné, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy nevykoná, čo podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 236/2010 spôsobuje nepredvídateľnosť súdneho rozhodnutia. Ďalej navrhol, aby odvolací súd preveril aj postup prvostupňového súdu ohľadne správnosti vykonávania dôkazu listinou.
Napokon odporca prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 26.09.2012, označeným ako špecifikácia petitu v doplnení odvolania, špecifikoval v poradí tretí navrhnutý eventuálny petit tak, že žiada, aby súd určil, že poistný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom podľa „poistnej zmluvy“ v časti poistenia rizika smrti trvá a v časti poistenia dožitia sa konca poistenia zanikol a odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie vo výške 724,36 Eur, ktorá poistno-matematicky zodpovedá časti poistného uhradeného navrhovateľom za poistenie rizika dožitia sa konca poistenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Nestotožnil sa s tvrdením odporcu, že určovacím výrokom súdu prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí nebola odstránená jeho právna neistota. Na základe meritórneho rozhodnutia súdu má právnu istotu v tom, že jeho poistná zmluva je „živá“, že jeho poistenie života a zdravia trvá a že poistné, ktoré pravidelne na účet odporcu poukazuje, nie je plnením bez právneho dôvodu, ale je plnením z titulu riadne trvajúcej poistnej zmluvy. Právne zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje za komplexné a v plnom rozsahu sa na právny vzťah medzi účastníkmi konania vzťahujúce. Nebolo podľa jeho názoru právne dôvodné, aby sa súd podrobne zaoberal všetkými odporcom uvádzanými právnymi argumentmi predloženými v konaní, ktoré v prevažnej miere zasahovali do sféry verejného práva. Neobstojí námietka odporcu, že sú neúplne zistil skutkový stav, keď si nevyžiadal z archívu správny spis Ministerstva financií SR, nakoľko je zrejmé, že ani medzi účastníkmi konania, ani zo strany súdu nebolo rozporované, že odporca v roku 1995 podľa orgánu dohľadu spĺňal podmienky na výkon poisťovníctva na uzatváranie poistných zmlúv typu UDP- K. Ak však dodatočne vplyvom pochybenia orgánov dohľadu, alebo zmenou právnej úpravy, došlo k zmene podmienok regulujúcich odporcu, je potrebné skúmať porušenie právnej povinnosti a v príčinnej súvislosti s tým vznik škody na strane odporcu. Nie je však dôvodné z takýchto dôvodov zasahovať do práv a oprávnených záujmov navrhovateľa, ktorý si riadne plní všetky povinnosti z uzavretej zmluvy, za čo ako ekvivalent očakáva v prípade poistnej udalosti od odporcu poskytnutie poistného plnenia. Aj z tvrdenia odporcu je napokon zrejmé, že od Slovenskej republiky sa v samostatnom súdnom konaní domáha náhrady škody. Poukázal na to, že napriek rozsiahlosti dôkazného materiálu, doloženého odporcom v priebehu konania, odvolaním sa na obchodné tajomstvo, tento nedoložil nijakú konkrétnu listinu, ktorá by preukazovala ním tvrdené skutočnosti (hrozba uloženia pokuty, hrozba odobratia licencie a zákazu činnosti). V tomto smere teda odporca neuniesol dôkazné bremeno a ani v odvolacom konaní nemožno prihliadnuť na ním uvádzané, ničím nepodložené, údajné sankcie zo strany orgánu dohľadu a z nijakého odporcom doloženého dôkazu, okrem ním doloženého vyjadrenia k návrhu nie je zrejmé, že prepočet poistného v poistných zmluvách UDP-K je v rozpore s poistno-matematickými metódami. Táto skutočnosť nevyplýva ani z predloženej nehodnovernej, neautentickej a neúplnej fotokópie protokolu z kontroly, rovnako ani z obsahu notárskej zápisnice a ani z doloženého znaleckého posudku, ktorý je neprehľadný, obsahuje právne posúdenie otázky, ktorú je oprávnený vyhodnotiť iba súd, neodvoláva sa na nijaké konkrétne listiny a neobsahuje nijaké prílohy, z ktorých by boli zrejme zistené závery. Naviac vyhlásenie NBS doložené navrhovateľom k podanému návrhu, preukazuje opak, keď orgán dohľadu sa od celej situácie dištancuje.
K doplneniam odvolania navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že predovšetkým v zmysle ustanovenia § 205 ods. 3 O.s.p. spochybňuje právo odporcu dopĺňať podané odvolanie po uplynutí lehoty na jeho podanie, ako aj prípustnosť odvolacieho súdu na takto doplnené odvolanie v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. prihliadať. Ak však napriek vyššie uvedenému odvolací súd prihliadne na novú a pred súdom prvého stupňa doposiaľ neprezentovanú argumentáciu odporcu, rovnako aj na listiny, predložené k podaniu odporcu zo dňa 25.07.2012, poukázal na list Národnej banky Slovenska zo dňa 08.02.2012, adresovaný Krajskému súdu v Bratislave do konania sp.zn. 6Co/191/11, ktoré obsahuje aj stanovisko NBS ku zmene poistných zmlúv, v ktorom Národná banka Slovenska uvádza okrem iného, že „ku zmene by bol potrebný súhlas oboch zmluvných strán; ďalšou možnosťou bol prevod dotknutých poistných zmlúv na inú poisťovňu alebo prefinancovanie nesprávne nakalkulovaných poistení produktov UDP-K a Kapitál z vlastných zdrojov poisťovne RAPID za cenu straty“. Poznamenal, že žiadna z odporcom navrhovaných alternatív modifikovania zmluvného vzťahu nie je pre neho prijateľná a navrhovateľ sa odmieta podieľať na údajných problémoch, ktoré v činnosti odporcu vznikli, za ktoré nijako nezodpovedal a za ktoré by mal byť majetkovo ukrátený výlučne on, naviac, ak aj z tvrdení odporcu vyplýva, že od Slovenskej republiky sa v samostatnom súdnom konaní domáha náhrady škody. Javí sa mu jednostranne nespravodlivé, aby mu bolo buď krátené poistné plnenie, zvýšená sadzba poistného alebo ukončený jeho zmluvný vzťah výplatou odkupnej hodnoty, ktorá predstavuje iba zlomok doposiaľ uhradeného poistného.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výrok rozsudku, ktorým súd návrh na prerušenie konania zamietol, nebol napadnutý odvolaním, a preto nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 1, 2 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v ust. § 205 ods. 2 pod písmenami a/ - f/ O.s.p.
V danom prípade odporca vo svojom odvolaní cituje dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ (výslovne s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav), podľa § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/ a f/ O.s.p. Pri uplatnení odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. neuvádza okrem uvedeného ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. (ktorý je aj odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p.) iné vady prvostupňového konania. V zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania taktiež nekonkretizuje, v čom má spočívať odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci). Dôvody tohto odvolacieho dôvodu konkretizuje až v plnení odvolania zo dňa 04.09.2012, v ktorom namieta, že súd prvého stupňa nesplnil povinnosť uloženú mu v ust. § 118 ods. 2 O.s.p. a v ust. § 129 O.s.p.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Na základe citovaných zákonných ustanovení odvolací súd neprihliadol k rozšíreným dôvodom odvolania odporcu, ktoré odporca uplatnil vo svojich podaniach označených ako doplnenie odvolania zo dňa 25.07.2012, zo dňa 04.09.2012 a zo dňa 26.09.2012, ktoré odporca podal viac ako jeden rok po doručení rozhodnutia prvostupňového súdu, t.j. po uplynutí lehoty na podanie odvolania.
Keďže odporca v odvolaní, ktoré podal v zákonnej lehote, uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. (v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1) a aj odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), aj keď bez bližšieho zdôvodnenia, ktoré urobil až v podaní zo dňa 04.09.2012, odvolací súd preskúmal námietky vznesené odporcom ohľadne tvrdenej skutočnosti, že súd prvého stupňa nesplnil svoju povinnosť predpísanú mu v § 118 ods. 2 a v § 129 O.s.p.
O tom, ako prebiehalo konanie pred súdom prvého stupňa, odvolací súd môže usudzovať len z obsahu spisu, a to zo zápisnice o pojednávaní. V predmetnej veci súd prvého stupňa rozhodol na prvom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 10. júna 2011. Zo zápisnice o pojednávaní (č.l. 305 spisu) odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa po začatí pojednávania po krátkych prednesoch právnych zástupcov účastníkov konania oznámil výsledky prípravy pojednávania, čo svedčí o tom, že sudkyňa postupovala v súlade s ust. § 118 ods. 1 O.s.p. Zo zápisnice o pojednávaní taktiež vyplýva, že sudkyňa vykonala dôkaz listinami, a to oznámením ich obsahu, teda postupom uvedeným v ust. § 129 ods. 1 O.s.p.
Z uvedených dôvodov odvolací súd nezistil opodstatnenosť uplatneného dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p. z hľadiska vznesených námietok.
Odvolací súd ďalej preskúmal zostávajúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom vo veci samej vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku prvého stupňa vo veci samej, a to po skutkovej i právnej stránke v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., preto na odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu, ktoré považuje za správne, v plnom rozsahu poukazuje, a len na zdôraznenie správnosti dodáva:
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ preukázal naliehavý právny záujem na určení, že jeho poistno-právny vzťah, založený zmluvou s odporcom, trvá. V tejto súvislosti súd prvého stupňa dôsledne vychádzal z ust. § 80 písm. c/ O.s.p., citované zákonné ustanovenie správne vyložil a aplikoval na danú vec. Správne ustálil, že naliehavý právny záujem na určení je daný v prípade, ak by bez takéhoto určenia bolo neisté alebo ohrozené právo účastníka právneho vzťahu. V danom prípade súd prvého stupňa správne a v súlade so skutočnosťou poukázal na neistotu navrhovateľa, keď poistný vzťah mal byť ukončený v roku 2023, pričom v súčasnosti navrhovateľ poukazuje odporcovi poistné na základe uzatvorenej poistnej zmluvy. Je nepochybné, že v danom prípade nie je namieste žaloba na plnenie, pričom zotrvanie navrhovateľa v neistote po dobu 10 rokov, a to najmä v súvislosti s poukazovaním poistného a účinky poistnej zmluvy, ktorou si zabezpečil životné poistenie, je dôvodom, ktorý možno subsumovať pod naliehavý právny záujem na žiadanom určení, tak, ako je predpokladaný v ust. § 80 písm. c/ O.s.p. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že poistná zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá v súlade s ust. § 35 a nasl. Občianskeho zákonníka ako zmluvný typ upravený v ust. § 787 Občianskeho zákonníka. Jednostranný právny úkon odporcu - oznámenie o zrušení poistnej zmluvy zo dňa 16.05.2008 nemá oporu v zákone, ani v poistnej zmluve, ani vo všeobecných poistných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti vyslovil správny právny záver o neexistencii dôvodov zániku poistenia v zmysle ust. § 800 - § 802 Občianskeho zákonníka. Takýto jednostranný právny úkon odporcu nebol právom predpokladaný ani dovolený, keď podľa § 800 Občianskeho zákonníka poistiteľ nemôže vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu. Pokiaľ po uzatvorení poistnej zmluvy s navrhovateľom, od 01.05.2004 došlo k zmene právnej úpravy v oblasti poisťovníctva, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu súm poisteného (zákon č. 95/2002 Z.z. v znení noviel), táto zmena nemohla v súlade so zákazom retroaktivity nijakým spôsobom ovplyvniť obsah predtým vzniknutého právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom. Tvrdený dôvod zániku poistenia odporcom (právna nemožnosť plnenia) súd prvého stupňa opodstatnene nepovažoval za dôvodný, vychádzajúc z ustanovenia § 575 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa nemožnosti plnenia. Z citovaného ustanovenia treba vyvodiť, že táto skutočnosť je rozhodujúca v čase splatnosti záväzku a pokiaľ nastane pred splatnosťou záväzku, musí sa jednať o trvalý a nemenný stav. Aj podľa názoru odvolacieho súdu predmetná poistná zmluva medzi účastníkmi konania nezanikla žiadnym zákonným spôsobom, ani spôsobom upraveným v poistnej zmluve, resp. vo všeobecných poistných podmienkach. Odporca v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nespochybňuje záver súdu prvého stupňa o povahe predmetnej zmluvy ako spotrebiteľskej podľa § 52 Občianskeho zákonníka, a z toho vyplývajúcich dôsledkov spočívajúcich v tom, že spotrebiteľ nemôže znášať prípadné riziká, ktoré pre poistiteľa vyplývajú z jeho podnikateľskej činnosti, v danom prípade z nedostatkov v kalkulačných vzorcoch, pretože nedisponuje potrebnými odbornými znalosťami pre správne určenie výšky poistného, prípadne poistného plnenia.
Ani odvolacia námietka odporcu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, keď nevykonal dôkazy výsluchom svedka E.. E. Y. a keď si nevyžiadal z archívu Ministerstva financií SR správny spis Ministerstva financií SR č. XX/XXXX/XXXX neobstojí, nakoľko z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi účastníkmi konania nebolo rozporované, že odporca v roku 1995 podľa orgánu dohľadu spĺňal podmienky na výkon poisťovníctva a uzatváranie poistných zmlúv typu UDP-K.
Za tohto stavu boli odvolacie námietky odporcu, aj pokiaľ sa jedná o uplatnené odvolacie dôvody podľa § 205 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. neopodstatnené.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania za 2 úkony právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, stanovisko k doplneniu odvolania, podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 2, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení á 57 Eur, t.j. 2 x 57 = 114 Eur + 1x režijný paušál 7,41 Eur + 1x režijný paušál 7,63 Eur, spolu 129,04 Eur.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .