Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ec6/394047.eff782.pdf
PDF · 162 KB
No categories available
2Cdo/298/2013
Najvyšší súd 2 Cdo 298/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobkyne :
JUDr. A. P., bývajúca v K., proti ţalovaným : 1/ JUDr. M. B., advokát, AK so sídlom
Š., bývajúci L., 2/ JUDr. M. B., advokátka, AK so sídlom Š., bývajúca L., 3/ JUDr. V. F.,
advokátka so sídlom Š., bývajúca Š., 4/ JUDr. A. F., advokát, AK so sídlom Š., bývajúci K.,
5/ J. F., bývajúca K., zastúpená JUDr. A. F., advokátom AK so sídlom Š., 6/ JUDr. K. H.,
advokátka so sídlom Š., bývajúca D., 7/ O. H., bývajúci D., zastúpený JUDr. K. H.,
advokátkou so sídlom Š., 8/ JUDr. A. H., advokát, AK so sídlom F., bývajúci B.,
9/ JUDr. J. K., advokát, AK so sídlom Š., bývajúci T., 10/ V. K., bývajúca T., 11/ V. K.,
advokátka AK so sídlom Š., bývajúca R., 12/ JUDr. M. K., advokátka AK so sídlom Š.,
bývajúca S., 13/ MUDr. J. K., bývajúci S., 14/ JUDr. M. K., advokát, AK so sídlom K.,
bývajúci B., 15/ MUDr. Ľ. K., bývajúca W., zastúpená JUDr. L. S., advokátom so sídlom S.,
16/ JUDr. S. K., advokátka, AK so sídlom Š., bývajúca J., 17/ JUDr. J. L., advokát, AK so
sídlom Š., bývajúci K., 18/ M. L., bývajúca K., 19/ JUDr. E. L., advokátka, AK so sídlom Š.,
bývajúca N., 20/ JUDr. J. M., advokátka, AK so sídlom Š., bývajúca Z., 21/ K. P., bývajúca
K., 22/ JUDr. P. P., advokát, AK so sídlom Š., bývajúci B., 23/ JUDr. K. P., advokátka, AK
so sídlom Š., bývajúca B., 24/ D. P., bývajúci G., 25/ JUDr. I. R., advokátka AK so sídlom
Š., bývajúca R., 26/ J. R., bývajúci R., 27/ JUDr. J. S., advokát AK so sídlom Š., bývajúci
A., 28/ JUDr. T. Š., advokát, AK so sídlom Š., bývajúci Š., 29/ M. Š., bývajúca S.,
30/ JUDr. G. Z., advokát, AK so sídlom Š., bývajúci L., 31/ JUDr. V. Ţ., bývajúci P.,
32/ N. Ţ., bývajúca P., 33/ JUDr. P. S., notár, Notárska kancelária Š., bývajúci L., v konaní
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Košice II pod
sp. zn. 31 C 189/2009, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
z 28. marca 2013 sp. zn. 4 Co 15/2012
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalobkyňa je povinná zaplatiť ţalovanej 15/ náhradu trov dovolacieho konania v sume
81,46 € do troch dní na účet JUDr. L. S., advokáta v K..
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice II rozsudkom zo 14. septembra 2011 č. k. 31 C 189/2009-214
zamietol ţalobný návrh ţalobkyne, ktorým sa domáhala určenia, ţe priestor o výmere č. 3-1/a
a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v pomere
30/1860-in patrí do podielového spoluvlastníctva ţalovaných v 1. aţ 14. rade a v 16. aţ 32.
rade v podiele ako je vypočítaný podľa znaleckého posudku znalca, ktorý sa stáva
neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, ako podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu súpisné číslo X. zapísaný na LV č. X. katastrálneho územie K..
Prvostupňový súd v odôvodnení uviedol, ţe po vykonaní dokazovania dospel k záveru, ţe
ţalobkyňa v konaní naliehavý právny záujem na poţadovanom určení nepreukázala.
Nepreukázala ani svoju vecnú legitimáciu na podanie takejto ţaloby, pretoţe nie je
účastníčkou právneho vzťahu, o ktorý sa v nej podanej určovacej ţalobe jedná.
Poţadovaným určením by sa právne postavenie ţalobkyne nezmenilo, pretoţe nie je
účastníčkou daného právneho vzťahu a neodstránila by sa ani spornosť jej právneho
postavenia ohľadne ozrejmenia, ktorého viedla ţalobkyňa viac právnych sporov, v ktorých ale
nebola úspešná (21 C 451/1997 o určenie spoluvlastníckeho podielu, 46 C 749/1992
o nahradenie prejavu vôle na uzavretie kúpnej zmluvy). Aj v prípadoch, kedy by poţadované
určenie existencie či neexistencie práva či právneho vzťahu medzi účastníkmi malo charakter
len prejudiciálnej otázky k inému sporu medzi účastníkmi, platí, ţe nie je daný naliehavý
právny záujem na takomto určení. Preto aj pokiaľ ţalobkyňa odôvodňovala naliehavý právny
záujem súdnymi konaniami vedenými na tunajšom súde, ktoré konania boli začaté ţalovanou
v 15.rade ako ţalobkyňou proti ţalobkyni ako ţalovanej a to konkrétne sp. zn. 29 C 456/1997
o vypratanie priestoru a konanie sp. zn. 29 C 455/1997 o zaplatenie nájmu, súd v týchto
konaniach, ktoré boli začaté ešte pred podaním ţalobného návrhu ţalobkyňou, je povinný
vyriešiť si otázku vecnej legitimácie ţalovanej v 15. rade ako ţalobkyne v daných konaniach
ako otázku predbeţnú.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 28. marca 2013
č. k. 4 Co 15/2012-297 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Zaviazal ţalobkyňu uhradiť
ţalovanej v 15. rade trovy odvolacieho konania vo výške 77,29 € na účet právneho zástupcu
ţalovanej v 15. rade JUDr. L. S. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalovaným v 1. aţ
14. rade a v 16. aţ 33. rade náhradu trov odvolacieho konania proti ţalobkyni nepriznal.
Potvrdil uznesenie zo dňa 14.9.2011 č. k. 31 C 189/2009-212 v spojení s opravným
uznesením z 2.1.2013 č. k. 31 C 189/2009-286. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací
súd uviedol, ţe sa stotoţňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré je jasné,
zrozumiteľné a presvedčivé (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K odvolacím námietkam uviedol, ţe
z potvrdenia na č. l. 106 spisu vyplýva, ţe opatrením predsedu súdu č. 17/2010 zo dňa
22.11.2010 bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie JUDr. Oľge Mičietovej. Z obsahu
potvrdenia vyplýva, ţe išlo o pridelenie na základe náhodného výberu prostredníctvom
počítačových a programových prostriedkov. K ďalším odvolacím námietkam uviedol, ţe súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Výsluch účastníka konania môţe slúţiť ako
dôkazný prostriedok, to však neznamená, ţe je povinnosťou súdu vypočuť kaţdého účastníka
konania pokiaľ to nepovaţuje za potrebné. Pokiaľ ide o hodnotenie znaleckého posudku je
zrejmé, ţe súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku vôbec nehodnotil dôkazy, ktorými
ţalobkyňa podopiera svoje skutkové tvrdenia vo vzťahu k prejednávanému nároku a to práve
z toho dôvodu, ţe ţaloba ţalobkyne bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu na poţadovanom určení. Ak súd zamieta určovaciu ţalobu pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu na poţadovanom určení je vylúčené, aby súčasne ţalobu preskúmaval
po vecnej stránke.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa, ktoré
odôvodnila ustanovením § 241 ods. 2 písm.a/, b/, c/ O.s.p. V predmetnej veci došlo
k pochybeniu zo strany súdu, keďţe napriek jej oznámeniu, ţe ţalovaná v 12. rade zomrela,
súd voči nej konanie nezastavil, pričom jej podiel bol predaný účastníkom konania.
Ustanovenie § 237 písm.f/ O.s.p. sa vzťahuje na M. K., ktorej bola odňatá moţnosť konať
pred súdom, pričom menovaná zjavne deklarovala svoje procesné postavenie vyjadrené súdu
písomne. Napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné, pretoţe nimi nebol vzatý do úvahy
zákon č. 182/1993 Z.z., ţe sa jedná o nebytový dom, ktorému pri zmene charakteru
spoločných častí a zariadení na iné musí predchádzať súhlas štátneho orgánu, v danom
prípade stavebného úradu, ktorý úkon nikdy nenastal a k reálnemu rozdeleniu
spoločných častí a zariadení nedali súhlas ani ostatní podieloví spoluvlastníci. Konajúce súdy
sa nevyporiadali ani s nesúladom veľkosti jednotlivých podielov budovy ako celok.
Opomenuli dať všetkým účastníkom moţnosť vyjadriť sa k stanovisku súdneho znalca, teda
bola im odňatá moţnosť konať pred súdom, čo je podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 237 O.s.p. dôvodom pre podanie dovolania. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ţalovaná v 15. rade navrhla dovolanie ţalobkyne odmietnuť a priznať jej trovy
dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený v súlade
s ustanovením § 241 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto
opravným prostriedkom.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle
§ 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa
odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
V zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku
svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4 O.s.p. V preskúmavanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku, ktorý podľa
týchto ustanovení nemoţno napadnúť dovolaním; prípustnosť dovolania podaného
ţalobkyňou preto z týchto ustanovení nevyplýva.
V danom prípade by prípustnosť dovolania prichádzala do úvahy iba ak v konaní došlo
k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Vzhľadom na obsah dovolania, tieţ § 242 ods. 1
O.s.p. dovolací súd skúmal, či došlo k vade takej povahy. Podľa ustanovenia § 237 je
dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ
prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Ak v konaní došlo k niektorej z týchto vád, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia
vo veciach, v ktorých je inak tento opravný prostriedok neprípustný; prípustnosť dovolania
v zmysle § 237 O.s.p. ale nezakladá samo tvrdenie účastníka o existencii niektorej
z uvedených procesných vád; určujúcim je záver dovolacieho súdu (do výlučnej právomoci
ktorého patrí otázka posúdenia, či sú splnené podmienky na uskutočnenie dovolacieho
konania – viď tieţ napr. II. ÚS 418/2012, IV. ÚS 238/07, I. ÚS 159/2013), ţe k vade tejto
povahy skutočne došlo.
Dovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 písm.a/ aţ e/ a g/ O.s.p.
nenamietala a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania
preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.
Ţalobkyňa namieta, ţe v konaní jej bola postupom súdov odňatá moţnosť pred súdom
konať (§ 237 písm.f/ O.s.p.). Pod odňatím moţnosti pred súdom konať treba rozumieť taký
nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Dovolateľka za odňatie moţnosti konať pred súdom povaţuje skutočnosť, ţe napriek
jej oznámeniu, ţe ţalovaná v 12. rade zomrela, súd voči nej konanie nezastavil, pričom jej
podiel bol predaný účastníkom konania, ţalovanej v 12. rade týmto bola odňatá moţnosť
konať pred súdom.
Z obsahu spisu nevyplýva skutočnosť, ţe by ţalovaná v 12. rade zomrela, tvrdenia ţalobkyne
sa nezakladajú na pravde a jej námietky v tejto časti nie sú dôvodné.
Dovolateľ za odňatie moţnosti konať pred súdom povaţuje, ţe konajúce súdy
opomenuli dať všetkým účastníkom moţnosť vyjadriť sa k stanovisku súdneho znalca a čo je
dôvodom podania dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
Dokazovaním je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky,
potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať vo veci, ktorej sa návrh týka, v sebe
obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné
a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom
súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný
vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania
a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu
(viď § 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môţe mať
za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho
rozhodnutia) nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993), výlučne ktorá by
v danom prípade mohla zaloţiť prípustnosť dovolania podaného ţalobkyňou. Zo samej
skutočnosti, ţe súd v priebehu konania nevykonal všetky ním navrhované dôkazy alebo
vykonal iné dôkazy, na zistenie skutkového stavu, nemoţno preto vyvodiť, ţe dovolanie proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa § 237 písm.f/ O.s.p. prípustné (viď R 125/1999).
Nevykonaním ţalobkyňou navrhovaného dokazovania (odborné vyjadrenie č. X. znalcom D.
S., vo veci vyčíslenia veľkosti pôvodného spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach administratívnej budovy Š. – viď zápisnica o pojednávaní zo dňa
14.9.2011 pred Okresným súdom Košice II) preto nemohlo dôjsť k odňatiu jej moţnosti
konať pred súdom.
Ţalobkyňa v dovolaní ďalej namieta, ţe súdy nesprávne vyhodnotili výsledky
vykonaného dokazovania. V zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy a to
kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne
vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Pokiaľ súd nesprávne
vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne
nesprávne, táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237
O.s.p. (pre úplnosť treba dodať, ţe nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným
dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne neprípustné – viď § 241 ods. 2
písm.a/ aţ c/ O.s.p.).
Dovolací súd nezistil ani podmienku prípustnosti dovolania, na ktorú poukazovala
dovolateľka, ktorá mala spočívať v odňatí jej moţnosti konať pred súdom tým, ţe rozsudok
odvolacieho súdu nebol dostatočne odôvodnený.
Odvolací súd v úvodnej časti odôvodnenia svojho rozsudku podrobne zrekapituloval
dôvody rozsudku súdu prvého stupňa a uviedol, ţe sa s jeho skutkovými a právnymi závermi
ako aj s ich odôvodnením stotoţňuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu
pripojil ďalšie dôvody, ktorými sa vyporiadal s argumentáciou ţalobkyne uvedenej
v odvolaní. K námietke o spôsobe určenia sudkyne uviedol, ţe išlo o pridelenie na základe
náhodného výberu prostredníctvom počítačových a programových prostriedkov. K otázke
vykonania označených dôkazov poukázal na právomoc súdu rozhodnúť, ktorý z označených
dôkazov vykoná s tým, ţe ţaloba ţalobkyne bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu na poţadovanom určení. Stotoţnil sa so záverom súdu prvého stupňa v tom,
ţe určovacie rozhodnutie ţiadnym spôsobom nemôţe ovplyvniť právne postavenie ţalobkyne.
Pokiaľ sa ţalobkyňa chcela ţalobou domáhať takéhoto rozhodnutia, ktoré by v konečnom
dôsledku vyriešilo otázku, či priestor označený ako 3-1/a má povahu samostatnej kancelárie
alebo sa jedná iba o teoreticky oddelenú časť spoločného priestoru nehnuteľnosti – časť
chodby, tak ţalobou v uplatnenom znení sa táto otázka pre ţalobkyňu vyriešiť nemôţe. Podľa
názoru dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého
stupňa spĺňa poţiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.,
keďţe ním bola daná odpoveď na všetky podstatné otázky a námietky týkajúce sa jednak
procesného postupu prvostupňového súdu a jednak skutkového a právneho posúdenia veci.
Námietky dovolateľky v tomto smere preto neboli dôvodné.
V tejto súvislosti s poţiadavkami na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
dovolací súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesení Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003 a II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, podľa
ktorých všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať
na všetky námietky alebo argumenty v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a ktoré zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom
konaní.
Dovolateľkou ďalej namietané tzv. iné vady konania, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne právne posúdenie veci sú síce dovolacím
dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 písm.b/ a c/ O.s.p., ktoré však moţno uplatniť vtedy, ak je
dovolanie prípustné, no samotné tieto dôvody prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie
je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný
prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie
sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie
podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti
rozhodnutia.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne ako
neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.) bez toho,
aby sa mohol zaoberať vecnou správnosťou dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho
súdu z hľadiska právneho posúdenia veci alebo prípadného výskytu iných vád (§ 241 ods. 2
písm.b/ a c/ O.s.p.).
V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalovanej v 15. rade vzniklo právo na náhradu
trov dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd priznal ţalovanej 15/ náhradu trov
dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokáta za jeden úkon právnej sluţby (§ 14
ods. 1 písm.b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych sluţieb). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil podľa
§ 11 ods. 1 písm.a/ vo výške 60,07 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3
vyhlášky (t. j. 7,81 €)] predstavuje spolu 67,88 €. K tomu pripočítal odmenu advokáta
zvýšenú o DPH 20 % zo sumy 67,88 €, čo predstavuje sumu 13,58 €. Trovy dovolacieho
konania tak predstavujú sumu 81,46 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. septembra 2014
JUDr. J. Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : J. Uhlířová