Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/298/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobkyne :

JUDr. A. P., bývajúca v K., proti ţalovaným : 1/ JUDr. M. B., advokát, AK so sídlom

Š., bývajúci L., 2/ JUDr. M. B., advokátka, AK so sídlom Š., bývajúca L., 3/ JUDr. V. F.,

advokátka so sídlom Š., bývajúca Š., 4/ JUDr. A. F., advokát, AK so sídlom Š., bývajúci K.,

5/ J. F., bývajúca K., zastúpená JUDr. A. F., advokátom AK so sídlom Š., 6/ JUDr. K. H.,

advokátka so sídlom Š., bývajúca D., 7/ O. H., bývajúci D., zastúpený JUDr. K. H.,

advokátkou so sídlom Š., 8/ JUDr. A. H., advokát, AK so sídlom F., bývajúci B.,

9/ JUDr. J. K., advokát, AK so sídlom Š., bývajúci T., 10/ V. K., bývajúca T., 11/ V. K.,

advokátka AK so sídlom Š., bývajúca R., 12/ JUDr. M. K., advokátka AK so sídlom Š.,

bývajúca S., 13/ MUDr. J. K., bývajúci S., 14/ JUDr. M. K., advokát, AK so sídlom K.,

bývajúci B., 15/ MUDr. Ľ. K., bývajúca W., zastúpená JUDr. L. S., advokátom so sídlom S.,

16/ JUDr. S. K., advokátka, AK so sídlom Š., bývajúca J., 17/ JUDr. J. L., advokát, AK so

sídlom Š., bývajúci K., 18/ M. L., bývajúca K., 19/ JUDr. E. L., advokátka, AK so sídlom Š.,

bývajúca N., 20/ JUDr. J. M., advokátka, AK so sídlom Š., bývajúca Z., 21/ K. P., bývajúca

K., 22/ JUDr. P. P., advokát, AK so sídlom Š., bývajúci B., 23/ JUDr. K. P., advokátka, AK

so sídlom Š., bývajúca B., 24/ D. P., bývajúci G., 25/ JUDr. I. R., advokátka AK so sídlom

Š., bývajúca R., 26/ J. R., bývajúci R., 27/ JUDr. J. S., advokát AK so sídlom Š., bývajúci

A., 28/ JUDr. T. Š., advokát, AK so sídlom Š., bývajúci Š., 29/ M. Š., bývajúca S.,

30/ JUDr. G. Z., advokát, AK so sídlom Š., bývajúci L., 31/ JUDr. V. Ţ., bývajúci P.,

32/ N. Ţ., bývajúca P., 33/ JUDr. P. S., notár, Notárska kancelária Š., bývajúci L., v konaní

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Košice II pod

sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

z 28. marca 2013 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

2

Ţalobkyňa je povinná zaplatiť ţalovanej 15/ náhradu trov dovolacieho konania v sume

81,46 € do troch dní na účet JUDr. L. S., advokáta v K..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom zo 14. septembra 2011 č. k. -214

zamietol ţalobný návrh ţalobkyne, ktorým sa domáhala určenia, ţe priestor o výmere č. 3-1/a

a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v pomere

30/1860-in patrí do podielového spoluvlastníctva ţalovaných v 1. aţ 14. rade a v 16. aţ 32.

rade v podiele ako je vypočítaný podľa znaleckého posudku znalca, ktorý sa stáva

neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, ako podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu súpisné číslo X. zapísaný na LV č. X. katastrálneho územie K..

Prvostupňový súd v odôvodnení uviedol, ţe po vykonaní dokazovania dospel k záveru, ţe

ţalobkyňa v konaní naliehavý právny záujem na poţadovanom určení nepreukázala.

Nepreukázala ani svoju vecnú legitimáciu na podanie takejto ţaloby, pretoţe nie je

účastníčkou právneho vzťahu, o ktorý sa v nej podanej určovacej ţalobe jedná.

Poţadovaným určením by sa právne postavenie ţalobkyne nezmenilo, pretoţe nie je

účastníčkou daného právneho vzťahu a neodstránila by sa ani spornosť jej právneho

postavenia ohľadne ozrejmenia, ktorého viedla ţalobkyňa viac právnych sporov, v ktorých ale

nebola úspešná ( o určenie spoluvlastníckeho podielu,

o nahradenie prejavu vôle na uzavretie kúpnej zmluvy). Aj v prípadoch, kedy by poţadované

určenie existencie či neexistencie práva či právneho vzťahu medzi účastníkmi malo charakter

len prejudiciálnej otázky k inému sporu medzi účastníkmi, platí, ţe nie je daný naliehavý

právny záujem na takomto určení. Preto aj pokiaľ ţalobkyňa odôvodňovala naliehavý právny

záujem súdnymi konaniami vedenými na tunajšom súde, ktoré konania boli začaté ţalovanou

v 15.rade ako ţalobkyňou proti ţalobkyni ako ţalovanej a to konkrétne sp. zn.

o vypratanie priestoru a konanie sp. zn. o zaplatenie nájmu, súd v týchto

konaniach, ktoré boli začaté ešte pred podaním ţalobného návrhu ţalobkyňou, je povinný

vyriešiť si otázku vecnej legitimácie ţalovanej v 15. rade ako ţalobkyne v daných konaniach

ako otázku predbeţnú.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 28. marca 2013

č. k. -297 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Zaviazal ţalobkyňu uhradiť

ţalovanej v 15. rade trovy odvolacieho konania vo výške 77,29 € na účet právneho zástupcu

ţalovanej v 15. rade JUDr. L. S. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalovaným v 1. aţ

3

14. rade a v 16. aţ 33. rade náhradu trov odvolacieho konania proti ţalobkyni nepriznal.

Potvrdil uznesenie zo dňa 14.9.2011 č. k. -212 v spojení s opravným

uznesením z 2.1.2013 č. k. -286. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací

súd uviedol, ţe sa stotoţňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré je jasné,

zrozumiteľné a presvedčivé ( ). K odvolacím námietkam uviedol, ţe

z potvrdenia na č. l. 106 spisu vyplýva, ţe opatrením predsedu súdu č. 17/2010 zo dňa

22.11.2010 bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie JUDr. Oľge Mičietovej. Z obsahu

potvrdenia vyplýva, ţe išlo o pridelenie na základe náhodného výberu prostredníctvom

počítačových a programových prostriedkov. K ďalším odvolacím námietkam uviedol, ţe súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Výsluch účastníka konania môţe slúţiť ako

dôkazný prostriedok, to však neznamená, ţe je povinnosťou súdu vypočuť kaţdého účastníka

konania pokiaľ to nepovaţuje za potrebné. Pokiaľ ide o hodnotenie znaleckého posudku je

zrejmé, ţe súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku vôbec nehodnotil dôkazy, ktorými

ţalobkyňa podopiera svoje skutkové tvrdenia vo vzťahu k prejednávanému nároku a to práve

z toho dôvodu, ţe ţaloba ţalobkyne bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho

záujmu na poţadovanom určení. Ak súd zamieta určovaciu ţalobu pre nedostatok naliehavého

právneho záujmu na poţadovanom určení je vylúčené, aby súčasne ţalobu preskúmaval

po vecnej stránke.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa, ktoré

odôvodnila ustanovením , , V predmetnej veci došlo

k pochybeniu zo strany súdu, keďţe napriek jej oznámeniu, ţe ţalovaná v 12. rade zomrela,

súd voči nej konanie nezastavil, pričom jej podiel bol predaný účastníkom konania.

Ustanovenie sa vzťahuje na M. K., ktorej bola odňatá moţnosť konať

pred súdom, pričom menovaná zjavne deklarovala svoje procesné postavenie vyjadrené súdu

písomne. Napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné, pretoţe nimi nebol vzatý do úvahy

, ţe sa jedná o nebytový dom, ktorému pri zmene charakteru

spoločných častí a zariadení na iné musí predchádzať súhlas štátneho orgánu, v danom

prípade stavebného úradu, ktorý úkon nikdy nenastal a k reálnemu rozdeleniu

spoločných častí a zariadení nedali súhlas ani ostatní podieloví spoluvlastníci. Konajúce súdy

sa nevyporiadali ani s nesúladom veľkosti jednotlivých podielov budovy ako celok.

Opomenuli dať všetkým účastníkom moţnosť vyjadriť sa k stanovisku súdneho znalca, teda

bola im odňatá moţnosť konať pred súdom, čo je podľa ustanovenia

v spojení s dôvodom pre podanie dovolania. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ţalovaná v 15. rade navrhla dovolanie ţalobkyne odmietnuť a priznať jej trovy

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený v súlade

s ustanovením , bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto

opravným prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

V zmysle je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a V preskúmavanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku, ktorý podľa

týchto ustanovení nemoţno napadnúť dovolaním; prípustnosť dovolania podaného

ţalobkyňou preto z týchto ustanovení nevyplýva.

V danom prípade by prípustnosť dovolania prichádzala do úvahy iba ak v konaní došlo

k procesnej vade v zmysle Vzhľadom na obsah dovolania, tieţ

dovolací súd skúmal, či došlo k vade takej povahy. Podľa ustanovenia je

dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ

prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Ak v konaní došlo k niektorej z týchto vád, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia

vo veciach, v ktorých je inak tento opravný prostriedok neprípustný; prípustnosť dovolania

v zmysle ale nezakladá samo tvrdenie účastníka o existencii niektorej

z uvedených procesných vád; určujúcim je záver dovolacieho súdu (do výlučnej právomoci

ktorého patrí otázka posúdenia, či sú splnené podmienky na uskutočnenie dovolacieho

konania – viď tieţ napr. , , ), ţe k vade tejto

povahy skutočne došlo.

Dovolateľka procesné vady konania v zmysle aţ e/ a

nenamietala a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania

preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

Ţalobkyňa namieta, ţe v konaní jej bola postupom súdov odňatá moţnosť pred súdom

konať ( ). Pod odňatím moţnosti pred súdom konať treba rozumieť taký

nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Dovolateľka za odňatie moţnosti konať pred súdom povaţuje skutočnosť, ţe napriek

jej oznámeniu, ţe ţalovaná v 12. rade zomrela, súd voči nej konanie nezastavil, pričom jej

podiel bol predaný účastníkom konania, ţalovanej v 12. rade týmto bola odňatá moţnosť

konať pred súdom.

Z obsahu spisu nevyplýva skutočnosť, ţe by ţalovaná v 12. rade zomrela, tvrdenia ţalobkyne

sa nezakladajú na pravde a jej námietky v tejto časti nie sú dôvodné.

Dovolateľ za odňatie moţnosti konať pred súdom povaţuje, ţe konajúce súdy

opomenuli dať všetkým účastníkom moţnosť vyjadriť sa k stanovisku súdneho znalca a čo je

dôvodom podania dovolania v zmysle

Dokazovaním je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky,

potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať vo veci, ktorej sa návrh týka, v sebe

obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné

a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd v občianskom

súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný

vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania

a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu

(viď ) a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môţe mať

za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho

rozhodnutia) nie však procesnú vadu v zmysle (viď R 37/1993), výlučne ktorá by

v danom prípade mohla zaloţiť prípustnosť dovolania podaného ţalobkyňou. Zo samej

skutočnosti, ţe súd v priebehu konania nevykonal všetky ním navrhované dôkazy alebo

vykonal iné dôkazy, na zistenie skutkového stavu, nemoţno preto vyvodiť, ţe dovolanie proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa prípustné (viď R 125/1999).

Nevykonaním ţalobkyňou navrhovaného dokazovania (odborné vyjadrenie č. X. znalcom D.

S., vo veci vyčíslenia veľkosti pôvodného spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach administratívnej budovy Š. – viď zápisnica o pojednávaní zo dňa

14.9.2011 pred Okresným súdom Košice II) preto nemohlo dôjsť k odňatiu jej moţnosti

konať pred súdom.

Ţalobkyňa v dovolaní ďalej namieta, ţe súdy nesprávne vyhodnotili výsledky

vykonaného dokazovania. V zmysle dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy a to

kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo

prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne

vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne

vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne

nesprávne, táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237

(pre úplnosť treba dodať, ţe nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným

dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne neprípustné – viď § 241 ods. 2

písm.a/ aţ c/ ).

Dovolací súd nezistil ani podmienku prípustnosti dovolania, na ktorú poukazovala

dovolateľka, ktorá mala spočívať v odňatí jej moţnosti konať pred súdom tým, ţe rozsudok

odvolacieho súdu nebol dostatočne odôvodnený.

Odvolací súd v úvodnej časti odôvodnenia svojho rozsudku podrobne zrekapituloval

dôvody rozsudku súdu prvého stupňa a uviedol, ţe sa s jeho skutkovými a právnymi závermi

ako aj s ich odôvodnením stotoţňuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu

pripojil ďalšie dôvody, ktorými sa vyporiadal s argumentáciou ţalobkyne uvedenej

v odvolaní. K námietke o spôsobe určenia sudkyne uviedol, ţe išlo o pridelenie na základe

náhodného výberu prostredníctvom počítačových a programových prostriedkov. K otázke

vykonania označených dôkazov poukázal na právomoc súdu rozhodnúť, ktorý z označených

dôkazov vykoná s tým, ţe ţaloba ţalobkyne bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého

právneho záujmu na poţadovanom určení. Stotoţnil sa so záverom súdu prvého stupňa v tom,

ţe určovacie rozhodnutie ţiadnym spôsobom nemôţe ovplyvniť právne postavenie ţalobkyne.

Pokiaľ sa ţalobkyňa chcela ţalobou domáhať takéhoto rozhodnutia, ktoré by v konečnom

dôsledku vyriešilo otázku, či priestor označený ako 3-1/a má povahu samostatnej kancelárie

alebo sa jedná iba o teoreticky oddelenú časť spoločného priestoru nehnuteľnosti – časť

chodby, tak ţalobou v uplatnenom znení sa táto otázka pre ţalobkyňu vyriešiť nemôţe. Podľa

názoru dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého

stupňa spĺňa poţiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie v zmysle ,

keďţe ním bola daná odpoveď na všetky podstatné otázky a námietky týkajúce sa jednak

procesného postupu prvostupňového súdu a jednak skutkového a právneho posúdenia veci.

Námietky dovolateľky v tomto smere preto neboli dôvodné.

V tejto súvislosti s poţiadavkami na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia

dovolací súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesení Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 3. júla 2003 a zo 16. marca 2005, podľa

ktorých všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať

na všetky námietky alebo argumenty v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a ktoré zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom

konaní.

Dovolateľkou ďalej namietané tzv. iné vady konania, ktoré mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne právne posúdenie veci sú síce dovolacím

dôvodom v zmysle a , ktoré však moţno uplatniť vtedy, ak je

dovolanie prípustné, no samotné tieto dôvody prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie

je v ustanoveniach upravené ako mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie

sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie

podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti

rozhodnutia.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne ako

neprípustné odmietol ( v spojení s ) bez toho,

aby sa mohol zaoberať vecnou správnosťou dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho

súdu z hľadiska právneho posúdenia veci alebo prípadného výskytu iných vád (§ 241 ods. 2

písm.b/ a c/ ).

V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalovanej v 15. rade vzniklo právo na náhradu

trov dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Dovolací súd priznal ţalovanej 15/ náhradu trov

dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokáta za jeden úkon právnej sluţby (§ 14

ods. 1 písm.b/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych sluţieb). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil podľa

§ 11 ods. 1 písm.a/ vo výške 60,07 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné

výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3

vyhlášky (t. j. 7,81 €)] predstavuje spolu 67,88 €. K tomu pripočítal odmenu advokáta

zvýšenú o DPH 20 % zo sumy 67,88 €, čo predstavuje sumu 13,58 €. Trovy dovolacieho

konania tak predstavujú sumu 81,46 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2014

JUDr. J. Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : J. Uhlířová