Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
69e/392947.ee80fe.pdf
PDF · 118.84 KB
No categories available
5Oboer/374/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
5Oboer/374/2013-
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P. C.,
s. r. o. so sídlom v B., A., IČO: X., zast. V. s. r. o., Advokátska kancelária, K., X. B., IČO: X.
proti povinnému: M. P., nar. X., bytom Č. S., X. P. N. V., v konaní o vymoženie
pohľadávky vo výške 930,57 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 77Er/212/2012, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešov
č. k. 24CoE/2/2012-24 zo dňa 16. novembra 2012 takto
rozhodol:
Dovolanie oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešov č. k. 24CoE/2/2012-
24 zo dňa 16. novembra 2012 sa o d m i e t a .
Povinnému sa nepriznáva náhrada trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Uznesením č. k. 77Er/212/2012-14 zo dňa 31. 05. 2012 Okresný súd Prešov zamietol
žiadosť súdneho exekútora JUDr. R. D. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení súd prvého stupňa vo veci sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej
formulárovej zmluvy a rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Záver o neprijateľnej, a teda neplatnej rozhodcovskej doložke založil na hrubej nerovnováhe
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa jednak z dôvodu, že doložka vyžaduje,
aby sa všetky spory riešili pred rozhodcovským súdom a tiež aj v zmysle rozsudku Súdneho
dvora Pannon z tzv. geografických dôvodov a neprijateľného miesta rozhodcovského
konania, keďže miesto rozhodcovského konania sa dohodlo v sídle dodávateľa.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu súdu prvého stupňa odvolanie
oprávnený.
Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné.
Odvolací súd konštatoval, že Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne
prvostupňový súd aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky.
Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu
preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3Cdo/146/2011, sp. zn. 6Cdo 143/2011, sp. zn.
2Cdo245/2010, ďalej na uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV. ÚS 55/2011,
IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10
zo dňa 1. novembra 2011.
Odvolací súd nevidel žiadny dôvod na to, aby sa vo vyššie uvedených rozhodnutiach
prijaté závery nemali vzťahovať aj na stav, keď rozhodcovský rozsudok bol založený na
neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, pretože podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ") neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda
nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet. Predmetná
rozhodcovská doložka tak ako vyplýva z čl. 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok
vyžaduje, aby sa spory riešili pred rozhodcovským súdom.
Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho
a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27. septembra 2010, podľa ktorého: „Zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. decembri 2007 alebo
vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola
spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej
vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na
udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa ej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by
podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol
nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel
zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že
zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008."
Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd vidí tiež v geografickom
faktore v zmysle judikatúry súdneho dvora C-240/08 - C-24im Uceano grupo editorial.
Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má
odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná
vzdialenosť cca 400 km na rozhodcovské konanie je odradzujúca. Vo svetle uvedených
záverov správne prvostupňový súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia zamietol.
Odvolací súd nesúhlasil s oprávnenou, že išlo o naplnenie § 93 b ZoB. Uvedené ustanovenie
vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po
poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom
preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľné poučenie spotrebiteľa a jeho voľba
nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť
všeobecných obchodných podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že
sa v rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto
podmienky alebo zmluva nevznikne. Je zrejmé, že spotrebiteľ je, tak čo do vyjednávacej
pozície, ako čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza
Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/I0 bod 37 a iné). Uvedená norma vyžaduje
individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to
preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu
zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky najprv poučil
povinnú a nechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné
bremeno nesplnil.
Odvolací súd ďalej uviedol, že i § 53 ods. 4 písm. r/ OZ bolo upravené v OZ až od
1. januára 2008, a teda nie je aplikovateľné na predmetnú vec. Spotrebiteľská zmluva bola
uzavretá dňa 9. júla 2007. Na veci to však nič nemení, pretože súdu nič nebráni judikovať
nekalosť rozhodcovskej doložky podľa generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 OZ zakotvenej
do zákona od 1. apríla 2004. Ustanovenie § 23a zákona č. 634/1992 Z. z. upravovalo, že
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka. Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá
požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady
93/13/EHS ako nekalú. Zdôraznil, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany
spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach
zbavení účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred
neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal
rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania
Poukázal na to, že judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na
každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací
súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať
sa ostatnými odvolacími námietkami.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne vrátane osvojenia si dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.).Ani odvolací súd nie je
presvedčený, že by sa mal vykonať predložený rozhodcovský rozsudok. V rámci kontraktácie
nebolo preukázateľne umožnené spotrebiteľovi finančnej služby po náležitom poučení zvážiť
voľbu medzi rozhodcovským a všeobecným súdom. Práva oprávnenej nie sú týmto
rozhodnutím v súvislosti s prelomením zásady res iudicatae nijako dotknuté.
Uznesenie odvolacieho súdu č. k. 24CoE/2/2012-24 zo dňa 16. novembra 2012
napadol oprávnený dovolaním, v ktorom žiadal napadnuté uznesenie buď zmeniť tak, že
dovolací súd „poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie", alebo zrušiť rozhodnutia
súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo súdy
v danom prípade: a) rozhodovali vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237 písm. a/
O. s. p), b) rozhodovali napriek tomu, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo
(§ 237 písm. d/ O. s. p.), c) rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania,
hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O. s. p.), d) odňali oprávnenému možnosť
pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.) tým, že odmietli vykonať exekučný titul, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, ako aj tým, že rozhodnutie nedostatočne
odôvodnili, e) konanie zaťažili tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) a f) svoje rozhodnutia založili na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený zastúpený v súlade s § 241
ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.)
skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon
pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti
uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné
dovolanie, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré
napadol oprávnený dovolaním, nemá znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie
oprávneného preto podľa ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. prípustné nie je.
Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,
len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237
O. s. p. Oprávnený procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/, c/ a g/ O. s. p. netvrdila
a existencia týchto vád nevyšla v do volacom konaní najavo, preto prípustnosť jej dovolania
z týchto ustanovení nevyplýva.
K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť
a opodstatnenosť jeho dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril
vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý
oprávnený vystupoval v dovolacom konaní v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad
uvádza najvyšší súd rozhodnutia zo 4. apríla 2013 sp. zn. 3Cdo 224/2012, 14. mája 2013
sp. zn. 3Cdo 295/2012, 14. mája 2013 sp. zn. 3Cdo 182/2012, 14. mája 2013 sp. zn.
3Cdo 6/2013, z 12. júna 2013 sp. zn. 3ECdo 9/2013, 12. júna 2013 sp. zn. 3ECdo 37/2013,
12. júna 2013 sp. zn. 3ECdo 8/2013, 27. júna 2013 sp. zn. 3Cdo 237/2012, 27. mája 2013
sp. zn. 3Cdo 227/2012, 3. júla 2013 sp. zn. 3ECdo 106/2013 a konštatuje, že právne závery,
ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.
S prihliadnutím na požiadavku procesnej ekonomiky preto najvyšší súd na odôvodnenia
týchto rozhodnutí v podrobnostiach poukazuje s tým, že sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje
aj v preskúmavanej veci.
V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:
1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O. s. p.)
je daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdu
v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3
a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),
2. prekážku rozsúdenej veci (§ 237 písm. d/ O. s. p.) pre exekučné konanie netvorí
rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, lebo rozhodcovské
konanie nemá charakter exekučného konania,
3. ustanovenie § 237 písm. e/ O. s. p. dopadá len na tie prípady, v ktorých súd
prejednal a meritórne rozhodol vec, hoci nebol podaný žiadny návrh na začatie
konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu (oprávnený ale podal návrh na
vykonanie exekúcie),
4. pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa vychádza z tvrdení
oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu, pričom
oboznamovanie s obsahom listín zamerané na posúdenie splnenia podmienok
konania sa nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného
a povinného,
5. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu,
ktorý nemal právomoc vydať ho, zamietnutím žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa oprávnenému neodopiera právo na
výkon rozhodnutia,
6. pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol
spor so spotrebiteľom prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012),
7. postup banky nezodpovedal v danom prípade § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách, lebo rozhodcovská doložka nebola naformulovaná tak, aby založila
právomoc rozhodcovského súdu zriadeného bankami alebo ich záujmovým
združením (viď § 67 ods. 1 a 2 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku
a o doplnení a zmene niektorých zákonov),
8. nedôvodná a irelevantná je aj námietka oprávneného, že slovenský preklad
Smernice nie je správny.
K týmto záverom (viď 1. až 8.) dospel najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Dovolací
súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská doložka - z dôvodov
vysvetlených už súdmi nižších stupňov - je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy
(§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská
doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský
rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.
Dovolateľom namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,
nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí (R 111/1998 a tiež III. ÚS 551/2012) a nesprávnosť
právneho posúdenia, na ktorom tieto rozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania
v zmysle § 237 O. s. p. a prípustnosť dovolania nezakladajú.
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád
konania tvrdených dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O. s. p.
a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O. s. p., najvyšší súd odmietol procesné
neprípustné dovolanie oprávneného podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ O. s. p.
V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení
s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd nepriznal povinnému náhradu trov
dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na jej priznanie (§151 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 20.októbra 2014
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
JUDr. Antía M a r k o v a v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.