Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
1a3/395013.de176b.pdf
PDF · 95.6 KB
No categories available
6Tost/20/2014
N a j v y š š í s ú d 6 Tost 20/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Petra Hatalu
na neverejnom zasadnutí konanom 23. októbra 2014 v Bratislave, v trestnej veci odsúdeného
M. K., pre trestný čin lúpeţe podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, ods. 3 Tr. zák.,
o sťaţnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. 7Ntok 1/2013,
z 1. apríla 2014 vo veci konania o návrhu na povolenie obnovy konania takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosť odsúdeného M. K. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Ţiline uznesením, sp. zn. 7Ntok 1/2013, z 1. apríla 2014 podľa § 399
ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného M. K. na povolenie obnovy konania vedenej
na Krajskom súde v Ţiline pod sp. zn. 3T 9/2000.
Proti uzneseniu krajského súdu podal riadne v zákonom stanovenej lehote sťaţnosť
odsúdený. V písomných dôvodoch poukázal na odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu
v predmetnej veci a uviedol, ţe s odôvodnením uznesenia nesúhlasí. Poukazuje
na tú skutočnosť, ţe v rozsudku Krajského súdu v Ţiline, ktorým bol on uznaný vinným
je K. uvádzaný ako spolupáchateľ s konkrétnou úlohou a v rozsudkoch trenčianskych súdov
bol spod tohto skutku oslobodený. Tým je spochybnený rozsudok Krajského súdu v Ţiline.
V ďalšej časti sťaţnosti uviedol, ţe výpoveď utajeného svedka bola zhodná na súde v Ţiline
a na súde v Trenčíne, čo je moţné zistiť porovnaním zápisníc. Svedok odmietol odpovedať
na otázky, ktoré by spochybnili alebo vyvrátili jeho svedectvo. Poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1TdoV 16/2011, v ktorom je uvedený právny
názor, ţe usvedčenie by sa nemalo zakladať len na výpovediach utajených svedkov,
ako to bolo aj v jeho prípade. Je porušením práva na obhajobu, ak výsluch utajeného svedka
prebieha v inej miestnosti s náhradným sudcom. Ak je výsluch utajovaného svedka jediným
usvedčujúcim dôkazom, nestačí to na uznanie viny. Je preto zaráţajúce, ţe konajúci senát
Krajského súdu v Ţiline nie je viazaný právnym názorom trenčianskych súdov konajúcich
vo veci, ktorý vychádza z právnych názorov najvyššieho súdu, ústavného súdu. Krajský súd
v Ţiline rozhodoval svojvoľne bez ohľadu na platnú judikatúru. V ďalšej časti odôvodenia
sťaţnosti rozviedol, ţe v P. sa ubytoval preto, lebo chránený svedok mu opravoval auto
a meškal s opravou a musel čakať, dokedy sa auto opraví. Túto skutočnosť chcel
konfrontovať s utajeným svedkom, ale nebolo mu to umoţnené, lebo jeho výsluch
bol prerušený. Na túto skutočnosť upozornil v odvolaní, ale najvyšší súd to nebral do úvahy.
V B. sa ubytovali s D. preto, lebo cestovali do Čiech a cestou ich zastihla hmla a poľadovica
a preto sa radšej ubytovali v B.. Vyvracia tvrdenie utajovaného svedka v tom, ţe nemohol
v kritickom čase uţívať biely Peugeot, lebo ten v tom čase uţ bol prepísaný na jeho
manţelku. Ţiada, aby zásada „beneficium coahesionis“ bola uplatnená aj v konaní o obnove
konania na Krajskom súde v Ţiline. Za novú skutočnosť povaţuje oslobodzujúci rozsudok K..
Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil prvostupňový rozsudok
a nariadil krajskému súdu, aby povolil obnovu konania v zmysle jeho návrhu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sťaţnosti preskúmal správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťaţovateľ podal sťaţnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom a zistil, ţe sťaţnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným
rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti
alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi uţ skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine
alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uloţený trest bol v zrejmom nepomere k závaţnosti činu
alebo k pomerom páchateľa, alebo uloţený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom
trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloţenia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závaţnosti činu alebo k pomerom páchateľa,
alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, ţe pri posudzovaní podmienok obnovy konania
súd skúma,
a/ či vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme,
b/ či ide o také skutočnosti a dôkazy, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení
so skutočnosťami skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste za splnenia
ďalších podmienok.
Odsúdený za novú skutočnosť povaţuje, ţe spoluobţalovaný M. K. v pôvodnej
obţalobe s odsúdeným M. K. a ďalšími páchateľmi pod bodom 4/ obţaloby pre trestný čin
kvalifikovaný ako trestný čin lúpeţe podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, ods. 3
Tr. zák. účinného pre skutok, ktorý sa stal 29. apríla 1998 bol spod obţaloby oslobodený.
Ďalšie skutočnosti uvádzané odsúdeným v návrhu na povolenie obnovy konania
alebo v sťaţnosti - návrh, aby súdy pri rozhodovacej činnosti brali do úvahy platnú
judikatúru, konkrétne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
1TdoV 16/2011, z 19. júna 2012 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
IV.ÚS 268/2011, z 22. septembra 2011, porušovanie Trestného poriadku pri výsluchu
utajovaného svedka, vysvetľovanie odsúdeného, prečo bol v kritickom čase ubytovaný v P.
a v P. - reakcia na odôvodnenie prvostupňového rozsudku, nie je moţné povaţovať za nové
skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi uţ skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine.
Skutočnosť, ţe súd inak vyhodnotí dôkaznú situáciu nie je novou skutočnosťou,
ako to vyţaduje ustanovenie pri obnove konania.
Konanie odsúdeného a konanie K. pri páchaní skutku boli rozdielne. Kaţdý v rámci
organizovanej skupiny mal plniť iné úlohy.
Obvineného K. usvedčujú viaceré dôkazy - svedecké výpovede atď. Obvineného K.
len jedna svedecká výpoveď. Bliţšie je to rozvedené v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia.
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa dá aplikovať len vtedy,
keď konania páchateľov sú pri páchaní trestného činu totoţné, nie rozdielne ako v tomto
prípade.
Nie je moţné aplikovať automaticky určitý rozsudok na iný obdobný prípad. Kaţdý
rozsudok hodnotí konanie páchateľov v určitej konkrétnej veci. Nie je moţné aplikovať ani
zásadu „beneficium coahesionis“ automaticky na kaţdý obdobný prípad.
Odsúdený K. v sťaţnosti uvádza, ako mali byť hodnotené dôkazy, rozoberá, z akých
dôvodov bol ubytovaný v hoteloch R., P., hodnotí výpoveď utajeného svedka,
to nie sú ale nové skutočnosti. Tieto skutočnosti boli súdu známe uţ v čase rozhodnutia
vo veci Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. 3T 9/2000.
Odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania ani v sťaţnosti proti uzneseniu súdu
prvého stupňa, ktorým bol návrh na povolenie obnovy konania zamietnutý neuviedol také
skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi skôr neznámymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine a preto
Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho sťaţnosť ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.
V Bratislave 23. októbra 2014
JUDr. Daniel H u d á k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová