Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/318/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M., bývajúceho v P.,

zastúpeného JUDr. R., advokátom v K., proti žalovanej S., so sídlom v K., IČO: X.,

zastúpenej JUDr. M., advokátom v K., o zaplatenie 2.774,30 Eur s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach z 1. augusta 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom z 19. októbra 2010 sp. zn. -94 uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.970,62 Eur s 9% úrokom z omeškania zo sumy

2.774,30 Eur od 3. decembra 2009 do 29. apríla 2010 a zo sumy 1.970,62 Eur

od 30. apríla 2010 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku

a v prevyšujúcej časti konanie zastavil s poukazom na ustanovenie ,

a dispozičný úkon žalobcu. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na samostatné

rozhodnutie. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca so žalovanou (ako

zamestnávateľom) uzavreli popri pracovnej zmluve dohodu o poskytnutí finančnej zábezpeky

z 1. augusta 2008, táto však nie je podľa povoleným druhom

zabezpečovacích prostriedkov (ktoré sú upravené taxatívne v § 20 ods. 1). V dôsledku

neplatnosti dohody je žalovaná povinná žalobcovi vydať bezdôvodné obohatenie, t. j. zrážky,

ktoré realizovala v období od augusta 2008 do mája 2009 z cestovných náhrad, na ktoré

žalobcovi vznikol nárok. Okrem toho za ďalší dôvod neplatnosti tohto právneho úkonu súd

považoval to, že žalobca sa vopred vzdal svojich práv (, ),

2

ktoré by mu umožnili brániť sa proti nárokom uplatňovaným zo strany žalovanej

aj po skončení pracovného pomeru. Preto nemohla obstáť ani námietka žalovanej, že k zániku

nároku žalobcu došlo započítaním jeho pohľadávky na zaplatenie cestovných náhrad a preto

mu vznikol nárok len na zaplatenie kaucie, ani námietka, že zložená kaucia bola započítaná

s nárokom žalobcu na náhradu zmluvnej pokuty titulom schodku na zverených hodnotách,

ktoré bol povinný vyúčtovať (peňažných prostriedkoch na tankovacích kreditných kartách),

vzniknutého neodôvodnenou spotrebou pohonných hmôt v období august 2008 až máj 2009.

V konaní bolo preukázané, že žalobcovi neboli zo strany žalovaného vyplatené cestovné

náhrady za mesiace august 2008 až apríl 2009 v celkovej sume 1.200,- Eur a dohodu

o poskytnutí finančnej zábezpeky súd vyhodnotil ako absolútne neplatnú s poukazom na § 17

a . Žalovanému tak vznikla povinnosť uhradiť

žalobcovi sumu 1.200,- Eur titulom nevyplatených cestovných náhrad a teda nárok žalobcu

v tomto rozsahu považoval súd za dôvodný. Za nespochybniteľný považoval aj nárok žalobcu

na vyplatenie sumy cestovných náhrad (stravného) za mesiac 5/2009 vo výške 938,30 Eur,

čo žalovaný v konaní nespochybnil a nevyplatenie tejto sumy zdôvodňoval len vznesenou

kompenzačnou námietkou. Zo zhodných vyjadrení účastníkov konania mal súd preukázané,

že 29. apríla 2010 bola žalobcovi pripísaná na jeho účet suma 714,73 Eur predstavujúca

náhradu mzdy (čistú mzdu vypočítanú z hrubej mzdy vo výške 803,68 Eur) podľa § 69

ods. 4 . Preto súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania z pôvodne

žalovanej sumy 2.774,30 Eur od 3. decembra 2009 do 29. apríla 2010 a zo sumy 1.970,62 Eur

od 30. apríla 2010 do zaplatenia. Súd posudzoval aj výšku úroku z omeškania a dospel

k záveru, že táto je správne uplatnená.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovanej rozsudkom z 1. augusta 2012 sp. zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti

( a ). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa stotožňuje

so správnymi a výstižnými skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvého

stupňa a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Súd

prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo, neopomenul žiadnu

skutočnosť, ktorá vyplynula z vykonaných dôkazov a z tvrdení účastníkov a vykonané dôkazy

správne vyhodnotil vo vzťahu k uplatnenému nároku. Zistený skutkový stav posúdil podľa

správnych zákonných ustanovení, ktoré aj správne vyložil a zo zisteného skutkového stavu

vyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov a o povinnosti žalovanej

3

zaplatiť žalobcovi sumu 1.970,62 Eur s príslušenstvom, titulom bezdôvodného obohatenia

získaného plnením z neplatného právneho úkonu a titulom nezaplatených cestovných náhrad

(stravného) za mesiac 5/2009. Napokon uviedol, že skutočnosti uvedené v odvolaní

nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadísk uplatnených

odvolacích dôvodov, preto odvolanie žalovaného nemožno považovať za opodstatnené.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná s tým,

že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu ( ), v tej istej veci

sa už právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie (§ 237

písm. d/ ), konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Z týchto dôvodov navrhla napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu, ale i rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a konanie zastaviť.

Uviedla, že uznesením Okresného súdu Košice I z 28. decembra 2010, sp. zn.

bola voči žalovanej začatá reštrukturalizácia, následne uznesením z 12. januára 2011 bola táto

aj povolená a uznesením Krajského súdu v Košiciach z 3. novembra 2011, sp. zn.

bolo rozhodnuté o skončení reštrukturalizácie (skončenie reštrukturalizácie

bolo oznámené v Obchodnom vestníku 9. novembra 2011). Povolením reštrukturalizácie

došlo v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii,

k prerušeniu konania a jej skončením nastali v zmysle § 156 tohto zákona účinky zastavenia

konania. V prejednávanej veci malo byť konanie pred odvolacím súdom zo zákona najprv

prerušené a neskôr zastavené. Pokiaľ napriek tomu došlo k vydaniu rozhodnutia odvolacím

súdom, ide o nulitné rozhodnutie.

Žalobca sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade s

ods. 1 , najprv skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo sa v občianskoprávnom

4

konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých

občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania

pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania ().

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava

jeho prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu

len v prípadoch, v ktorých to pripúšťa zákon ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania sú vymedzené v (pokiaľ ide

o rozsudok), v (pokiaľ ide o uznesenie) a v v prípade výskytu

zákonom osobitne vymenovaných závažných procesných vád (tzv. vád zmätočnosti).

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa neprichádza do úvahy.

Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom

by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,

pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako sa nejedná o rozsudok,

vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie žalovanej nie je preto podľa § 238

ods. 1 až 3 procesne prípustné.

K systému dovolacích dôvodov dovolací súd uvádza (bez ohľadu, či smerujú voči

rozsudku alebo uzneseniu), že existencia procesnej vady konania v zmysle ,

na ktorú poukazuje ustanovenie , zakladá nielen prípustnosť

dovolania, ale aj jeho opodstatnenosť. V prípade tzv. inej procesnej vady konania majúcej

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), a tiež nesprávneho

právneho posúdenia veci ( ) možno rozhodnutie odvolacieho súdu

podrobiť dovolaciemu prieskumu, len ak nejde o prípady, kedy zákon prípustnosť dovolania

výslovne vylučuje (v prípadoch uvedených v až 5 a )

a súčasne ak je dovolanie procesne prípustné (v prípadoch uvedených v § 238

ods. 1 až 3 a a ), o ktorý prípad sa však nejedná v tejto veci.

Z uvedeného plynie, že v prípade procesne neprípustného dovolania dovolací súd nemá

oprávnenie preskúmavať dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu z uplatnených

dovolacích dôvodov založených v zmysle a Dovolateľkou

uplatnený dovolací dôvod ohľadne tzv. inej procesnej vady alebo správnosti právneho

posúdenia veci odvolacím súdom ( a ) dovolací súd nemôže

podrobiť dovolaciemu prieskumu, za tohto stavu mu nie je umožnené zaoberať sa tým,

či v konaní došlo k inej vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ale ani

tým, či súd na vec aplikoval (ne)správne normy a či ich aj (ne)správne vykladal. Osobitne

je potrebné pre dovolateľku zdôrazniť, že i prípadný nesprávny postup odvolacieho súdu

v občianskom súdom konaní v dôsledku začatia reštrukturalizačného konania a ukončenia

reštrukturalizácie dlžníka v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii

dovolací súd považuje za tzv. inú vadu konania v zmysle

(obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. ).

Dovolanie žalovanej by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom

bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

uvedených v (tzv. vady zmätočnosti). Povinnosť skúmať, či konanie

nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia

Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku

i uzneseniu) vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách

a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady ( ), i keby k nim v konaní

došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rovnako tak nesprávne

právne posúdenie veci ( ), nezakladajú prípustnosť dovolania podľa

tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade,

6

ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne

postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Pokiaľ žalovaná namietala vadu v konaní pred odvolacím súdom, spočívajúcu v tom,

že odvolací súd konal vo veci, hoci bola voči nemu povolená a neskôr skončená

reštrukturalizácia, neboli tým podľa názoru dovolacieho súdu naplnené znaky ani jednej z vád

uvedených v Riešenie sporu o vyplatenie zloženej zábezpeky (1 200,- Eur

s príslušenstvom) v pracovnoprávnom vzťahu nepochybne patrilo do právomoci súdu, preto

konanie nebolo postihnuté vadou podľa ustanovenia , na ktorú výslovne

poukazoval žalovaný. Povolením reštrukturalizácie dlžník nestráca právnu subjektivitu, teda

ani spôsobilosť byť účastníkom konania a procesnú spôsobilosť (m. m. porovnaj

napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. mája 1998, sp. zn.

). Vzhľadom na uvedené nemá konanie súdu ani vady podľa § 237

písm. b/ a c/ V danej veci nešlo ani o prekážku veci už právoplatne rozhodnutej alebo

prekážku už začatého konania; nebolo zistené také občiansko-súdne konanie a v ňom vydané

meritórne rozhodnutie, ktoré by bolo spôsobilé založiť vadu uvedenú v ustanovení § 237

písm. d/ Súd v danej veci konal na základe žaloby, teda nechýbala ani táto podmienka

konania, nedostatok ktorej by mal za následok vadu podľa Za situácie,

keď žalovaná skutočnosť začatia a následne aj skončenia reštrukturalizácie odvolaciemu súdu

neoznámila, nemožno postup odvolacieho súdu, ktorý o odvolaní žalovanej konal a meritórne

rozhodol, hodnotiť ako postup odnímajúci žalovanej možnosť konať pred súdom v zmysle

ustanovenia Nebolo ani zistené, že by vo veci rozhodoval vylúčený

sudca alebo že by súd bol nesprávne obsadený, teda že by konanie súdu bolo postihnuté

vadou v zmysle ustanovenia (porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 25. júla 2012, sp. zn. , z 12. februára 2013, sp. zn.

).

Správnosťou procesného postupu odvolacieho súdu v odvolacom konaní vo vzťahu

k účinkom povolenia, resp. skončenia reštrukturalizácie a správnosťou právneho posúdenia

veci odvolacím súdom by sa dovolací súd mohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo prípustné

(čo však nie je tento prípad). Prípadná tzv. iná vada konania ale ani nesprávne právne

posúdenie veci odvolacím súdom ( a ) však samé o sebe

prípustnosť dovolania nezakladajú.

Prípustnosť dovolania žalovanej vo veci samej nemožno vyvodiť z ustanovení § 238

, v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie bolo postihnuté vadami uvedenými

v , preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej odmietol podľa

v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný bez toho,

aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

ods. 1 a ). Dovolací súd žalobcovi nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na ich náhradu ( v spojení

s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. októbra 2014

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová