Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
dcb/384716.f1a35a.pdf
PDF · 111.26 KB
No categories available
6Cdo/113/2012
Najvyšší súd 6 Cdo 113/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. H., bývajúceho v Ţ., proti
ţalovanej STEEL TRANS s.r.o., so sídlom v Košiciach, Adlerova 1, IČO: 31 674 160,
zastúpenej JUDr. Miroslavom Kráľom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Hraničná 12, o
zaplatenie 1 142,31 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.
17 C 328/2009, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 20.
decembra 2011 sp. zn. 6 Co 253/2010 takto
rozhodol:
Dovolanie ţalovanej o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice I ako súd prvého stupňa rozsudkom z 26. augusta 2010 č. k.
17 C 328/2009-96 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 736,65 Eur spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 9 % ročne od 22.8.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania
112,92 Eur na účet právnej zástupkyne ţalobcu JUDr. Anny Kecerovej, to všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací na odvolanie oboch účastníkov rozsudkom
z 20. decembra 2011 sp. zn. 6 Co 253/2010 potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
vo veci samej a v časti náhrady trov ho zmenil tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť nahradiť
ţalobcovi trovy konania vo výške 174,26 Eur na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Anny
Kecerovej Veselej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom účastníkom náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, ţe súd prvého stupňa zistil
v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Vecne správne, podrobné, presvedčivé
a zákonu zodpovedajúce boli podľa neho i dôvody prvostupňového rozsudku, s ktorými sa
stotoţnil a v podrobnostiach na ne poukázal. K jednotlivým námietkam ţalovanej pripojil
v rozhodnutí ešte ďalšie dôvody. Za dôvodné povaţoval len odvolanie ţalobcu proti výroku
o trovách konania.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podala dovolanie
ţalovaná. Ţiadala, aby dovolací súd predmetné druhostupňové rozhodnutie zrušil a konanie
zastavil. Vo vzťahu k rozsudku odvolacieho súdu namietala, ţe sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov a postupom súdov jej bola odňatá moţnosti konať pred súdom.
Poukazovala na to, ţe uznesením Okresného súdu Košice I z 28.12.2010 sp. zn. 32 R 3/2010
bola voči nej začatá reštrukturalizácia, následne uznesením z 12.1.2011 bola táto aj povolená
a uznesením Krajského súdu v Košiciach z 3.11.2011 sp. zn. 3 CoKR 18/2011 bolo
rozhodnuté o skončení reštrukturalizácie. Povolením reštrukturalizácie došlo v zmysle § 118
ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii k prerušeniu konania a jej
skončením nastali v zmysle § 156 tohto zákona účinky zastavenia konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpená (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré
moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému
takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.
Dovolanie účastníka konania upravené v tretej hlave štvrtej časti Občianskeho
súdneho poriadku je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé
rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu len
v prípadoch, v ktorých to pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú
upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom
by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,
pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako sa nejedná o rozsudok,
vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok
súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho
súdu o trovách konania, majúcemu povahu uznesenia, táto je vylúčená ustanovením § 239
ods. 3 O.s.p.
Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p.,
moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie
z hľadiska § 238 alebo § 239 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242
ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo
vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/
O.s.p., dovolací súd sa zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto
zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie
návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti
účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom
nesprávne obsadeným.
Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné
nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ
g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.
Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. ako
dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je
pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len
jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté
niektorou z taxatívne vymenovaných vád.
Pokiaľ ţalovaná namietala vadu v konaní pred odvolacím súdom, spočívajúcu v tom,
ţe odvolací súd konal vo veci, hoci bola voči nej povolená a neskôr skončená
reštrukturalizácia, neboli tým naplnené znaky ani jednej z vád uvedených v § 237 O.s.p.
Riešenie sporu o vyplatenie zloţenej zábezpeky v pracovnoprávnom vzťahu nepochybne
patrilo do právomoci súdu, preto konanie nebolo postihnuté vadou podľa ustanovenia § 237
písm. a/ O.s.p., na ktorú výslovne poukazovala ţalovaná. Za situácie, keď ţalovaná
skutočnosť začatia a následne aj skončenia reštrukturalizácie odvolaciemu súdu neoznámila,
nemoţno postup odvolacieho súdu, ktorý o odvolaní ţalovanej meritórne rozhodol, hodnotiť
ako postup odnímajúci ţalovanej moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237
písm. f/ O.s.p. Správnosťou právneho posúdenia veci odvolacím súdom vo vzťahu k účinkom
povolenia, resp. skončenia reštrukturalizácie, by sa dovolací súd mohol zaoberať, len ak by
dovolanie bolo prípustné. Prípadné nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom však
samo o sebe prípustnosť dovolania nezakladá.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie ţalovanej odmietol podľa § 218 ods. l
písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou
napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
(s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalobcovi v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy
nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. júla 2012
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová