Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/342/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne P., so sídlom v B.,

zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti ţalovanej Slovenskej

republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom

v Bratislave, Ţupné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,

vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. mája 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Bratislava V ţalobu, ktorou

sa voči ţalovanej domáhala náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov (ďalej len „“). V ţalobe medziiným uviedla, ţe

predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Bratislava V, preto

jeho sudcovia nemôţu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to ţiadala, aby Krajský

súd v Bratislave rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12

ods. 1 ).

Okresný súd Bratislava V povaţoval ţalobu v uvedenej časti za námietku zaujatosti

jeho sudcov a spis po ich vyjadrení sa k argumentácii ţalobkyne predloţil na rozhodnutie

Krajskému súdu v Bratislave ( ).

2

Krajský súd v Bratislave uznesením zo 17. októbra 2012 sp. zn.

rozhodol, ţe sudcovia Okresného súdu Bratislava V JUDr. Zuzana Bartalská, JUDr. Roman

Benedikovič, JUDr. Daniela Bergerová, JUDr. Monika Blahutiaková, JUDr. Ivica

Blecharţová, JUDr. Mária Filová, Mgr. Martina Hrušovská, PhD., JUDr. Ivana Jahnová,

JUDr. Zdenka Kleimanová, JUDr. Natália Kolláriková, Mgr. Marcela Kosová, JUDr. Anna

Kriţáková, Mgr. Zita Leimbergerová, JUDr. Alena Martinusová, JUDr. Eva Meszarosová,

JUDr. Eva Miklošková, Mgr. Viera Milatová, PhD., JUDr. Renáta Nemčeková,

JUDr. Katarína Rusňáková, JUDr. Viera Sandtnerová, JUDr. Dušan Srogončík, JUDr. Eva

Šajmovičová, Mgr. Igor Škultéty, JUDr. Miroslava Štannerová, JUDr. René Štepánik,

JUDr. Klaudia Talašová, JUDr. Viera Ulacká, JUDr. Iveta Willantová nie sú vylúčení

z konania a rozhodovania vo veci. JUDr. Jana Tamášiová je vylúčená z konania

a rozhodovania vo veci.

Okresný súd Bratislava V uznesením z 9. októbra 2012 č. k. -8 vyzval

ţalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66 € za námietku zaujatosti podľa

poloţky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len

„“).

Uznesenie Okresného súdu Bratislava V z 9. októbra 2012 č. k. -8

napadla ţalobkyňa odvolaním argumentujúc tým, ţe v danom prípade nepodala námietku

zaujatosti, ale návrh na prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa ( ).

Navyše, i keby predsa len išlo o námietku zaujatosti (čo ţalobkyňa poprela), nezaťaţovala by

ju povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie je v danom prípade vecne oslobodené

od súdneho poplatku podľa

Krajský súd v Bratislave uznesením z 31. mája 2013 sp. zn. odvolaním

napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení sa stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, ţe

z hľadiska obsahového išlo v podanej ţalobe aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcom

Okresného súdu Bratislava V; za správny označil tieţ následný postup súdu prvého stupňa pri

vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti. Mal za to, ţe súd prvého stupňa rozhodol

správne, keď uloţil ţalobkyni zaplatiť za vznesenú námietku zaujatosti súdny poplatok,

a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219

ods. 1 potvrdil.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa dovolaním, v ktorom ţiadala

zrušiť rozhodnutia súdov oboch niţších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie, lebo v danom prípade:

1. súdy rozhodovali napriek tomu, ţe sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol

podľa zákona potrebný ( ). Túto procesnú vadu vyvodzovala

ţalobkyňa z toho, ţe nepodala námietku zaujatosti (ţiadna obsahová súčasť ţaloby

nebola týmto procesným úkonom a ani nemala náleţitosti námietky zaujatosti

stanovené v ); ţiadala však vec prikázať inému súdu toho istého

stupňa, lebo všetci sudcovia Okresného súdu Bratislava V sú vylúčení z jej

prejednávania a rozhodovania ( ). Neexistujúcu či „neplatnú námietku

zaujatosti“ nebolo moţné spoplatniť a bez vykonania poplatkového úkonu nemôţe

existovať ani jej poplatková povinnosť,

2. rozhodoval vylúčený sudca ( ). K názoru, ţe došlo k tejto

procesnej vade, dospela ţalobkyňa na základe toho, ţe súdny poplatok jej vyrubila

sudkyňa Okresného súdu Bratislava V, nezákonným postupom ktorého jej bola

spôsobená majetková a nemajetková ujma, náhrady ktorej sa domáha v zmysle zákona

č. ,

3. ţalobkyni bola postupom súdu odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/

) tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je nielen „absolútne prekvapivé“, ale aj

nepreskúmateľné,

4. vecné oslobodenie tohto konania ( ) sa vzťahuje

aj na námietku zaujatosti (v súvislosti s tým ţalobkyňa poukázala na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. augusta 2011 sp. zn. ).

Skutočnosť, ţe v danej veci nebola podaná námietka zaujatosti, potvrdzuje

aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. novembra 2012 sp. zn.

, ktoré bolo vydané v inej veci.

Na záver ţalobkyňa navrhla, aby bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti

napadnutého uznesenia, nakoľko hrozí značný zásah do jej práv.

Ţalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas ţalobkyňa zastúpená v súlade s veta druhá ,

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa V zmysle je dovolanie

prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je

dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla ţalobkyňa dovolaním, nemá znaky

ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému aţ c/ Dovolanie ţalobkyne preto podľa ustanovení

a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania ţalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237

, moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď

napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba

zdôrazniť, ţe pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný

subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto

ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, ţe k tejto procesnej

vade skutočne došlo.

Ţalobkyňa procesné vady konania v zmysle , , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľka prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 237 písm. e/, f/, a g/

1. Ţalobkyňa tvrdí, ţe v danom prípade súdy konali napriek tomu, ţe sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný ( ).

V zmysle veta prvá konanie začína na návrh. Toto ustanovenie

určuje moment, ktorým vznikajú upravené procesné práva

a povinnosti súdu a účastníkov konania. Nedostatok návrhu na začatie takého konania, ktoré

podľa zákona môţe začať len na návrh, je neodstrániteľným nedostatkom podmienky

konania; ak súd zistí, ţe sa pred ním vedie konanie bez toho, aby bol podaný návrh na začatie

konania, hoci bol taký návrh potrebný, prebiehajúce konanie v ktoromkoľvek štádiu zastaví.

Skutočnosť, ţe občianske súdne konanie v niektorej veci prebehlo bez toho, aby bol podaný

návrh, výlučne ktorým mohlo toto konanie začať, zakladá procesnú vadu uvedenú v § 237

písm. e/

O prípad neexistencie návrhu na začatie konania ide ale len vtedy, ak chýba návrh ako

procesný úkon účastníka, ktorým sa začína konanie (porovnaj tieţ rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2005 sp. zn. a z 19. októbra 2006 sp. zn.

).

V občianskom súdnom sporovom konaní (o také ide aj v danom prípade) sa návrh

na začatie konania označuje ako ţaloba. Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobkyňa podala ţalobu

o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle na Okresnom

súde Bratislava V dňa 27. septembra 2012. Neopodstatnená je preto jej námietka, ţe v tejto

veci, ktorá mohla začať len na návrh, nebol podaný návrh na začatie konania (ţaloba).

Ţalobkyňa na odôvodnenie prípustnosti jej dovolania uviedla, ţe: a/ bolo rozhodované

o námietke zaujatosti, ktorú ale nepodala, b/ súd prvého stupňa jej následne uznesením

vyrubil súdny poplatok za námietku zaujatosti, ktorý jej vyrubený nemal byť, c/ odvolací súd

prvostupňové uznesenie o vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti potvrdil.

Dovolateľka uviedla, ţe sa nestotoţňuje s názorom, v zmysle ktorého „námietka

zaujatosti je návrhom na začatie 'samostatného' konania o vylúčenie sudcu“. Obsah

odôvodnenia dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ale v ničom neopodstatňuje

záver, ţe by odvolací súd zastával tento názor (t. j. ţe konanie o námietke zaujatosti je

samostatným konaním). Odvolací súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len stotoţnil

s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa vecné oslobodenie

občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa

nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa poloţky č. 17a

Sadzobníka súdnych poplatkov ().

Ţalobkyňa napriek tomu, ţe na jednej strane v dovolaní „nesúhlasí so separáciou

konania o námietke zaujatosti“, na druhej strane prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje

z ustanovenia , čo ale svedčí o tom, ţe túto „alternatívu“ (t. j. ţe námietka

zaujatosti je akýmsi návrhom na začatie „samostatného“ konania) si predsa len osvojuje.

Dovolací súd pripomína, ţe v danom prípade dovolanie smeruje proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa ukladajúce ţalobkyni

povinnosť zaplatiť súdny poplatok. To povaţuje dovolací súd za okolnosť, ktorá má zásadný

význam. Pokiaľ je s návrhom na začatie konania (ţalobou), výlučne ktorý má na mysli

ustanovenie , spojený vznik dvojstranného procesno-právneho vzťahu

medzi ţalobcom a ţalovaným, podaním námietky zaujatosti takýto procesno-právny vzťah

(medzi ţalobcom a ţalovaným) nevzniká. O to viac nemoţno o zaloţení vzťahu takejto

povahy hovoriť v prípade osobitného finančno-právneho (poplatkového) vzťahu medzi

poplatníkom a štátom, v ktorom úlohou súdu nie je prerokovať určitú vec ţalobcu

a ţalovaného, ale posúdiť, či nastala skutočnosť, s ktorou je zo zákona (ex lege) spojený vznik

povinnosti poplatníka zaplatiť súdny poplatok; podanie „návrhu na začatie konania“ v tomto

finančno-právnom (poplatkovom) vzťahu je pojmovo vylúčené.

V občianskom súdnom konaní, ktoré začalo podaním ţaloby ( veta prvá ),

súd spravidla rozhoduje o viacerých parciálnych otázkach významných pre konanie

(o povinnosti poplatníka zaplatiť súdny poplatok, námietke zaujatosti, ustanovení zástupcu,

uloţení poriadkovej pokuty, trovách konania, svedočnom a pod.). O týchto otázkach ale

nerozhoduje v nejakom samostatnom (súbeţne prebiehajúcom) konaní, ktoré by začínalo

osobitným návrhom. Rozhodovanie o týchto otázkach predstavuje integrálnu súčasť

jednotného občianskeho súdneho konania, v ktorom je podaný jediný návrh na začatie

konania – ţaloba. Aj vtedy, keď súd rozhoduje o námietke zaujatosti vznesenej účastníkom

(pokiaľ bola podaná) alebo o povinnosti účastníka (poplatníka) zaplatiť súdny poplatok,

rozhoduje ako súd v konaní, ktoré začalo podaním návrhu na začatie konania (ţaloby). Len ak

takéto občianske súdne konanie ako celok prebehlo napriek tomu, ţe sa nepodal návrh na jeho

začatie (ţaloba), hoci bol podľa zákona potrebný, ide o procesnú vadu v zmysle § 237

písm. e/

Tvrdenie, ţe v danom prípade sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona

bol potrebný, nie je vôbec spôsobilé naplniť skutkovú podstatu ustanovenia § 237 písm. e/

, lebo sa ním bez akéhokoľvek opodstatnenia zamieňa stav, keď nebol podaný ţiadny

návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, s tým, ţe v ţalobou riadne začatom

konaní bol vyrubený súdny poplatok, ktorý (podľa ţalobkyňou zastávaného názoru) nemal

byť vyrubený.

Na základe vyššie uvedeného dovolací súd uzatvára, ţe pokiaľ aj súd prvého stupňa

prípadne uznesením vyrubil súdny poplatok za námietku zaujatosti, hoci ţalobkyňa túto

námietku nevzniesla (pozn.: dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), a odvolací súd

prvostupňové uznesenie potvrdil, nemohlo to mať za následok procesnú vadu uvedenú

v ustanovení

2. Dovolateľka ďalej tvrdila, ţe konanie súdu je postihnuté aj vadou podľa § 237

písm. f/ , ktorej sa odvolací súd dopustil tým, ţe svoje rozhodnutie dostatočne

neodôvodnil a jeho rozhodnutie je prekvapivé vzhľadom na rozpor s ustáleným právnym

názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tejto veci.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe vyššie uvedená námietka

dovolateľky nie je dôvodná.

V rozhodovacej praxi najvyššieho súdu sa pod „prekvapivým rozhodnutím“ rozumie

rozhodnutie, ktorým odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa) za rozhodujúcu

povaţoval skutočnosť, ktorú nikto netvrdil alebo nepopieral, resp. ktorá nebola predmetom

posudzovania súdom prvého stupňa. Prekvapivým je rozhodnutie odvolacieho súdu

„nečakane“ zaloţené na iných právnych záveroch neţ rozhodnutie súdu prvého stupňa

(viď tieţ uznesenie najvyššieho súdu zo 17. septembra 2009 sp. zn. ),

resp. rozhodnutie z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa „nečakane“ zaloţené

na nepredvídateľne iných („nových“) dôvodoch, neţ na ktorých zaloţil svoje rozhodnutie súd

prvého stupňa, pričom účastník konania v danej procesnej situácii nemal moţnosť namietať

správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého aţ v odvolacom konaní (viď uznesenie

najvyššieho súdu zo 14. júla 2011 sp. zn. ). V danom prípade ale rozhodnutie

odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvého stupňa nevyznieva prekvapujúco, ani

nečakane, súdy oboch stupňov zaloţili svoje rozhodnutia na rovnakých skutkových

a právnych záveroch. Ţalobkyňa musela vzhľadom na priebeh a výsledky prvostupňového

konania očakávať (predvídať), ţe odvolací súd bude v odvolacom konaní posudzovať

a skúmať to, čo napokon odvolací súd aj skutočne posúdil a preskúmal.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu ale nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze č. k. -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

zodpovedá poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie citovaných

zákonných ustanovení.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval správnosť postupu súdu prvého

stupňa vo veci vyrubenia súdneho poplatku za námietku zaujatosti a uviedol dôvody,

pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Taktieţ vysvetlil, prečo sa nestotoţnil

s námietkami ţalobkyne uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie dovolaním napadnutého

uznesenia dalo tak odpoveď na relevantné otázky rozhodujúce pre posúdenie správnosti

vyrubenia súdneho poplatku za námietku zaujatosti v konaní o náhradu majetkovej škody

a nemajetkovej ujmy v zmysle Odvolací súd sa pri výklade

a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich

účel ani význam, preto jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať za neodôvodnené. Za porušenie

základného práva zaručeného v v ţiadnom prípade

nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv

ţalobkyne.

3. Ţalobkyňa tieţ namieta, ţe pri vyrubovaní súdneho poplatku podľa poloţky č. 17a

Sadzobníka, rozhodoval vylúčený sudca a súd bol nesprávne obsadený ( ).

10

Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich

pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti

( ). Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec

na súde niţšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní (§ 14 ods. 2

). Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu

v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach ( ).

Neexistencia ţiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia

nadriadeného súdu o tom, ţe sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania

vecí, nebránila v danom prípade dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti

dovolania v zmysle ustanovenia , posúdiť túto otázku samostatne

a prípadne i inak, neţ ju posúdil nadriadený súd (R 59/1997).

I keď zákon v spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania

vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak moţno mať čo i len

pochybnosť o ich nezaujatosti, nemoţno prehliadať, ţe rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa

ods. l predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, ţe nikto nesmie byť

odňatý svojmu zákonnému sudcovi ( ). Vzhľadom

na to moţno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom

výnimočne a len zo skutočne závaţných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť

v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor

účastníka konania, ţe v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania

a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho

nestranného a nezaujatého rozhodovania.

Z hľadiska je právne významný vzťah sudcu, a to buď k veci (kedy

má sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci),

alebo k účastníkom konania (o taký vzťah ide vtedy, ak sudca má k účastníkovi konania

určitý osobný vzťah, so zreteľom na ktorý moţno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti)

a napokon k zástupcom účastníkov konania. V danom prípade ţalobkyňa – z hľadiska

obsahového (viď ) – namieta, ţe sudkyňa Okresného súdu Bratislava V,

ktorá rozhodovala o povinnosti ţalobkyne zaplatiť súdny poplatok, bola vylúčená

z prejednávania a rozhodovania tejto veci, lebo je sudkyňou Okresného súdu Bratislava V,

pričom nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V v inej veci bola

zaloţená podľa názoru ţalobkyne zodpovednosť ţalovanej v zmysle

11

Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v iných veciach vyslovil názor, ţe dôvod

na vylúčenie sudcu ( ) nezakladá sama skutočnosť, ţe sudca má prejednať

a rozhodnúť vec, v ktorej ţalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo

(viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010 sp. zn.

). Nadväzujúc na tento názor dovolací súd pre účely preskúmavanej veci

konštatuje, ţe dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, ţe vykonáva súdnictvo

na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia ţalobkyne) svojím nesprávnym úradným postupom

v inej právnej veci zaloţil zodpovednosť ţalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu

v zmysle

Nesprávny je aj záver ţalobkyne, ţe v dôsledku rozhodnutia vydaného vylúčeným

sudcom, alebo sudcom, u ktorého bol dôvod pochybovať o jeho nezaujatosti, došlo

k procesnej vade v zmysle spočívajúcej v tom, ţe súd bol nesprávne

obsadený. Táto situácia by nastala len v tom prípade, ak by vec bola prejednaná a rozhodnutá

samosudcom, hoci vo veci mal konať senát ( ). Keďţe v konaní pred súdom

prvého stupňa – Okresným súdom Bratislava V konal a rozhodoval samosudca v súlade

s ustanovením , nemohlo dôjsť k vade konania podľa

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe námietka ţalobkyne

o existencii procesnej vady konania v zmysle nie je opodstatnená.

Vzhľadom k tomu, ţe nebola zistená existencia vád konania v zmysle § 237

písm. e/, f/, a g/ namietaná ţalobkyňou, a dovolanie nie je prípustné ani v zmysle

ods. 1 a 2 , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne odmietol podľa

v spojení s ako procesne neprípustné. Z tohto

dôvodu sa dovolací súd nezaoberal právnym posúdením napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu a neskúmal ani správnosť záverov odvolacieho súdu v tých otázkach,

v súvislosti s ktorými ţalobkyňa poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 9. augusta 2011 sp. zn. a z 21. novembra 2012 sp. zn.

.

Pri rozhodovaní o trovách dovolacieho konania dovolací súd zohľadnil, ţe ţalobkyňa

nebola v dovolacom konaní procesne úspešná a nevzniklo jej právo na náhradu trov

dovolacieho konania ( v spojení s a

); vzal tieţ na zreteľ, ţe v dovolacom konaní procesne úspešná ţalovaná nepodala návrh

12

na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania ( v spojení

s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2014

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová