Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tost/41/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. Richarda Bureša

na neverejnom zasadnutí konanom dňa 03. decembra 2014 v trestnej veci obvineného

Ing. J. K. a spol. pre pokračovací zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1,

ods. 4 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a iné, o sťažnostiach obvinených

Ing. J. K., J. K., P. M. a Ing. M. B. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 19. novembra 2014, sp. zn.

42/2014, takto

rozhodol:

Podľa sťažnosti obvinených Ing. J. K., nar. XY v P.,

trvale bytom P.P., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a v Ústave

na výkon väzby B., J. K., nar. XY v P., trvale bytom B., t. č. vo väzbe v Ústave

na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava, P. M., nar. XY v N., trvale

bytom N.N., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby

Banská Bystrica a Ing. M. B., nar. XY v , trvale bytom B., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon

trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby B. sa z a m i e t a j ú.

O d ô v o d n e n i e:

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica (ďalej len sudca pre prípravné konanie) uznesením z 19. novembra 2014, sp. zn.

42/2014 na podklade návrhu prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátorka) z 10. novembra 2014, sp. zn.

VII/2 Gv 30/13 - 1000 rozhodol tak, že

2

I. Podľa predĺžil obvinenému Ing. J. K., nar. XY v P., trvale bytom

P.P., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby B.,

lehotu trvania väzby do 13. júna 2015.

Podľa dohľad probačného a mediačného úradníka

nad obvineným Ing. J. K., nar. XY v P., trvale bytom P.P., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon

trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby B. neuložil.

II. Podľa predĺžil obvinenému J. K., nar. XY v P., trvale bytom B.,

t. č. vo väzbe v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava, lehotu

trvania väzby do 13. júna 2015.

Podľa žiadosť obvineného J. K., nar. XY v P., trvale bytom B., t. č.

vo väzbe v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava

o prepustenie z väzby na slobodu zamietol.

Podľa dohľad probačného a mediačného úradníka

nad obvineným J. K., nar. XY v P., trvale bytom B.B., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon trestu

odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava neuložil.

Podľa návrh obvineného J. K., nar. XY v P., trvale bytom B.B.,

t. č. vo väzbe v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava,

na zloženie a prijatie peňažnej záruky na nahradenie väzby neprijal.

III. Podľa predĺžil obvinenému P. M., nar. XY v N., trvale bytom

N.N., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby

Banská Bystrica, lehotu trvania väzby do 13. júna 2015.

Podľa dohľad probačného a mediačného úradníka

nad obvineným P. M., nar. XY v N., trvale bytom N.N., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon

trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Banská Bystrica neuložil.

3

IV. Podľa predĺžil obvinenému Ing. M. B., nar. XY v B., trvale

bytom B.B., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby

B., lehotu trvania väzby do 13. júna 2015.

Podľa dohľad probačného a mediačného úradníka

nad obvineným Ing. M. B., nar. XY v B., trvale bytom B.B., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon

trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby B. neuložil.

Proti tomuto uzneseniu podali ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť obvinení Ing. J. K.,

J. K., P. M. a Ing. M. B..

V písomnom odôvodnení sťažností podaných sčasti samostatne, sčasti

prostredníctvom obhajcov, obvinení napadnuté uznesenie označili za nezákonné

a neodôvodnené a teda arbitrárne a nepreskúmateľné, pretože nespĺňa materiálne požiadavky

ustanovenia , čím je eliminovaná záruka ochrany proti ľubovôli.

Poukázali na to, že do väzby boli vzatí výlučne z dôvodu

a napriek tomu návrh prokurátorky ani odôvodnenie napadnutého uznesenia neobsahuje

žiadne konkrétne skutkové alebo právne úvahy, ktoré z materiálneho hľadiska odôvodňujú

záver o zmarení alebo podstatnom sťažení dosiahnutia účelu trestného konania ako jednej

zo zákonných podmienok pre postup podľa Podľa názoru obvinených,

argumentácia sudcu pre prípravné konanie obsiahnutá v odôvodnení napadnutého uznesenia

o možnom zmarení riadneho zákonného fair procesu teda náležitého zistenia trestných činov

a ich páchateľov, spravodlivé potrestanie, predchádzanie a zamedzovanie trestnej činnosti

za súčasného splnenia výchovného pôsobenia v rámci spoločnosti v prípade ich prepustenia

z väzby na slobodu a poukázanie na ich osoby, rozsiahlosť a obdobie kedy mala byť trestná

činnosť spáchaná a výšku škody, ktorá mala byť spôsobená, neodôvodňuje záver o zmarení

alebo podstatnom sťažení dosiahnutia účelu trestného konania.

Obvinený Ing. J. K. navyše poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. (ďalej len ústavný súd) s tým, že právo obvineného

na obhajobu ako súčasť práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 3 písm. c/

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len dohovor) je potrebné

považovať nepochybne aj za súčasť konania o väzbe a za súčasť procesných práv obvineného

4

aj podľa dohovoru, resp. (ďalej len ).

Povinnosťou všeobecných súdov je preto umožniť obvinenému uplatniť právo na obhajobu

tak, aby sa zachoval jeho reálny obsah a zmysel, inak by nebolo reálne, ale iba teoretické

a iluzórne. Výklad príslušných ustanovení dotknutých právnych predpisov musí byť preto

taký, aby sa uplatnenie práva na obhajobu v konaní o väzbe obvinenému reálne umožnilo.

Upriamil pozornosť na ustálenú prax ústavného súdu z ktorej vyplýva, že v každom

konaní v súvislosti s rozhodovaním o väzbe musí byť zaručená kontradiktórnosť konania

a rovnosť zbraní. Procesný postup súdu musí zabezpečiť, aby bola obvinenému v týchto

smeroch poskytnutá rozumná príležitosť obhajovať svoje záujmy za podmienok, ktoré

ho nepostavia do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhou stranou (princíp

„rovnosti zbraní“). Zabezpečenie kontradiktórnej povahy konania a rešpektovanie princípu

„rovnosti zbraní“ predstavujú základné procesné garancie uplatniteľné vo veciach týkajúcich

sa pozbavenia osobnej slobody väzbou ().

Podľa neho bolo postupom sudcu pre prípravné konanie porušené jeho právo

na obhajobu tým, že návrh prokurátorky na predĺženie lehoty trvania väzby mu bol doručený

len niekoľko hodín pred jeho výsluchom, konkrétne 18. novembra 2014 približne o 14.00

hod. Z povahy veci pritom vyplýva, že oboznámenie sa s podaným návrhom a príprava

relevantnej argumentácie si vyžaduje omnoho dlhší čas, čomu nasvedčuje aj samotné

odôvodnenie napadnutého uznesenia o obtiažnosti a zložitosti posudzovanej veci. Navyše

mu nebol oznámený ani termín jeho výsluchu a aj v prípade, ak by mu tento spolu

s predmetným návrhom oznámený bol, vzhľadom na režim väzby a z neho vyplývajúce

povinnosti a obmedzenia, nie je možné reálne očakávať prípravu relevantnej argumentácie.

V súvislosti s tým konštatoval, že 19. novembra 2014 cca o 06.30 hod. bol eskortovaný

na Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, kedy mu bolo oznámené,

že o 09.00 hod. bude vykonaný výsluch viacerých obvinených. Od doručenia návrhu

prokurátorky do momentu rozhodovania o ňom uplynulo sotva 19 hodín z čoho minimálne

6 hodín pripadlo na noc a 3 hodiny na eskortu z B. do Banskej Bystrice.

Za konvalidovanie porušenia jeho práva na obhajobu nemožno pritom považovať poradu

s obhajcom, ktorú mu niekoľko minút pred začatím samotného výsluchu umožnil sudca

pre prípravné konanie. Pre úplnosť dodal, že Opatrenie o ustanovení obhajcu bolo jeho

obhajcovi JUDr. M. B. doručené 10. novembra 2014. Tento 11. novembra 2014 odcestoval

5

do Srbskej republiky na vykonanie vyšetrovacích úkonov výsluchmi svedkov 12. a 13.

novembra 2014, ktoré skončili vo večerných hodinách a 13. novembra 2014

mu špecializovaný trestný súd emailovou formou doručil návrh prokurátorky na predĺženie

lehoty trvania väzby. Dňa 14. novembra 2014 sa jeho obhajca vrátil späť na Slovensko,

15., 16., 17. novembra 2014 boli sobota, nedeľa a štátny sviatok. V utorok ho obhajca chcel

navštíviť v Banskej Bystrici, kam mal byť podľa jeho informácii eskortovaný, čo sa však

nestalo. Z uvedeného vyplýva, že o podanom návrhu sa z objektívnych dôvodov nemohol

dozvedieť ani od svojho obhajcu.

Spravodlivé súdne konanie s jeho kontradiktórnosťou zaručuje procesným stranám

príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh v konaní uspel,

ale aj oboznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom

ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim. So zreteľom na rozsiahlosť spisového

materiálu a náročnosť prípravného konania tým, že nebol včas upovedomený o termíne

konania tak zásadného procesného úkonu, akým rozhodovanie o predĺžení lehoty trvania

väzby nepochybne je, má za to, že bolo porušené jeho právo na obhajobu.

Obvinený J. K. namietol aj existenciu dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/

, ktorá podľa jeho názoru na základe všetkých potrebných úkonov na ukončenie jeho

podnikania, na ktoré v písomnom podaní podrobne poukázal, pominula. Napadnutému

uzneseniu vytkol aj absenciu úvah, ktorými sa sudca pre prípravné konanie vysporiadal s jeho

námietkami voči návrhu prokurátorky na predĺženie lehoty väzby a zároveň, rovnako ako

obvinený Ing. J. K. aj on namietol porušenie práva na obhajobu, ktorú si pre absenciu

doručenia upovedomenia o jeho výsluchu nemohol pripraviť. Uvedené pochybenie malo

za následok, že sudcovi pre prípravné konanie nemohol predložiť záruku alebo sľub v zmysle

, ako inštitúty nahrádzajúce väzbu, čo následne sudca

pre prípravné konanie v napadnutom uznesení uviedol ako dôvod, pre ktorý o nich

nerozhodol.

Obvinený napokon napadnutému uzneseniu vytkol aj nesprávne poučenie o opravnom

prostriedku, ktoré sa výlučne týka len výroku o predĺžení lehoty trvania väzby, avšak

ostatných výrokov napadnutého uznesenia nie.

6

Obvinený Ing. M. B. namietol absenciu prednostného a urýchleného prejednania

väzobnej veci, poukazujúc na skutočnosť, že hoci trestné stíhanie sp. zn. PPZ-72/NKA-FP-

BA-2013 bolo začaté už 12. februára 2013 a pripojené trestné stíhanie sp. zn.

PZ-BA-012, 28. júna 2013, napriek tomu uznesenia o pribratí znalcov boli vydané až v júli

2014 a posledné uznesenie o pribratí znalca z odboru písmoznalectvo bolo vydané

až 06. októbra 2014. O urýchlenom prejednaní väzobnej veci nesvedčí ani skutočnosť, že hoci

podľa návrhu prokurátorky bolo doposiaľ vypočutých 60 svedkov, napriek tomu na výsluch

o polovicu menšieho počtu tridsiatich svedkov je potrebný takmer rovnaký čas. Podľa jeho

názoru predĺženie lehoty trvania väzby nemožno odôvodniť ani realizáciou dožiadaní

prostredníctvom právnej pomoci do Českej republiky a Srbskej republiky, pretože tieto boli

v Českej republike už vykonané do 10. novembra 2014 a v Srbskej republike do 13. novembra

2014.

Napokon aj obvinený Ing. M. B. poukázal na rozhodovaciu prax ústavného súdu,

konkrétne na jeho nález, sp. zn. , týkajúci sa rozhodovania o väzbe, z ktorého

vyplýva, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom

a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavuje

predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako to vyplýva z čl. 46 ods. 1

v spojení s a s dohovoru. Jedným z týchto princípov

predstavujúcich súčasť práva na riadny proces, ako aj pojmu právneho štátu a vylučujúcich

ľubovôľu pri rozhodovaní, je i povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť, a to v trestnom

konaní v prípade uznesenia spôsobom zakotveným v ustanovení § 134 ods. 2 (§ 176 ods. 2

) V žiadnom prípade iba domnienky a obavy pre uvalenie väzby

nepostačujú, ak nie sú podložené konkrétnymi reálnymi skutočnosťami existujúcimi v čase

rozhodovania. Také úvahy v danej fáze konania sú úvahami v podstate hypotetickými,

bez vyjadrenia onej konkrétnej skutočnosti odôvodňujúcej obavu z predpokladaného následku

uvedeného v citovanom zákonnom ustanovení.

Z týchto dôvodov obvinení na záver podaných sťažností navrhli, aby najvyšší súd

napadnuté uznesenie zrušil a lehotu väzby nepredĺžil.

V prípade, ak najvyšší súd dospeje k záveru, že dôvody väzby u nich dané sú,

alternatívne navrhli, aby väzbu nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka

7

a prepustil ich z väzby na slobodu. Na posilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou,

obvinení navrhli, aby im boli zároveň podľa uložené aj primerané

obmedzenia a povinnosti.

Podľa opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť.

Podľa uznesenie súdu možno sťažnosťou napadnúť len v tých

prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni.

Podľa proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť. Sťažnosť

nie je prípustná, ak o väzbe rozhoduje odvolací súd alebo dovolací súd, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je

dôvodná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky primáme zistil, že všetky sťažnosti

sú prípustné, boli podané oprávnenými osobami a v zákonom stanovenej lehote. Preto

následne v rozsahu preskúmal správnosť výrokov napadnutého

uznesenia, proti ktorým sťažovatelia podali sťažnosť, ako i konanie týmto výrokom

predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosti obvinených nie sú dôvodné.

Podľa predĺžiť lehotu väzby možno len vtedy, ak návrh podľa

odseku 2 bol podaný včas a ak nebolo možné pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných

dôvodov trestné stíhanie skončiť a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude

zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania.

Podľa (predmet zákona), upravuje postup orgánov

činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia

podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody

fyzických osôb a právnických osôb.

8

Predmet zákona pritom zahŕňa aj účel zákona, ktorým je náležité zistenie trestných

činov a spravodlivé potrestanie ich páchateľov, pričom orgány činné v trestnom konaní a súdy

musia rešpektovať základné práva a slobody fyzických a právnických osôb. Z rešpektovania

základných práv a slobôd vyplýva, že účelom je aj uskutočnenie

spravodlivého procesu, čo je nevyhnutnou podmienkou existencie právneho štátu.

Zmarením dosiahnutia účelu trestného konania sa rozumie úplné znemožnenie

vykonania úkonov a rozhodnutí trestného konania (napr. znemožnenie výsluchu obvineného

preto, lebo jeho pobyt je neznámy a pod.).

Podstatným sťažením dosiahnutia účelu trestného konania sa rozumie stav blížiaci

sa jeho zmareniu.

Účelom trestného konania je však aj upevňovanie zákonnosti a predchádzanie

a zamedzovanie trestnej činnosti. K tomu smeruje samotné trestné stíhanie a spravodlivé

potrestanie páchateľov a výchovné pôsobenie na občanov v duchu dôsledného zachovávania

zákonov a pravidiel občianskeho spolužitia a čestného plnenia povinností voči štátu

a spoločnosti.

Podľa v odôvodnení treba, ak to prichádza podľa povahy veci

do úvahy, uviesť najmä skutočnosti, ktoré sa považujú za dokázané, dôkazy, o ktoré

sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení

vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení

zákona posudzoval dokázané skutočnosti.

Podľa rozhodnutím o väzbe sa rozumie rozhodnutie

o návrhu na predĺženie lehoty väzby obvineného.

Podľa pred rozhodnutím o väzbe musí byť obvinený vypočutý,

o čase a mieste výsluchu sa vhodným spôsobom upovedomí prokurátor, obvinený a jeho

obhajca, ak je dosiahnuteľný.

9

Z nálezov ústavného súdu okrem iného vyplýva, že v každom prípade musí mať osoba

vo väzbe možnosť predložiť argumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu vo väzbe

a vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam týkajúcich sa jej dôvodnosti a zákonnosti, pričom

judikatúra sa prikláňa tomu, že obvinený musí byť súdom vypočutý. Vždy musí byť zaručená

kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní, ktoré predstavujú základné procesné garancie

uplatniteľné vo veciach týkajúcich sa pozbavenia osobnej slobody (). Musí

jej byť daná možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany (prokurátora) o odôvodnenosti

trvania väzby a vyvracať ich. Pre tento účel jej nemôže byť odopreté právo oboznámiť sa

s dôkazmi a skutočnosťami, o ktoré by sa malo opierať rozhodnutie súdu o väzbe

(kontradiktórnosť konania). Procesný postup súdu musí zabezpečiť, aby bola obvinenému

v týchto smeroch poskytnutá rozumná príležitosť obhajovať svoje záujmy za podmienok,

ktoré ho nepostavia do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhou stranou (princíp

„rovnosti zbraní“). Zabezpečenie kontradiktórnej povahy konania a rešpektovanie princípu

„rovnosti zbraní“ predstavujú základné procesné garancie uplatniteľné vo veciach týkajúcich

sa pozbavenie osobnej slobody väzbou ().

Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že vyšetrovateľ prezídia Policajného zboru,

Národnej kriminálnej agentúry, Národnej jednotky finančnej polície, expozitúry B. pod ČVS:

PPZ-72/NKA-FP-BA-2013 dňa 13. mája 2014 podľa okrem iných osôb

vzniesol obvinenie aj voči Ing. J. K., J. K., P. M. a Ing. M. B. pre pokračovací zločin skrátenia

dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., spáchaný formou spolupáchateľstva

podľa § 20 Tr. zák., pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného (alinea druhá) podľa §

277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., spáchaný formou spolupáchateľstva podľa

§ 20 Tr. zák., účinného v čase spáchania trestného činu, pokračovací zločin daňového

podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva

podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený v predmetnom uznesení.

Zo skutkového základu trestných činov, pre ktoré sú obvinení stíhaní je zrejmé, že obvinení

spoločným konaním s ďalšími spoluobvinenými mali najneskôr od januára 2011 do júna 2013

uplatniť neoprávnený nárok na odpočítanie DPH najmenej vo výške 27.529.707,62 €, z ktorej

sumy bolo spolu uplatnených najmenej 14.408.904,70 € ako neoprávnený nárok na vrátenie

NO DPH, z čoho bolo vyplatených 10.258.508,80 € a najmenej 13.120.802,92 € ako skrátenie

vlastnej daňovej povinnosti, čím dlhodobo dochádzalo k neoprávnenému uplatňovaniu

10

nárokov na odpočítanie DPH ku škode Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky

v jednotlivých zdaňovacích obdobiach.

Obvinení boli vzatí do väzy uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko

Banská Bystrica zo 16. mája 2014, sp. zn. 42/2014 v spojení s uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 03. júna 2014, sp. zn. (obv. Ing. J. K. a P. M.),

z 18. mája 2014, sp. zn. 44/2014 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo 04. júna 2014, sp. zn. (obv. J. K.) a z 20. mája 2014, sp. zn.

45/2014 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 03. júna 2014,

sp. zn. (obv. Ing. M. B.) z dôvodu uvedeného v

s tým, že väzba im začala plynúť 13. mája 2014 o 18.50 hod. (obv. Ing. J. K.), 13. mája 2014

o 18.45 hod. (obv. P. M.), 15. mája 2014 o 19.00 hod. (obv. J. K.) a 19. mája 2014 o 07.37

hod. (obv. Ing. M. B.).

Uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica

z 21. augusta 2014, sp. zn. 42/2014 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 9. septembra 2014, sp. zn. bola sťažnosť Ing. J. K. proti

uzneseniu špecializovaného trestného súdu zamietnutá.

Uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica

z 21. augusta 2014, sp. zn. 44/2014 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 5. septembra 2014, sp. zn. bola podľa žiadosť

obvineného J. K. o prepustenie z väzby na slobodu zamietnutá. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr.

por. nebol prijatý návrh obvineného J. K. o náhradu väzby dohľadom probačného

a mediačného úradníka, rovnako ako podľa ani návrh

na prijatie peňažnej záruky.

Uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica

z 21. augusta 2014, sp. zn. 45/2014 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo 06. septembra 2014, sp. zn. bola podľa

žiadosť obvineného Ing. M. B. o prepustenie z väzby na slobodu zamietnutá. Podľa

nebol prijatý návrh obvineného Ing. M. B. o náhradu väzby

11

dohľadom probačného a mediačného úradníka, rovnako ako podľa

ani návrh na prijatie peňažnej záruky.

Podľa základná lehota väzby v prípravnom konaní je sedem

mesiacov; prokurátor je povinný prepustiť obvineného na slobodu najneskôr v posledný deň

tejto lehoty, ak nepodá najmenej dvadsať pracovných dní pred jej uplynutím obžalobu, návrh

na schválenie dohody o vine a treste alebo sudcovi pre prípravné konanie návrh na predĺženie

tejto lehoty.

Podľa súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodne o väzbe

alebo návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní tak, aby v prípade

podania sťažnosti proti rozhodnutiu mohol byť spis predložený nadriadenému súdu najneskôr

päť pracovných dní pred uplynutím lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní

alebo pred uplynutím lehoty väzby v prípravnom konaní; nadriadený súd rozhodne

do uplynutia lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní alebo lehoty, ktorá

sa má predĺžiť, inak predseda senátu nadriadeného súdu prepustí obvineného z väzby

na slobodu písomným príkazom, ktorý musí byť primerane odôvodnený.

Podľa celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu

s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné

stíhanie pre zločin.

Podľa z lehoty uvedenej v pripadá

na prípravné konanie najviac devätnásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin.

Ustanovenie tým nie je dotknuté.

Prokurátorka a sudca pre prípravné konanie pri podaní a rozhodovaní o návrhu

na predĺženie lehoty trvania väzby u obvinených postupovali v súlade s citovanými

ustanoveniami . Návrh prokurátorky na predĺženie lehoty trvania väzby

bol podaný v zákonnej lehote, sudca pre prípravné konanie po výsluchoch obvinených

Ing. J. K., J. K. a Ing. M. B. (obvinený P. M. výslovne požiadal, aby sa konalo v jeho

neprítomnosti) rozhodol o podanom návrhu včas a spisový materiál bol predložený

najvyššiemu súdu v zákonom stanovenej lehote, t.j. najneskôr päť pracovných dní pred

12

uplynutím lehoty trvania väzby, ktorá uplynie najskôr u obvinených Ing. J. K. a P. M. 13.

decembra 2014. Je preto zrejmé, že všetky formálno-procesné podmienky pre rozhodnutie

sudcu pre prípravné konanie o návrhu prokurátorky boli splnené.

Správne a v súlade so zákonom postupoval tiež sudca pre prípravné konanie,

keď dospel k záveru, že dôvodnosť podozrenia, že obvinení mali spáchať skutky, pre ktoré

sa vedie voči nim trestné stíhanie a dôvodnosť obavy z konania obvinených uvedeného

v pretrváva aj v súčasnom štádiu trestného stíhania a nadväzne

nato rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.

Dôvodnosť podozrenia, že obvinení mali spáchať skutky, pre ktoré bolo voči nim

vznesené obvinenie ako i dôvodnosť obavy, že na slobode budú obvinení konať spôsobom

uvedeným v ako pretrvávajúce podmienky pri každom

rozhodovaní o väzbe vyplývajú z konkrétnych skutočností, na ktoré už poukázali súdy

obidvoch stupňov v predchádzajúcich rozhodnutiach o tejto otázke a so zreteľom na všetky

okolnosti, za ktorých mali byť tieto skutky spáchané (obdobie, rozsah, spôsob, rozhodnosť,

pohnútku a výšku škody, ktorá mala byť ich konaním spôsobená) tieto bez rozplývania

pretrvávajú aj v súčasnom štádiu trestného stíhania. Nič na tomto závere nemenia

ani argumenty obvinených o ukončení ich aktivít v spoločnostiach, prostredníctvom ktorých

mali byť skutky spáchané, pretože doposiaľ všetky zistené okolnosti prípadu aj naďalej

odôvodňujú obavu, že na slobode budú v páchaní trestnej činnosti pokračovať inou formou,

hoc aj prostredníctvom iných osôb alebo iných spoločností. Ani novela

Z. z. o dani z pridanej hodnoty (§ 78a), na ktorú vo svojom vyjadrení k návrhu prokurátorky

poukázali obvinení J. K. a Ing. M. B., sama osebe nebráni konaniu, pre ktoré

sú obvinení trestne stíhaní, pretože tomuto v konečnom dôsledku bráni len výkon fyzickej

kontroly zameranej na zistenie, či deklarované zdaniteľné plnenie reálne uskutočnené aj bolo

alebo nie. Práve už skôr uvedené okolnosti prípadu, za ktorých mali obvinení skutky spáchať

silne odôvodňujú ich väzbu podľa aj v súčasnom štádiu trestného

stíhania. Tento záver umocňujú aj tie skutočnosti, že obvinení J. K., M. B. mali páchať

trestnú činnosť napriek vedomosti, že činnosť ich firiem súvisiaca s obchodovaním

s kameňom je vyšetrovaná a obvinený P. M. napriek podmienečnému zastaveniu trestného

stíhania v jeho inej trestnej veci.

13

Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že prokurátorka návrh na predĺženie lehoty

väzby menovaným obvineným o 6 mesiacov (do 13. júna 2015) predložila Špecializovanému

trestnému súdu, pracovisko Banská Bystrica 10. novembra 2014. Uviedla v ňom, ktoré

konkrétne skutočnosti odôvodňujú u obvinených pretrvávanie väzobného dôvodu podľa § 71

ods. 1 písm. c/ , poukazujúc v tomto smere na predchádzajúce rozhodnutia súdov

obidvoch stupňov a citáciou ich príslušných častí, pričom konštatovala, že obvinení J. K., Ing.

M. B. a P. M. mali pokračovať v páchaní trestnej činnosti napriek vedomosti , že sa vo veci

vedie trestné stíhanie alebo napriek tomu, že trestné stíhanie v ich iných veciach bolo

podmienečne zastavené. Poukázala na obtiažnosť veci spočívajúcu v jej rozsahu, nemožnosť

jej skončenia v dohľadnej dobe odôvodnila potrebou vykonania plánovaných výsluchov

svedkov v rámci právnej pomoci v Českej a Srbskej republike v mesiacoch október

a november 2014, výsluchom 30 svedkov na území Slovenskej republiky a výsluchom 22

obvinených. Zároveň sa zaoberala spôsobom, akým mali obvinení skutky spáchať

a skutočnosťami, ktoré odôvodňujú záver, že na slobode budú v ich páchaní pokračovať.

Sudca pre prípravné konanie následne písomnou úpravou z 13. novembra 2014

prikázal o termíne výsluchu 19. novembra 2014 o 09.00 hod. upovedomiť menovaných

obvinených, ich obhajcov, prokurátorku a doručiť im návrh prokurátorky na predĺženie lehoty

väzby.

Z emailovej komunikácie možno zistiť, že návrh prokurátorky na predĺženie lehoty

väzby bol obhajcom obvinených JUDr. M. B. odoslaný 13. novembra 2014 o 8.22 hod., JUDr.

D. I. 13. novembra 2014 o 9.15 hod. a JUDr. L. H. 14. novembra 2014 o 08.22 hod.

Následne 18. novembra 2014 sa k podanému návrhu písomnou formou

prostredníctvom obhajcu vyjadrili obvinení J. K. a Ing. M. B..

Z osvedčenia o doručení je zrejmé, že obvinenému P. M. bol návrh prokurátorky

doručený 13. novembra 2014.

Zo zápisnice o výsluchu na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská

Bystrica z 19. novembra 2014 vyplýva, že návrh prokurátorky bol obvineným Ing. J. K. a Ing.

14

M. B. doručený 18. novembra 2014, obvineným J. K. 14. novembra 2014 a P. M.

13. novembra 2014.

Obvinení Ing. J. K., J. K. a Ing. M. B. termín výsluchu vzali na vedomie 18. novembra

2014 a obvinený P. M. ho vzal na vedomie 13. novembra 2014.

Obhajcovia JUDr. M. B., JUDr. D. I. a JUDr. L. H. vzali termín výsluchu na vedomie

13. novembra 2014.

Zo zápisnice o výsluchu obvinených zároveň tiež vyplýva, že obvineným bola

na základe ich žiadosti umožnená porada s ich obhajcami v čase od 09.10 do 09.40 hod.

Na podklade uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že aj keď

ani iné jeho ustanovenie, lehotu v ktorej má byť obvinenému doručený návrh prokurátora

na predĺženie lehoty väzby výslovne neustanovuje, v zmysle skôr citovanej judikatúry

ústavného súdu obvineným a ich obhajcom ako osobám znalým práva, ktorých povinnosťou

je v zmysle okrem iného poskytovať obvinenému aj potrebnú právnu

pomoc, bol návrh na predĺženie lehoty väzby doručený včas a pretože sa s ním a s dôkazmi

a skutočnosťami, o ktoré by sa malo opierať rozhodnutie súdu o väzbe, mohli obvinení

oboznámiť, zásada kontradiktórnosti konania v posudzovanom prípade bola dodržaná. Všetci

obvinení s výnimkou obvineného P. M., ktorý výslovne pred vykonaním výsluchu sudcom

pre prípravné konania požiadal, aby bol tento procesný úkon vykonaný v jeho neprítomnosti,

boli pred vydaním napadnutého uznesenia vypočutí a mali tak možnosť predložiť argumenty

proti predĺženiu lehoty väzby a vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam týkajúcich sa jej

dôvodnosti a zákonnosti, čo obvinení J. K. a Ing. M. B. podaním písomných vyjadrení

k návrhu prokurátorky prostredníctvom obhajcu, prečítaním svojich poznámok pri výsluchu

a ich založením do spisu, aj využili. Mali teda možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany

(prokurátorky) o dôvodnosti predĺženia väzby a vyvracať ich. V tejto súvislosti najvyšší súd

zdôrazňuje, že obsah návrhu prokurátorky zložitý nie je, pretože z väčšej časti obsahuje len

opis právnej kvalifikácie konania, pre ktoré sú obvinení trestne stíhaní, skutkového stavu,

rozhodnutí o väzbe obvinených, rekapituláciu skutočností odôvodňujúcich dôvod väzby

obvinených podľa , teda skutočností, ktoré sú obvineným známe

už z uznesenia o vznesení obvinenia z predchádzajúcich štádií trestného stíhania

15

a predchádzajúcich rozhodnutí súdov a z tohto dôvodu pre obvinených nepredstavujú žiadne

nové skutočnosti. Zvyšnú časť návrhu predstavujú stručný schematický opis akým mali

obvinený predmetné skutky spáchať, dôvody pretrvávania väzby obvinených, dôvody

pre ktoré je túto potrebné predĺžiť a pre ktoré nebolo možné vec doposiaľ skončiť.

Za týchto okolností možno preto konštatovať, že obvineným bola poskytnutá rozumná

príležitosť obhajovať svoje záujmy za podmienok, ktoré ich nepostavili do podstatne

nevýhodnejšej pozície v porovnaní s prokurátorkou a bol zachovaný aj princíp „rovnosti

zbraní“. Zabezpečenie kontradiktórnosti konania a princípu „rovnosti zbraní“ ako základných

procesných garancií uplatniteľných vo veciach týkajúcich sa pozbavenia osobnej slobody

viedli najvyšší súd k záveru, že sťažnosti obvinených v tomto smere nie sú dôvodné.

Pretože väzba je závažným zásahom do garantovanej osobnej slobody,

z ústavného hľadiska je právny režim väzby okrem iného upravený aj zásadou časového

obmedzenia na dobu stanovenú zákonom. Ustanovenie stanovuje limit

základnej lehoty väzby v prípravnom konaní na sedem mesiacov a pokiaľ

pripúšťa predĺženie lehoty väzby nad túto dobu, je potrebné v tom vidieť výnimku z ústavne

zakotvenej zásady časového obmedzenia väzby. To vo vzťahu k väzobným dôvodom

upraveným v znamená, že predĺženie väzby nad dobu sedem mesiacov

je možné len vtedy, ak sú tieto dôvody väzby dané veľmi silne.

V posudzovanej veci všetky okolnosti stíhanej trestnej činnosti, najmä spôsob akým

mala byť vykonaná, jej rozsah, rozhodnosť s akou mala byť spáchaná, pohnútka, závažnosť

a následok, robí ďalšie trvanie väzby obvinených nevyhnutným tiež preto, aby mohol byť

dosiahnutý účel trestného konania podľa Vyžaduje to záujem na náležitom zistení

trestnej činnosti, na potrestaní páchateľov a na predchádzaní trestnej činnosti. Dosiahnutie

účelu trestného konania by nebolo možné za situácie, ak pretrváva dôvodná obava,

že by obvinení v páchaní trestnej činnosti pokračovali. Nič na tom nemôže zmeniť

ani odvolávanie sa obvinených na existenciu dodatočných krokov, ktoré boli vykonané

po tom, ako mala byť trestná činnosť spáchaná.

16

Z týchto dôvodov sa najvyšší súd nestotožnil so sťažnostnými námietkami obvinených

ani v tom smere, že v posudzovanom prípade neboli splnené zákonné podmienky

pre predĺženie lehoty väzby uvedené v

Pokiaľ ide o sťažnostnú námietku obvineného J. K., najvyšší súd poznamenáva,

že správne malo byť poučenie o opravnom prostriedku napadnutého uznesenia sformulované

tak, že proti nemu (uzneseniu) možno podať sťažnosť do troch dní od jeho oznámenia, avšak

tento nedostatok v posudzovanom prípade na včasnosť jeho podania nemal negatívny vplyv.

Správne a zákonu zodpovedajúce z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého

uznesenia sú aj ostatné jeho výroky, s týmito sa najvyšší súd v celom rozsahu stotožnil a preto

v podrobnostiach na ne odkazuje. Najvyšší súd len dodáva, že so zreteľom na mimoriadne

závažnú povahu prejednávaného prípadu a štádium trestného stíhania, inštitúty uvedené

v , nie sú spôsobilé nahradiť väzbu obvinených.

Aj keď najvyšší súd nezistil vo veci ani prieťahy v konaní, so zreteľom na ustanovenia

a pripomína, že povinnosťou orgánov činných

v trestnom konaní je vybavovať väzobné veci prednostne a urýchlene, pretože väzba

aj v rámci predĺženej lehoty môže trvať len nevyhnutný čas.

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to

uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 3. decembra 2014

JUDr. M a r t i n P i o v a r t s y,

v.r.

predseda senátu

17

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová