Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
5c9/392756.872ce9.pdf
PDF · 196.35 KB
No categories available
4Tost/41/2014
N a j v y š š í s ú d 4 Tost 41/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. Richarda Bureša
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 03. decembra 2014 v trestnej veci obvineného
Ing. J. K. a spol. pre pokračovací zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1,
ods. 4 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a iné, o sťažnostiach obvinených
Ing. J. K., J. K., P. M. a Ing. M. B. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 19. novembra 2014, sp. zn.
Tp 42/2014, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosti obvinených Ing. J. K., nar. XY v P.,
trvale bytom P.P., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a v Ústave
na výkon väzby B., J. K., nar. XY v P., trvale bytom B., t. č. vo väzbe v Ústave
na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava, P. M., nar. XY v N., trvale
bytom N.N., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby
Banská Bystrica a Ing. M. B., nar. XY v , trvale bytom B., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby B. sa z a m i e t a j ú.
O d ô v o d n e n i e:
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica (ďalej len sudca pre prípravné konanie) uznesením z 19. novembra 2014, sp. zn.
Tp 42/2014 na podklade návrhu prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátorka) z 10. novembra 2014, sp. zn.
VII/2 Gv 30/13 - 1000 rozhodol tak, že
I. Podľa § 76 ods. 3 Tr. por. predĺžil obvinenému Ing. J. K., nar. XY v P., trvale bytom
P.P., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby B.,
lehotu trvania väzby do 13. júna 2015.
Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dohľad probačného a mediačného úradníka
nad obvineným Ing. J. K., nar. XY v P., trvale bytom P.P., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby B. neuložil.
II. Podľa § 76 ods. 3 Tr. por. predĺžil obvinenému J. K., nar. XY v P., trvale bytom B.,
t. č. vo väzbe v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava, lehotu
trvania väzby do 13. júna 2015.
Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obvineného J. K., nar. XY v P., trvale bytom B., t. č.
vo väzbe v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava
o prepustenie z väzby na slobodu zamietol.
Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dohľad probačného a mediačného úradníka
nad obvineným J. K., nar. XY v P., trvale bytom B.B., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava neuložil.
Podľa § 81 ods. 1 Tr. por. návrh obvineného J. K., nar. XY v P., trvale bytom B.B.,
t. č. vo väzbe v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava,
na zloženie a prijatie peňažnej záruky na nahradenie väzby neprijal.
III. Podľa § 76 ods. 3 Tr. por. predĺžil obvinenému P. M., nar. XY v N., trvale bytom
N.N., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby
Banská Bystrica, lehotu trvania väzby do 13. júna 2015.
Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dohľad probačného a mediačného úradníka
nad obvineným P. M., nar. XY v N., trvale bytom N.N., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Banská Bystrica neuložil.
IV. Podľa § 76 ods. 3 Tr. por. predĺžil obvinenému Ing. M. B., nar. XY v B., trvale
bytom B.B., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby
B., lehotu trvania väzby do 13. júna 2015.
Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dohľad probačného a mediačného úradníka
nad obvineným Ing. M. B., nar. XY v B., trvale bytom B.B., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby B. neuložil.
Proti tomuto uzneseniu podali ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť obvinení Ing. J. K.,
J. K., P. M. a Ing. M. B..
V písomnom odôvodnení sťažností podaných sčasti samostatne, sčasti
prostredníctvom obhajcov, obvinení napadnuté uznesenie označili za nezákonné
a neodôvodnené a teda arbitrárne a nepreskúmateľné, pretože nespĺňa materiálne požiadavky
ustanovenia § 176 ods. 2 Tr. por., čím je eliminovaná záruka ochrany proti ľubovôli.
Poukázali na to, že do väzby boli vzatí výlučne z dôvodu § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
a napriek tomu návrh prokurátorky ani odôvodnenie napadnutého uznesenia neobsahuje
žiadne konkrétne skutkové alebo právne úvahy, ktoré z materiálneho hľadiska odôvodňujú
záver o zmarení alebo podstatnom sťažení dosiahnutia účelu trestného konania ako jednej
zo zákonných podmienok pre postup podľa § 76 ods. 3 Tr. por. Podľa názoru obvinených,
argumentácia sudcu pre prípravné konanie obsiahnutá v odôvodnení napadnutého uznesenia
o možnom zmarení riadneho zákonného fair procesu teda náležitého zistenia trestných činov
a ich páchateľov, spravodlivé potrestanie, predchádzanie a zamedzovanie trestnej činnosti
za súčasného splnenia výchovného pôsobenia v rámci spoločnosti v prípade ich prepustenia
z väzby na slobodu a poukázanie na ich osoby, rozsiahlosť a obdobie kedy mala byť trestná
činnosť spáchaná a výšku škody, ktorá mala byť spôsobená, neodôvodňuje záver o zmarení
alebo podstatnom sťažení dosiahnutia účelu trestného konania.
Obvinený Ing. J. K. navyše poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. II. ÚS 116/2011 (ďalej len ústavný súd) s tým, že právo obvineného
na obhajobu ako súčasť práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 3 písm. c/
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len dohovor) je potrebné
považovať nepochybne aj za súčasť konania o väzbe a za súčasť procesných práv obvineného
aj podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, resp. čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava).
Povinnosťou všeobecných súdov je preto umožniť obvinenému uplatniť právo na obhajobu
tak, aby sa zachoval jeho reálny obsah a zmysel, inak by nebolo reálne, ale iba teoretické
a iluzórne. Výklad príslušných ustanovení dotknutých právnych predpisov musí byť preto
taký, aby sa uplatnenie práva na obhajobu v konaní o väzbe obvinenému reálne umožnilo.
Upriamil pozornosť na ustálenú prax ústavného súdu z ktorej vyplýva, že v každom
konaní v súvislosti s rozhodovaním o väzbe musí byť zaručená kontradiktórnosť konania
a rovnosť zbraní. Procesný postup súdu musí zabezpečiť, aby bola obvinenému v týchto
smeroch poskytnutá rozumná príležitosť obhajovať svoje záujmy za podmienok, ktoré
ho nepostavia do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhou stranou (princíp
„rovnosti zbraní“). Zabezpečenie kontradiktórnej povahy konania a rešpektovanie princípu
„rovnosti zbraní“ predstavujú základné procesné garancie uplatniteľné vo veciach týkajúcich
sa pozbavenia osobnej slobody väzbou (II. ÚS 18/2013).
Podľa neho bolo postupom sudcu pre prípravné konanie porušené jeho právo
na obhajobu tým, že návrh prokurátorky na predĺženie lehoty trvania väzby mu bol doručený
len niekoľko hodín pred jeho výsluchom, konkrétne 18. novembra 2014 približne o 14.00
hod. Z povahy veci pritom vyplýva, že oboznámenie sa s podaným návrhom a príprava
relevantnej argumentácie si vyžaduje omnoho dlhší čas, čomu nasvedčuje aj samotné
odôvodnenie napadnutého uznesenia o obtiažnosti a zložitosti posudzovanej veci. Navyše
mu nebol oznámený ani termín jeho výsluchu a aj v prípade, ak by mu tento spolu
s predmetným návrhom oznámený bol, vzhľadom na režim väzby a z neho vyplývajúce
povinnosti a obmedzenia, nie je možné reálne očakávať prípravu relevantnej argumentácie.
V súvislosti s tým konštatoval, že 19. novembra 2014 cca o 06.30 hod. bol eskortovaný
na Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, kedy mu bolo oznámené,
že o 09.00 hod. bude vykonaný výsluch viacerých obvinených. Od doručenia návrhu
prokurátorky do momentu rozhodovania o ňom uplynulo sotva 19 hodín z čoho minimálne
6 hodín pripadlo na noc a 3 hodiny na eskortu z B. do Banskej Bystrice.
Za konvalidovanie porušenia jeho práva na obhajobu nemožno pritom považovať poradu
s obhajcom, ktorú mu niekoľko minút pred začatím samotného výsluchu umožnil sudca
pre prípravné konanie. Pre úplnosť dodal, že Opatrenie o ustanovení obhajcu bolo jeho
obhajcovi JUDr. M. B. doručené 10. novembra 2014. Tento 11. novembra 2014 odcestoval
do Srbskej republiky na vykonanie vyšetrovacích úkonov výsluchmi svedkov 12. a 13.
novembra 2014, ktoré skončili vo večerných hodinách a 13. novembra 2014
mu špecializovaný trestný súd emailovou formou doručil návrh prokurátorky na predĺženie
lehoty trvania väzby. Dňa 14. novembra 2014 sa jeho obhajca vrátil späť na Slovensko,
15., 16., 17. novembra 2014 boli sobota, nedeľa a štátny sviatok. V utorok ho obhajca chcel
navštíviť v Banskej Bystrici, kam mal byť podľa jeho informácii eskortovaný, čo sa však
nestalo. Z uvedeného vyplýva, že o podanom návrhu sa z objektívnych dôvodov nemohol
dozvedieť ani od svojho obhajcu.
Spravodlivé súdne konanie s jeho kontradiktórnosťou zaručuje procesným stranám
príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh v konaní uspel,
ale aj oboznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom
ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim. So zreteľom na rozsiahlosť spisového
materiálu a náročnosť prípravného konania tým, že nebol včas upovedomený o termíne
konania tak zásadného procesného úkonu, akým rozhodovanie o predĺžení lehoty trvania
väzby nepochybne je, má za to, že bolo porušené jeho právo na obhajobu.
Obvinený J. K. namietol aj existenciu dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/
Tr. por., ktorá podľa jeho názoru na základe všetkých potrebných úkonov na ukončenie jeho
podnikania, na ktoré v písomnom podaní podrobne poukázal, pominula. Napadnutému
uzneseniu vytkol aj absenciu úvah, ktorými sa sudca pre prípravné konanie vysporiadal s jeho
námietkami voči návrhu prokurátorky na predĺženie lehoty väzby a zároveň, rovnako ako
obvinený Ing. J. K. aj on namietol porušenie práva na obhajobu, ktorú si pre absenciu
doručenia upovedomenia o jeho výsluchu nemohol pripraviť. Uvedené pochybenie malo
za následok, že sudcovi pre prípravné konanie nemohol predložiť záruku alebo sľub v zmysle
§ 80 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. ako inštitúty nahrádzajúce väzbu, čo následne sudca
pre prípravné konanie v napadnutom uznesení uviedol ako dôvod, pre ktorý o nich
nerozhodol.
Obvinený napokon napadnutému uzneseniu vytkol aj nesprávne poučenie o opravnom
prostriedku, ktoré sa výlučne týka len výroku o predĺžení lehoty trvania väzby, avšak
ostatných výrokov napadnutého uznesenia nie.
Obvinený Ing. M. B. namietol absenciu prednostného a urýchleného prejednania
väzobnej veci, poukazujúc na skutočnosť, že hoci trestné stíhanie sp. zn. PPZ-72/NKA-FP-
BA-2013 bolo začaté už 12. februára 2013 a pripojené trestné stíhanie sp. zn. PPZ-11/NKA-
PZ-BA-012, 28. júna 2013, napriek tomu uznesenia o pribratí znalcov boli vydané až v júli
2014 a posledné uznesenie o pribratí znalca z odboru písmoznalectvo bolo vydané
až 06. októbra 2014. O urýchlenom prejednaní väzobnej veci nesvedčí ani skutočnosť, že hoci
podľa návrhu prokurátorky bolo doposiaľ vypočutých 60 svedkov, napriek tomu na výsluch
o polovicu menšieho počtu tridsiatich svedkov je potrebný takmer rovnaký čas. Podľa jeho
názoru predĺženie lehoty trvania väzby nemožno odôvodniť ani realizáciou dožiadaní
prostredníctvom právnej pomoci do Českej republiky a Srbskej republiky, pretože tieto boli
v Českej republike už vykonané do 10. novembra 2014 a v Srbskej republike do 13. novembra
2014.
Napokon aj obvinený Ing. M. B. poukázal na rozhodovaciu prax ústavného súdu,
konkrétne na jeho nález, sp. zn. I. ÚS 157/07, týkajúci sa rozhodovania o väzbe, z ktorého
vyplýva, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom
a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavuje
predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako to vyplýva z čl. 46 ods. 1
v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy a s čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jedným z týchto princípov
predstavujúcich súčasť práva na riadny proces, ako aj pojmu právneho štátu a vylučujúcich
ľubovôľu pri rozhodovaní, je i povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť, a to v trestnom
konaní v prípade uznesenia spôsobom zakotveným v ustanovení § 134 ods. 2 (§ 176 ods. 2
zák. č. 301/2005) Tr. por. V žiadnom prípade iba domnienky a obavy pre uvalenie väzby
nepostačujú, ak nie sú podložené konkrétnymi reálnymi skutočnosťami existujúcimi v čase
rozhodovania. Také úvahy v danej fáze konania sú úvahami v podstate hypotetickými,
bez vyjadrenia onej konkrétnej skutočnosti odôvodňujúcej obavu z predpokladaného následku
uvedeného v citovanom zákonnom ustanovení.
Z týchto dôvodov obvinení na záver podaných sťažností navrhli, aby najvyšší súd
napadnuté uznesenie zrušil a lehotu väzby nepredĺžil.
V prípade, ak najvyšší súd dospeje k záveru, že dôvody väzby u nich dané sú,
alternatívne navrhli, aby väzbu nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka
a prepustil ich z väzby na slobodu. Na posilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou,
obvinení navrhli, aby im boli zároveň podľa § 82 ods. 1 Tr. por. uložené aj primerané
obmedzenia a povinnosti.
Podľa § 185 ods. 1 Tr. por. opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť.
Podľa § 185 ods. 2 Tr. por. uznesenie súdu možno sťažnosťou napadnúť len v tých
prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni.
Podľa § 83 ods. 1 Tr. por. proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť. Sťažnosť
nie je prípustná, ak o väzbe rozhoduje odvolací súd alebo dovolací súd, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je
dôvodná.
Najvyšší súd Slovenskej republiky primáme zistil, že všetky sťažnosti
sú prípustné, boli podané oprávnenými osobami a v zákonom stanovenej lehote. Preto
následne v rozsahu § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého
uznesenia, proti ktorým sťažovatelia podali sťažnosť, ako i konanie týmto výrokom
predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosti obvinených nie sú dôvodné.
Podľa § 76 ods. 3 Tr. por. predĺžiť lehotu väzby možno len vtedy, ak návrh podľa
odseku 2 bol podaný včas a ak nebolo možné pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných
dôvodov trestné stíhanie skončiť a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude
zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania.
Podľa § 1 Tr. por. (predmet zákona), Trestný poriadok upravuje postup orgánov
činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia
podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody
fyzických osôb a právnických osôb.
Predmet zákona pritom zahŕňa aj účel zákona, ktorým je náležité zistenie trestných
činov a spravodlivé potrestanie ich páchateľov, pričom orgány činné v trestnom konaní a súdy
musia rešpektovať základné práva a slobody fyzických a právnických osôb. Z rešpektovania
základných práv a slobôd vyplýva, že účelom Trestného poriadku je aj uskutočnenie
spravodlivého procesu, čo je nevyhnutnou podmienkou existencie právneho štátu.
Zmarením dosiahnutia účelu trestného konania sa rozumie úplné znemožnenie
vykonania úkonov a rozhodnutí trestného konania (napr. znemožnenie výsluchu obvineného
preto, lebo jeho pobyt je neznámy a pod.).
Podstatným sťažením dosiahnutia účelu trestného konania sa rozumie stav blížiaci
sa jeho zmareniu.
Účelom trestného konania je však aj upevňovanie zákonnosti a predchádzanie
a zamedzovanie trestnej činnosti. K tomu smeruje samotné trestné stíhanie a spravodlivé
potrestanie páchateľov a výchovné pôsobenie na občanov v duchu dôsledného zachovávania
zákonov a pravidiel občianskeho spolužitia a čestného plnenia povinností voči štátu
a spoločnosti.
Podľa § 176 ods. 2 Tr. por. v odôvodnení treba, ak to prichádza podľa povahy veci
do úvahy, uviesť najmä skutočnosti, ktoré sa považujú za dokázané, dôkazy, o ktoré
sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení
zákona posudzoval dokázané skutočnosti.
Podľa § 72 ods. 1 písm. d/ Tr. por. rozhodnutím o väzbe sa rozumie rozhodnutie
o návrhu na predĺženie lehoty väzby obvineného.
Podľa § 72 ods. 2 Tr. por. pred rozhodnutím o väzbe musí byť obvinený vypočutý,
o čase a mieste výsluchu sa vhodným spôsobom upovedomí prokurátor, obvinený a jeho
obhajca, ak je dosiahnuteľný.
Z nálezov ústavného súdu okrem iného vyplýva, že v každom prípade musí mať osoba
vo väzbe možnosť predložiť argumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu vo väzbe
a vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam týkajúcich sa jej dôvodnosti a zákonnosti, pričom
judikatúra sa prikláňa tomu, že obvinený musí byť súdom vypočutý. Vždy musí byť zaručená
kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní, ktoré predstavujú základné procesné garancie
uplatniteľné vo veciach týkajúcich sa pozbavenia osobnej slobody (II. ÚS 18/2013). Musí
jej byť daná možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany (prokurátora) o odôvodnenosti
trvania väzby a vyvracať ich. Pre tento účel jej nemôže byť odopreté právo oboznámiť sa
s dôkazmi a skutočnosťami, o ktoré by sa malo opierať rozhodnutie súdu o väzbe
(kontradiktórnosť konania). Procesný postup súdu musí zabezpečiť, aby bola obvinenému
v týchto smeroch poskytnutá rozumná príležitosť obhajovať svoje záujmy za podmienok,
ktoré ho nepostavia do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhou stranou (princíp
„rovnosti zbraní“). Zabezpečenie kontradiktórnej povahy konania a rešpektovanie princípu
„rovnosti zbraní“ predstavujú základné procesné garancie uplatniteľné vo veciach týkajúcich
sa pozbavenie osobnej slobody väzbou (II. ÚS 116/2011).
Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že vyšetrovateľ prezídia Policajného zboru,
Národnej kriminálnej agentúry, Národnej jednotky finančnej polície, expozitúry B. pod ČVS:
PPZ-72/NKA-FP-BA-2013 dňa 13. mája 2014 podľa § 206 ods. 1 Tr. por. okrem iných osôb
vzniesol obvinenie aj voči Ing. J. K., J. K., P. M. a Ing. M. B. pre pokračovací zločin skrátenia
dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zák., pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného (alinea druhá) podľa §
277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., spáchaný formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Tr. zák., účinného v čase spáchania trestného činu, pokračovací zločin daňového
podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený v predmetnom uznesení.
Zo skutkového základu trestných činov, pre ktoré sú obvinení stíhaní je zrejmé, že obvinení
spoločným konaním s ďalšími spoluobvinenými mali najneskôr od januára 2011 do júna 2013
uplatniť neoprávnený nárok na odpočítanie DPH najmenej vo výške 27.529.707,62 €, z ktorej
sumy bolo spolu uplatnených najmenej 14.408.904,70 € ako neoprávnený nárok na vrátenie
NO DPH, z čoho bolo vyplatených 10.258.508,80 € a najmenej 13.120.802,92 € ako skrátenie
vlastnej daňovej povinnosti, čím dlhodobo dochádzalo k neoprávnenému uplatňovaniu
nárokov na odpočítanie DPH ku škode Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky
v jednotlivých zdaňovacích obdobiach.
Obvinení boli vzatí do väzy uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko
Banská Bystrica zo 16. mája 2014, sp. zn. Tp 42/2014 v spojení s uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 03. júna 2014, sp. zn. 5 Tost 21/2014 (obv. Ing. J. K. a P. M.),
z 18. mája 2014, sp. zn. Tp 44/2014 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo 04. júna 2014, sp. zn. 6 Tost 21/2014 (obv. J. K.) a z 20. mája 2014, sp. zn.
Tp 45/2014 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 03. júna 2014,
sp. zn. 2 Tost 21/2014 (obv. Ing. M. B.) z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
s tým, že väzba im začala plynúť 13. mája 2014 o 18.50 hod. (obv. Ing. J. K.), 13. mája 2014
o 18.45 hod. (obv. P. M.), 15. mája 2014 o 19.00 hod. (obv. J. K.) a 19. mája 2014 o 07.37
hod. (obv. Ing. M. B.).
Uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica
z 21. augusta 2014, sp. zn. Tp 42/2014 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 9. septembra 2014, sp. zn. 6 Tost 31/2014 bola sťažnosť Ing. J. K. proti
uzneseniu špecializovaného trestného súdu zamietnutá.
Uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica
z 21. augusta 2014, sp. zn. Tp 44/2014 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 5. septembra 2014, sp. zn. 5 Tost 30/2014 bola podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť
obvineného J. K. o prepustenie z väzby na slobodu zamietnutá. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr.
por. nebol prijatý návrh obvineného J. K. o náhradu väzby dohľadom probačného
a mediačného úradníka, rovnako ako podľa § 81 ods. 1 Tr. por. ani návrh
na prijatie peňažnej záruky.
Uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica
z 21. augusta 2014, sp. zn. Tp 45/2014 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo 06. septembra 2014, sp. zn. 2 Tost 31/2014 bola podľa § 79 ods. 3 Tr. por.
žiadosť obvineného Ing. M. B. o prepustenie z väzby na slobodu zamietnutá. Podľa
§ 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nebol prijatý návrh obvineného Ing. M. B. o náhradu väzby
dohľadom probačného a mediačného úradníka, rovnako ako podľa § 81 ods. 1 Tr. por.
ani návrh na prijatie peňažnej záruky.
Podľa § 76 ods. 2 Tr. por. základná lehota väzby v prípravnom konaní je sedem
mesiacov; prokurátor je povinný prepustiť obvineného na slobodu najneskôr v posledný deň
tejto lehoty, ak nepodá najmenej dvadsať pracovných dní pred jej uplynutím obžalobu, návrh
na schválenie dohody o vine a treste alebo sudcovi pre prípravné konanie návrh na predĺženie
tejto lehoty.
Podľa § 76 ods. 3 Tr. por. súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodne o väzbe
alebo návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní tak, aby v prípade
podania sťažnosti proti rozhodnutiu mohol byť spis predložený nadriadenému súdu najneskôr
päť pracovných dní pred uplynutím lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní
alebo pred uplynutím lehoty väzby v prípravnom konaní; nadriadený súd rozhodne
do uplynutia lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní alebo lehoty, ktorá
sa má predĺžiť, inak predseda senátu nadriadeného súdu prepustí obvineného z väzby
na slobodu písomným príkazom, ktorý musí byť primerane odôvodnený.
Podľa § 76 ods. 6 písm. c/ Tr. por. celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu
s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné
stíhanie pre zločin.
Podľa § 76 ods. 7 písm. c/ Tr. por. z lehoty uvedenej v § 76 ods. 6 Tr. por. pripadá
na prípravné konanie najviac devätnásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin.
Ustanovenie § 78 Tr. por. tým nie je dotknuté.
Prokurátorka a sudca pre prípravné konanie pri podaní a rozhodovaní o návrhu
na predĺženie lehoty trvania väzby u obvinených postupovali v súlade s citovanými
ustanoveniami Trestného poriadku. Návrh prokurátorky na predĺženie lehoty trvania väzby
bol podaný v zákonnej lehote, sudca pre prípravné konanie po výsluchoch obvinených
Ing. J. K., J. K. a Ing. M. B. (obvinený P. M. výslovne požiadal, aby sa konalo v jeho
neprítomnosti) rozhodol o podanom návrhu včas a spisový materiál bol predložený
najvyššiemu súdu v zákonom stanovenej lehote, t.j. najneskôr päť pracovných dní pred
uplynutím lehoty trvania väzby, ktorá uplynie najskôr u obvinených Ing. J. K. a P. M. 13.
decembra 2014. Je preto zrejmé, že všetky formálno-procesné podmienky pre rozhodnutie
sudcu pre prípravné konanie o návrhu prokurátorky boli splnené.
Správne a v súlade so zákonom postupoval tiež sudca pre prípravné konanie,
keď dospel k záveru, že dôvodnosť podozrenia, že obvinení mali spáchať skutky, pre ktoré
sa vedie voči nim trestné stíhanie a dôvodnosť obavy z konania obvinených uvedeného
v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. pretrváva aj v súčasnom štádiu trestného stíhania a nadväzne
nato rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.
Dôvodnosť podozrenia, že obvinení mali spáchať skutky, pre ktoré bolo voči nim
vznesené obvinenie ako i dôvodnosť obavy, že na slobode budú obvinení konať spôsobom
uvedeným v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako pretrvávajúce podmienky pri každom
rozhodovaní o väzbe vyplývajú z konkrétnych skutočností, na ktoré už poukázali súdy
obidvoch stupňov v predchádzajúcich rozhodnutiach o tejto otázke a so zreteľom na všetky
okolnosti, za ktorých mali byť tieto skutky spáchané (obdobie, rozsah, spôsob, rozhodnosť,
pohnútku a výšku škody, ktorá mala byť ich konaním spôsobená) tieto bez rozplývania
pretrvávajú aj v súčasnom štádiu trestného stíhania. Nič na tomto závere nemenia
ani argumenty obvinených o ukončení ich aktivít v spoločnostiach, prostredníctvom ktorých
mali byť skutky spáchané, pretože doposiaľ všetky zistené okolnosti prípadu aj naďalej
odôvodňujú obavu, že na slobode budú v páchaní trestnej činnosti pokračovať inou formou,
hoc aj prostredníctvom iných osôb alebo iných spoločností. Ani novela zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty (§ 78a), na ktorú vo svojom vyjadrení k návrhu prokurátorky
poukázali obvinení J. K. a Ing. M. B., sama osebe nebráni konaniu, pre ktoré
sú obvinení trestne stíhaní, pretože tomuto v konečnom dôsledku bráni len výkon fyzickej
kontroly zameranej na zistenie, či deklarované zdaniteľné plnenie reálne uskutočnené aj bolo
alebo nie. Práve už skôr uvedené okolnosti prípadu, za ktorých mali obvinení skutky spáchať
silne odôvodňujú ich väzbu podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. aj v súčasnom štádiu trestného
stíhania. Tento záver umocňujú aj tie skutočnosti, že obvinení J. K., M. B. mali páchať
trestnú činnosť napriek vedomosti, že činnosť ich firiem súvisiaca s obchodovaním
s kameňom je vyšetrovaná a obvinený P. M. napriek podmienečnému zastaveniu trestného
stíhania v jeho inej trestnej veci.
Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že prokurátorka návrh na predĺženie lehoty
väzby menovaným obvineným o 6 mesiacov (do 13. júna 2015) predložila Špecializovanému
trestnému súdu, pracovisko Banská Bystrica 10. novembra 2014. Uviedla v ňom, ktoré
konkrétne skutočnosti odôvodňujú u obvinených pretrvávanie väzobného dôvodu podľa § 71
ods. 1 písm. c/ Tr. por., poukazujúc v tomto smere na predchádzajúce rozhodnutia súdov
obidvoch stupňov a citáciou ich príslušných častí, pričom konštatovala, že obvinení J. K., Ing.
M. B. a P. M. mali pokračovať v páchaní trestnej činnosti napriek vedomosti , že sa vo veci
vedie trestné stíhanie alebo napriek tomu, že trestné stíhanie v ich iných veciach bolo
podmienečne zastavené. Poukázala na obtiažnosť veci spočívajúcu v jej rozsahu, nemožnosť
jej skončenia v dohľadnej dobe odôvodnila potrebou vykonania plánovaných výsluchov
svedkov v rámci právnej pomoci v Českej a Srbskej republike v mesiacoch október
a november 2014, výsluchom 30 svedkov na území Slovenskej republiky a výsluchom 22
obvinených. Zároveň sa zaoberala spôsobom, akým mali obvinení skutky spáchať
a skutočnosťami, ktoré odôvodňujú záver, že na slobode budú v ich páchaní pokračovať.
Sudca pre prípravné konanie následne písomnou úpravou z 13. novembra 2014
prikázal o termíne výsluchu 19. novembra 2014 o 09.00 hod. upovedomiť menovaných
obvinených, ich obhajcov, prokurátorku a doručiť im návrh prokurátorky na predĺženie lehoty
väzby.
Z emailovej komunikácie možno zistiť, že návrh prokurátorky na predĺženie lehoty
väzby bol obhajcom obvinených JUDr. M. B. odoslaný 13. novembra 2014 o 8.22 hod., JUDr.
D. I. 13. novembra 2014 o 9.15 hod. a JUDr. L. H. 14. novembra 2014 o 08.22 hod.
Následne 18. novembra 2014 sa k podanému návrhu písomnou formou
prostredníctvom obhajcu vyjadrili obvinení J. K. a Ing. M. B..
Z osvedčenia o doručení je zrejmé, že obvinenému P. M. bol návrh prokurátorky
doručený 13. novembra 2014.
Zo zápisnice o výsluchu na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská
Bystrica z 19. novembra 2014 vyplýva, že návrh prokurátorky bol obvineným Ing. J. K. a Ing.
M. B. doručený 18. novembra 2014, obvineným J. K. 14. novembra 2014 a P. M.
13. novembra 2014.
Obvinení Ing. J. K., J. K. a Ing. M. B. termín výsluchu vzali na vedomie 18. novembra
2014 a obvinený P. M. ho vzal na vedomie 13. novembra 2014.
Obhajcovia JUDr. M. B., JUDr. D. I. a JUDr. L. H. vzali termín výsluchu na vedomie
13. novembra 2014.
Zo zápisnice o výsluchu obvinených zároveň tiež vyplýva, že obvineným bola
na základe ich žiadosti umožnená porada s ich obhajcami v čase od 09.10 do 09.40 hod.
Na podklade uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že aj keď § 72 ods. 2 Tr. por.
ani iné jeho ustanovenie, lehotu v ktorej má byť obvinenému doručený návrh prokurátora
na predĺženie lehoty väzby výslovne neustanovuje, v zmysle skôr citovanej judikatúry
ústavného súdu obvineným a ich obhajcom ako osobám znalým práva, ktorých povinnosťou
je v zmysle § 44 ods. 1 Tr. por. okrem iného poskytovať obvinenému aj potrebnú právnu
pomoc, bol návrh na predĺženie lehoty väzby doručený včas a pretože sa s ním a s dôkazmi
a skutočnosťami, o ktoré by sa malo opierať rozhodnutie súdu o väzbe, mohli obvinení
oboznámiť, zásada kontradiktórnosti konania v posudzovanom prípade bola dodržaná. Všetci
obvinení s výnimkou obvineného P. M., ktorý výslovne pred vykonaním výsluchu sudcom
pre prípravné konania požiadal, aby bol tento procesný úkon vykonaný v jeho neprítomnosti,
boli pred vydaním napadnutého uznesenia vypočutí a mali tak možnosť predložiť argumenty
proti predĺženiu lehoty väzby a vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam týkajúcich sa jej
dôvodnosti a zákonnosti, čo obvinení J. K. a Ing. M. B. podaním písomných vyjadrení
k návrhu prokurátorky prostredníctvom obhajcu, prečítaním svojich poznámok pri výsluchu
a ich založením do spisu, aj využili. Mali teda možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany
(prokurátorky) o dôvodnosti predĺženia väzby a vyvracať ich. V tejto súvislosti najvyšší súd
zdôrazňuje, že obsah návrhu prokurátorky zložitý nie je, pretože z väčšej časti obsahuje len
opis právnej kvalifikácie konania, pre ktoré sú obvinení trestne stíhaní, skutkového stavu,
rozhodnutí o väzbe obvinených, rekapituláciu skutočností odôvodňujúcich dôvod väzby
obvinených podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., teda skutočností, ktoré sú obvineným známe
už z uznesenia o vznesení obvinenia z predchádzajúcich štádií trestného stíhania
a predchádzajúcich rozhodnutí súdov a z tohto dôvodu pre obvinených nepredstavujú žiadne
nové skutočnosti. Zvyšnú časť návrhu predstavujú stručný schematický opis akým mali
obvinený predmetné skutky spáchať, dôvody pretrvávania väzby obvinených, dôvody
pre ktoré je túto potrebné predĺžiť a pre ktoré nebolo možné vec doposiaľ skončiť.
Za týchto okolností možno preto konštatovať, že obvineným bola poskytnutá rozumná
príležitosť obhajovať svoje záujmy za podmienok, ktoré ich nepostavili do podstatne
nevýhodnejšej pozície v porovnaní s prokurátorkou a bol zachovaný aj princíp „rovnosti
zbraní“. Zabezpečenie kontradiktórnosti konania a princípu „rovnosti zbraní“ ako základných
procesných garancií uplatniteľných vo veciach týkajúcich sa pozbavenia osobnej slobody
viedli najvyšší súd k záveru, že sťažnosti obvinených v tomto smere nie sú dôvodné.
Pretože väzba je závažným zásahom do ústavou garantovanej osobnej slobody,
z ústavného hľadiska je právny režim väzby okrem iného upravený aj zásadou časového
obmedzenia na dobu stanovenú zákonom. Ustanovenie § 76 ods. 2 Tr. por. stanovuje limit
základnej lehoty väzby v prípravnom konaní na sedem mesiacov a pokiaľ § 76 ods. 3 Tr. por.
pripúšťa predĺženie lehoty väzby nad túto dobu, je potrebné v tom vidieť výnimku z ústavne
zakotvenej zásady časového obmedzenia väzby. To vo vzťahu k väzobným dôvodom
upraveným v § 71 ods. 1 Tr. por. znamená, že predĺženie väzby nad dobu sedem mesiacov
je možné len vtedy, ak sú tieto dôvody väzby dané veľmi silne.
V posudzovanej veci všetky okolnosti stíhanej trestnej činnosti, najmä spôsob akým
mala byť vykonaná, jej rozsah, rozhodnosť s akou mala byť spáchaná, pohnútka, závažnosť
a následok, robí ďalšie trvanie väzby obvinených nevyhnutným tiež preto, aby mohol byť
dosiahnutý účel trestného konania podľa § 1 Tr. por. Vyžaduje to záujem na náležitom zistení
trestnej činnosti, na potrestaní páchateľov a na predchádzaní trestnej činnosti. Dosiahnutie
účelu trestného konania by nebolo možné za situácie, ak pretrváva dôvodná obava,
že by obvinení v páchaní trestnej činnosti pokračovali. Nič na tom nemôže zmeniť
ani odvolávanie sa obvinených na existenciu dodatočných krokov, ktoré boli vykonané
po tom, ako mala byť trestná činnosť spáchaná.
Z týchto dôvodov sa najvyšší súd nestotožnil so sťažnostnými námietkami obvinených
ani v tom smere, že v posudzovanom prípade neboli splnené zákonné podmienky
pre predĺženie lehoty väzby uvedené v § 76 ods. 3 Tr. por.
Pokiaľ ide o sťažnostnú námietku obvineného J. K., najvyšší súd poznamenáva,
že správne malo byť poučenie o opravnom prostriedku napadnutého uznesenia sformulované
tak, že proti nemu (uzneseniu) možno podať sťažnosť do troch dní od jeho oznámenia, avšak
tento nedostatok v posudzovanom prípade na včasnosť jeho podania nemal negatívny vplyv.
Správne a zákonu zodpovedajúce z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia sú aj ostatné jeho výroky, s týmito sa najvyšší súd v celom rozsahu stotožnil a preto
v podrobnostiach na ne odkazuje. Najvyšší súd len dodáva, že so zreteľom na mimoriadne
závažnú povahu prejednávaného prípadu a štádium trestného stíhania, inštitúty uvedené
v § 80, § 81 Tr. por. nie sú spôsobilé nahradiť väzbu obvinených.
Aj keď najvyšší súd nezistil vo veci ani prieťahy v konaní, so zreteľom na ustanovenia
§ 2 ods. 6 Tr. por. a § 76 ods. 1 Tr. por. pripomína, že povinnosťou orgánov činných
v trestnom konaní je vybavovať väzobné veci prednostne a urýchlene, pretože väzba
aj v rámci predĺženej lehoty môže trvať len nevyhnutný čas.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 3. decembra 2014
JUDr. M a r t i n P i o v a r t s y,
v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová