Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ee7/398550.34bc5a.pdf
PDF · 106.27 KB
No categories available
6Tost/31/2014
N a j v y š š í s ú d 6 Tost 31/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Daniela
Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Petra Hatalu na neverejnom zasadnutí
konanom 9. septembra 2014 v Bratislave, v trestnej veci obvinených Ing. J. K. a spol.,
pre pokračovací zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a iné, o sťaţnosti obvinených Ing. J. K., P. H. a J. K.
proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko
Banská Bystrica, sp. zn. Tp 42/2014, z 21. augusta 2014 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosti obvinených Ing. J. K., P. H. a J. K.
sa z a m i e t a j ú.
O d ô v o d n e n i e
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica uznesením, sp. zn. Tp 42/2014, z 21. augusta 2014 rozhodol tak, ţe podľa § 79 ods. 3
Tr. por. ţiadosti obvinených Ing. J. K., P. H. a J. K. o prepustenie z väzby na slobodu
zamietol.
Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. písomný sľub obvinených Ing. J. K., P. H. a J. K.
neprijal.
Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. návrh obvinených P. H. a J. K. na nahradenie väzby
dohľadom probačného a mediačného úradníka neprijal.
Podľa § 81 ods. 1 Tr. por. návrh obvinených P. H. a J. K. na nahradenie väzby
zloţením peňaţnej záruky neprijal.
Proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. Tp 42/2014,
z 21. augusta 2014 podali sťaţnosť po vyhlásení uznesenia Ing. J. K., P. H. a J. K..
P. H. v písomne odôvodnenej svojej sťaţnosti uviedol, ţe od jeho vzatia do väzby
k dátumu nového rozhodovania, t.j. 21. augusta 2014 došlo k podstatnej zmene skutkových
okolností. Ukončil podnikateľskú činnosť v Slovenskej republike (v spoločnostiach C., C., G.,
C.). Podnikateľská činnosť uţ netvorí zdroj jeho príjmov a P. L., nový majiteľ a konateľ
týchto spoločností vyhlásil, ţe pri podnikaní bude rozhodovať autonómne a nenechá
sa ovplyvňovať. Ukončením podnikateľských aktivít sa rozptýlila obava z pokračovania
v trestnej činnosti. Prvostupňový súd sa týmito argumentmi nevysporiadal v odôvodnení
svojho rozhodnutia.
Nikdy nepredstieral fiktívny nákup tovaru v spoločnostiach, v ktorých bol konateľom.
Kúpa a predaj tovaru sa riadne uskutočnili. Doteraz zistené skutočnosti a dôkazy a výsledky
prebiehajúceho vyšetrovania potvrdzujú jeho obhajobu. Výsledky, ku ktorým v otázke
rozsahu daňovej povinnosti a jej nesplnenia dospel v daňovom konaní správca dane,
nie je moţné bez ďalšieho preberať do trestného konania a iba na ich podklade nemoţno
vyvodzovať trestnú zodpovednosť za uvedené trestné činy.
V ďalšej časti odôvodnenia sťaţnosti obvinený rozoberá jednotlivé vykonané úkony
a nariadené úkony a konštatuje, ţe vyšetrovanie v predmetnej veci nepotvrdzuje jeho vinu
a bude trvať dlho. Z 54 vypočutých svedkov sa 25 netýka jeho osoby. Výsluchy
svedkov - 17-tich, ktorí prepravovali tovar potvrdzujú jeho obhajobu v tom smere, ţe tovar
bol na mieste určenia vyloţený a bol naloţený na prepravu iný tovar. Faktúry boli riadne
uhrádzané. Zamestnanci spoločnosti K. potvrdili, ţe v areáli v P. sa vyrábali kamenné
výrobky. Doteraz vykonané záznamy telefonických hovorov sa netýkajú merita veci
a sú absolútne irelevantné pre posúdenie jeho viny.
Pri rozhodovaní o návrhoch na nahradenie väzby mal súd zváţiť, či inštitúty
nahradenia väzby za súčasného uloţenia primeraných obmedzení nemajú prednosť
pred väzbou.
Navrhol, aby najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie a prepustil ho z väzby.
Ak by najvyšší súd usúdil, ţe existujú u neho dôvody väzby, navrhol, aby súd prijal
písomný sľub, ktorý dal pri výsluchu 16. mája 2014, prípadne, aby prijal návrh na nahradenie
väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, prípadne prijal návrh na nahradenie
väzby zloţením peňaţnej záruky a po prijatí inštitútov na nahradenie väzby ho prepustil
z väzby.
Navrhol, aby najvyšší súd na zabezpečenie odstránenia obavy z pokračovania
v trestnej činnosti a posilnenia účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou, postupom podľa § 82
ods. 1 písm. b/ Tr. por. mu uloţil zákaz vykonávať činnosť, pri ktorej došlo k spáchaniu
údajného trestného činu, prípadne mu uloţil iné primerané obmedzenia a povinnosti.
Obvinený J. K. v písomných dôvodoch sťaţnosti uviedol, ţe ukončil podnikanie
v spoločnostiach D., F., F., teda vo firmách v Slovenskej republike. Podnikanie a konateľstvo
ukončil aj vo firme D., ale proces zápisu týchto zmien ešte nie je ukončený. Došlo teda
k podstatným zmenám skutkových okolností od jeho vzatia do väzby. V prípade prepustenia
na slobodu by ţil z podpory rodičov a rodiny. Ţiadal, aby bolo brané do úvahy,
ţe je bezúhonný občan, nikdy nebol trestne stíhaný. Nehrozí obava z pokračovania v údajnej
trestnej činnosti. Skutočnosti a výsledky prebiehajúceho vyšetrovania potvrdzujú jeho
obhajobu. V ďalšej časti odôvodnenia sťaţnosti uviedol tie isté skutočnosti ako obvinený H..
(Ide o skutočnosti týkajúce sa výsledkov daňových kontrol, dĺţky konania a výsluchov
jednotlivých svedkov, úhrady faktúr, výroby kamenných výrobkov). Poukázal na výpoveď
svedkyne K., vedúcej skladu B. logistik a praktiky pri umiestňovaní tovaru do F.. Poukázal
na to, ţe výsledky dokazovania jeho viny nepotvrdzujú a sú zaloţené na dohadoch a úvahách.
Napadnuté uznesenie Špecializovaného trestného súdu povaţuje za nepresvedčivé a arbitrárne
pre absenciu relevantných dôvodov ďalšieho trvania väzby. K inštitútom nahradenia väzby
uviedol to isté, čo obvinený H.. Aj záverečný návrh obvineného na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky je úplne zhodný s návrhom H., a preto ho nebude najvyšší súd
opakovať vo svojom odôvodnení.
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky do dňa rozhodovania o sťaţnosti obvineného
nebola doručená písomne odôvodnená sťaţnosť Ing. J. K..
V súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por. najvyšší súd preskúmal správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému obvinení podali sťaţnosť, ako aj konanie
predchádzajúce výrokom napadnutého uznesenia a zistil, ţe sťaţnosti obvinených
nie sú dôvodné.
Obvinený P. H. aj obvinený J. K. v sťaţnosti namietajú, ţe došlo od ich vzatia
do väzby do času podania ţiadosti o prepustenie z väzby k podstatným zmenám, ktoré
spočívajú v tom, ţe P. H. ukončil akúkoľvek podnikateľskú činnosť, J. K. ukončil
podnikateľskú činnosť v Slovenskej republike a previedol svoj obchodný podiel a konateľstvo
aj v českej firme D., ale proces týchto zmien ešte nie je ukončený. Obidvaja obvinení
vyslovili názor, ţe keď ukončili podnikateľskú činnosť, odpadol aj dôvod pokračovania
v páchaní trestnej činnosti a nie je uţ daný u nich dôvod väzby podľa ustanovenia § 71 ods. 1
písm. c/ Tr. zák., pretoţe keď ukončili podnikateľskú činnosť nemôţu pokračovať v páchaní
trestnej činnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s tvrdením obvinených nestotoţňuje.
Obvinení poukazujú na odôvodnenie Špecializovaného trestného súdu aj Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktorý v tomto smere vyslovil určitý názor, kedy by mohol odpadnúť
dôvod pokračovania v trestnej činnosti v súvislosti so zánikom obchodných spoločností,
ale obvinený si z textu, ktorý bol uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vybrali na zdôvodnenie svojich argumentov len časť z toho, čo v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd Slovenskej republiky
vytrhli tú časť z kontextu ďalších potrebných úkonov smerujúcich k tomu, aby konajúce súdy
mohli rozhodnúť, ţe pominuli obavy z pokračovania trestnej činnosti u obvinených a tým aj
dôvody väzby u obvinených podľa § 72 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
S tým, čo ďalšie je potrebné vyhodnotiť, aby súd mohol rozhodnúť o tom, či pominuli
dôvody väzby sa vysporiadali konajúce súdy v predchádzajúcich rozhodnutiach a Najvyšší
súd Slovenskej republiky tieto skutočnosti nebude opätovne opakovať v odôvodnení tohto
rozhodnutia. Zdôrazňuje, ţe samotný prevod obchodného podielu a konateľstva nestačí na to,
aby mohli pominúť dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
V ďalšej časti sťaţnosti obvinení rozoberajú konkrétne dôkazy, ktoré boli vykonané,
poukazujú na to, ţe ich sa výsluchy niektorých svedkov netýkajú, nemajú s nimi ţiadnu
súvislosť a vyšetrovanie bude trvať ešte dlho, pretoţe bola určená dlhá lehota na vypracovanie
znaleckého posudku. K tejto časti sťaţnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza,
ţe v tomto štádiu konania sa nevyhodnocujú vykonané dôkazy, ale sa len skúma, či dôvody
väzby trvajú alebo či sa zmenili. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na základnú
zásadu trestného konania, zásadu voľného hodnotenia dôkazov zakotvenú v § 2 ods. 12
Tr. por., z ktorej vyplýva, ţe súdy hodnotia získané dôkazy zákonným spôsobom jednotlivo,
v ich súhrne. Pokiaľ neboli vykonané všetky dôkazy potrebné k rozhodnutiu, nemôţu sa ani
vyhodnocovať. Iná situácia by bola, keby nebol ţiadny dôkaz v spise, ktorý by usvedčoval
obvinených z trestnej činnosti. Ale v danom prípade takáto situácia nie je. Z dôkazov
nachádzajúcich sa v spise vyplýva dostatočné podozrenie, ţe všetci traja obvinení, sa spolu
s ďalšími spoluobvinenými, mali zúčastňovať na páchaní skutkov, pre ktoré im bolo vznesené
obvinenie a je len logické pri páchaní takej rozsiahlej činnosti, z akej sú podozriví,
s prihliadnutím na dobu páchania trestnej činnosti, ţe obvinení sa nepodieľali spoločne
na páchaní všetkých skutkov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe materiálne aj formálne podmienky
sú splnené. Účelom väzby ako trestnoprávneho inštitútu je dočasné zbavenie osobnej slobody
obvineného s cieľom jeho zaistenia na účely trestného konania. Všetky 3 základné podmienky
a predpoklady na vzatie obvineného do väzby sú splnené. K poznámke v sťaţnosti
obvinených, ţe ich sa výsluch niektorých osôb netýka, svedkov nepoznajú, Najvyšší súd
Slovenskej republiky poznamenáva, ţe obvinení sú stíhaní pre trestný čin zaloţenie,
zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. Začlenenie páchateľa
do organizačnej štruktúry zločineckej skupiny neprebieha nejakým formálnym spôsobom,
ale platia tu pravidlá také, ţe jednotliví členovia sa spravidla nepoznajú, nepoznajú rozsah
a štruktúru činnosti. Preto tvrdenia obvinených uvedených v sťaţnosti, ţe ich sa výsluchy
niektorých svedkov netýkajú, nepoznajú ich, nie sú opodstatnené ani nemôţu byť dôvodom
na zmenu rozhodnutia o trvaní väzby.
Rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu spĺňa všetky poţiadavky kladené
na rozhodnutie tak, ako to vyţaduje Trestný poriadok. Nie je nepresvedčivé a arbitrárne,
ako to uvádzajú obvinení vo svojich sťaţnostiach.
V závere svojich sťaţností obvinení namietajú, ţe Špecializovaný trestný súd rozhodol
nesprávne, keď zamietol všetky navrhované inštitúty na nahradenie väzby.
Najvyšší súd dodáva, ţe v ustanovení § 80 ods. 2 je jasne uvedené, ţe ak sú obvinení
stíhaní pre obzvlášť závaţný zločin, je moţno záruku alebo sľub prijať alebo uloţiť dohľad
len vtedy, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.
Výnimočné okolnosti prípadu sa posudzujú z hľadiska pomerov páchateľa a určitých
okolností prípadu. Pod pomery páchateľa treba zaradiť okolnosti týkajúce sa osoby
obvinených, ich osobné a rodinné pomery. Skutočnosti, ktoré uviedli obvinení k ich pomerom
(to znamená, ţe obvinený P. H. chce ţiť riadnym ţivotom, v partnerskom vzťahu
s priateľkou, je citovo naviazaný na rodičov, zamestná sa u otca), nie je moţné povaţovať
za výnimočné okolnosti prípadu. Tak isto bolo potrebné vyhodnotiť pomery obvineného J. K.,
ktorý uviedol, ţe ţije v usporiadanom partnerskom vzťahu s maloletým synom, je výrazne
citovo naviazaný na rodinu, chce sa starať o výchovu syna.
Súd prvého stupňa, v odôvodnení svojho rozhodnutia správne a v súlade so zákonom
uviedol, ţe inštitúty na nahradenie väzby nie je moţné prijať aj z toho dôvodu, ţe obvinení
sú dôvodne podozriví z rozsiahlej trestnej činnosti, ktorú mali páchať dlhú dobu
a ich konaním mala byť spôsobená škoda veľkého rozsahu. Aj s písomným odôvodnením
v uznesení Špecializovaného trestného súdu, o neprijatí inštitútov na nahradenie väzby,
sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v plnom rozsahu stotoţňuje.
Pretoţe rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu je správne a v súlade
so zákonom, Najvyšší súd Slovenskej republiky sťaţnosti obvinených Ing. J. K., P. H. a J. K.,
zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.
V Bratislave 9. septembra 2014
JUDr. Daniel H u d á k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová