Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Oboer/339/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o.,

so sídlom: P., Bratislava, IČO: X., zast. advokátskou kanceláriou F.F., s. r. o., so sídlom: G.,

Bratislava, IČO: X., konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta doc. JUDr. B. F.,

PhD., proti povinnému: Z. G., nar. X., bytom: R., Lučenec, v konaní zast. opatrovníčkou O.

M., zamestnankyňou Okresného súdu Zvolen, o vymoženie pohľadávky oprávneného

764,79 eur (pôvodne 23 040- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Lučenec pod sp. zn. , na dovolanie oprávneného proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -77 zo dňa 14. júna 2012,

právoplatné dňa 5. októbra 2012, takto

rozhodol:

Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor JUDr. R. K., so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, žiadosťou

zo dňa 24. 11. 2007, Okresnému súdu Lučenec ako súdu prvého stupňa doručenou dňa 06. 12.

2007 (č. l. 1), na základe návrhu oprávneného (č. l. 2) požiadal o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie o vymoženie pohľadávky oprávneného podľa Z.

z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“). Exekučným titulom na

vykonanie exekúcie je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom S.

a. s., so sídlom: K., Bratislava, IČO: X. (ďalej len „rozhodcovský súd“), sp. zn. SR 6399/07

zo dňa 31. 08. 2007, právoplatný dňa 17. 09. 2007 a vykonateľný dňa 20. 09. 2007 (ďalej len

„rozhodcovský rozsudok“). Okresný súd dňa 07. 12. 2007 v zmysle § 45 ods. 1 EP vydal

2

poverenie číslo: X. na vykonanie exekúcie proti povinnému (č. l. 10). Následne uznesením č.

k. -56 zo dňa 23. 02. 2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

Zastavenie exekúcie okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia právne odôvodnil

ust. § 58 a § 57 ods. 1 písm. g/ EP, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno

vykonať. Tento dôvod vzhliadol v tom, že rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom

rozhodcovského súdu podľa o rozhodcovskom konaní (ďalej len

„ZoRK“) ako exekučný titul na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, od počiatku nie je

spôsobilým exekučným titulom, pretože bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej

doložky ( v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy, t. j. do 31. 12. 2007). Súd konštatoval, že v exekučnej veci sa vymáha

plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a právny vzťah účastníkov zmluvy podlieha

režimu spotrebiteľského práva. Preskúmaním predložených listinných dôkazov, najmä

Zmluvy o úvere zo dňa 06. 02. 2006 vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru,

vzhľadom na kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky,

aplikujúc ust. a nasl. (ďalej len „“)

týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ako aj ust. čl. 3 ods. 1, čl. 6 ods. 1 smernice Rady

č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

a prílohy č. 1 tejto smernice bod 1 písm. q/, súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku, ktorá mala

v predmetnom rozhodcovskom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, ako neprijateľnú

a neplatnú podmienku. Uviedol, že praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej

doložke tak, ako je formulovaná v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je, že

spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom.

Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky reálne dochádza k narušeniu rovnováhy

medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom

zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú

obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je

v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Z dôvodu, že poverenie

na vykonanie exekúcie už bolo súdom prvého stupňa vydané, o zastavení exekúcie rozhodol

podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal odvolanie oprávnený a z dôvodu, že

napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník, pričom sudca nemienil odvolaniu vyhovieť

3

(č. l. 75), bolo odvolanie podľa vety prvá a druhá

(ďalej len „“) predložené Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolaciemu.

Tento prejednajúc vec podľa , bez nariadenia pojednávania podľa

ods. 2 , svojím uznesením č. k. -77 zo dňa 14. 06. 2012, odvolaním

napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu podľa , ako vecne správne

potvrdil.

Odvolací súd zhodne so súdom prvostupňovým zastal názor, že na úverový vzťah

medzi veriteľom a dlžníkom je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.

Vo vzťahu k prípadnej klauzule o aplikácii (keďže v záhlaví zmluvy

sa uvádza, že sa uzatvára podľa ) uviedol, že táto nie je

prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení , vrátane ust.

a nasl. týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, a to s poukazom na subsidiaritu Občianskeho

zákonníka. Totožne so zistením súdu prvého stupňa aj odvolací súd konštatoval, že právomoc

rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, je založená na neplatnom

právnom úkone, v dôsledku ktorej skutočnosti aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je

vydaný v rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom.

Odvolací súd ďalej poukázal na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru

spoločnosťou P., s. r. o. vo vzťahu ku ktorým uviedol, že majú povahu univerzálnych

obchodných podmienok, sú predtlačené a veriteľom (oprávneným) opakovane používané pri

uzatváraní zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu a spotrebiteľ ich obsah nemal možnosť

ovplyvniť, ani sa individuálne dohodnúť na obchodných podmienkach s

dodávateľom. Rozhodcovskú doložku v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru

si povinný (spotrebiteľ) osobne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s

ostatnými štandardnými podmienkami zmluvy vopred pripravenými veriteľom pre veľký

počet spotrebiteľov, ktoré povinný ovplyvniť nemohol a ktoré naviac sú napísané veľmi

drobným písmom, čo iba potvrdzuje pochybnosť súdu o tom, že si tieto podmienky povinný

vôbec všimol. V konečnom dôsledku povinný mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo

sa podrobiť všetkým všeobecným podmienkam obsiahnutým vo formulárovej predtlači,

vrátane rozhodcovskej doložky. Uvedené okolnosti vylučujú záver o voľbe povinného

(slobodne sa rozhodnúť) pri podpise zmluvy. Zo spisu odvolací súd nezistil, či súdu

predložené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru boli platné k 06. 02. 2007, t. j. v čase

uzavretia zmluvy o úvere, nakoľko z nepodpísaného a dátumom neoznačeného dokumentu to

4

nebolo možné vyvodiť. Za otázne však považoval, či v prejednávanej veci k uzavretiu

rozhodcovskej zmluvy vôbec došlo, keďže rozhodcovská zmluva resp. doložka musí mať

v zmysle zákona písomnú formu, inak je neplatná (§ 4 ods. 2 prvá veta ZoRK) a či

rozhodcovský súd mohol spor prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok. V tejto súvislosti

uviedol, že rozhodcovský rozsudok predložený exekučnému súdu nie je riadnym exekučným

titulom na vykonanie exekúcie v zmysle § 41 ods. 2 písm. d/ EP, pretože pred podaním

návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom

bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mala byť vykonaná exekúcia.

Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodzuje svoju právomoc konať

a rozhodnúť vo veci, bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 1

a neplatnou podľa účinného do 31. 12. 2007, ktoré stanovuje, že

„Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“

V ďalšej časti svojho rozhodnutia odvolací súd konštatoval, že rozhodnutie

exekučného súdu je založené na platnej právnej úprave právneho poriadku Slovenskej

republiky účinnej v rozhodnom čase (konkrétnych ustanoveniach

a zákona o spotrebiteľských úveroch), aplikujúc príslušné právne predpisy Slovenskej

republiky, v ktorých je obsiahnutá smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Za opodstatnený a súladný so zákonom odvolací súd vyhodnotil aj postup exekučného

súdu pri preskúmavaní exekučného titulu v štádiu konania po vydaní poverenia na vykonanie

exekúcie. Uviedol, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie netvorí prekážku veci

rozsúdenej v zmysle , pretože poverenie na vykonanie exekúcie je len

písomný doklad, ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať.

V prejednávanej veci exekučný súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie mal pri rozhodovaní o žiadosti exekútora k dispozícii iba

návrh oprávneného a rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 6399/07 zo dňa 31. 08. 2007.

Z rozsudku vyplývalo, že rozhodcovský súd vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si uplatnil

voči povinnému z titulu uzavretej Zmluvy o úvere zo dňa 06. 02. 2007. Oprávnený k návrhu

na vykonanie exekúcie zmluvu o úvere nepripojil, preto exekučný súd rozhodujúci o žiadosti

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemal dostatočný časový priestor

(a ani dostatok informácií) na preskúmanie exekučného titulu z hľadiska jeho formálnej

a materiálnej vykonateľnosti, ak chcel vyhovieť v tom čase platnej zákonnej požiadavke § 44

5

ods. 2 EP v znení účinnom do 01. 06. 2010, t. j. rozhodnúť o tejto žiadosti do 15 dní od jej

doručenia. Zmluva o úvere a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru boli exekučnému súdu

doručené dodatočne, až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie.

Za nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku oprávneného týkajúcu sa

nevypočutia jeho osoby, resp. nenariadeného pojednávania. Uviedol, že exekučný súd

náležite zistil skutkový stav a mal dostatok podkladov pre správne rozhodnutie vo veci.

Zdôraznil, že exekučné konanie je konanie vykonávacie, nie sporové s tým, že v exekučných

konaniach sa spravidla pojednávania nenariaďujú, pretože vec sama už bola prejednaná

v základnom konaní a dokazovanie nie je potrebné.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 10. 2012.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie oprávnený

(ďalej tiež ako „dovolateľ“) argumentujúc tým, že:

a) súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci ( v spojení

s ),

b) v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo ( v spojení s

písm. d/ ),

c) nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 241 ods. 2

písm. a/ v spojení s ),

d) súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2

písm. a/ v spojení s ),

e) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ).

Dovolateľ svoju argumentáciu v dovolaní podrobne rozvinul v písomných podaniach

zo dňa 14. 08. 2012 a 09. 10. 2012 (č. l. 87 a 97 až 99). Na základe tvrdení v nich uvedených

dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj

uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Súčasne navrhol konanie prerušiť podľa a Súdnemu dvoru

6

Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne

otázky, ktoré bližšie špecifikoval v podanom dovolaní. Navrhol tiež, aby dovolací súd

postupoval podľa a rozhodol o odložení vykonateľnosti uznesenia odvolacieho

súdu. Dovolateľ si zároveň uplatnil náhradu trov dovolacieho konania.

Povinný ani súdny exekútor sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený v súlade s

ods. 1 , najskôr skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

), či je dôvodný jeho návrh na prerušenie dovolacieho konania.

K návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad najvyšší súd uvádza

rozhodnutia sp. zn. a , obidve zo dňa 30. 09. 2012, sp. zn.

a , obidve zo dňa 31. 10. 2013, na ktoré najvyšší súd

v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj

v preskúmavanej veci. V prejednávanej veci sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach

spomína aj Smernica Rady 93/13/EHS, z určujúceho hľadiska však zo strany súdov nižších

stupňov išlo o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov. Z rozhodnutí,

ktorých zrušenia sa oprávnený podaním dovolania domáha, celkom jednoznačne vyplýva, že

o zastavení exekúcie bolo rozhodnuté z dôvodu absencie riadneho exekučného titulu, nakoľko

rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom na základe neprijateľnej zmluvnej

podmienky – rozhodcovskej doložky. Procesný postup súdov mal v prejednávanej veci

podklad v príslušných ustanoveniach EP, ZoRK a . V danom prípade rozhodnutia súdov

nižších stupňov nespočívajú na aplikácii alebo interpretácii práva Európskej únie, z dôvodu

ktorého najvyšší súd návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

V ďalšom pristúpil dovolací súd k posúdeniu, či dovolanie oprávneného proti

uzneseniu odvolacieho súdu smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Podľa veta prvá , ustanovenia , ,

a § 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.

7

Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Dovolaním ako jedným z mimoriadnych opravných prostriedkov nemožno napadnúť

každé rozhodnutie súdu, ale možno ním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu,

pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici ako súdu odvolacieho, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Lučenec ako súdu

prvého stupňa o zastavení exekúcie.

V ustanoveniach a sú uvedené rozhodnutia odvolacieho súdu

vydané v procesnej forme uznesenia, proti ktorým je dovolanie prípustné. Je tomu tak

v prípade, ak je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené

uznesenie súdu prvého stupňa ( ), alebo ak odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska s tým, že dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ (§ 239 ods. 1 písm. b/

). Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu ( ), ďalej ak ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia ( ), alebo ak ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky ( ). Ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak

ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3

).

8

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených

rozhodnutí nemá. V prejednávanej veci odvolací súd síce potvrdil uznesenie Okresného súdu

Lučenec ako súdu prvého stupňa, avšak bez toho, že by vo výrokovej časti prípustnosť

dovolania vyslovil. Rovnako sa nejedná o ďalšie prípady prípustnosti dovolania proti

uzneseniu zakotvené v , vzhľadom na ktorú skutočnosť je nepochybné, že

dovolanie oprávneného v zmysle a prípustné nie je.

So zreteľom na obsah dovolania a tiež povinnosť vyplývajúcu z ust. § 242 ods. 1 veta

druhá ukladajúce dovolaciemu súdu prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu

uvedenú v (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu

podľa , ale skúmal tiež, či v konaní odvolacieho súdu nedošlo k procesnej vade

konania v zmysle . Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom

bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných

v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia, majúcich za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia.

Pri existencii uvedených vád možno totiž dovolaním napadnúť aj rozhodnutia

vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené. Pre záver

o prípustnosti dovolania v zmysle pritom nie je významný predmet konania ani

subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že k vade vymenovanej v tomto ustanovení

došlo, ale rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľ procesné vady uvedené v , a nenamietal a keďže

vady tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšli najavo, zameral sa dovolací súd na vady

konania podľa , , a , namietané dovolateľom.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť svojho dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa najvyšší súd vyjadril

vo viacerých skôr označených súdnych rozhodnutiach, právne závery ktorých sú plne

opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V predmetných, ako aj ďalších rozhodnutiach zverejnených na webovom sídle

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v sekcii „Rozhodnutia“ najvyšší súd konštatoval, že:

9

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná len vtedy, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť, pričom

rozhodovanie súdov v exekučných veciach vyplýva priamo zo zákona (napr. § 29,

§ 38 ods. 3 a § 44 ods. 1 EP),

2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v

(viď aj rozhodnutie ÚS SR sp. zn. zo dňa 13. 06. 2012),

3. ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania

– nebol podaný návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu;

v danom prípade ale návrh na vykonanie exekúcie podaný bol,

4. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 EP), vychádza z tvrdení oprávneného

v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva dokazovanie

(ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ust. až ), lebo je

postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami

vyplývajúcimi zo spisu,

5. rovnako nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu pripojený exekučný titul

je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní za prítomnosti

oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia pojednávania, vykonania

dokazovania a osobnej účasti oprávneného, môže exekučný súd dospieť k tomuto

záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších

štádiách exekučného konania,

6. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon

rozhodnutia a neznemožňuje oprávnenému možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ); pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej

zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

Právne závery uvedené pod bodmi 1 až 6 zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej

veci. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská

doložka – z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná podmienka

10

spotrebiteľskej zmluvy ( ), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská

doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský

rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

V súvislosti s námietkou dovolateľa, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže v danom prípade dovolanie

oprávneného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa prípustné a vady

uvedené v , , a (ani žiadne iné procesné vady v zmysle citovaného

ustanovenia) zistené neboli, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, dovolanie

oprávneného podľa veta prvá v spojení s ,

ako neprípustné odmietol, a to bez toho, aby sa zaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska

jeho vecnej správnosti.

Dovolací súd vo vzťahu k návrhu oprávneného v podaní zo dňa 26. 07. 2012,

prvostupňovému súdu doručené dňa 10. 08. 2012, na prerušenie konania postupom podľa

a Zmluvy o fungovaní Európskej únie, poznamenáva, že

pokiaľ o ňom súd prvého stupňa, ani súd odvolací nerozhodli, tak týmto svojím postupom

nepochybili, pretože v čase jeho doručenia súdu prvého stupňa odvolací súd už o odvolaní

oprávneného rozhodol, a to uznesením zo dňa 14. 06. 2012 (preto bol návrh v tom čase už

bezvýznamný).

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 veta prvá

v spojení s a , t. j. podľa úspechu účastníkov

v dovolacom konaní. Úspešným účastníkom dovolacieho konania bol povinný, preto by mal

právo na náhradu trov konania. Keďže mu však trovy v dovolacom konaní nevznikli, dovolací

súd mu náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

11

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, 30. decembra 2014

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.