Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Oboer/210/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: P., s. r.

o., so sídlom P., Bratislava, IČO: X., zastúpená advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom

G., Bratislava, IČO: X., proti povinnej: I., rod. B., nar. X., bytom R. X., Lučenec,

o vymoženie 147,38 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn.

, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. k. -92 z 22. marca 2013, takto

rozhodol:

I. Konanie o odvolaní oprávnenej z a s t a v u j e.

II. Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

III. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.

IV. Povinnej náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok)

na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 2891/07 z 27. 04. 2007 vydaného Stálym

rozhodcovským súdom (ďalej len rozhodcovský rozsudok), ktorý zriadila S. a. s., so sídlom

K., Bratislava, IČO: X.. Okresný súd Lučenec uvedenej žiadosti vyhovel a súdneho exekútora

poveril vykonaním exekúcie.

Okresný súd Lučenec uznesením č. k. -49 z 22. 02. 2012 exekúciu

vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. V odôvodnení uznesenia poukázal na ust. § 57 ods. 1

písm. g/ a Exekučného poriadku, na ust. a nasl. ,

ods. 1 o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) ako aj smernicu

Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd prvého stupňa

2

zmluvný vzťah medzi oprávnenou a povinnou zo zmluvy o úvere posúdil ako spotrebiteľský.

Konštatoval, že súčasťou úverovej zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky, ktoré

obsahovali rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka v zmluve nebola dojednaná

individuálne, čo vyplýva zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ako súčasti

formulárovej zmluvy o úvere. Veriteľ od počiatku sledoval koncipovaním rozhodcovskej

doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa

nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia

uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou napriek jej

formálnemu zneniu dochádza reálne k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi

zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. K narušeniu rovnováhy v rozpore

s úmyslom vyjadreným v smernici dochádza samotnou skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je

zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde

domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska, ako je to prirodzené

v Občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je takáto

doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo

nemožnosti) vplývať na obsah zmluvy čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach

právneho štátu neprijateľným javom. Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa

k záveru, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou

podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom

bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán

a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom

na vykonanie exekúcie. Preto súd prvého stupňa považoval exekučný titul za materiálne

nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu

vo vykonaní exekúcie.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podala odvolanie oprávnená a z dôvodu,

že napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník, pričom sudca nemienil odvolaniu

vyhovieť (č. l. 90a), bolo odvolanie podľa § 374 ods. 4 vety prvá a druhá Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len ) predložené Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu

odvolaciemu.

3

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. -92 z 22. 03. 2013

návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol a uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Zamietnutie návrhu na prerušenie konania odôvodnil tým, že Súdnemu dvoru Európskej únie

neprislúcha rozhodovať o skutkových otázkach prejednávaných v konaní o veci samej, ani

rozhodovať o rozdielnych názoroch na výklad alebo uplatňovanie vnútroštátnych predpisov.

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že rozhodnutie o predložení

prejudiciálnej otázky je vecou výlučnej kompetencii vnútroštátneho súdu po zistení, že pre

vydanie jeho rozhodnutia je potrebné rozhodnúť o výklade práva Únie. „Pánom“ rozhodnutia

o predložení prejudiciálnej otázky nie sú účastníci konania, ale len (predkladajúci) súd, ktorý

dospel k názoru, že pre kvalifikované s právom Únie konformné rozhodnutie potrebuje

interpretačnú pomoc Súdneho dvora Európskej únie. Odvolací súd nepovažoval v danom

prípade oprávnenou predložené prejudiciálne otázky za právne relevantné vo vzťahu k

prebiehajúcemu konaniu, preto nebol ani dôvod na ich predloženie Súdnemu dvoru EÚ.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovým aj právnym zdôvodnením

napadnutého rozhodnutia. Rovnako ako súd prvého stupňa oboznámiac sa s obsahom

predmetnej zmluvy o úvere ako aj všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorých

súčasťou je rozhodcovská doložka, bol aj odvolací súd toho názoru, že zmluvný vzťah medzi

veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne vychádzajúc

z príslušných ustanovení o spotrebiteľských úveroch v nadväznosti

na ustanovenia svoje rozhodnutie náležite zdôvodnil. Odvolací súd

ďalej zdôraznil, že súd je nielen v štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie

zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním

exekúcie, ale počas celého konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku,

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy

(doložky). Po preskúmaní veci dospel aj odvolací súd k záveru, že rozhodcovská doložka,

ktorá bola dohodnutá v zmluvných dojednaniach ako súčasti zmluvy uzavretej medzi

oprávnenou a povinnou spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ bola právomoc rozhodcovského súdu založená

na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný

v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by

oprávnenej voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohla v rámci exekúcie

domáhať. Odvolací súd sa ďalšími argumentmi oprávnenej v odvolaní nezaoberal, pretože súd

prvého stupňa danými skutočnosťami rozhodnutie neodôvodnil a tiež preto, že vo vzťahu

4

k vyššie uvedenému posudzovanému dôvodu na zastavenie exekúcie neboli právne

relevantné.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 04. 2013.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici v časti výroku o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že v konaní jej bola

odňatá možnosť konať pred súdom ( v spojení s

písm. d/ - správne malo znieť „písm. f/“ O. s. p) a že napadnuté rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ),

keď súd nesprávne interpretoval a aplikoval a

Zmluvy o fungovaní EÚ v spojení s § 36 ods. 5 Exekučného poriadku a súčasne, že napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Na základe uvedeného oprávnená

navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil

Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici podala oprávnená (ďalej

aj dovolateľka) tiež dovolanie, v ktorom uviedla, že súdy rozhodli „nad rámec zverenej

právomoci“ ( ), konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo

( ), lebo vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne posúdená

pri poverení súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, rozhodovali napriek tomu,

že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/

), oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom ( ) tým,

že nezohľadnili jej námietky, konali bez pojednávania a dokazovania, porušili zásadu

kontradiktórnosti a nerešpektovali jej právo na to, aby jej právna vec bola rozhodovaná

na základe správneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva Európskej únie,

v konaní sa dopustili inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ), pretože nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležité

dokazovanie a napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ). Dovolateľka žiadala, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby bolo dovolacie konanie

5

prerušené podľa a Súdnemu dvoru Európskej únie boli

predložené prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.

Povinný a ani súdny exekútor sa k opravným prostriedkom podanými oprávnenou

písomne nevyjadrili.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj Najvyšší súd SR) skúmal najskôr, či sú

dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej

proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici.

Najvyšší súd SR konštatuje, že odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu

prvého stupňa a na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

nie je Najvyšší súd SR funkčne príslušný ( a a a ).

Dodáva, že oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci,

bola už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred Najvyšším súdom SR, v ktorých tak ako aj v tomto prípade, podala odvolanie

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Najvyšší súd SR konanie o jej odvolaniach v týchto

veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

a sp. zn. obidve z 24. 06. 2013, sp. zn. zo 06. 08. 2013,

sp. zn. z 13. 08. 2013, sp. zn. a sp. zn. obidve

z 31. 10. 2013). Najvyšší súd SR na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým,

že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu SR

na prejednanie odvolania oprávnenej nie je daná, Najvyšší súd SR konanie o odvolaní

oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súd odvolacieho

v časti výroku, ktorým zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania zastavil (§ 103

a ).

II. Najvyšší súd SR ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie

proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici podala včas oprávnená, zastúpená

v dovolacom konaní v súlade s vetou druhou , skúmal ďalej, či je

dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa

6

K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už Najvyšší

súd SR vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach,

v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. V prejednávanej

veci Najvyšší súd SR konštatuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať

rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti

a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ

ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1

písm. c/ má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod

pre prerušenie konania. V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach

spomína aj Smernica 93/13/EHS, z určujúceho hľadiska však zo strany súdov nižších stupňov

išlo o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov. Ako príklad Najvyšší súd

SR uvádza rozhodnutia sp. zn. z 21. 03. 2013, sp. zn.

a sp. zn. obidve z 31. 05. 2013, sp. zn. z 24. 06. 2013,

sp. zn. a sp. zn. obidve z 31. 07. 2013, na ktoré Najvyšší

súd SR v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa

stotožňuje aj v preskúmavanej veci. S poukazom na uvedené dovolací súd návrh na prerušenie

konania ako nedôvodný zamietol.

III. V ďalšom Najvyšší súd SR bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie

proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a Dovolateľkou napadnuté uznesenie však

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa a

nie je prípustné.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len

vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a netvrdila

7

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým dovolacím námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje

prípustnosť a opodstatnenosť jej dovolania podaného aj v preskúmavanej veci, sa už dovolací

súd vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza

Najvyšší súd SR rozhodnutia sp. zn. z 31. 05. 2013, sp. zn.

z 24. 06. 2013, sp. zn. a sp. zn. obidve z 31. 07. 2013,

sp. zn. z 22. 08. 2013, sp. zn. a sp. zn.

obidve z 21. 01. 2014, na ktoré Najvyšší súd SR v podrobnostiach poukazuje s tým, že právne

závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach (ako aj v ďalších rozhodnutiach iných

senátov obchodnoprávneho, aj občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zverejnených

na webovom sídle Najvyššieho súdu SR v kategórii „Rozhodnutia“), sú plne opodstatnené aj

v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku Najvyšší súd SR konštatoval, že:

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná iba ak súd rozhodol o veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán; rozhodovanie

súdov v exekučných veciach však vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38

ods. 3 a § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku),

2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej,

preto nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v § 237 písm. d/

(viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 01. 02. 2012

a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 13. 06. 2012),

3. ust. dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal a meritórne

rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania – nebol

podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu;

v danom prípade však bol podaný návrh na vykonanie exekúcie,

4. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza

z tvrdení oprávnenej v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu

8

a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ust. § 122

až ), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne

osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,

5. rovnako nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie exekúcie

pripojený exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal

na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania; obdobne, teda aj bez nariadenia

pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávnenej, môže exekučný

súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti

exekučného titulu) v neskorších štádiách exekučného konania (viď rozhodnutie

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. 02. 2013, v zmysle

ktorého vnútroštátny súd je povinný „vyšetrovaním“ ex offo zisťovať skutkový stav

na účely efektívnej ochrany spotrebiteľa podľa úniového práva),

6. nedôvodná je aj námietka oprávnenej, že jej súdy svojím postupom odňali možnosť

konať pred súdom, keďže vo veci nenariadili ústne pojednávanie v zmysle § 57

ods. 5 Exekučného poriadku; v danom prípade súd prvého stupňa exekúciu zastavil

podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného

poriadku uznesením z 22. 02. 2012, teda ešte pred účinnosťou novely č. 230/2012

Z. z. (účinná od 09. 08. 2012), ktorá ukladala súdu povinnosť nariadiť pojednávanie,

ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/ Exekučného poriadku; odvolací súd

v tomto prípade postupoval v súlade s ust. , ak o odvolaní

oprávnenej rozhodol bez nariadenia pojednávania,

7. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc ho vydať, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon

rozhodnutia a oprávnenej sa neznemožňuje konať pred súdom ( );

pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol

spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský

rozsudok (R 46/2012),

8. skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd a , a aj odôvodnenie dovolaním

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia

( v spojení s ). Za porušenie základného práva

9

zaručeného v nemožno považovať to,

že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv oprávnenej.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom

konaní ().

Právne závery uvedené pod bodmi 1. až 7. zastáva Najvyšší súd SR aj

v preskúmavanej veci. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá

rozhodcovská doložka – z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná

podmienka spotrebiteľskej zmluvy ( ), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná

rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený

rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

Pokiaľ ide o postup odvolacieho súdu, tento postupoval v súlade s ust. § 214 ods. 2

, keď o odvolaní oprávneného rozhodol bez nariadenia pojednávania. V danej veci

nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle

a rovnako nebol splnený ani jeden z ďalších dvoch dôvodov (podľa písm. b/ a c/ ),

pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy nariadiť pojednávanie. Z uvedeného

dôvodu bolo nariadenie pojednávania na úvahe odvolacieho súdu.

V súvislosti s námietkou dovolateľky, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí

aj o nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže v danom prípade dovolanie

oprávnenej proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa prípustné a vady

uvedené v , , a (ani žiadne iné procesné vady v zmysle citovaného

ustanovenia) zistené neboli, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, dovolanie

oprávnenej podľa veta prvá v spojení s ,

10

ako neprípustné odmietol, a to bez toho, aby sa zaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska

jeho vecnej správnosti.

IV. Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo

zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnej trovy tohto konania (

v spojení s ). V konaní o jej dovolaní vzniklo procesne úspešnej povinnej

právo na náhradu trov konania proti oprávnenej, ktorá úspech v dovolacom konaní nemala

( v spojení s a ). Najvyšší súd SR však

povinnej náhradu trov týchto konaní nepriznal, pretože jej v odvolacom, ani dovolacom

konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, 30. januára 2015

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.