Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Oboer/4/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o.,

so sídlom: P., Bratislava, IČO: X., zast. advokátskou kanceláriou F., s. r. o., so sídlom: G.,

Bratislava, IČO: X., konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta doc. JUDr. B.,

PhD., proti povinnému: J., nar. X., bytom: K., o vymoženie pohľadávky oprávneného

374,06 eur (pôvodne 11 269 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš

pod sp. zn. , na dovolanie oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici č. k. -82 zo dňa 03. mája 2013, právoplatné dňa

19. júla 2013, takto

rozhodol:

I. Konanie o odvolaní oprávneného z a s t a v u j e.

II. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

III. Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

IV. Povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor JUDr. J., so sídlom Exekútorského úradu vo Zvolene, žiadosťou zo

dňa 11. 06. 2003, Okresnému súdu Veľký Krtíš ako súdu prvého stupňa (ďalej tiež ako

„exekučný súd“) doručenou dňa 17. 06. 2003 (č. l. 1), na základe návrhu oprávneného (č. l. 2)

požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie pohľadávky oprávneného

podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „EP“). Exekučným titulom na vykonanie exekúcie je notárska zápisnica

sp. zn. N 1177/2003, Nz 24560/2003, napísaná dňa 03. 04. 2003 na Notárskom úrade JUDr.

Ľ. so sídlom v Bratislave (č. l. 3 - 4). Okresný súd dňa 25. 06. 2003 v zmysle § 45 ods. 1 EP

vydal poverenie číslo: X. na vykonanie exekúcie proti povinnému (č. l. 8). Následne

2

uznesením č. k. -15 zo dňa 11. 12. 2009, v spojení s opravným uznesením č. k.

-26 zo dňa 27. 07. 2010 vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu exekútora

a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. R., so sídlom

Exekútorského úradu v Bratislave, súčasne súdnemu exekútorovi JUDr. J. priznal trovy

exekúcie v sume 24,20 eur. Ďalším uznesením č. k. -40 zo dňa 29. 06. 2012 súd

prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Súdnemu exekútorovi náhradu

trov exekúcie nepriznal.

Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že výkon exekúcie je vedený

na základe exekučného titulu, ktorým je vyššie označená notárska zápisnica zo dňa

03. 04. 2003. Po jej preskúmaní súd dospel k záveru, že táto nie je spôsobilým exekučným

titulom. Konštatoval, že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu

nie je platné, pretože samotný úkon splnomocnenia na spísanie notárskej zápisnice ako

exekučného titulu predstavoval rozpor záujmov povinného a splnomocneného zástupcu.

Splnomocnený zástupca povinného na spísanie notárskej zápisnice bol určený veriteľom zo

zmluvy o úvere a povinný ako dlžník nemal žiadnu možnosť uviesť ako splnomocneného

zástupcu niekoho iného. Taktiež v čase podpisu zmluvy o úvere, ktorá obsahovala

splnomocnenie advokáta Mgr. T. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu za

povinného, ešte žiadny dlh neexistoval, pričom zmluvné zastúpenie vzniklo súčasne s

uzavretím tejto zmluvy. Tým sa povinný dopredu vzdal práva rozhodnúť sa pre spísanie

notárskej zápisnice ako exekučného titulu pre prípad, že by mu voči oprávnenému ako

veriteľovi vznikol dlh. Notárska zápisnica bola vyhotovená na základe neplatného právneho

úkonu (neplatného splnomocnenia advokáta Mgr. T. k takémuto úkonu), preto takáto notárska

zápisnica nemôže spĺňať podmienky vykonateľného exekučného titulu. Exekučný titul, na

základe ktorého je vedená exekúcia, nie je spôsobilým exekučným titulom, preto exekučný

súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. g/ EP vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal odvolanie oprávnený a z dôvodu, že

napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník, pričom sudca nemienil odvolaniu vyhovieť

(č. l. 80), bolo odvolanie podľa vety prvá a druhá

(ďalej len „“) predložené Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolaciemu.

Tento prejednajúc vec podľa , bez nariadenia pojednávania podľa

ods. 2 , svojim uznesením č. k. -82 zo dňa 03. 05. 2013, odvolaním

napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu podľa , ako vecne správne

3

potvrdil. Súčasne poukázaním na § 36 ods. 5 EP zamietol návrhy oprávneného na prerušenie

konania podľa , .

Odvolací súd vyhodnotil námietku oprávneného uvedenú v odvolaní o tom, že

exekučný súd posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, ako nedôvodnú, pretože vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím,

ktoré by v zmysle tvorilo prekážku veci rozsúdenej (res iudicata).

Uviedol, že poverenie na vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorý oprávňuje súdneho

exekútora vykonávať konkrétnu exekúciu. Poukázaním na ustálenú judikatúru Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe

titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej a ak bude exekúcia podľa

titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť

v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. ), odvolací súd uviedol, že exekučný súd deficit materiálnej

vykonateľnosti predmetnej notárskej zápisnice mohol zistiť už z listín, ktoré oprávnený

predložil spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, teda ešte v dobe pred vydaním poverenia.

Avšak vzhľadom na to, že exekučný súd je oprávnený v každom štádiu konania skúmať, či

exekučný titul je vykonateľný po stránke formálnej i materiálnej a v prípade, že tieto

požiadavky nespĺňa, musí v každom štádiu konania na takéto zistenie aj adekvátne procesne

zareagovať, vydanie poverenia súdnemu exekútorovi neznamená, že by bolo potrebné

považovať za nesprávny postup exekučného súdu, ktorý exekúciu zastavil po tom, čo už

takéto poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi vydal.

Odvolací súd za nedôvodnú vyhodnotil aj námietku oprávneného týkajúcu sa

nesprávneho záveru exekučného súdu o neplatnosti plnomocenstva. Poukázaním na § 22

ods. 2, § 23, § 31 ods. 1, ods. 4, § 37 ods. 1, § 39, § 43a ods. 1, ods. 2, § 43b ods. 1, § 43c

ods. 2 a , sa odvolací súd stotožnil s právnym posúdením veci prvostupňovým

súdom, keď tento dospel k záveru, že dohoda o plnomocenstve je absolútne neplatná,

plnomocenstvo je v rozpore so zákonom ( ) a z toho dôvodu chýba materiálny

predpoklad, aby notárska zápisnica mohla byť spôsobilým exekučným titulom voči

povinnému uvedenému v návrhu na vykonanie exekúcie. Odvolací súd uviedol, že podstatnou

náležitosťou materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu je, aby exekučný titul, ktorým má

byť notárska zápisnica, obsahoval prejav vôle povinného. Exekučný súd preto správne

4

skúmal, či predložený exekučný titul je materiálne vykonateľný a za správny vyhodnotil

odvolací súd jeho záver o tom, že notárska zápisnica nezodpovedá požiadavkám, ktoré

na notársku zápisnicu ako na spôsobilý exekučný titul kladie ust. § 41 ods. 2 písm. c/ EP, a to

vzhľadom na výsledok právneho posúdenia predloženého splnomocnenia. Exekučný súd

správne vyhodnotil i tú skutočnosť, že notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným

titulom pre neexistenciu súhlasu povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 07. 2013.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného

na prerušenie konania podal oprávnený odvolanie (č. l. 102 - 103), argumentujúc, že súd mu

svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom ( v spojení

s - správne malo znieť „písm. f/“), ďalej že napadnuté

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ),

keď súd nesprávne interpretoval a aplikoval ust. a

Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojení s ust. § 36 ods. 5 EP, súčasne že napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Namietol, že Krajský súd v Banskej

Bystrici ho nesprávne poučil o nemožnosti napadnúť výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania odvolaním. Má za to, že za týchto okolností je napadnuté rozhodnutie svojvoľné,

arbitrárne, porušujúce jeho ústavné právo vyplývajúce z článku 46 ods. 1 Slovenskej

republiky, ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Na základe uvedeného oprávnený navrhol uznesenie odvolacieho súdu

v označenom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcej časti podal oprávnený (ďalej

tiež ako „dovolateľ“) aj dovolanie, argumentujúc tým, že:

a/ súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci ( v spojení

s ),

b/ v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo ( v spojení s

písm. d/ ), pretože vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne posúdená

pri poverení súdneho exekútora vykonaním exekúcie,

c/ vo veci konajúce súdy svojim postupom odňali oprávnenému možnosť konať pred súdom

( v spojení s ) tým, že nezohľadnili jeho

námietky proti prejednaniu veci, konali bez nariadenia pojednávania a dokazovania

5

a nerešpektovali jeho právo na to, aby jeho právna vec bola vnútroštátnym súdom

rozhodovaná na základe správneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva

Európskej únie,

d/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie

( ),

e/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ).

Dovolateľ svoju argumentáciu v dovolaní podrobne a rozsiahlo rozvinul (č. l. 108 -

115). Na základe tvrdení uvedených v dovolaní dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolaním

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec

vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Súčasne navrhol konanie prerušiť podľa § 109

ods. 1 písm. c/ a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe Zmluvy

o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval

v podanom dovolaní. Navrhol tiež, aby dovolací súd postupoval podľa ust.

a rozhodol o odložení vykonateľnosti uznesenia odvolacieho súdu. Dovolateľ si zároveň

uplatnil náhradu trov dovolacieho konania.

Povinný ani súdny exekútor sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrili.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež ako „Najvyšší súd SR“ alebo

„najvyšší súd“) najskôr skúmal, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže

konať o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici v časti jeho

výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/

.

Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol

účastníkom konania už v mnohých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred Najvyšším súdom SR, v ktorých tak ako aj v tomto prípade, podal odvolanie proti

rozhodnutiam odvolacích súdov, ktorými zamietli jeho návrhy na prerušenie konania.

Najvyšší súd SR konanie o jeho odvolaniach zastavil (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR sp. zn. z 09. 07. 2013, sp. zn. zo 06. 08. 2013, sp. zn.

z 22. 08. 2013, sp. zn. z 11. 09. 2013, sp. zn.

6

z 13. 08. 2013, sp. zn. z 31. 10. 2013, sp. zn. z 30. 12. 2013,

sp. zn. z 31. 01. 2014 a ďalšie), zdôrazniac skutočnosť, že odvolaním

možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa a Najvyšší súd SR na rozhodnutie

o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9

ods. 1 a 2 a a ). Najvyšší súd SR na uvedené rozhodnutia

v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa s právnymi závermi v nich

vyjadrenými stotožňuje v celom rozsahu.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu SR

na prejednanie odvolania oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho v časti

výroku, ktorým zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania, zastavil (§ 103 a 104

ods. 1 ).

II. Najvyšší súd SR ďalej ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici podal oprávnený včas,

zastúpený v dovolacom konaní v súlade s vetou druhou , skúmal, či je

dôvodný jeho návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa .

Aj k tomuto návrhu oprávneného sa Najvyšší súd SR vyjadril vo viacerých iných,

skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval

v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad najvyšší súd uvádza rozhodnutia sp. zn.

z 21. 08. 2013, sp. zn. a , obdive z 22. 08.

2013, sp. zn. a , obidve z 30. 09. 2013, na ktoré Najvyšší súd

Slovenskej republiky v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich

vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor

Európskej únie síce má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa

týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo

agentúr Európskej únie, pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje

prerušenie konania podľa , má podklad v aplikácii vnútroštátneho

práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania. S poukazom na uvedené dovolací súd

návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

7

III. V ďalšom Najvyšší súd SR bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a . Dovolateľom napadnuté uznesenie však

nevykazuje znaky žiadneho z nich, preto dovolanie oprávneného podľa § 239 ods. 1 a 2

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len

vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

. Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , a netvrdil

a existencia týchto vád v dovolacom konaní najavo nevyšla, preto prípustnosť jeho dovolania

nevyplýva ani z týchto ustanovení .

Najvyšší súd opäť pripomína, že k obsahovo rovnakým námietkam oprávneného,

z ktorých vyvodzuje prípustnosť a opodstatnenosť svojho dovolania podaného

v preskúmavanej veci, sa vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych

veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako

príklad najvyšší súd uvádza rozhodnutia sp. zn. z 31. 05. 2013, sp. zn.

a , obidve z 31. 07. 2013, sp. zn.

a , obidve z 22. 08. 2013, sp. zn. z 30. 09. 2013, sp. zn.

z 31. 10. 2013, sp. zn. z 09. 01. 2014, sp. zn.

z 29. 01. 2014 a opakuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto

rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku (ale aj v ďalších

rozhodnutiach iných senátov obchodnoprávneho, aj občianskoprávneho kolégia najvyššieho

súdu zverejnených na webovom sídle Najvyššieho súdu SR v kategórii „Rozhodnutia“),

najvyšší súd konštatoval, že:

1. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( ) je

daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

8

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (napr. ust. § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 EP).

2. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle (viď aj

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

01. 02. 2012 a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

13. 06. 2012).

3. Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní, či je exekučný

titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 EP), vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie

exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu

osobitne upravenú v ustanoveniach až ), lebo je postačujúce, ak sú

rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu.

4. Exekúciu možno vykonať len na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti

uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ EP; ak tieto náležitosti nemá, nejde o vykonateľný

exekučný titul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica, je exekučný súd

povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj obdobne

R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, je exekúcia

neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania ( a I. ÚS

155/2011). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je

súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak niekto ako zástupca

vysloví za povinnú osobu takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať,

nejde o súhlas povinnej osoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore

so záujmami zastúpeného ( ); o taký prípad ide tiež vtedy, keď určitý

nebankový subjekt má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné

úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy

nebankového subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto prípade neplatná ( ), preto je

absolútne neplatný aj Mgr. T. udelený „súhlas“ s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, v

dôsledku čoho chýba podstatná náležitosť jej materiálnej vykonateľnosti (§ 41 ods. 2 písm.

c/ EP).

5. Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie s obsahom

listín (ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie exekúcie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný) nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne, teda aj bez nariadenia pojednávania,

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného, môže exekučný súd dospieť

9

k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu)

v neskorších štádiách exekučného konania ().

6. Ak sa exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti

vykonateľného exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ EP), ide o dôvod, so zreteľom

na ktorý treba žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietnuť (prípadne, ak táto okolnosť vyjde najavo až po poverení súdneho exekútora,

exekučné konanie zastaviť).

7. Skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

a a aj odôvodnenie dovolaním napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2

v spojení s ) spĺňa. Za porušenie základného práva zaručeného

v nemožno považovať to, že odvolací súd

neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv oprávneného. Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Tieto právne závery (viď body 1. až 7.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade označená notárska zápisnica,

z dôvodov vysvetlených súdom prvého stupňa, nie je vykonateľný exekučný titul.

Dovolací súd osobitne k námietke oprávneného, že súdy oboch stupňov (tak

prvostupňový, ako aj súd odvolací) nevytýčili vo veci ústne pojednávanie, aj keď podľa

zákona tak boli povinné urobiť, poukazuje na skutočnosť, na ktorú správne poukázal aj

samotný oprávnený, a to, že účinným od 09. 08. 2012, bol

novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý ustanovenie §-u 57 EP doplnil o odsek 5, v zmysle

ktorého súd nariadi pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Dovolateľ

namietal, že súd prvého stupňa v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne

ju zastavil, preto mal postupovať podľa uvedeného ustanovenia. Tvrdenie dovolateľa však nie

je dôvodné. I keď exekučný súd v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil

ju postupom podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP, rozhodol tak uznesením dňa 29. 06. 2012, a teda

ešte pred účinnosťou vyššie označenej novely EP. Pokiaľ ide o postup odvolacieho súdu,

10

tento postupoval v súlade s ust. , keď o odvolaní oprávneného rozhodol

tiež bez nariadenia pojednávania. V danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie v zmysle a rovnako nebol splnený ani jeden

z ďalších dvoch dôvodov (podľa písm. b/ a c/ ), pre ktoré predseda senátu odvolacieho

súdu musí vždy nariadiť pojednávanie. Z uvedeného dôvodu bolo nariadenie pojednávania

na úvahe odvolacieho súdu.

Dovolací súd ďalej dodáva, že súdy oprávnenému neodňali možnosť konať

pred súdom ani tým, že mu neumožnili viesť kontradiktórne konanie, keďže vzhľadom

na predložené listinné dôkazy postačuje, ak sú rozhodujúce skutočnosti osvedčené

okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín a príloh.

V súvislosti s námietkou dovolateľa, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže v danom prípade dovolanie

oprávneného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa prípustné a vady

uvedené v , a (ani žiadne iné procesné vady v zmysle citovaného

ustanovenia) zistené neboli, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, dovolanie

oprávneného podľa veta prvá v spojení s ,

ako neprípustné odmietol. Z tohto dôvodu sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska

jeho vecnej správnosti.

IV. Oprávnený z procesného hľadiska zavinil, že konanie o jeho odvolaní muselo byť

zastavené, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy tohto konania povinnému (§ 224

ods. 1 v spojení s ). V konaní o jeho dovolaní vzniklo procesne

úspešnému povinnému právo na náhradu trov konania proti oprávnenému, ktorý úspech

v dovolacom konaní nemal ( veta prvá v spojení s

a ). Najvyšší súd SR však povinnému náhradu trov týchto konaní

nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

11

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, 30. januára 2015

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.