Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 19 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (24)11e/393723.10097f.pdf
PDF · 136.22 KB
No categories available
4Oboer/4/2014
Najvyšší súd 4Oboer/4/2014
Slovenskej republiky 4OboE/4/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o.,
so sídlom: P., Bratislava, IČO: X., zast. advokátskou kanceláriou F., s. r. o., so sídlom: G.,
Bratislava, IČO: X., konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta doc. JUDr. B.,
PhD., proti povinnému: J., nar. X., bytom: K., o vymoženie pohľadávky oprávneného
374,06 eur (pôvodne 11 269 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš
pod sp. zn. 7Er/536/2003, na dovolanie oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici č. k. 2CoE/644/2012-82 zo dňa 03. mája 2013, právoplatné dňa
19. júla 2013, takto
rozhodol:
I. Konanie o odvolaní oprávneného z a s t a v u j e.
II. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
III. Dovolanie oprávneného o d m i e t a.
IV. Povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Súdny exekútor JUDr. J., so sídlom Exekútorského úradu vo Zvolene, žiadosťou zo
dňa 11. 06. 2003, Okresnému súdu Veľký Krtíš ako súdu prvého stupňa (ďalej tiež ako
„exekučný súd“) doručenou dňa 17. 06. 2003 (č. l. 1), na základe návrhu oprávneného (č. l. 2)
požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie pohľadávky oprávneného
podľa § 44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „EP“). Exekučným titulom na vykonanie exekúcie je notárska zápisnica
sp. zn. N 1177/2003, Nz 24560/2003, napísaná dňa 03. 04. 2003 na Notárskom úrade JUDr.
Ľ. so sídlom v Bratislave (č. l. 3 - 4). Okresný súd dňa 25. 06. 2003 v zmysle § 45 ods. 1 EP
vydal poverenie číslo: X. na vykonanie exekúcie proti povinnému (č. l. 8). Následne
uznesením č. k. 7Er/536/2003-15 zo dňa 11. 12. 2009, v spojení s opravným uznesením č. k.
7Er/536/2003-26 zo dňa 27. 07. 2010 vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu exekútora
a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. R., so sídlom
Exekútorského úradu v Bratislave, súčasne súdnemu exekútorovi JUDr. J. priznal trovy
exekúcie v sume 24,20 eur. Ďalším uznesením č. k. 7Er/536/2003-40 zo dňa 29. 06. 2012 súd
prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Súdnemu exekútorovi náhradu
trov exekúcie nepriznal.
Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že výkon exekúcie je vedený
na základe exekučného titulu, ktorým je vyššie označená notárska zápisnica zo dňa
03. 04. 2003. Po jej preskúmaní súd dospel k záveru, že táto nie je spôsobilým exekučným
titulom. Konštatoval, že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu
nie je platné, pretože samotný úkon splnomocnenia na spísanie notárskej zápisnice ako
exekučného titulu predstavoval rozpor záujmov povinného a splnomocneného zástupcu.
Splnomocnený zástupca povinného na spísanie notárskej zápisnice bol určený veriteľom zo
zmluvy o úvere a povinný ako dlžník nemal žiadnu možnosť uviesť ako splnomocneného
zástupcu niekoho iného. Taktiež v čase podpisu zmluvy o úvere, ktorá obsahovala
splnomocnenie advokáta Mgr. T. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu za
povinného, ešte žiadny dlh neexistoval, pričom zmluvné zastúpenie vzniklo súčasne s
uzavretím tejto zmluvy. Tým sa povinný dopredu vzdal práva rozhodnúť sa pre spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu pre prípad, že by mu voči oprávnenému ako
veriteľovi vznikol dlh. Notárska zápisnica bola vyhotovená na základe neplatného právneho
úkonu (neplatného splnomocnenia advokáta Mgr. T. k takémuto úkonu), preto takáto notárska
zápisnica nemôže spĺňať podmienky vykonateľného exekučného titulu. Exekučný titul, na
základe ktorého je vedená exekúcia, nie je spôsobilým exekučným titulom, preto exekučný
súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. g/ EP vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal odvolanie oprávnený a z dôvodu, že
napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník, pričom sudca nemienil odvolaniu vyhovieť
(č. l. 80), bolo odvolanie podľa § 374 ods. 4 vety prvá a druhá Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O. s. p.“) predložené Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolaciemu.
Tento prejednajúc vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O. s. p., svojim uznesením č. k. 2CoE/644/2012-82 zo dňa 03. 05. 2013, odvolaním
napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne
potvrdil. Súčasne poukázaním na § 36 ods. 5 EP zamietol návrhy oprávneného na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/, c/ O. s. p..
Odvolací súd vyhodnotil námietku oprávneného uvedenú v odvolaní o tom, že
exekučný súd posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, ako nedôvodnú, pretože vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím,
ktoré by v zmysle § 159 ods. 3 O. s. p. tvorilo prekážku veci rozsúdenej (res iudicata).
Uviedol, že poverenie na vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorý oprávňuje súdneho
exekútora vykonávať konkrétnu exekúciu. Poukázaním na ustálenú judikatúru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej a ak bude exekúcia podľa
titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť
v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/164/1996), odvolací súd uviedol, že exekučný súd deficit materiálnej
vykonateľnosti predmetnej notárskej zápisnice mohol zistiť už z listín, ktoré oprávnený
predložil spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, teda ešte v dobe pred vydaním poverenia.
Avšak vzhľadom na to, že exekučný súd je oprávnený v každom štádiu konania skúmať, či
exekučný titul je vykonateľný po stránke formálnej i materiálnej a v prípade, že tieto
požiadavky nespĺňa, musí v každom štádiu konania na takéto zistenie aj adekvátne procesne
zareagovať, vydanie poverenia súdnemu exekútorovi neznamená, že by bolo potrebné
považovať za nesprávny postup exekučného súdu, ktorý exekúciu zastavil po tom, čo už
takéto poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi vydal.
Odvolací súd za nedôvodnú vyhodnotil aj námietku oprávneného týkajúcu sa
nesprávneho záveru exekučného súdu o neplatnosti plnomocenstva. Poukázaním na § 22
ods. 2, § 23, § 31 ods. 1, ods. 4, § 37 ods. 1, § 39, § 43a ods. 1, ods. 2, § 43b ods. 1, § 43c
ods. 2 a § 45 ods. 1 OZ, sa odvolací súd stotožnil s právnym posúdením veci prvostupňovým
súdom, keď tento dospel k záveru, že dohoda o plnomocenstve je absolútne neplatná,
plnomocenstvo je v rozpore so zákonom (§ 31 OZ) a z toho dôvodu chýba materiálny
predpoklad, aby notárska zápisnica mohla byť spôsobilým exekučným titulom voči
povinnému uvedenému v návrhu na vykonanie exekúcie. Odvolací súd uviedol, že podstatnou
náležitosťou materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu je, aby exekučný titul, ktorým má
byť notárska zápisnica, obsahoval prejav vôle povinného. Exekučný súd preto správne
skúmal, či predložený exekučný titul je materiálne vykonateľný a za správny vyhodnotil
odvolací súd jeho záver o tom, že notárska zápisnica nezodpovedá požiadavkám, ktoré
na notársku zápisnicu ako na spôsobilý exekučný titul kladie ust. § 41 ods. 2 písm. c/ EP, a to
vzhľadom na výsledok právneho posúdenia predloženého splnomocnenia. Exekučný súd
správne vyhodnotil i tú skutočnosť, že notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným
titulom pre neexistenciu súhlasu povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.
Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 07. 2013.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného
na prerušenie konania podal oprávnený odvolanie (č. l. 102 - 103), argumentujúc, že súd mu
svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení
s § 221 ods. 1 písm. d/ O. s. p. - správne malo znieť „písm. f/“), ďalej že napadnuté
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.),
keď súd nesprávne interpretoval a aplikoval ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a článok 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojení s ust. § 36 ods. 5 EP, súčasne že napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Namietol, že Krajský súd v Banskej
Bystrici ho nesprávne poučil o nemožnosti napadnúť výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania odvolaním. Má za to, že za týchto okolností je napadnuté rozhodnutie svojvoľné,
arbitrárne, porušujúce jeho ústavné právo vyplývajúce z článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Na základe uvedeného oprávnený navrhol uznesenie odvolacieho súdu
v označenom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcej časti podal oprávnený (ďalej
tiež ako „dovolateľ“) aj dovolanie, argumentujúc tým, že:
a/ súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení
b/ v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237
písm. d/ O. s. p.), pretože vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne posúdená
pri poverení súdneho exekútora vykonaním exekúcie,
c/ vo veci konajúce súdy svojim postupom odňali oprávnenému možnosť konať pred súdom
(§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.) tým, že nezohľadnili jeho
námietky proti prejednaniu veci, konali bez nariadenia pojednávania a dokazovania
a nerešpektovali jeho právo na to, aby jeho právna vec bola vnútroštátnym súdom
rozhodovaná na základe správneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva
Európskej únie,
d/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie
(§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.),
e/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241
ods. 2 písm. c/ O. s. p.).
Dovolateľ svoju argumentáciu v dovolaní podrobne a rozsiahlo rozvinul (č. l. 108 -
115). Na základe tvrdení uvedených v dovolaní dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolaním
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec
vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Súčasne navrhol konanie prerušiť podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O. s. p. a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval
v podanom dovolaní. Navrhol tiež, aby dovolací súd postupoval podľa ust. § 243 O. s. p.
a rozhodol o odložení vykonateľnosti uznesenia odvolacieho súdu. Dovolateľ si zároveň
uplatnil náhradu trov dovolacieho konania.
Povinný ani súdny exekútor sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrili.
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež ako „Najvyšší súd SR“ alebo
„najvyšší súd“) najskôr skúmal, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže
konať o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici v časti jeho
výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/
Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol
účastníkom konania už v mnohých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach
pred Najvyšším súdom SR, v ktorých tak ako aj v tomto prípade, podal odvolanie proti
rozhodnutiam odvolacích súdov, ktorými zamietli jeho návrhy na prerušenie konania.
Najvyšší súd SR konanie o jeho odvolaniach zastavil (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5CoE/30/2013 z 09. 07. 2013, sp. zn. 3CoE/43/2013 zo 06. 08. 2013, sp. zn.
4CoE/40/2013 z 22. 08. 2013, sp. zn. 6Co/48/2013 z 11. 09. 2013, sp. zn. 3OboE/39/2013
z 13. 08. 2013, sp. zn. 4OboE/7/2013 z 31. 10. 2013, sp. zn. 4OboE/27/2013 z 30. 12. 2013,
sp. zn. 4OboE/112/2013 z 31. 01. 2014 a ďalšie), zdôrazniac skutočnosť, že odvolaním
možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa a Najvyšší súd SR na rozhodnutie
o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9
ods. 1 a 2 O. s. p. a § 10 ods. 1 a 2 O. s. p.). Najvyšší súd SR na uvedené rozhodnutia
v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa s právnymi závermi v nich
vyjadrenými stotožňuje v celom rozsahu.
Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu SR
na prejednanie odvolania oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho v časti
výroku, ktorým zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania, zastavil (§ 103 a 104
ods. 1 O. s. p.).
II. Najvyšší súd SR ďalej ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že
dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici podal oprávnený včas,
zastúpený v dovolacom konaní v súlade s § 241 ods. 1 vetou druhou O. s. p., skúmal, či je
dôvodný jeho návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p..
Aj k tomuto návrhu oprávneného sa Najvyšší súd SR vyjadril vo viacerých iných,
skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval
v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad najvyšší súd uvádza rozhodnutia sp. zn.
5ECdo/40/2013 z 21. 08. 2013, sp. zn. 4Cdo/24/2013 a 6Cdo/459/2012, obdive z 22. 08.
2013, sp. zn. 6Cdo/419/2012 a 4Oboer/85/2013, obidve z 30. 09. 2013, na ktoré Najvyšší súd
Slovenskej republiky v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich
vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor
Európskej únie síce má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa
týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo
agentúr Európskej únie, pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p., má podklad v aplikácii vnútroštátneho
práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania. S poukazom na uvedené dovolací súd
návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.
III. V ďalšom Najvyšší súd SR bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O. s. p.) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti
uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie
prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p.. Dovolateľom napadnuté uznesenie však
nevykazuje znaky žiadneho z nich, preto dovolanie oprávneného podľa § 239 ods. 1 a 2
O. s. p. prípustné nie je.
Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len
vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237
O. s. p.. Oprávnený procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/, c/, e/ a g/ O. s. p. netvrdil
a existencia týchto vád v dovolacom konaní najavo nevyšla, preto prípustnosť jeho dovolania
nevyplýva ani z týchto ustanovení O. s. p..
Najvyšší súd opäť pripomína, že k obsahovo rovnakým námietkam oprávneného,
z ktorých vyvodzuje prípustnosť a opodstatnenosť svojho dovolania podaného
v preskúmavanej veci, sa vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych
veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako
príklad najvyšší súd uvádza rozhodnutia sp. zn. 7Cdo/174/2012 z 31. 05. 2013, sp. zn.
4Cdo/369/2012 a 4Cdo/409/2012, obidve z 31. 07. 2013, sp. zn. 5Cdo/374/2012
a 4Cdo/24/2013, obidve z 22. 08. 2013, sp. zn. 4Oboer/85/2013 z 30. 09. 2013, sp. zn.
4Oboer/101/2013 z 31. 10. 2013, sp. zn. 7ECdo/152/2013 z 09. 01. 2014, sp. zn.
7ECdo/146/2013 z 29. 01. 2014 a opakuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto
rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.
V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku (ale aj v ďalších
rozhodnutiach iných senátov obchodnoprávneho, aj občianskoprávneho kolégia najvyššieho
súdu zverejnených na webovom sídle Najvyššieho súdu SR v kategórii „Rozhodnutia“),
najvyšší súd konštatoval, že:
1. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O. s. p.) je
daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov
v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (napr. ust. § 29, § 38 ods. 3 a § 44
ods. 1 EP).
2. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, preto
nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 237 písm. d/ O. s. p. (viď aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/205/2011 zo dňa
01. 02. 2012 a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 254/2012 zo dňa
13. 06. 2012).
3. Nejde o vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., ak súd pri skúmaní, či je exekučný
titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 EP), vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie
exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu
osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O. s. p.), lebo je postačujúce, ak sú
rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu.
4. Exekúciu možno vykonať len na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti
uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ EP; ak tieto náležitosti nemá, nejde o vykonateľný
exekučný titul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica, je exekučný súd
povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj obdobne
R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, je exekúcia
neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (I. ÚS 151/2011 a I. ÚS
155/2011). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je
súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak niekto ako zástupca
vysloví za povinnú osobu takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať,
nejde o súhlas povinnej osoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore
so záujmami zastúpeného (§ 22 ods. 2 OZ); o taký prípad ide tiež vtedy, keď určitý
nebankový subjekt má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné
úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy
nebankového subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto prípade neplatná (§ 39 OZ), preto je
absolútne neplatný aj Mgr. T. udelený „súhlas“ s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, v
dôsledku čoho chýba podstatná náležitosť jej materiálnej vykonateľnosti (§ 41 ods. 2 písm.
c/ EP).
5. Nejde o vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., ak súd oboznamovanie s obsahom
listín (ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie exekúcie pripojený
exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný) nevykonal na pojednávaní
a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne, teda aj bez nariadenia pojednávania,
vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného, môže exekučný súd dospieť
k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu)
v neskorších štádiách exekučného konania (II. ÚS 160/2013).
6. Ak sa exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti
vykonateľného exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ EP), ide o dôvod, so zreteľom
na ktorý treba žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuť (prípadne, ak táto okolnosť vyjde najavo až po poverení súdneho exekútora,
exekučné konanie zastaviť).
7. Skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne
neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a aj odôvodnenie dovolaním napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2
v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p.) spĺňa. Za porušenie základného práva zaručeného
v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nemožno považovať to, že odvolací súd
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv oprávneného. Odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
Tieto právne závery (viď body 1. až 7.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.
Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade označená notárska zápisnica,
z dôvodov vysvetlených súdom prvého stupňa, nie je vykonateľný exekučný titul.
Dovolací súd osobitne k námietke oprávneného, že súdy oboch stupňov (tak
prvostupňový, ako aj súd odvolací) nevytýčili vo veci ústne pojednávanie, aj keď podľa
zákona tak boli povinné urobiť, poukazuje na skutočnosť, na ktorú správne poukázal aj
samotný oprávnený, a to, že zákonom č. 230/2012 Z. z. účinným od 09. 08. 2012, bol
novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý ustanovenie §-u 57 EP doplnil o odsek 5, v zmysle
ktorého súd nariadi pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Dovolateľ
namietal, že súd prvého stupňa v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne
ju zastavil, preto mal postupovať podľa uvedeného ustanovenia. Tvrdenie dovolateľa však nie
je dôvodné. I keď exekučný súd v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil
ju postupom podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP, rozhodol tak uznesením dňa 29. 06. 2012, a teda
ešte pred účinnosťou vyššie označenej novely EP. Pokiaľ ide o postup odvolacieho súdu,
tento postupoval v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p., keď o odvolaní oprávneného rozhodol
tiež bez nariadenia pojednávania. V danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie v zmysle § 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a rovnako nebol splnený ani jeden
z ďalších dvoch dôvodov (podľa písm. b/ a c/ O. s. p.), pre ktoré predseda senátu odvolacieho
súdu musí vždy nariadiť pojednávanie. Z uvedeného dôvodu bolo nariadenie pojednávania
na úvahe odvolacieho súdu.
Dovolací súd ďalej dodáva, že súdy oprávnenému neodňali možnosť konať
pred súdom ani tým, že mu neumožnili viesť kontradiktórne konanie, keďže vzhľadom
na predložené listinné dôkazy postačuje, ak sú rozhodujúce skutočnosti osvedčené
okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín a príloh.
V súvislosti s námietkou dovolateľa, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, treba uviesť, že táto vada je relevantným
dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), avšak (na rozdiel od vád taxatívne
vymenovaných v § 237 O. s. p.) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj
o nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže v danom prípade dovolanie
oprávneného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa § 239 O. s. p. prípustné a vady
uvedené v § 237 písm. a/, d/ a f/ O. s. p. (ani žiadne iné procesné vady v zmysle citovaného
ustanovenia) zistené neboli, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, dovolanie
oprávneného podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.,
ako neprípustné odmietol. Z tohto dôvodu sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska
jeho vecnej správnosti.
IV. Oprávnený z procesného hľadiska zavinil, že konanie o jeho odvolaní muselo byť
zastavené, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy tohto konania povinnému (§ 224
ods. 1 O. s. p. v spojení s § 146 ods. 2 O. s. p.). V konaní o jeho dovolaní vzniklo procesne
úspešnému povinnému právo na náhradu trov konania proti oprávnenému, ktorý úspech
v dovolacom konaní nemal (§ 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.
a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd SR však povinnému náhradu trov týchto konaní
nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, 30. januára 2015
JUDr. Viera Pepelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.