Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Oboer/173/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: R., a.s., so sídlom G.,

Košice, IČO: X., zastúpenej JUDr. G., advokátom, so sídlom M., Košice, proti

povinnému: F., nar. X., bytom J., Raslavice, o vymoženie 55,04 eur s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti

uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. -67 z 28. marca 2013, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Oprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie

55,04 eur s príslušenstvom. Povinnosť povinného zaplatiť jej túto sumu preukazovala

rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. z 08. 03. 2010.

Súdny exekútor následne v zmysle o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej

len Exekučný poriadok) požiadal Okresný súd Bardejov o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie.

Okresný súd Bardejov uznesením č. k. -19 zo 14. 06. 2012 zamietol

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení

rozhodnutia poukázal na ust. a o rozhodcovskom

konaní v znení neskorších predpisov, na ust. , a ,

na čl. 3 a čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách a uviedol, že oprávnená a povinný uzavreli poistnú zmluvu, pričom vzťah medzi

nimi posúdil ako vzťah spotrebiteľský. Všeobecné poistné podmienky obsahovali ustanovenie

2

o rozhodcovskej doložke, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu,

ktorý vec prejednal a rozhodol. Rozhodcovskú doložku si pritom spotrebiteľ osobitne

nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými

podmienkami. Spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým

podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd bol teda vopred

zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy.

Rozhodcovské konanie by mohlo byť akceptované, ak by si spotrebiteľ osobitne vyjednal

takýto spôsob rozhodnutia sporu. Preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že dojednanie

rozhodcovskej doložky v predmetnej poistnej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa a je v rozpore s ust. a nasl. , ako aj s dobrými

mravmi.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podala odvolanie oprávnená a z dôvodu,

že napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník, pričom sudca nemienil odvolaniu

vyhovieť (č. l. 59), bolo odvolanie podľa § 374 ods. 4 vety prvá a druhá Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len ) predložené Krajskému súdu v Prešove ako súdu odvolaciemu.

Krajský súd v Prešove uznesením č. k. -67 z 28. 03. 2013 napadnuté

uznesenie potvrdil. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že rozhodujúcou

právnou otázkou, ktorú správne súd prvého stupňa aj bez návrhu prioritne riešil bola otázka

platnosti rozhodcovskej doložky. V tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ,

ako aj uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , IV. ÚS

60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. . Taktiež

konštatoval, že nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho

a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove. Uviedol, že rozhodcovský rozsudok

bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve. Neprijateľná

zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď

rozhodcovskej zmluvy niet. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť

právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle

oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi

viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba znamená. Na záver odvolací súd

3

konštatoval, že vzhľadom na neplatnú rozhodcovskú doložku sa nezaoberal ostatnými

odvolacími námietkami.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 25. 04. 2013.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote dovolanie oprávnená

(ďalej tiež ako „dovolateľka“), ktorá navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu,

ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie

konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila tvrdením, že súdy rozhodli vo veci, ktorá nepatrí

do ich právomoci ( ), súčasne že jej vo veci konajúce súdy odňali

možnosť pred súdom konať ( ). Namietala, že exekučný súd rozhodol

na základe zhromaždených listinných dôkazov bez jej účasti a bez nariadenia pojednávania,

čím ju v rámci dokazovania vylúčil z možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Súdom

tiež vytkla nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí. Dôvodnosť dovolania odôvodnila ust. § 241

ods. 2 písm. c/ (podľa ktorého je dovolanie prípustné, ak rozhodnutie súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci). V dôvodoch dovolania podrobne rozobrala skutkový

a právny stav veci. Súčasne navrhla odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého uznesenia

odvolacieho súdu.

Vyjadrenie k dovolaniu oprávnenej nebolo podané.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený

advokátom ( veta druhá ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

v zmysle najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.

V ustanoveniach a sú uvedené rozhodnutia odvolacieho súdu vydané

v procesnej forme uznesenia, proti ktorým je dovolanie prípustné. Je tomu tak v prípade, ak je

dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu

4

prvého stupňa ( ), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/)

na zaujatie stanoviska s tým, že dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania podľa ( ).

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu ( ), ďalej ak ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2

písm. b/ ), alebo ak ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo

o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239

ods. 2 písm. c/ ). Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti,

predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu

na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva

a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine,

v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením ( ).

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených

rozhodnutí nemá. V prejednávanej veci Krajský súd v Prešove ako súd odvolací síce potvrdil

uznesenie Okresného súdu Bardejov ako súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, avšak bez toho, že by vo výrokovej

časti prípustnosť dovolania vyslovil. Rovnako sa nejedná o ďalšie prípady prípustnosti

dovolania proti uzneseniu zakotvené v , vzhľadom na ktorú skutočnosť je

nepochybné, že dovolanie oprávnenej v zmysle a prípustné nie je.

Vzhľadom na obsah dovolania, ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté

rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád, uvedených

v ( ), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia, majúcich

za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia (na ktorú vadu je dovolací súd povinný vždy

prihliadnuť, bez ohľadu na to, či to účastník konania namieta alebo nie). Z hľadiska

prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný;

ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno ním

5

napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Pre záver

o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka

konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim

je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľka procesné vady konania v zmysle až e/ a

v podanom dovolaní netvrdila a existenciu týchto vád nezistil ani dovolací súd.

Prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania odôvodnila oprávnená v prvom rade tým,

že v danom prípade sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237 písm. a/

).

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,

ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7 ods. 1

). V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy (viď bližšie ). Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy

v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon ( ).

Nedostatok právomoci súdu sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania,

ktorá má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie

zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci

súdu je daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.

V danom prípade dovolateľka procesnú vadu konania uvedenú v § 237 písm. a/

nevyvodzovala z toho, že súdy vôbec nemali konať a rozhodovať. Ich právomoc

konať v exekučnom konaní nepopierala. Vytýkala im iba to, že v rozpore so zákonom

preskúmavali právoplatné exekučné tituly a že bez zákonom zvereného oprávnenia

v exekučnom konaní skúmali prijateľnosť, či neprijateľnosť rozhodcovskej doložky.

Dovolateľka tak v skutočnosti namietala, že rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnej

aplikácii a interpretácii ustanovení zákona. Z určujúceho, teda obsahového hľadiska (§ 41

ods. 2 ) preto zo strany oprávnenej nešlo o námietku nedostatku právomoci súdov,

ale o námietku inú, ktorú dovolateľka uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej

6

správnosti právnych záverov súdov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých v danom

prípade založili svoje rozhodnutia.

Dovolaním napadnuté rozhodnutia boli vydané v exekučnom konaní, v ktorom

právomoc súdov (exekučného súdu ako aj súdu rozhodujúceho v inštančnom postupe)

vyplýva jednoznačne priamo zo zákona (napr. z ust. § 29, § 38 ods. 3 a § 44 ods. 1

Exekučného poriadku). Vzhľadom na uvedené dovolací súd vyhodnotil námietku dovolateľky

o existencii vady konania v zmysle za neopodstatnenú.

Dovolateľka ďalej namietala, že jej vo veci konajúce súdy odňali možnosť pred súdom

konať v zmysle . Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa

tohto ustanovenia, je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým

sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné

oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia

účinnej ochrany jeho práv.

Dovolateľka tvrdí, že k procesnej vade uvedenej v došlo tým,

že súdy vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania a bez jej

účasti, v dôsledku ktorej skutočnosti jej znemožnili vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.

V preskúmavanej veci bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie (resp. rozhodnutia),

vydané v štádiu exekučného konania, v ktorom exekučný súd posudzoval splnenie tých

zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí súdneho exekútora

vykonaním exekúcie. V nadväznosti na uvedené odvolací súd správne poukázal na závery

vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 21. 03. 2012, a teda správne vychádzal z názoru, že v štádiu exekučného konania,

pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh

na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom, je postačujúce,

ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,

vrátane do neho založených listín a že v tomto štádiu exekučného konania súd nevykonáva

dokazovanie ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124

. Dovolací súd sa s uvedenými závermi stotožňuje a nemá žiaden dôvod sa od týchto

záverov odchýliť.

Ak teda dovolateľka vyvodzovala existenciu procesnej vady konania v zmysle § 237

písm. f/ z toho, že súdy vykonali „dokazovanie“ bez nariadenia pojednávania a v jej

neprítomnosti, išlo aj v tejto časti jej dovolania o námietku neopodstatnenú, pretože

namietaným postupom súdov nebola znemožnená realizácia jej procesných oprávnení. V tejto

súvislosti dovolací súd poukazuje na uznesenie pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. PLz. zo dňa 07. 05. 2014 o zjednotení odchylných právnych názorov

senátov Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci zabezpečenia záruk kontradiktórnosti

konania pri preskúmavaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, ktorým plénum ústavného súdu prijalo stanovisko, podľa ktorého:

„Pri preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44

Exekučného poriadku) sa môžu primerane uplatniť ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku vzťahujúce sa na dokazovanie. Ak exekučný súd pri preskúmavaní žiadosti

exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádza aj z iných listín (či iných

dôkazov) než tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (exekučný

titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), a na tomto základe posúdi

exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť sa

k podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný súd neurobí, zakladá jeho rozhodnutie

dôvod na vyslovenie porušenia základného práva oprávneného vyjadriť sa ku všetkým

vykonávaným dôkazom podľa . Pre ústavnú

konformnosť konania ako celku postačuje, ak je oprávnenému táto možnosť reálne poskytnutá

v odvolacom konaní.“

V preskúmavanej veci oprávnená možnosť podať odvolanie proti uzneseniu

exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie reálne využila a v podanom opravnom prostriedku okrem iného vyjadrila aj svoj

nesúhlas s právnymi závermi exekučného súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky.

Dovolací súd sa z úradnej povinnosti zaoberal aj otázkou, či k odňatiu možnosti

oprávnenej konať pred súdom nedošlo prípadne samotným rozhodnutím o zamietnutí žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O takýto dôsledok by mohlo

ísť, ak by pre rozhodnutie o zamietnutí tejto žiadosti neboli splnené zákonom stanovené

podmienky. V zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku totiž nevyhnutným dôsledkom

právoplatného uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

musí byť zastavenie exekučného konania. Nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti

8

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie by sa oprávnenej ako účastníkovi exekučného

konania v konečnom dôsledku odopieralo právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo by

sa rovnalo odmietnutiu spravodlivosti. Otázka správnosti takéhoto rozhodnutia však

nevyhnutne vyžadovala zaujať stanovisko aj k právnym záverom súdov v exekučnom konaní.

Podľa názoru dovolacieho súdu, odvolací súd i súd prvého stupňa v prejednávanej veci

(vychádzajúc z obsahu spisu) splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie posúdili správne. Skúmaním platnosti

rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej

zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou

skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú

správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce

zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento

exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore

so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo

rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec

uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu

odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci

za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto

interpretáciu ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy

premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné

odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy

v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu

v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia

ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní (napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/

tohto predpisu). Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania,

ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska

právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si

každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Kým nevyužitie postupu

podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu

9

možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského

súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel – boli by

nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura scripta

sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu

princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník

rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu

alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je

exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej

zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského

rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv

spotrebiteľa.

V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť,

a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná,

a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

povinného. Listiny predložené oprávnenou takýto záver umožňovali. Z poistnej zmluvy

uzavretej medzi oprávnenou a povinným vyplýva, že rozhodcovská doložka bola

medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne

uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky

pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto

podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali

zmluvné strany (ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok) aj osobitné

zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú

v poistných podmienkach. Z obsahu predložených dokumentov nevyplýva, že by spotrebiteľ

(povinný) mohol v čase uzatvorenia zmluvy odmietnuť rozhodcovskú doložku bez toho, aby

tým bola právne dotknutá ostatná časť poistnej zmluvy. Súdy nižších stupňov preto správne

uzavreli, že povinný nemal možnosť v čase uzatvorenia poistnej zmluvy zmeniť obsah

dokumentov tvoriacich jej neoddeliteľnú časť. Dovolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi,

ktorými súdy v exekučnom konaní odôvodnili nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej

doložky. Správnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdnej exekútorky o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie preto neodňali oprávnenej možnosť konať pred súdom.

10

Dovolací súd po preskúmaní oboch vo veci vydaných rozhodnutí, tak prvostupňového,

ako aj odvolacieho, súčasne dodáva, že tieto spĺňajú aj kritériá stanovené pre odôvodňovanie

rozhodnutí v zmysle (v spojení s ,

), a preto ich možno považovať za preskúmateľné a ústavne akceptovateľné. Súd

prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, výsledky vykonaného dokazovania a citoval

právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne

závery, ktoré primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť,

ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by

bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Rovnako aj uznesenie odvolacieho súdu spĺňa

parametre zákonného odôvodnenia, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval

správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa a na zdôraznenie ich správnosti

doplnil vlastné dôvody, pre ktoré tak rozhodol. Za porušenie základného práva zaručeného

v totiž nemožno považovať to, že odvolací súd

neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia

v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o dovolaní

a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,

ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

Dovolací súd k ďalším námietkam oprávnenej uvádza, že v prejednávanej veci bol

oprávnený rozhodovať v prvom stupni vyšší súdny úradník v zmysle ust. § 3 ods. 5 v spojení

s ust. o súdnych úradníkoch v znení neskorších

predpisov, preto ani táto námietka dovolateľky nie je dôvodná. Nedôvodná je aj námietka,

v ktorej dovolateľka poukázala na skutočnosť, že v inej veci prejednávanej na Krajskom súde

v Prešove bol z prejednávania veci vylúčený JUDr. Peter Straka, keďže v predmetnej veci

menovaný sudca nerozhodoval (viď záznam o určení zákonného sudcu č. l. 66 spisu).

Vo vzťahu k námietke dovolateľky o nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ), dovolací súd uvádza, že právnym posúdením sa rozumie činnosť

súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne

posúdenie je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu

právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce správny

právny predpis použil, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

11

záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce

relevantný dovolací dôvod (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo

nesprávne právne posúdenie veci však prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade

konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade prípustnosť dovolania z ust. § 239

vyvodiť nemožno, súčasne sa v dovolacom konaní nepotvrdila ani existencia

procesných vád konania tvrdených dovolateľom a nevyšli najavo ani iné vady uvedené

v , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávnenej podľa

ods. 5 v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nezaoberal sa dovolací súd napadnutým uznesením odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 veta prvá

v spojení s a , t. j podľa úspechu účastníkov

v dovolacom konaní. Úspešným účastníkom dovolacieho konania bol povinný, preto by mal

právo na náhradu trov konania. Keďže mu však trovy v dovolacom konaní nevznikli, dovolací

súd mu náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 30. januára 2015

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.