Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Oboer/1/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P, s. r. o.,

so sídlom: P., Bratislava, IČO: X., zast. advokátskou kanceláriou F., s. r. o., so sídlom: G.,

Bratislava, IČO: X., konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta doc. JUDr. B.,

PhD., proti povinnému: T., nar. X., bytom: OK., D., o vymoženie pohľadávky oprávneného

1.089,42 eur (pôvodne 32.820,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Dolný

Kubín pod sp. zn. , na dovolanie oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu

v Žiline č. k. -60 zo dňa 22. 08. 2013, takto

rozhodol:

I. Konanie o odvolaní oprávneného z a s t a v u j e.

II. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

III. Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

IV. Povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor JUDr. R., so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, žiadosťou zo

dňa 25. 03. 2008, Okresnému súdu Dolný Kubín ako súdu prvého stupňa doručenou dňa 03.

04. 2008 (č. l. 1), na základe návrhu oprávneného (č. l. 2) požiadal o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie o vymoženie pohľadávky oprávneného podľa § 44 zákona č.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a

doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“). Exekučným titulom

na vykonanie exekúcie je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom

SL. a. s., so sídlom: K., Bratislava, IČO: X. (ďalej len „rozhodcovský súd“), sp. zn. SR

8003/07 zo dňa 08. 11. 2007, právoplatný dňa 03. 12. 2007 a vykonateľný dňa 06.

12. 2007 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Okresný súd dňa 07. 04. 2008 v zmysle § 45

ods. 1 EP vydal poverenie číslo: X. na vykonanie exekúcie proti povinnému (č. l. 8). Následne

2

uznesením č. k. -30 zo dňa 27. 08. 2012 súd exekúciu podľa § 57 ods. 2 EP

zastavil, návrh vedľajšieho účastníka na odklad exekúcie zamietol a vo vzťahu k náhrade trov

konania, resp. exekúcie vyslovil, že túto povinnému, vedľajšiemu účastníkovi, ani súdnemu

exekútorovi nepriznáva.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodcovský rozsudok,

ktorý je v danej veci exekučným titulom, je materiálne nevykonateľným z dôvodu nedostatku

právomoci rozhodcovského súdu. Nadväzne na to rozhodcovská doložka, na základe ktorej

bola založená príslušnosť rozhodcovského súdu a ktorá je súčasťou spotrebiteľskej -

formulárovej zmluvy, je neprijateľnou podmienkou, a teda v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka (ďalej len „OZ“) a článku 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS neplatná.

Vzhľadom na zastavenie exekúcie, súd prvého stupňa zamietol návrh vedľajšieho účastníka

na odklad exekúcie z dôvodu, že rozhodovanie o ňom sa mu javilo ako nadbytočné

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal odvolanie oprávnený a z dôvodu, že

napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník, pričom sudca nemienil odvolaniu vyhovieť

(č. l. 58), bolo odvolanie podľa vety prvá a druhá

(ďalej len „“) predložené Krajskému súdu v Žiline ako súdu odvolaciemu. Tento

prejednajúc vec podľa , bez nariadenia pojednávania podľa

, svojím uznesením č. k. -60 zo dňa 22. 08. 2013, odvolaním napadnuté

rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku o zastavení exekúcie, nepriznaní náhrady trov

konania povinnému a o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi, podľa § 219

ods. 1 ako vecne správne potvrdil. Súčasne zamietol návrh oprávneného na prerušenie

konania podľa a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu

dvoru Európskej únie. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého uznesenia, a to tak

vo vzťahu k jeho skutkovým zisteniam, vyhodnoteniu dôkazov i právnemu posúdeniu veci.

Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa zastal názor, že aj v priebehu exekučného

konania (nielen pred udelením poverenia) je exekučný súd oprávnený skúmať exekučný titul,

v tomto prípade rozhodcovský rozsudok, a to z hľadísk uvedených v

Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), a teda zisťovať, či rozhodcovský rozsudok

netrpí nedostatkami uvedenými v § 40 písm. a/ alebo b/ citovaného zákona, alebo či

3

nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,

právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pritom účinkami takéhoto rozsudku nie

je v zmysle ZoRK v spojení s viazaný. Súd z úradnej povinnosti prihliada

na neplatnosť rozhodcovského rozsudku, preto aj exekučný súd v exekučnom konaní skúma

nekalé podmienky, a to aj v prípade, ak spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského

rozsudku nepodal. Za správny preto odvolací súd vyhodnotil postup prvostupňového súdu,

keď i napriek tomu, že vo veci bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie, skúmal, či

neexistujú dôvody pre jej zastavenie.

V súvislosti s ďalšími dôvodmi odvolania (právo na spravodlivé súdne konanie, súdnu

ochranu, rovnosť zbraní) odvolací súd uviedol, že v danom prípade sa nejedná

o preskúmavanie existencie záväzku medzi oprávneným a povinným, ale v exekučnom

konaní sa len posudzuje, či predložený exekučný titul spĺňa všetky náležitosti pre jeho

vykonateľnosť. Odvolací súd mal za to, že takýmto postupom sa oprávnenému neznemožňuje

právo na súdnu ochranu, resp. realizovať jeho práva pred súdom. Odvolací súd sa tiež

stotožnil so závermi prvostupňového súdu v tom, že zmluva medzi oprávneným a povinným

má charakter zmluvy spotrebiteľskej, a preto sa na vzniknutý zmluvný právny vzťah aplikujú

spotrebiteľské právne normy. Z tohto pohľadu nie je významné, či na uvedený právny vzťah

by sa vzťahoval zákon o spotrebiteľských úveroch, pretože ako vyplynulo z uzatvorenej

zmluvy o úvere (označená ako zmluva v zmysle a nasl. ),

nespôsobuje vylúčenie noriem určených na ochranu spotrebiteľa ( ). Ak sa

obsah zmluvy má riadiť ustanoveniami , je nepochybné, že už

samotné dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Rozhodcovská doložka obsiahnutá v úverovej zmluve spĺňa všetky podmienky tak, aby bola

z pohľadu ust. , , ako aj z pohľadu Smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako

nekalá. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd ustálil v tom, že

faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa budú prípadné spory riešiť, je v tomto prípade

veriteľ, čiže oprávnený v tomto konaní, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky

vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky

je neprijateľnou podmienkou, ktorá je neplatná. Predložený rozhodcovský rozsudok,

vzhľadom na absenciu právomocí rozhodcovského súdu v danej veci konať, nie je možné

považovať za spôsobilý exekučný titul. Odvolací súd ďalej uviedol, že skúmaním platnosti

rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú

4

vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce

zo zákona, a to z § 44 ods. 2 EP, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je

v rozpore so zákonom.

Ako súvisiace s odvolaním napadnutým výrokom o zastavení exekúcie odvolací súd

preskúmal aj výroky napadnutého uznesenia o nepriznaní náhrady trov konania povinnému

a o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi a ako vecne správne ich potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa

s použitím a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal, pretože oprávnený úspech v odvolacom konaní nemal a ostatní účastníci si

žiadne trovy neuplatnili.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 10. 2013.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného

na prerušenie konania podal oprávnený odvolanie (č. l. 111 - 112), argumentujúc, že súd mu

svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom ( v spojení

s - správne malo znieť „písm. f/“), ďalej že napadnuté

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ),

keď súd nesprávne interpretoval a aplikoval ust. a

Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojení s ust. § 36 ods. 5 EP, súčasne že napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Namietol, že Krajský súd v Žiline

ho nesprávne poučil o nemožnosti napadnúť výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

odvolaním. Má za to, že za týchto okolností je napadnuté rozhodnutie svojvoľné, arbitrárne,

porušujúce jeho ústavné právo vyplývajúce z článku 46 ods. 1 ,

ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Na základe uvedeného oprávnený navrhol uznesenie odvolacieho súdu v označenom rozsahu

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcej časti podal oprávnený (ďalej

tiež ako „dovolateľ“) aj dovolanie, argumentujúc tým, že:

a/ súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci ( v spojení

s ),

5

b/ v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo ( v spojení s

písm. d/ ),

c/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 241 ods. 2

písm. a/ v spojení s ),

d/ vo veci konajúce súdy svojím postupom odňali oprávnenému možnosť konať pred súdom

( v spojení s ),

e/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ).

Dovolateľ svoju argumentáciu v dovolaní podrobne a rozsiahlo rozvinul (č. l. 68 - 81,

88 - 101). Na základe tvrdení uvedených v dovolaní dovolaciemu súdu navrhol, aby

dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil

a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Súčasne navrhol konanie prerušiť podľa

a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe Zmluvy

o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval

v podanom dovolaní. Navrhol tiež, aby dovolací súd postupoval podľa

a rozhodol o odložení vykonateľnosti uznesenia odvolacieho súdu. Dovolateľ si zároveň

uplatnil náhradu trov dovolacieho konania.

Povinný ani súdny exekútor sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrili.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež ako „Najvyšší súd SR“ alebo

„najvyšší súd“) skúmal najskôr, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže

konať o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline v časti jeho výroku

o zamietnutí návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa .

Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol

účastníkom konania už v mnohých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred Najvyšším súdom SR, v ktorých tak ako aj v tomto prípade, podal odvolanie proti

rozhodnutiam odvolacích súdov, ktorými zamietli jeho návrhy na prerušenie konania.

Najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach zastavil (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR sp. zn. z 09. 07. 2013, sp. zn. zo 06. 08. 2013, sp. zn.

6

z 22. 08. 2013, sp. zn. z 11. 09. 2013, sp. zn.

z 13. 08. 2013, sp. zn. z 31. 10. 2013, sp. zn. z 30. 12. 2013,

sp. zn. z 31. 01. 2014 a ďalšie), zdôrazniac skutočnosť, že odvolaním

možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa a Najvyšší súd SR na rozhodnutie

o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9

ods. 1 a 2 a a ). Najvyšší súd SR na uvedené rozhodnutia

v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa s právnymi závermi v nich

vyjadrenými stotožňuje v celom rozsahu.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu SR

na prejednanie odvolania oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho v časti výroku,

ktorým zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania, zastavil (§ 103 a 104 ods. 1 O. s.

p.).

II. Najvyšší súd SR ďalej ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline podal oprávnený včas, zastúpený

v dovolacom konaní v súlade s vetou druhou , skúmal, či je dôvodný jeho

návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa .

Aj k tomuto návrhu oprávneného sa Najvyšší súd SR vyjadril vo viacerých iných,

skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval

v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad najvyšší súd uvádza rozhodnutia sp. zn.

a , obidve zo dňa 30. 09. 2012, sp. zn.

a , obidve zo dňa 31. 10. 2013, na ktoré najvyšší súd v podrobnostiach

poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej

veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie síce má právomoc vydať

rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti

a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie, pokiaľ ale

procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1

písm. c/ , má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod

pre prerušenie konania.

V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína

aj Smernica 93/13/EHS, z určujúceho hľadiska však zo strany súdov nižších stupňov išlo

7

o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (

a Exekučného poriadku). S poukazom na uvedené dovolací súd návrh oprávneného

na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

III. V ďalšom Najvyšší súd SR bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a . Dovolateľom napadnuté uznesenie však

nevykazuje znaky žiadneho z nich, preto dovolanie oprávneného podľa § 239 ods. 1 a 2

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len

vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

. Oprávnený procesné vady konania v zmysle , a netvrdil

a existencia týchto vád v dovolacom konaní najavo nevyšla, preto prípustnosť jeho dovolania

nevyplýva ani z týchto ustanovení .

Najvyšší súd opäť pripomína, že k obsahovo rovnakým námietkam oprávneného,

z ktorých vyvodzuje prípustnosť a opodstatnenosť svojho dovolania podaného

v preskúmavanej veci, sa vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych

veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako

príklad uvádza najvyšší súd už skôr spomenuté rozhodnutia sp. zn.

a , obidve zo dňa 30. 09. 2012, sp. zn. a ,

obidve zo dňa 31. 10. 2013, na ktoré najvyšší súd v podrobnostiach poukazuje s tým,

že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach (ako aj v ďalších rozhodnutiach

iných senátov obchodnoprávneho, aj občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu

zverejnených na webovom sídle Najvyššieho súdu SR v kategórii „Rozhodnutia“), sú plne

opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku Najvyšší súd SR konštatoval, že:

8

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná len vtedy, ak súd rozhodol o veci, o ktorej nemal rozhodnúť. Rozhodovanie

súdov v exekučných veciach však vyplýva priamo zo zákona (viď napr. ust. § 29, § 38

ods. 3 a § 44 ods. 1 EP),

2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v

(viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 01. 02. 2012 a tiež

rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 13. 06.

2012),

3. ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania

– nebol podaný návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu;

v danom prípade však návrh na vykonanie exekúcie podaný bol,

4. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 EP), vychádza z tvrdení oprávneného

v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva dokazovanie

(ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ust. až ), lebo je

postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami

vyplývajúcimi zo spisu,

5. rovnako nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie exekúcie

pripojený exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal

na pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne, teda aj

bez nariadenia pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného,

môže exekučný súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky

(vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších štádiách exekučného konania,

6. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon

rozhodnutia a oprávnenému neznemožňuje možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ). Pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej

zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

9

Právne závery uvedené pod bodmi 1 až 6 zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej

veci. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská

doložka – z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná podmienka

spotrebiteľskej zmluvy ( ), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská

doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský

rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

Dovolací súd osobitne k námietke oprávneného, že súdy oboch stupňov (tak

prvostupňový, ako aj súd odvolací) nevytýčili vo veci ústne pojednávanie, aj keď podľa

zákona tak boli povinné urobiť, poukazuje na skutočnosť, na ktorú správne poukázal aj

samotný oprávnený, a to, že účinným od 09. 08. 2012, bol

novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý ustanovenie §-u 57 EP doplnil o odsek 5, v zmysle

ktorého súd nariadi pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Dovolateľ

namietal, že súd prvého stupňa v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne

ju zastavil, preto mal postupovať podľa uvedeného ustanovenia. Tvrdenie dovolateľa však nie

je dôvodné. I keď exekučný súd v danom prípade exekúciu zastavil, a to uznesením zo dňa

27. 08. 2012, rozhodol tak postupom podľa § 57 ods. 2 EP, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/

EP, preto pojednávanie nebol povinný nariaďovať. Pokiaľ ide o postup odvolacieho súdu,

tento postupoval v súlade s ust. , keď o odvolaní oprávneného rozhodol

tiež bez nariadenia pojednávania. V danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie v zmysle a rovnako nebol splnený ani jeden

z ďalších dvoch dôvodov (podľa písm. b/ a c/ ), pre ktoré predseda senátu odvolacieho

súdu musí vždy nariadiť pojednávanie. Z uvedeného dôvodu bolo nariadenie pojednávania

na úvahe odvolacieho súdu.

Dovolací súd ďalej dodáva, že súdy oprávnenému neodňali možnosť konať

pred súdom ani tým, že mu neumožnili viesť kontradiktórne konanie, keďže vzhľadom

na predložené listinné dôkazy postačuje, ak sú rozhodujúce skutočnosti osvedčené

okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín a príloh.

Vo vzťahu k dovolateľom vytýkanému dovolaciemu dôvodu podľa § 241 ods. 2

písm. b/ (tzv. relatívny dovolací dôvod) a podľa ,

dovolací súd uvádza, že dovolateľom namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových

zistení súdov, vrátane nepreskúmateľnosti ich rozhodnutí (R 111/1998 a tiež III. ÚS

10

551/2012) a nesprávnosť právneho posúdenia, na ktorých tieto rozhodnutia spočívajú

(R 54/2012), nie sú vady konania v zmysle a prípustnosť dovolania preto

nezakladajú.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže v danom prípade dovolanie

oprávneného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa prípustné a vady

uvedené v , , a (ani žiadne iné procesné vady v zmysle citovaného

ustanovenia) zistené neboli, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, dovolanie

oprávneného podľa veta prvá v spojení s ,

ako neprípustné odmietol, a to bez toho, aby sa zaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska

jeho vecnej správnosti.

IV. Oprávnený z procesného hľadiska zavinil, že konanie o jeho odvolaní muselo byť

zastavené, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy tohto konania povinnému (§ 224 ods. 1

v spojení s ). V konaní o jeho dovolaní vzniklo procesne

úspešnému povinnému právo na náhradu trov konania proti oprávnenému, ktorý úspech

v dovolacom konaní nemal ( veta prvá v spojení s

a ). Najvyšší súd SR však povinnému náhradu trov týchto konaní

nepriznal, pretože mu v odvolacom, ani dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, 30. januára 2015

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.