Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
6ab/395456.997c48.pdf
PDF · 173.77 KB
No categories available
2ECdo/123/2014
Najvyšší súd 2 ECdo 123/2014
Slovenskej republiky 2 CoE 88/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B.,
zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti povinnej K. H., bývajúcej v Č.,
o vymoženie 766,78 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn.
4 Er 654/2008, o dovolaní a odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach
zo 6. februára 2014 sp. zn. 15 CoE 223/2012, takto
rozhodol:
Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 6. februára 2014
sp. zn. 15 CoE 223/2012 z a s t a v u j e .
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 6. februára 2014 sp. zn.
15 CoE 223/2012 o d m i e t a .
Povinnej náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Rožňava poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe
rozhodcovského rozsudku z 22. júla 2008 sp. zn. S. Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý
zriadila S. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).
Uznesením z 11. mája 2012 č. k. 4 Er 654/2008-28 Okresný súd Rožňava exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Trovy exekúcie súdnemu exekútorovi a účastníkom ich
náhradu nepriznal. Z predloženého spisového materiálu mal súd prvého stupňa za preukázané,
že oprávnená a povinná uzavreli zmluvu o úvere, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú
zmluvu. Súčasťou zmluvy o úvere je rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej všetky spory
budú riešené buď pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom, pričom výber
konkrétneho rozhodcovského súdu bude na tej zmluvnej strane, ktorá podá žalobu. Súd
prvého stupňa v tomto prípade nemal pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 17. Zmluvy
o úvere je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, čo má
za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania. Na záver preto
uviedol, že keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je
založená na absolútne neplatnom právnom úkone, súd prvého stupňa po preskúmaní
exekučného titulu dospel k záveru, že je vydaný v rozpore so zákonom, preto predmetnú
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 200
ods. 1, 2 Exekučného poriadku.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Košiciach uznesením zo 6. februára 2014
sp. zn. 15 CoE 223/2012 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Návrh oprávnenej
na prerušenie konania zamietol. Účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd návrhy oprávnenej na prerušenie konania zamietol s odôvodnením, že
v predmetnom konaní nenastal žiadny z dôvodov uvedených v § 109 ods. 1 písm. b/ a c/
O.s.p. pre prerušenie konania podľa osobitného zákona a nie je potrebné obrátiť sa
s navrhovanými predbežnými otázkami oprávnenej na Súdny dvor Európskej únie. Ďalej
uviedol, že sa stotožnil s posúdením rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky,
nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že
spotrebiteľovi, teda povinnej, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom v prípade, ak oprávnená podá žalobu na rozhodcovský súd. Odvolací súd
odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky rovnako ako súd prvého stupňa tým, že si ju
povinná osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami, mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolala
oprávnená ako prvá. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len
doplnil, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu
na konanie a rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky,
nemôže byť exekučným titulom, pretože ide o nulitný právny akt. Odvolací súd preto
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená odvolanie (vo výroku
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania), ktorým žiadala napadnuté rozhodnutie
v označenom rozsahu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená aj dovolaním. Navrhla, aby
dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej navrhla odložiť vykonateľnosť
napadnutého uznesenia a konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu
dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť
prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Následne v dovolaní
uviedla, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., keď súd rozhodol
nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.); v tej istej veci sa už právoplatne
rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.); sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.); súd jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom
(§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ďalej uviedla, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a tiež aj to, že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde
pod sp. zn. 2 Cdo 17/2013, 2 Cdo 83/2013, 2 ECdo 20/2013, 2 CoE 28/2013,
2 ECdo 114/2013, 2 CoE 46/2013, 2 ECdo 178/2013, 2 ECdo 225/2013, 2 CoE 68/2013,
2 ECdo 313/2013, 2 CoE 115/2013, 2 ECdo 26/2014, 2 CoE 122/2014, 2 ECdo 27/2014,
2 CoE 26/2014, 2 ECdo 57/2014, 2 CoE 41/2014, 2 ECdo 74/2014, 2 CoE 54/2014,
2 ECdo 76/2014, 2 CoE 67/2014, 2 ECdo 122/2014, 2 CoE 87/2014, 2 ECdo 161/2014,
2 CoE 113/2014, 2 ECdo 178/2014, 2 CoE 126/2014, 1 ECdo 209/2013, 1 CoE 59/2013,
4 ECdo 274/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 200/2014, 4 CoE 90/2014,
5 ECdo 238/2013, 6 ECdo 75/2013, 6 CoE 76/2013, 7 ECdo 75/2014, 7 CoE 42/2014,
7 ECdo 148/2014, 7 CoE 93/2014, 8 ECdo 145/2014, 8 CoE 82/2014, 8 ECdo 160/2014,
8 CoE 90/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto
konaniach (a to tak vo vzťahu k návrhu na prerušenie dovolacieho konania, ako aj
k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b
ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. februára 2015
JUDr. Viera Petríková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová