Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b02/395449.996ba3.pdf
PDF · 174.22 KB
No categories available
2ECdo/129/2014
Najvyšší súd 2 ECdo 129/2014
Slovenskej republiky 2 CoE 90/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B.,
zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti povinnej R. A., bývajúcej v M.,
o vymoženie 336,60 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Senica pod sp. zn.
3 Er 500/2009, o dovolaní a odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu
v Trnave z 29. januára 2014 sp. zn. 11 CoE 247/2013, takto
rozhodol:
Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 29. januára 2014
sp. zn. 11 CoE 247/2013 z a s t a v u j e .
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 29. januára 2014 sp. zn.
11 CoE 247/2013 o d m i e t a .
Povinnej náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Senica poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe
rozhodcovského rozsudku z 11. mája 2009 sp. zn. S. Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý
zriadila S. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).
Uznesením z 3. septembra 2012 č. k. 3 Er 500/2009-14 Okresný súd Senica exekučné
konanie zastavil. Oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi
Krutému náhradu trov exekúcie v sume 40 € do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto uznesenia. Z predloženého spisového materiálu mal súd prvého stupňa za preukázané,
že oprávnená a povinná uzavreli zmluvu o úvere. Súčasťou zmluvy o úvere sú Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 17. upravujú rozhodcovskú doložku, v zmysle
ktorej všetky spory budú riešené buď pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným
súdom, pričom výber konkrétneho rozhodcovského súdu bude na tej zmluvnej strane, ktorá
podá žalobu. Súd prvého stupňa uviedol, že dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke,
tak ako je formulovaná v zmluvných podmienkach je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnená podá žalobu
na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu
§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby
predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. Na záver preto uviedol, že
keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená
na absolútne neplatnom právnom úkone, súd prvého stupňa po preskúmaní exekučného titulu
dospel k záveru, že je vydaný v rozpore so zákonom, preto exekučné konanie zastavil.
O trovách exekúcie rozhodol podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 203
ods. 1 Exekučného poriadku.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trnave uznesením z 29. januára 2014 sp. zn.
11 CoE 247/2013 návrhy oprávnenej na prerušenie konania a predloženie predbežných otázok
Súdnemu dvoru Európskej únie a Ústavnému súdu Slovenskej republiky zamietol. Napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Povinnej ani súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania. Odvolací súd návrhy oprávnenej na prerušenie konania zamietol
s odôvodnením, že v predmetnom konaní nenastal žiadny z dôvodov uvedených v § 109
ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. pre prerušenie konania podľa osobitného zákona a nie je potrebné
obrátiť sa s navrhovanými predbežnými otázkami oprávnenej na Súdny dvor Európskej únie.
Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v rozhodnom
znení, zo zákona považovanú za neplatnú podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Poznamenal, že ak dôsledkom uplatnenia takejto podmienky bolo práve prejednanie a tiež
rozhodnutie sporu účastníkov úverovej zmluvy v rozhodcovskom konaní a vydanie v ňom
i rozhodcovského rozsudku tvoriaceho podklad exekúcie, šlo o prípad nemožnosti
akceptovania takéhoto rozhodnutia a teda i pokračovania exekúcie na jeho základe. Odvolací
súd na záver uviedol, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak v prejednávanej veci
exekúciu zastavil, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 251 ods. 4 a § 219
ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 251 ods. 4, § 224
ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená odvolanie (vo výroku
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania), ktorým žiadala napadnuté rozhodnutie
v označenom rozsahu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená aj dovolaním. Navrhla, aby
dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej navrhla odložiť vykonateľnosť
napadnutého uznesenia a konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu
dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť
prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Následne v dovolaní
uviedla, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., keď súd rozhodol
nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.); v tej istej veci sa už právoplatne
rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.); sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.); súd jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom
(§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ďalej uviedla, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a tiež aj to, že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde
pod sp. zn. 2 Cdo 17/2013, 2 Cdo 83/2013, 2 ECdo 20/2013, 2 CoE 28/2013,
2 ECdo 114/2013, 2 CoE 46/2013, 2 ECdo 178/2013, 2 ECdo 225/2013, 2 CoE 68/2013,
2 ECdo 313/2013, 2 CoE 115/2013, 2 ECdo 26/2014, 2 CoE 122/2014, 2 ECdo 27/2014,
2 CoE 26/2014, 2 ECdo 57/2014, 2 CoE 41/2014, 2 ECdo 74/2014, 2 CoE 54/2014,
2 ECdo 76/2014, 2 CoE 67/2014, 2 ECdo 122/2014, 2 CoE 87/2014, 2 ECdo 161/2014,
2 CoE 113/2014, 2 ECdo 178/2014, 2 CoE 126/2014, 1 ECdo 209/2013, 1 CoE 59/2013,
4 ECdo 274/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 200/2014, 4 CoE 90/2014,
5 ECdo 238/2013, 6 ECdo 75/2013, 6 CoE 76/2013, 7 ECdo 75/2014, 7 CoE 42/2014,
7 ECdo 148/2014, 7 CoE 93/2014, 8 ECdo 145/2014, 8 CoE 82/2014, 8 ECdo 160/2014,
8 CoE 90/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto
konaniach (a to tak vo vzťahu k návrhu na prerušenie dovolacieho konania, ako aj
k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b
ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. februára 2015
JUDr. Viera Petríková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová