Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/637/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J. B., bytom B.,

zastúpeného JUDr. R. A., advokátom, so sídlom v B., proti odporcom 1/ J. P., bytom V.,

zastúpenej spoločnosťou K., so sídlom v B., 2/ Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej

republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné námestie č. 13, 3/ Národnej rade Slovenskej

republiky, so sídlom v Bratislave, Námestie Alexandra Dubčeka č. 1, o ochranu osobnosti,

vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica, pod sp. zn. , na dovolanie

odporkyne 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. septembra 2014, sp. zn.

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 3. septembra 2014 sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica

z 18. mája 2012 č. k. -306 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica čiastočným rozsudkom z 18. mája 2012 č. k.

-306 rozhodol tak, ţe časť prednesu odporkyne 1/ 15. októbra 2009

na 41. schôdzi NR SR, v ktorej ako ministerka spravodlivosti SR povedala : „Iniciatíva Päť

viet dala krídla sudcom, ktorí si neplnia svoje povinnosti. Je tam napríklad podpis dôchodcu

Š. z Krajského súdu v Banskej Bystrici. Tento pán sudca dostal v roku 1999 jeden

z najväčších prípadov podvodov na dani. Štát mal prísť podľa obţaloby o pribliţne 150

miliónov korún. V tom čase to bolo, a aj dnes to je obrovská suma peňazí. Pred súd sa malo

posadiť na lavicu šesť obţalovaných. Títo pred súdom nikdy nestáli. Pán Š. odišiel v roku

2007 do dôchodku. Prípad má odvtedy na stole sudca J. B., známy to kritik pomerov

v justícii, verný pisateľ do médií. Avšak pán B. sa stále nemá do pojednávania. Nemá

čas, musí riešiť svoju kampaň a pritom vie, ţe ak by ho začali stíhať za prieťahy, ohlási sa, ţe

2

on je obeť totality. Ale prípad preverujem vďaka denníku S. a nezľaknem sa, lebo šiesti

obţalovaní si uţívajú spokojne slobodu uţ desať rokov. Ale hlavne, ţe ich sudcovia sa cítia

ohrození na slobode slova. Ja sa verejne pýtam: koľko zoberie sudca za megapodvod, aby ho

nevytýčil a nepojednával? Nikoho neupodozrievam, ale toto nie je v poriadku. Toto sú u mňa

sudcovia, ktorí nahrávajú zločincom. Takýchto sudcov sa idete váţené poslankyne a váţení

poslanci zastávať? Ste za to, aby sudca mohol nepojednávať megapodvod za 150 miliónov

korún 8 rokov? A pritom pán L. sudcom vytvoril tie najlepšie podmienky, aspoň podľa jeho

vyhlásení ... Ale Päť viet a angaţovanie politikov dalo takýmto sudcom krídla. Nemusia

pojednávať, veď stačí podpísať Päť viet a ste martýr.“ je neoprávneným zásahom do práva na

ochranu osobnosti navrhovateľa. Súd za kritiku povaţoval tvrdenia odporkyne 1/ : „Je tam

napríklad podpis dôchodcu Š. z Krajského súdu v Banskej Bystrici. Tento pán sudca dostal

v roku 1999 jeden z najväčších prípadov podvodov na dani. Štát mal prísť podľa obţaloby

o pribliţne 150 miliónov korún. V tom čase to bolo, a aj dnes to je obrovská suma peňazí.

Pred súd sa malo posadiť na lavicu šesť obţalovaných. Títo pred súdom nikdy nestáli. Pán Š.

odišiel v roku 2007 do dôchodku. Prípad má odvtedy na stole sudca J. B., známy to kritik

pomerov v justícii, verný pisateľ do médií.“ Zvyšok prejavu odporkyne 1/ povaţoval za

hodnotiaci úsudok, ktorý v súvislosti s uvedenými faktami a dôvodmi prejavu odporkyne 1/

na 41. schôdzi sám osebe nebol takým závaţným zásahom v rámci výkonu práva kritiky

odporkyne 1/ do osobnostných práv navrhovateľa, pokiaľ by sa nevyskytla rečnícka otázka

„koľko zoberie sudca za megapodvod, aby ho nevytýčil a nepojednával?“ a veta „Toto sú

u mňa sudcovia, ktorí nahrávajú zločincom.“. Prednes týchto dvoch viet vzápätí po

predchádzajúcich faktoch (o konkrétnej trestnej veci) spolu s nasledujúcimi vetami „Takýchto

sudcov sa idete váţené poslankyne a váţení poslanci zastávať? Ste za to, aby sudca mohol

nepojednávať megapodvod za 150 miliónov korún 8 rokov?“ zjavne podsúvali verejnosti

názor, ţe navrhovateľ v súvislosti s nečinnosťou v tejto trestnej veci vysokej závaţnosti niečo

za takúto nečinnosť zoberie a nekonaním nahráva zločinu. Odporkyňa 1/ svojím vyjadrením

naznačila, ţe navrhovateľ je osobou, ktorá sa môţe dopúšťať trestnej činnosti bez toho, ţe by

jeho vina bola preukázaná zákonným spôsobom. Závaţnosť takéhoto vyjadrenia odporkyňou

1/ umocňuje, ţe ho predniesla ako ministerka spravodlivosti vo vzťahu k dlhoročnému

sudcovi, ktorý vykonával funkciu sudcu od okresného sudcu aţ po najvyššiu sudcovskú

funkciu v štáte – sudcu ústavného súdu. Účelom tohto prednesu bolo navrhovateľa zneváţiť,

ba aţ kriminalizovať. Túto časť prednesu povaţoval súd za exces a to nielen obsahom, ale aj

mierou expresivity pouţitých výrazov vo vzťahu k tvrdenému cieľu kritiky zo strany

odporkyne 1/. Uvedené vety povaţoval súd za vyjadrenie hodnotiaceho úsudku odporkyne 1/

3

bez pravdivého skutkového základu podaného takými formuláciami a výrazmi, ţe vo vzťahu

k osobe navrhovateľa pôsobia silne difamujúco. Ak nie sú podklady kritiky pravdivé a ak je

hodnotiaci úsudok difamujúci, nemoţno povaţovať kritiku za oprávnenú. Prejav

odporkyne 1/ nebol podľa názoru súdu vecnou kritikou, ale bol motivovaný predovšetkým

poškodením práv navrhovateľa pre kritiku vedenia justície navrhovateľom.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadli odvolaním odporkyňa 1/ a odporca 2/.

Odporkyňa 1/ namietala, ţe vo veci rozhodol vylúčený sudca. Nesprávne právne posúdil

zásadnú otázku a to kolíziu dvoch základných práv a to práva na slobodu prejavu s právom

na rešpektovanie súkromia vrátane práva na ochranu osobnosti. Súd prvého stupňa sa

nevyporiadal s judikatúrou ESĽP, na ktorú bol povinný prihliadať. Odporca 2/ v odvolaní

namietal, ţe súd navrhovateľovi prisúdil niečo iné neţ čoho sa domáhal v návrhu.

Neakceptoval doslovne ţalobný petit a písomné vyhotovenie rozsudku sa nezhoduje

s výrokom súdu zachyteným v zápisnici o pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený.

Taktieţ namietal, ţe vec rozhodovala vylúčená sudkyňa, ktoré námietky sú zaloţené

na vyjadrení sudkyne zo 16. júna 2010. Namietal tieţ, ţe súd rozhodoval bez toho, aby mal

ustálený okruh účastníkov konania na strane odporcov a rozhodol vo veci, kde ako účastník

konania vystupoval taký účastník, ktorý nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 3. septembra 2014 sp. zn.

čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Zároveň opravil

odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 18. mája 2012 č. k. 9 C 117/2011-

306 tak, ţe na strane 9 prvá veta štvrtého odseku odôvodnenia v znení : Ţalobca

nespochybnil, ţe v konkrétnej trestnej veci, ktorá mu bola pridelená po predchádzajúcom

sudcovi pri nástupe na Krajský súd v Banskej Bystrici v januári 2007 do zasadnutia

41. schôdze Národnej rady SR nekonal, nahrádza textom : Ţalobca nespochybnil, ţe

v konkrétnej trestnej veci, ktorá mu bola pridelená po predchádzajúcom sudcovi pri nástupe

na Krajský súd v Banskej Bystrici v januári 2007 do zasadnutia 41. schôdze Národnej rady

SR nekonal bez prieťahov – avšak bez svojho zavinenia – čo konštatoval aj odvolací

disciplinárny senát v rozhodnutí sp. zn. z 31.10.2011. V konaní

Krajského súdu v Banskej Bystrici o tom, ktorí zo sudcov Okresného súdu Banská Bystrica sú

vzhľadom na pomer k navrhovateľovi vylúčení z prejednávania rozhodovania veci,

rozhodoval senát krajského súdu v zloţení JUDr. Zita Nagypálová, JUDr. Danica Kočičková

a JUDr. Jarmila Badíková. V rovnakom zloţení rozhodol senát krajského súdu o vrátení veci

Okresnému súdu Banská Bystrica bez rozhodnutia prípisom z 23. júna 2010 vychádzajúc

z , podľa ktorého na opakované oznámenie tých istých skutočností súd

neprihliadne, ak o nich nadriadený súd rozhodol. I napriek doplneným dôvodom, od ktorých

sudkyňa JUDr. Jarmila Jánošová odvodzuje svoju zaujatosť v prípise zo 16. júna 2010,

nedospel odvolací súd k názoru, ţe vo veci rozhodol vylúčený sudca. JUDr. Jarmila Jánošová

doplnila dôvody, ktoré vzhľadom na skoršie rozhodnutie krajského súdu sp. zn.

by mohli vzbudzovať pochybnosti o jej nezaujatosti, ale v prípise netvrdila,

ţe vzťah vytvorený k navrhovateľovi na základe stretávania sa na rehabilitácii sudcov, či

skutočnosť, ţe s manţelkou navrhovateľa úzko spolupracovala ako členka Národnej asociácie

sudkýň Slovenska alebo, ţe si s nimi tyká, jej bráni nezaujato vo veci konať a rozhodnúť. Aj

pri oznámení sudcu o skutočnostiach, pre ktoré mohol (mal) byť vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci je potrebné vychádzať zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov. Pri

zohľadnení tzv. teórie zdania uplatňovanej v judikatúre ESĽP moţno vylúčiť sudcu

z prejednávania a rozhodovania veci len v prípade, keď je celkom zjavné, ţe jeho vzťah

k danej veci, k účastníkom konania alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu,

ţe napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne.

Nesúhlasil s názorom odporcov, ţe sudkyňa JUDr. Jarmila Jánošová neprešla testom

nestrannosti. Spôsob konania vo veci nepoukazuje na záver, ţe by sudkyňa konala

jednostranne v prospech jedného a v neprospech druhého účastníka. Vznesenú námietku

zaujatosti voči sudkyni JUDr. Jarmile Jánošovej povaţoval v odvolacom konaní za účelovú,

vznesenú pre prípad, ţe by iné vecné argumenty proti rozhodnutiu okresného súdu neobstáli.

K tomuto záveru dospel na tom základe, ţe sudkyňa JUDr. Jarmila Jánošová dala príleţitosť

odporcom vzniesť námietku zaujatosti voči jej osobe z dôvodov uvedených v prípise

adresovanom Krajskému súdu v Banskej Bystrici 16. júna 2010. Napriek výslovnej výzve, či

osobu sudkyne Jánošovej odporcovia 1/ a 2/ namietajú z dôvodov, ktoré uplatnili teraz

v odvolaniach, odporcovia 1/ a 2/ námietku zaujatosti proti sudkyni JUDr. Jarmile Jánošovej

nevzniesli. Z (ne)konania odporcov 1/ a 2/ je moţné usúdiť, ţe do rozhodnutia vo veci samej

sa v ich očiach sudkyňa JUDr. Jarmila Jánošová javila objektívne ako nestranná. Tvrdenie

odporkyne 1/, ţe sudkyňa opomenula splniť si povinnosť podľa

povaţoval za nepravdivé. Poukázal na to, ţe sudkyňa oboznámila na pojednávaní prítomných,

ţe v súčasnom štádiu konania nevidí ţiadne právne významné skutkové tvrdenia účastníkov,

ktoré by zostali sporné. Za vadu konania nepovaţoval ani odlišné znenie výroku rozhodnutia

v návrhu na začatie konania. Súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak pouţitím iných slov

vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa navrhovateľ

domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným

návrhom navrhovateľa na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Za vadu konania

nepovaţoval ani skutočnosť, ţe okresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkom skôr, neţ jeho

skoršie rozhodnutie o zastavení konania voči odporkyni 3/ nadobudlo právoplatnosť.

V čiastočnom rozsudku okresný súd neriešil pasívnu legitimáciu odporcu 2/. V čiastočnom

rozsudku okresný súd výslovne uviedol, ţe posudzoval iba námietku odporkyne 1/

o nedostatku pasívnej legitimácie na jej strane a hodnotil iba to, či odporkyňou 1/ prednesené

výroky boli jej osobným prejavom alebo prednášala oficiálne stanovisko ministerstva

spravodlivosti ako ministerka spravodlivosti. Tým, ţe okresný súd určil, ţe časť prednesu

odporkyne 1/ ako fyzickej osoby je neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti

navrhovateľa, nerozhodol zároveň o tom, ţe zodpovednosť za porušenie práva na ochranu

osobnosti znáša odporca 2/. Prejav predniesla odporkyňa 1/ ako fyzická osoba vo svojom

mene, nie ako podpredsedníčka vlády a zároveň ministerka spravodlivosti Slovenskej

republiky k návrhu na vyslovenie nedôvery jej osobe. Nejednalo sa o oficiálne stanovisko

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Navrhovateľ bol v čase prednesenia prejavu

odporkyňou 1/ sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici a verejne známou osobou

z dôvodu, ţe pred návratom na Krajský súd v Banskej Bystrici bol sudcom Ústavného súdu

Slovenskej republiky ako aj z dôvodu, ţe svoje kritické názory voči vedeniu slovenskej

justície v predchádzajúcom období verejne prostredníctvom médií prezentoval. Časť prednesu

odporkyne 1/ súd povaţoval za skutkové tvrdenia, ktorých pravdivosť v konaní nebola sporná

a časť (zvyšok) povaţoval za hodnotiaci úsudok, ktorý sám osebe nebol závaţným zásahom

v rámci výkonu práva kritiky odporkyne 1/, pokiaľ by sa v prejave nevyskytla rečnícka otázka

„koľko zoberie sudca za megapodvod, aby ho nevytýčil a nepojednával?“ a veta „Toto sú

u mňa sudcovia, ktorí nahrávajú zločincom.“. Práve tieto dve vety uvedené po faktoch

o konkrétnej trestnej veci a sudcoch, ktorým bola táto vec pridelená na vybavenie, v spojení

s vetami „Takýchto sudcov sa idete váţené poslankyne a váţení poslanci zastávať? Ste za to,

aby sudca mohol nepojednávať megapodvod za 150 miliónov korún 8 rokov?“ povaţoval

okresný súd za hodnotiaci úsudok odporkyne 1/ bez pravdivého skutkového základu.

V konaní nebolo preukázané, ţe by navrhovateľ vo veci identifikovanej účastníkmi v tomto

konaní úmyselne nekonal, aby nahrával zločincom a ešte za to aj niečo zobral. Nepravdivosť

prednesu odporkyne 1/ o úmyselnom nekonaní navrhovateľa v tejto veci je preukázaná

späťvzatím návrhu na začatie disciplinárneho konania.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie odporkyňa 1/. Ţiadala rozsudok

odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa

6

na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila Poukázala na to,

ţe odvolací súd povaţoval vznesenú námietku zaujatosti v odvolaní proti rozhodnutiu súdu

prvého stupňa za účelovú a vzhľadom na skutočnosť, ţe odporkyňa 1/ nevyuţila príleţitosť

vzniesť námietku zaujatosti voči uvedenej sudkyni z dôvodov v prípise adresovanom

Krajskému súdu v Banskej Bystrici 16. júna 2010 pod sp. zn. . Neuplatnenie

námietky zaujatosti účastníkom konania neznamená ukončenie moţnosti účastníka konania

namietať zaujatosť sudcu. Poukázala na postup krajského súdu v konaní o vylúčení sudcov

v tejto veci. Ţaloba navrhovateľa bola doručená súdu prvého stupňa 30. marca 2010 a veci

bolo pôvodne pridelené spisové číslo 16 C 36/2010. Zákonný sudca i viacerí sudcovia

prvostupňového súdu oznámili predsedovi Okresného súdu Banská Bystrica, ţe sú u nich

dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci pre ich vzťah

s navrhovateľom. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený v zmysle § 16 ods. 1

skúmal, či oznámenia jednotlivých sudcov Okresného súdu Banská Bystrica moţno

podriadiť pod niektorý z dôvodov uvedených v Sudkyňa JUDr. Jarmila

Jánošová vo svojom vyjadrení z 20. apríla 2010 uviedla, ţe navrhovateľa osobne pozná, preto

sa cíti vo veci zaujatá. Aj napriek tejto skutočnosti Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením

sp. zn. z 3. júna 2010 rozhodol, ţe JUDr. Jarmila Jánošová nie je vylúčená

z prejednávania a rozhodovania veci. JUDr. Jarmila Jánošová po oboznámení sa s uznesením

krajského súdu opätovne predloţila podľa nadriadenému súdu spis vedený

pod sp. zn. za účelom opakovaného rozhodnutia o jej vylúčení z prejednania

a rozhodovania veci. Poukazujúc na dôvody, pre ktoré boli niektorí sudcovia Okresného súdu

Banská Bystrica vylúčení z prejednania a rozhodovania veci, povaţovala za potrebné doplniť,

ţe s navrhovateľom a jeho manţelkou má dlhoročný priateľský vzťah, predovšetkým však

s manţelkou navrhovateľa, uviedla, ţe s navrhovateľom i jeho manţelkou si tyká. Z týchto

dôvodov ţiadala odvolací súd, aby opätovne zváţil otázku jej vylúčenia, keďţe jej vzťah

k navrhovateľovi nie je len beţným kolegiálnym vzťahom. Krajský súd v Banskej Bystrici

prípisom z 23. júna 2010 vrátil vec súdu prvého stupňa bez opätovného rozhodnutia

o zaujatosti JUDr. Jarmily Jánošovej, nakoľko JUDr. Jarmila Jánošová opakovane oznámila

nadriadenému súdu skutočnosti existujúce uţ v čase rozhodovania Krajského súdu v Banskej

Bystrici o vylúčení sudcov Okresného súdu Banská Bystrica z prejednania a rozhodovania

veci. Zotrvala na tom, ţe JUDr. Jarmila Jánošová neprešla testom nestrannosti. Z vyjadrenia

sudkyne JUDr. Jarmily Jánošovej vyplynulo, ţe sa vo veci cíti byť zaujatá. Uvedená

skutočnosť uţ sama osebe mala za následok porušenia práva odporkyne 1/ na nestranný súd

a spôsobila dôvodnú pochybnosť o nezaujatosti sudcu. Nie je akceptovateľné, aby sudkyňa

sama presvedčená o svojej zaujatosti musela rozhodovať vo veci svojho blízkeho priateľa,

ktorého prípadnú ujmu dôvodne môţe pociťovať citlivejšie, ako by sa objektívne postavila

k ujme inej, jej neznámej osoby. Nie je tieţ akceptovateľné na základe totoţného alebo

obdobného vzťahu niektorých sudcov z prejednávania veci vylúčiť a inú sudkyňu nevylúčiť.

Navrhovateľ a odporca 2/ sa k dovolaniu odporkyne 1/ nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), skúmal najskôr to, či

tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním

( nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku.

Z obsahu dovolania vyplýva, ţe odporkyňa 1/ napáda rozsudok odvolacieho súdu

v plnom rozsahu. Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú

upravené v ustanovení

Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu ( ) alebo v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ). Dovolanie je

prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie

prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ).

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom).

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/

aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia nezakladajú.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takej vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté

niektorou z vymenovaných vád.

Procesné vady konania v zmysle aţ f/ dovolateľka netvrdila

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto

ustanovení nemoţno vyvodiť.

So zreteľom na dovolateľkou vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd osobitne zameral

na posúdenie, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca ( ).

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

V zmysle citovaného ustanovenia dôvodom prípustnosti

dovolania je aj to, ţe vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Rozhodovanie vylúčeným sudcom

je vadou konania majúcou za následok jeho zmätočnosť.

Základné právo na súdnu ochranu je základným právom na spravodlivý proces, ktoré

tvorí jeden z významných princípov právneho štátu ( ). Právo na spravodlivý

proces je subjektívne verejné právo kaţdého účastníka občianskoprávneho konania voči štátu,

9

ktorého podstata spočíva v tom, ţe štát je povinný zabezpečiť kaţdému účastníkovi právo

na spravodlivý výsledok konania.

Z obsahu základného práva na spravodlivý proces je potrebné vyzdvihnúť to, ţe

spravodlivý proces sa vedie tak, aby v ţiadnom prípade zásadným spôsobom nezvýhodňoval

niektorého účastníka konania oproti iným účastníkom konania, t. j. aby sa zachovala „rovnosť

zbraní“, tak ako vyplýva z judikatúry ústavného súdu. Ústavný súd formuloval poţiadavku

rovnosti zbraní okrem iného aj v tom zmysle, ţe „ţiadne ustanovenie Občianskeho súdneho

poriadku nemoţno vykladať a uplatňovať v konaní pred súdom tak, aby niektorý z účastníkov

bol zvýhodnený na úkor druhého účastníka pri uplatňovaní práv, alebo aby mal priaznivejšie

postavenie pri prerokovávaní a rozhodovaní veci“ (, ) a Európskeho

súdu pre ľudské práva (napr. Szwabovicz c. Švédsko, 1959).

Základné právo na spravodlivý proces je v súlade s

najvýznamnejším interpretačným hľadiskom pre všetky ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku. Z toho vyplýva ústavná povinnosť kaţdého všeobecného súdu vykladať a pouţívať

normy v súlade s princípmi a obsahom základného práva

na spravodlivý proces. Okrem toho je táto interpretácia a aplikácia povinná rešpektovať

princíp materiálneho právneho štátu, a teda materiálne chápanie spravodlivosti, tak ako to je

vyjadrené v a v

Základné právo na súdnu ochranu podľa zaručuje, ţe kaţdý sa

môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde.

Podľa nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi.

Zásada zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných garancií

nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada je ústavnou zárukou pre

kaţdého účastníka konania, ţe v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to

povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich

prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná zásada pevného

prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody a rozličné účely) výber

súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m. , ). Rozhodovanie veci zákonným

sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého

procesu.

10

V súvislosti s uvedeným treba uviesť, ţe základné právo na spravodlivý proces je

za určitých presne vymedzených podmienok definovaných alebo zákonom

obmedziteľné. K takému zákonnému obmedzeniu tohto základného práva dochádza aj

v dôsledku rozhodnutia o vylúčení sudcu z prejednania a rozhodnutia veci podľa § 14 ods. 1

Takéto rozhodnutie je bezpochyby výnimkou zo základného práva na spravodlivý

proces a jeho obsahu, ktorý tvorí aj základné právo na nestranný súd alebo na nestranného

sudcu.

Ak je rozhodnutie o vylúčení sudcu z prerokovávania a rozhodovania veci, v ktorej sa

stal zákonom ustanoveným spôsobom zákonným sudcom výnimkou, znamená to, ţe takáto

výnimka ako kaţdá výnimka zo základného práva alebo slobody sa musí vykladať

reštriktívne, najmä tak, aby sa zachovala podstata a zmysel posudzovaného základného práva

(na nestranného sudcu), ako aj podstata a zmysel základného práva na spravodlivý proces.

Podľa , ktorý obsahuje taxatívne dôvody na obmedzenie základného práva

na zákonného sudcu, sa ustanovuje: „Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania

veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.“

Z obsahu spisu je preukázané, ţe navrhovateľ si uplatnil svoj nárok ţalobným

návrhom podaným na Okresný súd Banská Bystrica 30. marca 2010. Veci bola pridelená

spisová značka a bola pridelená sudcovi JUDr. Pavlovi Tomášovi. Na základe

vyjadrení jednotlivých sudcov Okresného súdu Banská Bystrica podľa a

30. apríla 2010 predloţil vec predseda Okresného súdu Banská Bystrica na rozhodnutie

o námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu Banská Bystrica nadriadenému súdu Krajskému

súdu v Banskej Bystrici. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 3. júna 2010 sp. zn.

sudcov Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Ľubomíra Bušíka,

JUDr. Janu Víznerovú, JUDr. Pavla Tomáša, JUDr. Beátu Vrťovú a JUDr. Ivetu Šnapkovú

vylúčil z prejednávania a rozhodovania v tejto veci. Ostatných sudcov Okresného súdu

Banská Bystrica, medzi nimi aj JUDr. Jarmilu Jánošovú z prejednávania a rozhodovania tejto

veci nevylúčil. Opatrením predsedu okresného súdu zo 14. júna 2010 Spr. 1001/2010 odňal

vec z prejednávania a rozhodovania sudcovi JUDr. Pavlovi Tomášovi a zároveň rozhodol

o opätovnom pridelení veci v súlade s rozvrhom práce náhodným výberom s výnimkou

vylúčených sudcov. Následne 15. júna 2010 bola vec pridelená JUDr. Jarmile Jánošovej.

JUDr. Jarmila Jánošová listom zo 16. júna 2010 predloţila predmetnú právnu vec Krajskému

súdu v Banskej Bystrici za účelom opakovaného rozhodnutia o jej vylúčení z prejednávania

11

a rozhodovania veci podľa v súvislosti s jeho predloţením predsedom

Okresného súdu Banská Bystrica z 30. apríla 2010. V prípise uviedla, ţe vo svojom

pôvodnom vyjadrení uviedla, ţe navrhovateľa osobne pozná a preto sa cíti byť vo veci

zaujatá, ďalej uviedla, ţe vzhľadom k dôvodom, pre ktoré boli niektorí sudcovia tunajšieho

súdu vo veci vylúčení konať povaţuje za potrebné doplniť, ţe rovnako ako kolega

JUDr. Pavol Tomáš sa zúčastňuje s manţelmi B. opakovane rehabilitácií sudcov, má s nimi

dlhoročný priateľský vzťah, najmä s manţelkou navrhovateľa, s oboma si tyká. Ţiadala, aby

Krajský súd v Banskej Bystrici opätovne zváţil otázku jej vylúčenia, keďţe jej vzťah

k navrhovateľovi nie je len beţným kolegiálnym vzťahom a ňou uvedené skutočnosti môţu

vzbudzovať pochybnosti o jej zaujatosti. Krajský súd v Banskej Bystrici prípisom

(sp. zn. ) z 23. júna 2010 vrátil vec bez rozhodnutia z dôvodu, ţe vec bola

nadriadenému súdu bezdôvodne predloţená. Sudkyňa JUDr. Jarmila Jánošová netvrdí

existenciu nových skutočností oproti tým, ktoré jej boli známe 20. apríla 2010, keď vyjadrila

prvýkrát svoj vzťah k veci a k účastníkom konania. Zodpovednosť na oznámenie

relevantných skutočností a dôvodov, pre ktoré by mal byť sudca vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci, je na sudcovi. Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd

neprihliadne.

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený,

oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môţe zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré

nepripúšťajú odklad. Predseda súdu môţe prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca,

o ktorého vylúčenie ide, súhlasí; pridelenie zabezpečí podľa osobitného predpisu. Ak ide

o vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 1 a predseda súdu má za to, ţe nie je dôvod pochybovať

o nezaujatosti sudcu, predloţí vec na rozhodnutie súdu uvedenému v § 16 ods. 1.

Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak uţ o nich nadriadený

súd rozhodol; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Prístup krajského súdu k výkladu a pouţitiu nie je v súlade

s poţiadavkou takej interpretácie, ktorá by rešpektovala a zohľadňovala zásady spravodlivého

procesu. Následkom pouţitého výkladového prístupu na vylúčenie sudkyne JUDr. Jarmily

Jánošovej sa nedá preskúmať existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré by

12

mohli vzniknúť pochybnosti o nestrannosti sudkyne. Je nesporné, ţe sudkyňa JUDr. Jarmila

Jánošová v prvom vyjadrení uviedla „navrhovateľa osobne poznám, vo veci sa cítim zaujatá“.

Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí z 3. júna 2010 sp. zn.

uviedol, ţe nestrannosť sudcu skúma nadriadený súd z dvoch hľadísk. Berie do úvahy

objektívne stanovisko sudcu, ktoré však nie je rozhodujúce a tieţ existenciu objektívnych

skutočností, so zreteľom na ktoré môţu vzniknúť pochybnosti o nestrannosti sudcu.

O subjektívnej kategórii vyjadrujúcej vnútorný psychický vzťah sudcu k prejednávanej veci

vypovedá sudca. Sudca, ktorý sa cíti subjektívne zaujatý, musí náležite konkrétnymi

dôvodmi odôvodniť tvrdený vzťah k účastníkom, k veci alebo zástupcom, aby nadriadený

súd mal dostatok relevantných informácií na posúdenie, či vzťah k účastníkovi, jeho

zástupcovi alebo prejednávanej veci prekročil vzťah neutrálny a nadobudol charakter

bliţšieho pozitívneho, či negatívneho vzťahu. Napriek uvedenému v rozhodnutí, či a ako

posudzoval vyjadrenia jednotlivých sudcov, ktorých z prejednania a rozhodovania veci

nevylúčil, nevyplýva. Ani jeden z nevylúčených sudcov a tieţ JUDr. Jarmila Jánošová

neuviedli ţiaden konkrétny dôvod na tvrdenie, ţe sa cítia vo veci zaujatí. Nie je preto zrejmé,

aké dôvody krajský súd u týchto sudcov a tieţ JUDr. Jarmily Jánošovej skúmal. Povinnosť

krajského súdu bolo pred rozhodnutím vec vrátiť okresnému súdu s tým, aby sudcovia, ktorí

uviedli, ţe sa cítia zaujatí uviedli konkrétne dôvody. Aţ po doplnení a uvedení konkrétnych

dôvodov mohol krajský súd rozhodovať o prípadnej zaujatosti jednotlivých sudcov,

preskúmaním týchto konkrétnych dôvodov. Následne, keď JUDr. Jarmila Jánošová

konkretizovala dôvody, pre ktoré sa cíti byť vo veci zaujatá, krajský súd nepochopiteľne (hoci

tieto dôvody pri prvom rozhodovaní u JUDr. Jarmily Jánošovej nemohol skúmať, lebo nemal

o nich vedomosti) vrátil vec bez rozhodnutia s tým, ţe ide o opakované oznámenia tých istých

skutočností a preto na ne neprihliadol. Len na základe vyššie uvedeného postupu a zistenia,

najmä so zreteľom na jasné vyjadrenie sudcov, ţe sa cítia byť zaujatí, bolo moţné ústavne

súladným spôsobom uzavrieť, či vzťah týchto sudcov a tieţ JUDr. Jarmily Jánošovej mohol

právne relevantným spôsobom vyvolať pochybnosti o ich nezaujatosti pre ich pomer

k účastníkovi konania. Postup krajského súdu pri rozhodovaní o námietke zaujatosti sudcov

Okresného súdu Banská Bystrica a jeho výklad v prípise z 23. júna 2010 však najvyšší súd

povaţuje za rozporný so základným právom na zákonného sudcu (nezaujatého sudcu), a tak aj

v rozpore so základným právom na spravodlivý proces.

Z uvedených záverov a úvah najvyššieho súdu, ţe krajský súd napadnutým

rozhodnutím, ale aj okresný súd, tým, ţe preskúmanie nezaujatosti konajúcej sudkyne

13

krajským súdom ako nadriadeným súdom nebolo v súlade so zákonom, došlo k porušeniu

základného práva odporkyne 1/ na to, aby právna vec bola prerokovaná a rozhodnutá

nestranným sudcom.

Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť

povaţované za správne.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 3. septembra 2014 sp. zn. a rozsudok Okresného

súdu Banská Bystrica z 18. mája 2012 č. k. -306 a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2015

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová