Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/101/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenej spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o.,

so sídlom v Bratislave, Grosslingova č. 4, proti povinnej M. S., bytom K. o vymoženie 298,75

Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Senica pod sp. zn. , o

odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 27. novembra 2013,

sp. zn. , takto

rozhodol:

Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie o d m i e t a .

Odvolacie konanie z a s t a v u j e .

Povinnej náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor Mgr. Ing. Ivan Šteiner ţiadosťou doručenou Okresnému súdu Senica

(ďalej len „exekučný súd“) 14. novembra 2005 poţiadal o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)], na základe

exekučného titulu notárskej zápisnice spísanej 9. júla 2005 pod číslom N 3384/2005,

NZ 31819/2005 notárom JUDr. Ondrejom Duriacom. Exekučný súd poverením z 10. februára

2006 č. 5205 019800* poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe uvedeného

exekučného titulu.

Okresný súd Senica uznesením z 26. júna 2013, č. k. - 57 exekúciu

zastavil. V odôvodnení uviedol, ţe exekučný titul - notárska zápisnica z 9. júla 2005,

má nedostatky týkajúce sa plnomocenstva povinného obsiahnutého priamo v zmluve o úvere

č. 3240871 z 4. marca 2005 uzatvorenej medzi oprávnenou a povinnou (ďalej len „zmluva“),

podľa ktorého povinná splnomocnial advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej

zápisnice ako exekučného titulu pre exekúciu na jej majetok, a ktoré je v tejto časti neplatným

právnym úkonom. Podľa názoru súdu v danom prípade existuje reálny rozpor v záujmoch

povinnej a jej zástupcu. Oprávnená predformulovala Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej

zmluve a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinnej. Taktieţ sám veriteľ prostredníctvom

svojho právneho zástupcu seba splnomocnil na uznanie pohľadávky, pričom túto sám uznal

v mene povinnej na jej účet. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, ţe ide o absolútne neplatný

právny úkon a notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktoré

by bolo moţné exekúciu viesť. Preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku

zastavil.

Toto uznesenie napadla oprávnená odvolaním a zároveň podala návrh na prerušenie

konania postupom podľa a Zmluvy o fungovaní EÚ.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením z 27. novembra 2013, sp. zn.

, uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a návrh

oprávnenej na prerušenie konania zamietol. V odôvodnení sa v celom rozsahu stotoţnil

správnym názorom súdu prvého stupňa a jeho odôvodnením, ktoré sčasti doplnil. Poukázal

pritom na , podľa ktorého zastupovať iného nemôţe ten,

koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, pričom právne úkony osôb, ktoré

nespĺňajú túto náleţitosť, sú v zmysle absolútne neplatné bez

ohľadu na to, či o tom účastníci týchto úkonov vedeli. Zároveň dodal, ţe preskúmavacia

činnosť exekučného súdu zameraná na naplnenie formálnych a materiálnych predpokladov

exekučného titulu sa realizuje v ktoromkoľvek štádiu uţ začatého exekučného konania, nielen

v súvislosti s vydaním poverenia, keďţe Exekučný poriadok je treba vykladať v súlade

s celkovým účelom právneho predpisu. K zamietnutiu návrhu oprávnenej na prerušenie

konania súd uviedol, ţe nedospel k záveru, ţe by v prejednávanej veci existovala potreba

obrátiť sa s predbeţnou otázkou výkladu úniového práva na súdny dvor, keďţe výklad

a aplikácia úniového práva je zrejmá.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu do výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, ţe v konaní jej bola odňatá

moţnosť pred súdom konať ( ). Podľa jej názoru napadnuté

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205

ods. 2 písm. f/ ), spočíva na zlej interpretácii a aplikácii a je

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov; pričom súd ju zároveň nesprávne poučil

o nemoţnosti napadnúť výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolaním.

Z uvedených dôvodov ţiadala rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie.

Proti tomuto istému uzneseniu odvolacieho súdu do výroku, ktorým odvolací súd

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie, podala oprávnená dovolanie.

Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého

stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie; uplatnila si aj náhradu trov

dovolacieho konania. Navrhla tieţ odloţiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia a konanie

prerušiť podľa a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe

Zmluvy o fungovaní Európskej únie predloţiť prejudiciálne otázky, ktoré bliţšie špecifikovala

v podanom dovolaní. Dôvodila tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237

, keď súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci ( ), v tej veci

sa uţ právoplatne rozhodlo ( ) a súd jej svojím postupom odňal moţnosť

konať pred súdom ( ). Ďalej uviedla, ţe konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), keď súd

nedostatočne zistil skutkový stav, pretoţe nevykonal náleţité dokazovanie, a tieţ aj to, ţe

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Vo vzťahu k jednotlivým dôvodom dovolania poukázala na argumentáciu uvedenú

v dôvodoch odvolania. Ďalej poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

zo 14. marca 2012, č. k. -12, v súvislosti s argumentáciou oprávnenej týkajúcou

sa porušenia povinnosti súdu prvého stupňa skúmať notársku zápisnicu z pohľadu hmotného

práva. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia (odsek 21 a 22) vyplýva, ţe v zmysle § 44 ods. 2

Exekučného poriadku vydaniu poverenia exekučným súdom predchádza preskúmanie

exekučného titulu ako aj ţiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu

na vykonanie exekúcie. Podstatou tohto preskúmavania je preverenie materiálnej a formálnej

stránky vykonateľnosti exekučného titulu. V prípade notárskej zápisnice formálna stránka

spočíva v dodrţaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v ustanovení § 47

Notárskeho poriadku. Materiálna stránka je priamo predpísaná v § 41 ods. 2 Exekučného

poriadku, ktorá spočíva vo vyznačení oprávnenej a povinnej osoby, právneho dôvodu,

predmetu a času plnenia a súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou. V uvedenom prípade

Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, ţe notárska zápisnica obsahovala všetky náleţitosti

uvedené v spomenutých ustanoveniach, vrátane výslovného súhlasu povinnej osoby

s vykonateľnosťou právneho záväzku. Ţiadne ďalšie podmienky formálnej ani materiálnej

vykonateľnosti notárskej zápisnice z Exekučného poriadku nemoţno vyvodiť. Ďalej z tohto

uznesenia vyplýva, ţe exekučný súd nepreskúmaval právny vzťah účastníkov z hľadiska

hmotného práva, pretoţe je to nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej

vykonateľnosti exekučného titulu. Súd by bol povinný vykonať takéto preskúmavanie len

vtedy, ak by to bolo v zákone výslovne uvedené. Oprávnená v tejto súvislosti poukázala na

, ktorým bol novelizovaný Exekučný poriadok týmto doplnený o nové

ustanovenie § 41 ods. 3 s prechodným ustanovením § 240a, podľa ktorého na notárske

zápisnice vyhotovené pred 15. októbrom 2008 sa novelizované ustanovenie nevzťahuje.

Oprávnená zdôraznila, ţe ustanovenie zmluvy o úvere, ktorým dlţník splnomocnil tretiu osobu

na spísanie notárskej zápisnice, aby v jeho mene uznala dlh do výšky vzniknutej pohľadávky

a príslušenstva, nemôţe byť neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka ani ustanovenia o ochrane spotrebiteľa.

Povinný na seba neprevzal ţiadne nové povinnosti či záväzky, oprávnenej nevznikli ţiadne

nové práva či výhody. Udelením plnomocenstva povinný dobrovoľne preniesol na tretiu osobu

oprávnenie uznať dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie

je oprávnená, a preto toto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávnenú nepomernú

výhodu. Navyše, povinný mohol plnomocenstvo v zmysle § 33b ods. 1 písm. b/ Občianskeho

zákonníka kedykoľvek odvolať. Podľa dovolateľky exekučný súd mal vo svojom rozhodnutí

uviesť, na základe čoho zistil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

a pod akú neprijateľnú podmienku ju subsumuje podľa § 53 ods. 4 písm. a/ aţ r/ Občianskeho

zákonníka. Dovolateľka vytýkala odvolaciemu súdu, ţe vec nesprávne právne posúdil

z hľadiska právnej kvalifikácie neprijateľnej zmluvnej podmienky, z hľadiska ustanovení

právnych predpisov EÚ a z hľadiska rozhodnutí Súdneho dvora EÚ. Nevysporiadal

sa s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nezdôvodnil, prečo

povaţuje za neprijateľnú podmienku splnomocnenie (jednostranný právny úkon), ktorým

dlţník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného

titulu. Predmetné splnomocnenie sa v zozname nekalých podmienok uvedených v prílohe

článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS výslovne nenachádza. Podľa názoru dovolateľky

je v danom prípade nutné poţiadať Súdny dvor Európskej únie o výklad pojmu „nekalá

zmluvná podmienka“ s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12. apríla

2012, č. k. -80. Uviedla, ţe Súdnemu dvoru Európskej únie by mala byť daná

príleţitosť komplexne posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci

spotrebiteľských zmlúv tak, aby účastníkov konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej

z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácii vnútroštátnymi súdmi Slovenskej

republiky.

Súdny exekútor ani povinná sa k opravným prostriedkom oprávnenej nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie podmienok pre odloţenie

vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia

a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

V súvislosti s odvolaním, ktoré oprávnená podala proti tej časti rozhodnutia

odvolacieho súdu, ktorým tento súd jej návrh na prerušenie konania zamietol, Najvyšší súd

Slovenskej republiky skúmal predovšetkým podmienky, za ktorých môţe konať ( )

a dospel k záveru, ţe v predmetnej veci ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý

nemoţno odstrániť.

I keď výslovne nevypočítava procesné podmienky konania,

moţno z neho vyvodiť, ţe procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov konania,

ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci

zo základných ustanovení (v prvej hlave prvej časti). Na strane

súdu k podmienkam konania patria tie, ktoré vymedzujú jeho práva a povinnosti ako orgánu

štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto podmienkou je nepochybne aj funkčná príslušnosť,

z úpravy ktorej vyplýva, ktorý súd je príslušný konať a rozhodovať o veci vinštančnom

postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť na prejednanie určitej veci predstavuje

neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

V prejednávanej veci odvolanie oprávnenej smeruje proti uzneseniu, ktorým krajský

súd v odvolacom konaní nevyhovel návrhu oprávnenej na prerušenie konania.

Podľa účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob

vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môţe podať odvolanie

aj vedľajší účastník.

Podľa krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov

prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Citované zákonné ustanovenia upravujú funkčnú príslušnosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky tak, ţe tento súd je príslušný rozhodovať o odvolaniach vtedy, ak

odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa. Spôsobilým

predmetom odvolacieho konania sú teda len rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Rozhodnutie krajského súdu o nevyhovení návrhu oprávnenej na prerušenie konania

vydané v priebehu odvolacieho konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého

stupňa, ale jedná sa o rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

v ustanovení výslovne predpokladá rozhodovanie

odvolacieho súdu napr. aj o návrhoch podľa § 138 ods. 1 vrátane tých, o ktorých nerozhodol

súd prvého stupňa. Odvolací súd sa pri takomto rozhodovaní nestáva súdom prvého stupňa, ale

zostáva odvolacím súdom. Napadnuté uznesenie krajského súdu ako odvolacieho súdu teda

neobsahuje (neuvádza) chybné poučenie o neprípustnosti odvolania proti tomuto rozhodnutiu.

Oprávnená napadla predmetné uznesenie krajského súdu odvolaním, avšak funkčná

príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rozhodovanie o tomto opravnom

prostriedku nie je daná z dôvodu, ţe napadnuté rozhodnutie nebolo vydané krajským súdom

ako súdom prvého stupňa, ale ako súdom odvolacím.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania). Podľa

ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie zastaví.

Keďţe na prejednanie odvolania podaného oprávnenou proti uzneseniu odvolacieho

súdu nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ide o taký

nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť. V súlade s vyššie citovaným

ustanovením bolo preto potrebné konanie o tomto opravnom prostriedku zastaviť bez toho, aby

mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená v súlade s

ods. 1 , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či

je dôvodný návrh na prerušenie dovolacieho konania.

K návrhu oprávnenej, aby dovolací súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/

a poţiadal Súdny dvor Európskej únie a na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní

Európskej únie o výklad písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS a čl. 17 a čl. 47

Charty základných práv EÚ a predloţil prejudiciálne otázky, ktorých znenie v podanom

dovolaní špecifikovala, treba uviesť, ţe ustanovenie ukladá

povinnosť súdu prerušiť konanie len vtedy, ak dospel k záveru, ţe poţiada Súdny dvor EÚ

o rozhodnutie o predbeţnej otázke, pretoţe je potrebné podať výklad komunitárneho práva,

ktorý je rozhodujúci pre riešenie v danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť

kaţdému návrhu účastníka na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru EÚ

na vydanie rozhodnutia o predbeţnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne

v určitej veci aplikuje ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého

bol prenesený obsah právnych noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia predbeţnej otázky

je zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý

nemá ţiadnu komunitárnu relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny.

V prejednávanej veci oprávnená navrhla zodpovedanie týchto otázok: 1/ či je moţné

za neprijateľnú podmienku povaţovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý

má moţnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie

notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere

dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť

exekúciu pohľadávky plynúce z tejto zmluvy; a 2/ či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty

základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne

procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu Rady 93/13/EHS zabráni

reálnej vymoţiteľnosti existujúcej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. Posúdenie

predmetných otázok oprávnenej a ich vyriešenie patrí do výlučnej právomoci vnútroštátneho

súdu bez potreby prejudiciálneho výkladu (rozhodnutia) Súdneho dvora EÚ. Z uvedených

dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe nie je daný ţiaden dôvod, pre ktorý by malo

byť vyhovené podanému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania. Predmetný

návrh preto dovolací súd zamietol.

V ďalšom pristúpil dovolací súd k posúdeniu, či dovolanie oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Trnave z 27. novembra 2013, sp. zn. , smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Keďţe v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, jeho

prípustnosť bolo treba posudzovať podľa ustanovenia .

Uznesenie odvolacieho súdu v predmetnej veci nemoţno podriadiť pod ţiaden dôvod

prípustnosti dovolania vyplývajúci z ustanovenia , lebo odvolací súd uznesenie

súdu prvého stupňa nezmenil, ale ho potvrdil, a nerozhodoval ani vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska.

Rovnako odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení prípustnosť dovolania nevyslovil

a nejde o potvrdzujúce uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo

o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 1

písm. a/, b/ , ods. 2 písm. a/ - c/ ). Dovolanie oprávnenej preto podľa ustanovenia

a nie je prípustné.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní, v ktorom bolo vydané, došlo k niektorej z procesných vád taxatívne

vymenovaných v . Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania

podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté

niektorou zvád vymenovaných v , moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti

ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (por. R 117/1999, R 34/1995). Pre záver

o prípustnosti dovolania v zmysle ale nie je významný subjektívny názor účastníka

konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe

k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , , a netvrdila

a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Dovolanie teda v zmysle týchto ustanovení nie

je prípustné. Dovolací súd sa však zameral na skúmanie dovolateľkou osobitne namietaných

procesných vád podľa , ,

Nedostatok právomoci súdu ( a ) ako neodstrániteľný nedostatok

podmienky konania vţdy vedie k zastaveniu konania a postúpeniu veci inému orgánu.

Ide súčasne o vadu konania podľa , ktorú však dovolateľka v predmetnej

veci nevyvodzovala z toho, ţe súdy vôbec nemali právomoc konať a rozhodovať.

Ich právomoc v exekučnom konaní nepopierala. Namietala, ţe súdy v rozpore so zákonom

po vecnej stránke preskúmavali notársku zápisnicu, ktorá je v danom prípade exekučným

titulom. Vyslovila názor, podľa ktorého exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť

obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Vychádzajúc z obsahu jej podania (§ 41

ods. 2 ) namietala nesprávnu aplikáciu a výklad Exekučného poriadku, resp. namietala

nesprávne právne posúdenie veci. V tejto súvislosti treba uviesť, ţe napadnuté rozhodnutie

bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom rozhodovanie súdov vyplýva jednoznačne priamo

10

zo zákona napr. z ustanovenia § 29, § 38 ods. 3 a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku. Za týchto

okolností námietka dovolateľky o existencii vady podľa nie je dôvodná,

keďţe súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí do ich právomoci.

Pokiaľ ide o námietku existencie prekáţky rei iudicatae ( ), táto

rovnako patrí k procesným podmienkam konania a jej existencia (zistenie) v kaţdom štádiu

konania vedie k jeho zastaveniu. Nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec,

pričom o tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom

uţ bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého premetu konania a tých istých osôb.

Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav (vymedzený ţalobným

petitom) vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t. j. ak vyplýva

z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je daná táto prekáţka, nie je významné, ako súd

po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania; je daná

aj vtedy, ak určitý skutkový dej bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak,

nesprávne či neúplné. Z hľadiska totoţnosti účastníkov nie je rozhodujúce, či rovnaké osoby

majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie. Konanie sa týka tých

istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných

účastníkov konania, či uţ z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe konaniu vo veci exekúcie oprávnenej POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, proti povinnej M. S., bytom

v K. ovymoţenie 298,75 Eur s príslušenstvom, na základe notárskej zápisnice číslo N

3384/2005, NZ 31819/2005 vyhotovenej notárom JUDr. Ondrejom Duriacom 9. júla 2005,

nepredchádzalo ţiadne iné konanie na súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté. Vzhľadom

na uvedené dovolateľkou vytýkaná vyššie uvedená vada podľa konanie

nezaťaţila.

O odňatie moţnosti konať pred súdom ( ) ako o dôvode

zakladajúcom prípustnosť dovolania ide v prípade nesprávneho postupu súdu v občianskom

súdnom konaní, ktorým (postupom) sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať

a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania, ktoré

mu priznáva platná právna úprava za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

11

Dovolateľka konkrétne namietala porušenie jej práva podľa

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Naplnenie tejto vady vyvodzovala z toho, ţe súd porušil princíp legality, rovnosť účastníkov

konania a právo na spravodlivý súdny proces. Bola porušená zásada „rovnosti zbraní“, zásady

kontradiktórnosti súdneho konania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy.

Namietala, ţe súdy oboch stupňov s ňou „nekomunikovali“ o jej právnych a skutkových

návrhoch, nemala moţnosť vyjadriť sa k dôkazom a napriek tomu bolo vo veci rozhodnuté.

Ďalej vytýkala, ţe nebolo vytýčené ústne pojednávanie hoci to bolo povinnosťou súdu podľa

§ 57 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 9. augusta 2012. K odňatiu jej moţnosti

pred súdom konať a k porušeniu jen práv malo dôjsť tieţ tým, ţe súd prvého stupňa exekučné

konanie zastavil, hoci pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky.

Exekučný súd nesprávne vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju a v dôsledku toho jej

bolo znemoţnené uplatňovať svoje práva z notárskej zápisnice ako exekučného titulu

v exekučnom konaní.

Vtejto súvislosti dovolací súd dospel k záveru, ţe v predmetnej veci exekučný

i odvolací súd správne posúdili otázku splnenia podmienok pre zastavenie exekučného konania

(po predchádzajúcom vydaní poverenia na vykonanie exekúcie). V súlade s ustanovením § 44

ods. 2 Exekučného poriadku súdy preskúmavali exekučný titul z hľadiska jeho formálnej ako aj

materiálnej vykonateľnosti. Táto prieskumná činnosť jednoznačne vyplýva zo zodpovednosti

exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ súd materiálnu

nevykonateľnosť zistil aţ po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, bolo to dôvodom

na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Povinnosť

exekučného súdu vyplývajúca z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku totiţ nezaniká

vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale naopak trvá počas celého exekučného konania.

S dôvodmi, pre ktoré súdy povaţovali exekučný titul v predmetnej veci za nespôsobilý,

sa dovolací súd v celom rozsahu stotoţňuje a v podrobnostiach poukazuje na závery uvedené

v odôvodnení odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa. Exekučný súd pri preskúmavaní

notárskej zápisnice nešiel nad rámec ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, takţe

námietka vznesená dovolateľkou ani z tohto hľadiska nie je dôvodná.

12

Vsúvislosti s porušením práva podľa a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd treba uviesť, ţe obsah práva

na spravodlivý súdny proces v zmysle uvedených článkov nespočíva len v tom, ţe osobám

nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale obsahom

tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva

na spravodlivý súdny proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd

stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (),

a rovnako do neho nemoţno zahrnúť ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom

úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami a právnymi názormi

(). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať

sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať

ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy

preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník

konania (, ).

Ani ďalšia námietka dovolateľky týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia

odvolacieho súdu nie je dôvodná. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia

patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej

judikatúry ESĽP, podľa ktorej sa nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý

je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však

ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na

tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29;

Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako treba poukázať

aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález sp. zn. -30,

).

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ustanovení ,

v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 cit. zákona. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom

konaní ( ). Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov

niţších stupňov zodpovedajú poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle

vyššie citovaných zákonných ustanovení.

13

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a , a ţe

aj odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre

zákonného odôvodnenia ( , v spojení s ). Za porušenie

základného práva zaručeného v v ţiadnom prípade

nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv

oprávnenej.

Nedôvodnou sa javí i námietka oprávnenej, ţe jej súdy odňali moţnosť konať

pred nimi tým, ţe nenariadili pojednávanie v zmysle § 57 ods. 5 Exekučného poriadku.

Na prejednanie odvolania oprávnenej nebol povinný nariadiť pojednávanie ani odvolací súd.

Za týchto okolností nemoţno vyvodiť záver, ţe účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia

V súvislosti s námietkou dovolateľky, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, ţe táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá súčasne aj prípustnosť dovolania. To isté platí

aj o nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Za predpokladu, ţe by

tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené, mohli by mať za následok nanajvýš vecnú

nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania

v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné, ale o taký prípad v danej veci nejde.

Keďţe prípustnosť dovolania oprávnenej nemoţno vyvodiť z ustanovení

a neboli zistené ani vady konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej republiky jej

dovolanie odmietol podľa v spojení s ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný.

14

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

prvá veta v spojení s (per analogiam). Oprávnená

zavinila, ţe konanie muselo byť zastavené. Povinnému náhradu trov tohto konania nepriznal,

lebo v tomto konaní mu ţiadne trovy nevznikli i keď mu vzniklo právo

na ich náhradu v zmysle ustanovenia v spojení s prvá veta

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

, ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však ţiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe v dovolacom konaní jej ţiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2015

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová