Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/77/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Aleny Poláčkovej,

PhD., v právnej veci ţalobcu: Ing. M. L., S., T., zastúpený: PROSMAN a PAVLOVIČ,

advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti

ţalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, Ţupné námestie 13, Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. -23 zo dňa 22. mája 2013, o odvolaní

ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -35 zo dňa 25. júla

2014, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -35 zo dňa 25. júla 2014, potvrdzuje.

Ţalovaný je povinný nahradiť ţalobcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce

z trov právneho zastúpenia vo výške 170,44 Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku

na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Maroša Prosmana.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave rozhodnutie ţalovaného

č. -23 zo dňa 22.05.2013 zrušil podľa a vec vrátil

ţalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného

nebolo vydané v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

2

sp. zn. zo dňa 15.01.2013. Uviedol, ţe rozhodnutie ţalovaného

nedostatočne zdôvodnilo, prečo nesúhlasil so späťvzatím ţiadosti ţalobcu. Zdôvodnenie

spočíva iba v citácii ustanovenia bez uvedenia úvah,

ktorými sa riadil pri vydaní rozhodnutia. Preto povaţoval rozhodnutie ţalovaného

za nepreskúmateľné. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa

a priznal úspešnému ţalobcovi nárok na náhradu trov konania.

Proti rozsudku podal odvolanie ţalovaný, v ktorom navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok podľa v spojení s zmenil a ţalobu

zamietol. Odvolanie podal z dôvodu , nakoľko rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru ţalovaného

nech by dôvody príslušného nadriadeného pre nesúhlas so späťvzatím boli akékoľvek, nemali

by vplyv na rozhodnutie ţalovaného o odvolaní ţalobcu a teda ani označenie týchto dôvodov

by neprivodilo ţalobcovi iné rozhodnutie ţalovaného o jeho odvolaní proti personálnemu

rozkazu. Ţalovaný je toho názoru, ţe ak by aj súd dospel k záveru, ţe nadriadený

mal vo svojom oznámení o nesúhlase uviesť dôvody, pre ktoré so späťvzatím ţiadosti

o uvoľnenie zo sluţobného pomeru ţalobcu nesúhlasí, aby ich následne mohol vo svojom

odôvodnení bliţšie rozviesť aj ţalovaný, šlo by len o formálnu vadu, prípadné odstránenie

ktorej by nič nezmenilo na skutočnosti, ţe nadriadený so späťvzatím nesúhlasil, a teda

by ţalobcovi neprivodilo vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie. Ţalovaný má za to,

ţe absenciu špecifikácie dôvodov nesúhlasu so späťvzatím, keď túto ani ţiadne zákonné

ustanovenie nevyţaduje, nie je moţné povaţovať za vadu personálneho rozkazu,

proti ktorému ţalobca podal odvolanie, o ktorom ţalovaný rozhodoval.

Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako

vecne správny potvrdil. Súčasne uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Uviedol, ţe súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, ţe ţalovaný nepostupoval v intenciách

rozsudku sp. zn. zo dňa 15.01.2013. V doplnení vyjadrenia opätovne poukázal

na neplatnosť podanej ţiadosti ţalobcu o uvoľnenie zo sluţobného pomeru citujúc § 250

ods. 1 písm. a/ - f/ , osobitne poukazujúc na

cit. zákona. Bezprostredne pred podaním ţiadosti o uvoľnenie zo sluţobného pomeru zo

strany ţalobcu, bol vydaný Personálny rozkaz Ministerstva spravodlivosti SR č. 15 zo dňa

08.09.2008, ktorým bol ţalobca preloţený z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody

3

v Hrnčiarovciach nad Parnou do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Nitre, pričom

súčasne bol ţalobca odvolaný z doterajšej funkcie zástupcu riaditeľa. Dôvodom na odvolanie

mal byť údajne ,,dôleţitý záujem sluţby“. Súčasne v odôvodnení tohto rozhodnutia

sa nesprávne uvádzalo, ţe proti uvedenému rozhodnutiu nie je moţné podať opravný

prostriedok. Personálny rozkaz generálnej riaditeľky Zboru väzenskej a justičnej stráţe č. 342

zo dňa 08.09.2008 o uvoľnení ţalobcu zo sluţobného pomeru je neúčinným právnym

úkonom, a obdobné vlastnosti musí mať následne aj napadnuté druhostupňové rozhodnutie

ţalovaného č. -23 zo dňa 22.05.2013 (ktorým bolo zamietnuté odvolanie

voči personálnemu rozkazu a tento personálny rozkaz bol potvrdený).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo ( veta prvá v spojení s a nasl. ) a dospel

k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle

s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.03.2015 ( a ).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ).

Súd v intenciách preskúmava aj zákonnosť postupu správneho

orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú

zákonmi.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo preskúmavané rozhodnutie ţalovaného

vrátane rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v súlade so zákonom, ako to konštatoval

aj krajský súd.

4

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky krajský súd vykonal zákonný

výklad ustanovenia o štátnej sluţbe príslušníkov

Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe

Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície.

Je pravdou, ţe zákonodarca v ustanovení § 191 ods. 4 citovaného zákona nevymedzil,

či pojmom ,,rozhodnutie“ sa rozumie vydania rozhodnutia alebo nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia.

Súd sa stotoţnil s právnym názorom krajského súdu, ţe hoci ustanovenie § 191 ods. 6

neurčuje ţiadne náleţitosti, ktoré má oznámenie obsahovať, je treba,

aby postup ţalovaného nebol formálny, bez moţnosti pochopenia úvah správneho orgánu,

ktorými sa riadil.

Aj podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky úlohou ţalovaného bude

svoje rozhodnutie preskúmateľne, čo do správnej úvahy nemoţnosti akceptácie späťvzatia

zdôvodniť.

V tejto súvislosti povaţujeme za vhodné citovať rozhodnutia Ústavného súdu SR.

Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach uviedol:

,,Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci konal ústavne súladný výklad

aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde

len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná

právna norma“. (napr. nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. , ,

).

Ústavný súd SR v náleze sp. zn. uviedol:

,,Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi

súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom

výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať

uvedené základné právo účastníkov garantované v . Tomuto základnému

právu zodpovedá uplatňovanie zásady prednosti ústavne konformného výkladu, ktorý ústavný

súd uplatňuje aj v konaniach o návrhoch fyzických alebo právnických osôb, pričom

zdôrazňuje, že z tejto zásady vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení

5

štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych

noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu

realizáciu ústavnou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Všetky orgány

verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie

(a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd“.

(napr. aj nálezy sp. zn. , ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţoval námietky ţalovaného uplatnené

v odvolaní za nedôvodné.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu

ako vecne správny podľa , v spojení s veta druhá

potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ţe Ústavný súd SR uţ v rámci svojej judikatúry

vyslovil, ţe obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa ods. l

(i práva podľa čl. 6 ods. l Dohovoru) je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu, pričom

tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť

(napr. ), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Obdobne čl. 6

ods. l Dohovoru zahŕňa ,,právo na súd“, to znamená právo začať konanie na súde

v ,,občianskoprávnych veciach“ ako jeden z jeho aspektov. K nemu pristupujú záruky

ustanovení čl. 6 ods. l Dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu, zloţenie súdu a vedenie procesu.

Kvalita procesu zahrnutá v práve na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. l

Dohovoru je zabezpečená zárukami procesného a inštitucionálneho charakteru

().

6

Ústavný súd SR tieţ judikoval, ţe reálne uplatnenie a garantovanie základného práva

na súdnu ochranu nielenţe neznamená právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to,

aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorý predpokladá účastník konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne

nemôţe bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať

jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich

(-12).

Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu z ani Dohovoru nemoţno

vyvodzovať, ţe dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť kaţdým bodom, ktorý

niektorý z účastníkov konania môţe povaţovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis

mutandis ).

Aj Európsky súd pre ľudské práva, napr. v rozsudku z 21.01.1999 vo veci Garcia Ruiz

v. Španielsko konštatoval, ţe podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho

chodu spravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody,

na ktorých sú zaloţené : Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôţe byť ponímaná v takom

zmysle, ţe je potrebné vyporiadať sa s kaţdým argumentom. Podľa rozsudku tohto súdu

vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1998 sa odvolací súd pri potvrdení prvostupňového

rozhodnutia (zamietnutí odvolania) v princípe môţe obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu

niţšieho stupňa.

O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

podľa , , v spojení s veta prvá

Ţalovaný je povinný nahradiť ţalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho

zastúpenia vo výške 170,44 Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho

zástupcu.

Trovy v odvolacom konaní za jeden úkon – podanie vyjadrenia k odvolaniu –

134,00 Eur, 20% DPH z jedného úkonu právnej sluţby 26,80 Eur, reţijný paušál k jednému

7

úkonu právnej sluţby – 8,04 Eur a 20% DPH z reţijného paušálu k jednému úkonu právnej

sluţby – 1,60 Eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom do 01.05.2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 26. marca 2015

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská