Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
7f0/395610.28edbd.pdf
PDF · 153.23 KB
No categories available
8Sžo/77/2014
Najvyšší súd 8Sžo/77/2014
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Aleny Poláčkovej,
PhD., v právnej veci ţalobcu: Ing. M. L., S., T., zastúpený: PROSMAN a PAVLOVIČ,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti
ţalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, Ţupné námestie 13, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 32446/2013-23 zo dňa 22. mája 2013, o odvolaní
ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S 181/2013-35 zo dňa 25. júla
2014, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 6S 181/2013-35 zo dňa 25. júla 2014, potvrdzuje.
Ţalovaný je povinný nahradiť ţalobcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia vo výške 170,44 Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku
na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Maroša Prosmana.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave rozhodnutie ţalovaného
č. 32446/2013-23 zo dňa 22.05.2013 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vrátil
ţalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného
nebolo vydané v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Sţo/37/202 zo dňa 15.01.2013. Uviedol, ţe rozhodnutie ţalovaného
nedostatočne zdôvodnilo, prečo nesúhlasil so späťvzatím ţiadosti ţalobcu. Zdôvodnenie
spočíva iba v citácii ustanovenia § 191 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. bez uvedenia úvah,
ktorými sa riadil pri vydaní rozhodnutia. Preto povaţoval rozhodnutie ţalovaného
za nepreskúmateľné. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.
a priznal úspešnému ţalobcovi nárok na náhradu trov konania.
Proti rozsudku podal odvolanie ţalovaný, v ktorom navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 220 O.s.p. zmenil a ţalobu
zamietol. Odvolanie podal z dôvodu § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., nakoľko rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru ţalovaného
nech by dôvody príslušného nadriadeného pre nesúhlas so späťvzatím boli akékoľvek, nemali
by vplyv na rozhodnutie ţalovaného o odvolaní ţalobcu a teda ani označenie týchto dôvodov
by neprivodilo ţalobcovi iné rozhodnutie ţalovaného o jeho odvolaní proti personálnemu
rozkazu. Ţalovaný je toho názoru, ţe ak by aj súd dospel k záveru, ţe nadriadený
mal vo svojom oznámení o nesúhlase uviesť dôvody, pre ktoré so späťvzatím ţiadosti
o uvoľnenie zo sluţobného pomeru ţalobcu nesúhlasí, aby ich následne mohol vo svojom
odôvodnení bliţšie rozviesť aj ţalovaný, šlo by len o formálnu vadu, prípadné odstránenie
ktorej by nič nezmenilo na skutočnosti, ţe nadriadený so späťvzatím nesúhlasil, a teda
by ţalobcovi neprivodilo vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie. Ţalovaný má za to,
ţe absenciu špecifikácie dôvodov nesúhlasu so späťvzatím, keď túto ani ţiadne zákonné
ustanovenie nevyţaduje, nie je moţné povaţovať za vadu personálneho rozkazu,
proti ktorému ţalobca podal odvolanie, o ktorom ţalovaný rozhodoval.
Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil. Súčasne uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Uviedol, ţe súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, ţe ţalovaný nepostupoval v intenciách
rozsudku sp. zn. 3Sţo/37/2012 zo dňa 15.01.2013. V doplnení vyjadrenia opätovne poukázal
na neplatnosť podanej ţiadosti ţalobcu o uvoľnenie zo sluţobného pomeru citujúc § 250
ods. 1 písm. a/ - f/ zákona č. 73/1998 Z. z., osobitne poukazujúc na § 250 ods. 1 písm. c/
cit. zákona. Bezprostredne pred podaním ţiadosti o uvoľnenie zo sluţobného pomeru zo
strany ţalobcu, bol vydaný Personálny rozkaz Ministerstva spravodlivosti SR č. 15 zo dňa
08.09.2008, ktorým bol ţalobca preloţený z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
v Hrnčiarovciach nad Parnou do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Nitre, pričom
súčasne bol ţalobca odvolaný z doterajšej funkcie zástupcu riaditeľa. Dôvodom na odvolanie
mal byť údajne ,,dôleţitý záujem sluţby“. Súčasne v odôvodnení tohto rozhodnutia
sa nesprávne uvádzalo, ţe proti uvedenému rozhodnutiu nie je moţné podať opravný
prostriedok. Personálny rozkaz generálnej riaditeľky Zboru väzenskej a justičnej stráţe č. 342
zo dňa 08.09.2008 o uvoľnení ţalobcu zo sluţobného pomeru je neúčinným právnym
úkonom, a obdobné vlastnosti musí mať následne aj napadnuté druhostupňové rozhodnutie
ţalovaného č. 32446/2013-23 zo dňa 22.05.2013 (ktorým bolo zamietnuté odvolanie
voči personálnemu rozkazu a tento personálny rozkaz bol potvrdený).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu
predchádzalo (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a dospel
k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p.
s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.03.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).
Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho
orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú
zákonmi.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo preskúmavané rozhodnutie ţalovaného
vrátane rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v súlade so zákonom, ako to konštatoval
aj krajský súd.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky krajský súd vykonal zákonný
výklad ustanovenia § 191 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe
Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície.
Je pravdou, ţe zákonodarca v ustanovení § 191 ods. 4 citovaného zákona nevymedzil,
či pojmom ,,rozhodnutie“ sa rozumie vydania rozhodnutia alebo nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia.
Súd sa stotoţnil s právnym názorom krajského súdu, ţe hoci ustanovenie § 191 ods. 6
zákona č. 73/1998 Z. z. neurčuje ţiadne náleţitosti, ktoré má oznámenie obsahovať, je treba,
aby postup ţalovaného nebol formálny, bez moţnosti pochopenia úvah správneho orgánu,
ktorými sa riadil.
Aj podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky úlohou ţalovaného bude
svoje rozhodnutie preskúmateľne, čo do správnej úvahy nemoţnosti akceptácie späťvzatia
zdôvodniť.
V tejto súvislosti povaţujeme za vhodné citovať rozhodnutia Ústavného súdu SR.
Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach uviedol:
,,Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci konal ústavne súladný výklad
aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde
len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná
právna norma“. (napr. nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 77/02, II. ÚS 249/04,
Ústavný súd SR v náleze sp. zn. IV. ÚS 245/09 uviedol:
,,Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi
súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom
výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať
uvedené základné právo účastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy. Tomuto základnému
právu zodpovedá uplatňovanie zásady prednosti ústavne konformného výkladu, ktorý ústavný
súd uplatňuje aj v konaniach o návrhoch fyzických alebo právnických osôb, pričom
zdôrazňuje, že z tejto zásady vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení
štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych
noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu
realizáciu ústavnou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Všetky orgány
verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie
ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd“.
(napr. aj nálezy sp. zn. II. ÚS 148/06, IV. ÚS 96/07).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţoval námietky ţalovaného uplatnené
v odvolaní za nedôvodné.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p.
potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ţe Ústavný súd SR uţ v rámci svojej judikatúry
vyslovil, ţe obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa § 46 ods. l ústavy
(i práva podľa čl. 6 ods. l Dohovoru) je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu, pričom
tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť
(napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Obdobne čl. 6
ods. l Dohovoru zahŕňa ,,právo na súd“, to znamená právo začať konanie na súde
v ,,občianskoprávnych veciach“ ako jeden z jeho aspektov. K nemu pristupujú záruky
ustanovení čl. 6 ods. l Dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu, zloţenie súdu a vedenie procesu.
Kvalita procesu zahrnutá v práve na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. l
Dohovoru je zabezpečená zárukami procesného a inštitucionálneho charakteru
Ústavný súd SR tieţ judikoval, ţe reálne uplatnenie a garantovanie základného práva
na súdnu ochranu nielenţe neznamená právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to,
aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorý predpokladá účastník konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne
nemôţe bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať
jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich
(III. ÚS 369/2010-12).
Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu z ústavy ani Dohovoru nemoţno
vyvodzovať, ţe dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť kaţdým bodom, ktorý
niektorý z účastníkov konania môţe povaţovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis
mutandis I. ÚS 56/01).
Aj Európsky súd pre ľudské práva, napr. v rozsudku z 21.01.1999 vo veci Garcia Ruiz
v. Španielsko konštatoval, ţe podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho
chodu spravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody,
na ktorých sú zaloţené : Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôţe byť ponímaná v takom
zmysle, ţe je potrebné vyporiadať sa s kaţdým argumentom. Podľa rozsudku tohto súdu
vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1998 sa odvolací súd pri potvrdení prvostupňového
rozhodnutia (zamietnutí odvolania) v princípe môţe obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu
niţšieho stupňa.
O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p., § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
Ţalovaný je povinný nahradiť ţalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 170,44 Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho
zástupcu.
Trovy v odvolacom konaní za jeden úkon – podanie vyjadrenia k odvolaniu –
134,00 Eur, 20% DPH z jedného úkonu právnej sluţby 26,80 Eur, reţijný paušál k jednému
úkonu právnej sluţby – 8,04 Eur a 20% DPH z reţijného paušálu k jednému úkonu právnej
sluţby – 1,60 Eur.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom do 01.05.2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 26. marca 2015
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská