Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Nc/3/2015

Najvyšší súd 6

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J., bývajúceho vo V., proti

žalovaným 1/., bývajúcemu v T., 2/ M., bývajúcemu v T. a 3/ P., bývajúcemu v T.,

o ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bánovce

nad Bebravou pod sp. zn. , o vylúčení sudcov Krajského súdu v Trenčíne

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. takto

rozhodol:

Sudkyne Krajského súdu v Trenčíne - predsedníčka senátu J. a členky senátu J. a J.

- n i e s ú v y l ú č e n é z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto

súde pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e

Predsedníčka senátu (6 NcC) Krajského súdu v Trenčíne J. v konaní vedenom na

tomto súde pod sp. zn. (predmetom ktorej je rozhodovanie o námietke

zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou) podľa

predložila vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o námietke

zaujatosti, ktorú vzniesol žalobca podaním z 30. októbra 2014 (č. l. 95 spisu) a z 13.

januára 2015 (č. l. 105 spisu) aj voči všetkým sudcom tohto krajského súdu.

Z obsahu spisu vyplýva, že J. odôvodnil námietku zaujatosti vznesenú voči všetkým

sudcom okresného i krajského súdu tým, že nemôžu vo veci konať nestranne a spravodlivo,

keďže majú „mnoho desaťročí trvajúce kolegiálne, pracovné aj priateľské vzťahy“ so

všetkými troma žalovanými, ktorí sú súdnymi znalcami zapísanými v zozname znalcov

Krajského súdu v Trenčíne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd nadriadený

Krajskému súdu v Trenčíne ( ) neposudzoval predmetnú námietku

2

zaujatosti vo vzťahu ku všetkým sudcom tohto súdu, ale len k tým z nich, ktorí ako členovia

senátu, určeného rozvrhom práce, majú vec prejednať a rozhodnúť. Týmto senátom je senát

„6NcC“ Krajského súdu v Trenčíne. Otázkou existencie dôvodov, pre ktoré by boli vylúčení

aj ďalší sudcovia tohto súdu, a tiež otázkou nevyhnutnosti prikázať túto vec na prejednanie

inému súdu toho istého stupňa, by sa totiž bolo potrebné zaoberať až v prípade, že by členovia

senátu, ktorému vec pripadla na prejednanie a rozhodnutie, boli vylúčení z prejednávania

a rozhodovania tejto veci.

Sudkyne Krajského súdu v Trenčíne - predsedníčka senátu 6 NcC J. a členky tohto

senátu J. a J., ktorým vec napadla v zmysle rozvrhu práce (ďalej len zákonné sudkyne),

k námietke zaujatosti zhodne uviedli, že sa necítia byť zaujaté. J. na doplnenie uviedla, že

nemá žiaden pomer k účastníkom konania, ani k veci ani účastníkov konania osobne nepozná.

J. poznamenala, že nemá žiadny vzťah k účastníkom ani k prejednávanej veci.

J. dodala, že nemá žiadny vzťah k účastníkom ani k veci, žalobcu pozná len ako účastníka

konania v inej veci, v ktorej rozhodovala.

Pri posudzovaní námietky zaujatosti najvyšší súd vychádzal z ustanovenia § 14 ods. 1

, v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému

prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho

rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:

1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo

vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania,

ale tiež vtedy, keď sudca verejne – napríklad prostredníctvom médií alebo iným

spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho

nestrannosť),

2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru

rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu

alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],

3. k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie 2.).

3 6

Pri posudzovaní dôvodnosti námietky zaujatosti označených sudcov o skutočnostiach

vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci vychádzal najvyšší súd zo zákonnej

prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, že výnimky z tejto prezumpcie stanovuje iba zákon.

Súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca.

Ústavná úprava práva na spravodlivý proces ( ) zároveň

na druhej strane zaručuje aj právo na to, aby právna vec účastníka nebola odňatá zákonnému

sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov (

Slovenskej republiky). V zásade teda platí, že v určitej právnej veci by mal rozhodovať

nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce

príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal

meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút

vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom

predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho

rozhodovania. Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti

zákonného sudcu, spočíva v zmarení hroziaceho rizika, že by vo veci mohol rozhodovať

zaujatý a nie nestranný sudca. Nestrannosť sa spravidla chápe ako neprítomnosť predsudku

(zaujatosti) a straníckosti (nadŕžania určitej procesnej strane).

Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu

( ). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť

súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho

prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva

na prerokovanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh

oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre

zaujatosť a rozhodnúť o ňom (, , ).

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti

sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie

aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri

4

svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka

nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu

a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca

myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti,

až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti

vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti

Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, alebo presvedčenie

subjektu uplatňujúceho námietku zaujatosti ale existencia objektívnych skutočností,

so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť

sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, či subjektu (spravidla účastníka)

uplatňujúceho námietku zaujatosti ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje

teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná,

ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice must not only be done, it must also be seen

to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne

javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších

inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu

k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len

v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej

úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke

rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je teda to, či obava účastníka

konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha

a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému

kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je však len

taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych

a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že

čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky

vylučuje ako sudcu nestranného.

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

5 6

namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava

považovať objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť,

že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne existujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by

mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom

k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, účastníkom

alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej

povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne.

Pokiaľ ide o subjektívne aspekty nestrannosti namietaných sudkýň senátu 6 NcC je

potrebné konštatovať, že sudkyne sa necítia byť zaujaté, pretože podľa ich tvrdení

tu neexistuje žiaden vzťah (k veci, k účastníkom ani k ich zástupcom), pre ktorý by bolo

možné pochybovať o ich nezaujatosti.

Žalobca v námietke zaujatosti argumentuje „dlhoročnými kolegiálnymi, pracovnými aj

priateľskými vzťahmi“ všetkých sudcov Krajského súdu v Trenčíne so žalovanými.

Pri rozhodovaní, či uvádzaná okolnosť prezrádza nedostatok nestrannosti sudcov

(z objektívnych aspektov), a teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti vyššie

citovaná judikatúra ESĽP vyžaduje, aby sa obava z nedostatku nestrannosti zakladala

na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach, ktoré sa ale musia

preukázať.

Najvyšší súd pri svojej rozhodovacej činnosti vychádza konštantne z toho, že

nestrannosť sudcu nemôže ohroziť skutočnosť, že sudca účastníka pozná z dôvodu pôsobenia

na rovnakom pracovisku, pokiaľ tu nejde o vzťah takej intenzity, pre ktorý by tu existovali

pochybnosti o jeho zaujatosti. Tobôž keď ide o vzťahy medzi sudcami a súdnymi znalcami,

ktorí sa nestretávajú ani na jednom pracovisku a do kontaktu prichádzajú iba zriedkavo

a prevažne písomnou formou. Pokiaľ teda ide o profesionálne, resp. kolegiálne vzťahy sudcov

6

a súdnych znalcov, ktoré neprekračujú tomu zodpovedajúce medze, objektívne nie je daný

dôvod pre pochybnosti o nezaujatosti, lebo táto skutočnosť sama osebe ešte nesvedčí

o existencii vzťahu relevantného z hľadiska (obdobne napr. uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. ,

8 , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a iné). Obsah

námietky zaujatosti síce spomína aj priateľské vzťahy namietaných sudcov so žalovanými,

nijak ich však vo vzťahu k zákonným sudkyniam nešpecifikoval. Stanoviská zákonných

sudkýň k námietke zaujatosti neprezrádzajú existenciu žiadneho vzťahu k účastníkom

konania.

Vychádzajúc z oboch uvedených hľadísk (objektívnej a subjektívnej stránky

sudcovskej nezávislosti), najvyšší súd nezistil naplnenie predpokladov v zmysle § 14 ods. 1

zakladajúcich pochybnosti o nezaujatosti zákonných sudkýň J., J. a J. a preto

rozhodol, že tieto nevylučuje z prerokovania a rozhodovania tejto veci.

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2015

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Zuzana Pudmarčíková