Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 30 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (35)64e/384703.c574c8.pdf
PDF · 157.22 KB
No categories available
7Nc/35/2012
Najvyšší súd 7 Nc 35/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. Č., Ústav na výkon
trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, Mierové námestie č. 1, Ilava, 2/ J. M.,
bývajúceho v B., obaja zastúpení JUDr. Ľ. S., advokátom so sídlom v B., proti ţalovaným
1/ JUDr. Viliamovi Dohňanskému, sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
2/ JUDr. Eve Rešatkovej, sudkyni Krajského súdu v Prešove, zastúpenej JUDr. I. R.,
advokátom so sídlom v K., 3/ JUDr. Jaroslavovi Bugeľovi, sudcovi Krajského súdu
v Prešove, zastúpenému JUDr. I. Š., advokátom so sídlom vo S., 4/ JUDr. Petrovi
Farkašovi, sudcovi Krajského súdu v Prešove, zastúpenému JUDr. I. R., advokátom
so sídlom v K., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp. zn.
7 C 80/2012, o námietke zaujatosti sudcov Krajského súdu v Prešove v konaní sp. zn.
10 NcC 6/2012, takto
rozhodol:
I. Sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. E. R., JUDr. J. B., JUDr. P. F.,
JUDr. J. A., JUDr. M. B., JUDr. B. B., JUDr. J. B., JUDr. M. F., JUDr. A. I., JUDr. G. K.,
PhD., JUDr. A. K., JUDr. M. K., JUDr. M. M., JUDr. Z. S., JUDr. P. S., JUDr. E. S., JUDr.
E. Š., JUDr. G. V., JUDr. I. D., JUDr. M. M., JUDr. J. Š., JUDr. R. T., JUDr. E. D., JUDr. M.
H., JUDr. V. M., JUDr. F. M., JUDr. E. P., JUDr. P. T., JUDr. M. T., JUDr. M. Z.,
JUDr. V. Z., Mgr. M. Ţ., JUDr. Ľ. M. s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania
veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 10 NcC 6/2012 (vec Okresného súdu
Svidník sp. zn. 7 C 80/2011).
II. Sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. A. L., JUDr. P. R., JUDr. A. K., JUDr.
P. Š., JUDr. M. Š. a JUDr. K. M. – N. n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a
rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 10 NcC 6/2012 (vec
Okresného súdu Svidník sp. zn. 7 C 80/2011).
O d ô v o d n e n i e
Predsedníčka Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn.
10 NcC 393/2011 podľa § 15 ods. 1 O.s.p. predloţila vec Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky na rozhodnutie o oznámení sudcov tohto krajského súdu (č.l. 244 aţ 226 spisu)
majúc za to, ţe podľa jej názoru nie je dôvod pochybovať o ich nezaujatosti.
Sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. J. A., JUDr. M. B., JUDr. B. B.,
JUDr. J. B., JUDr. M. F., JUDr. A. I., JUDr. G. K., PhD., JUDr. A. K., JUDr. M. K., JUDr.
M. M., JUDr. Z. S., JUDr. P. S., JUDr. E. S., JUDr. E. Š., JUDr. G. V., JUDr. I. D., JUDr. M.
M., JUDr. J. Š., JUDr. R. T., JUDr. E. D., JUDr. M. H., JUDr. V. M., JUDr. F. M., JUDr. E.
P., JUDr. P. T., JUDr. M. T., JUDr. M. Z., JUDr. V. Z., Mgr. M. Ţ., JUDr. Ľ. M.
uviedli, ţe ţalovaných osobne poznajú ako kolegov pôsobiacich na Krajskom súde v Prešove,
vzhľadom na priateľský vzťah k ţalovaným sa cítia byť zaujatí.
Sudca Krajského súdu v Prešove JUDr. Ja. B. uviedol, ţe sa necíti byť zaujatým, je
však v tejto veci ţalovaným 3/.
Sudkyňa Krajského súdu v Prešove JUDr. E. R. uviedla, ţe sa cíti byť zaujatou,
pretoţe v tejto veci je ţalovanou 2/.
Sudca Krajského súdu v Prešove JUDr. P. F. uviedol, ţe v tejto veci je
ţalovaným 4/.
Sudca Krajského súdu v Prešove JUDr. A. L. uviedol, ţe sa cíti byť zaujatým
z dôvodu, ţe ţalovaných osobne pozná ako členov trestného kolégia.
Sudca Krajského súdu v Prešove JUDr. P. R. uviedol, ţe sa cíti byť zaujatým
z dôvodu, ţe ţalovaných pozná, je s nimi v osobnom i pracovnom kaţdodennom kontakte.
Sudkyňa Krajského súdu v Prešove JUDr. A. K. uviedla, ţe sa cíti byť zaujatou,
pretoţe ţalovaných osobne pozná.
Sudca Krajského súdu v Prešove JUDr. P. Š. uviedol, ţe ţalovaní 2/ a 4/ sú jeho
kolegovia z krajského súdu a ţalovaný 1/ je jeho bývalý kolega z krajského súdu, preto by
mohli vznikať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Sudca Krajského súdu v Prešove JUDr. M. Š. uviedol, ţe ţalovaní sú jeho kolegami
a so ţalovaným 1/ pracoval 10 rokov, preto nepovaţuje za vhodné, aby vec prejednával.
Sudkyňa Krajského súdu v Prešove JUDr. K. M. – N. uviedla, ţe ţalovaných osobne
pozná, sú jej kolegovia a preto sa cíti byť zaujatou.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Prešove
(§ 16 ods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť oznámení sudcov o ich zaujatosti (§ 15
ods. 1, 2 O.s.p.) z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré sa cítia byť vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z § 14 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia
sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci,
k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Účelom § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému
prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho
rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:
1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo
vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania),
2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru
rodičovského, manţelského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu
alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],
3. k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie bod 2.).
Pri posudzovaní dôvodnosti oznámenia označených sudcov o skutočnostiach
vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci vychádzal Najvyšší súd Slovenskej
republiky zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, ţe výnimky z tejto
prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiţ vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci (len vtedy alebo aţ vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k veci,
k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti
(viď ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p.).
Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý
a nestranný sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej
republiky) zároveň na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka nebola
odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov
(čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky). V zásade teda platí, ţe v určitej právnej veci by mal
rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom
práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa uţ v ďalšom priebehu konania nemal
meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút
vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom
predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho
rozhodovania. Zámer, ktorý tu umoţňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného
sudcu, spočíva v moţnosti zmariť hroziace riziko, ţe by vo veci mohol rozhodovať zaujatý
a nie nestranný sudca.
Nestrannosť sa definuje spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti a nadŕţania
určitej procesnej strane). Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké
príleţitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (porovnaj napr.
Sudcu moţno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka
súdneho konania (§ 15a O.s.p.), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15
O.s.p.). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu
vyhovieť kaţdému návrhu oprávnených osôb a vţdy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania
a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci
nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať kaţdý návrh oprávnenej osoby
na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť
o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).
Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti
sudcu vychádza z toho, ţe okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie
aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri
svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka
nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu
a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca
myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti,
aţ kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti
vyţaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti
Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, či účastníka konania, ale
existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môţu vznikať pochybnosti
o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska
(sudcu, účastníka konania), ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória
zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, ţe spravodlivosť nielenţe musí byť poskytovaná, ale musí
sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná („Justice must not only be done, it must also be seen to be
done“)]. Nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť
(Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je zaloţený na vonkajších
inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu
k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len
v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale v objektívnej
úvahe, či moţno usudzovať, ţe by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke
rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či vyslovená obava
je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v kaţdom jednotlivom prípade, či uvádzané
okolnosti sú také, ţe prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu, teda či je tu relevantná obava
z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá
sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závaţných skutočnostiach. Objektívnu
nestrannosť nemoţno chápať tak, ţe čokoľvek, čo môţe vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti
na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.
Existencia oprávnených pochybností závisí vţdy od posúdenia konkrétnych okolností
prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného
správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môţu spôsobiť vznik
pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tieţ Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný
oprávnený dôvod na obavu, ţe konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej
namietať zaujatosť dôleţité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môţe táto obava
povaţovať objektívne za oprávnenú.
Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky moţno vyvodiť,
ţe subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu
objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemoţno povaţovať to, ako sa nestrannosť sudcu
len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré
by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým, nie nezaujatým
vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môţe byť sudca vylúčený
z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, ţe jeho vzťah
k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj napriek
zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle
a nestranne.
Sudcovia Krajského súdu v Prešove (JUDr. E. R., JUDr. J. B. a JUDr. P. F.) sú
v tomto spore účastníkmi konania na strane ţalovaných (2/ aţ 4/), preto ako účastníci
konania bez ďalšieho (pre pomer k veci) sú vylúčení z jej prejednávania a rozhodovania veci.
U sudcov Krajského súdu v Prešove (JUDr. J. A., JUDr. M. B., JUDr. B. B., JUDr. J.
B., JUDr. M. F., JUDr. A. I., JUDr. G. K., PhD., JUDr. A. K., JUDr. M. K., JUDr. M. M.,
JUDr. Z. S., JUDr. P. S., JUDr. E. S., JUDr. E. Š., JUDr. G. V., JUDr. I. D., JUDr. M. M.,
JUDr. J. Š., JUDr. R. T., JUDr. E. D., JUDr. M. H., JUDr. V. M., JUDr. F. M., JUDr. E. P.,
JUDr. P. T., JUDr. M. T., JUDr. M. Z., JUDr. V. Z., Mgr. M. Ţ., JUDr. Ľ.
M.), ktorí sa vyjadrili tak, ţe majú k ţalovaným (tieţ sudcom) bliţší osobný (priateľský)
vzťah, dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe vzťah uvedenej povahy
a intenzity zakladá skutočnosť relevantnú z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p., a je dôvodom pre ich
vylúčenie z prejednávania a rozhodovania v danej veci. Takto uvedené vzťahy (priateľské)
zakladajú pochybnosť o nezaujatosti sudcov pre ich pomer k účastníkom konania z oboch
sledovaných hľadísk (tak zo subjektívneho, ako aj z hľadiska objektívneho) a sú spôsobilé
naplniť zákonné predpoklady pre vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania veci
z hľadiska ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p.
Z dôvodov vyššie uvedených rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ţe
sudcovia uvedení vo výrokovej časti pod bodom I. tohto uznesenia sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania danej veci.
V prípade sudcov Krajského súdu v Prešove (JUDr. A. L., JUDr. P. R., JUDr. A. K.,
JUDr. P. Š., JUDr. M. Š. a JUDr. K. M. – N.), ktorí vo svojich písomných oznámeniach
poukázali na kolegiálny, či bliţšie neurčený osobný vzťah k ţalovaným (JUDr. A. K.) a zo
vzťahu takejto povahy vyvodzovali existenciu dôvodu vylučujúceho ich z prejednávania a
rozhodovania veci, vzal Najvyšší súd Slovenskej republiky na zreteľ, ţe vo všeobecnosti sú
vzájomné vzťahy sudcov zaloţené na profesionalite a kolegiálnosti. Ak rámec ich
vzájomných vzťahov neprekročí tomu zodpovedajúce medze, objektívne nie je daný dôvod
pre pochybnosti o ich nezaujatosti. Iba samotná skutočnosť, ţe ţalovaných 1/ aţ 4/ osobne
poznajú ako kolegov (tieţ sudcov), nemôţe byť bez ďalšieho dôvodom pre vylúčenie týchto
sudcov z prejednávania a rozhodovania veci, lebo sama osebe ešte nesvedčí o existencii
vzťahu relevantného z hľadiska § 14 O.s.p. (obdobne napr. 7 Nc 1/2012, 1 Nc 9/2012). Aţ
v prípade, ţe by vzájomný vzťah prerástol cez rýdzo profesionálny rámec a nadobudol tak
charakter bliţšieho priateľského, či úzkeho súkromného vzťahu (zodpovedajúcej intenzity),
mohlo by ísť o okolnosť vzbudzujúcu odôvodnene pochybnosti o nezaujatosti. Bez
ďalšieho osobný vzťah predstavuje všeobecnú deklaráciu neprezradzujúcu jeho podstatu
(intenzitu), preto nemoţno z neho vyvodiť záver, ţe by tento vzťah k ţalovanému presiahol
rámec kolegiálneho (profesionálneho) vzťahu. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý
a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho
najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z.z. o sudcoch
a prísediacich v znení zmien a doplnkov. Obsah tohto práva a povinnosti je základným
pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môţu vyplývať len z naplnenia zákonných
predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom prípade naplnené.
V prípade sudcov uvedených vo výrokovej časti pod bodom II. tohto rozhodnutia
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil také okolnosti, ktoré sú relevantné z pohľadu
ustanovenia § 14 O.s.p., preto rozhodol, ţe týchto sudcov nevylučuje z prejednávania
a rozhodovania danej veci.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. júla 2012
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková