Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Nc/35/2012

Najvyšší súd 7

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. Č., Ústav na výkon

trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, Mierové námestie č. 1, Ilava, 2/ J. M.,

bývajúceho v B., obaja zastúpení JUDr. Ľ. S., advokátom so sídlom v B., proti ţalovaným

1/ JUDr. Viliamovi Dohňanskému, sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

2/ JUDr. Eve Rešatkovej, sudkyni Krajského súdu v Prešove, zastúpenej JUDr. I. R.,

advokátom so sídlom v K., 3/ JUDr. Jaroslavovi Bugeľovi, sudcovi Krajského súdu

v Prešove, zastúpenému JUDr. I. Š., advokátom so sídlom vo S., 4/ JUDr. Petrovi

Farkašovi, sudcovi Krajského súdu v Prešove, zastúpenému JUDr. I. R., advokátom

so sídlom v K., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp. zn.

, o námietke zaujatosti sudcov Krajského súdu v Prešove v konaní sp. zn.

, takto

rozhodol:

I. Sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. E. R., JUDr. J. B., JUDr. P. F.,

JUDr. J. A., JUDr. M. B., JUDr. B. B., JUDr. J. B., JUDr. M. F., JUDr. A. I., JUDr. G. K.,

PhD., JUDr. A. K., JUDr. M. K., JUDr. M. M., JUDr. Z. S., JUDr. P. S., JUDr. E. S., JUDr.

E. Š., JUDr. G. V., JUDr. I. D., JUDr. M. M., JUDr. J. Š., JUDr. R. T., JUDr. E. D., JUDr. M.

H., JUDr. V. M., JUDr. F. M., JUDr. E. P., JUDr. P. T., JUDr. M. T., JUDr. M. Z.,

JUDr. V. Z., Mgr. M. Ţ., JUDr. Ľ. M. s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania

veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. (vec Okresného súdu

Svidník sp. zn. ).

II. Sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. A. L., JUDr. P. R., JUDr. A. K., JUDr.

P. Š., JUDr. M. Š. a JUDr. K. M. – N. n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a

rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. (vec

Okresného súdu Svidník sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e

2

Predsedníčka Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn.

podľa predloţila vec Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky na rozhodnutie o oznámení sudcov tohto krajského súdu (č.l. 244 aţ 226 spisu)

majúc za to, ţe podľa jej názoru nie je dôvod pochybovať o ich nezaujatosti.

Sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. J. A., JUDr. M. B., JUDr. B. B.,

JUDr. J. B., JUDr. M. F., JUDr. A. I., JUDr. G. K., PhD., JUDr. A. K., JUDr. M. K., JUDr.

M. M., JUDr. Z. S., JUDr. P. S., JUDr. E. S., JUDr. E. Š., JUDr. G. V., JUDr. I. D., JUDr. M.

M., JUDr. J. Š., JUDr. R. T., JUDr. E. D., JUDr. M. H., JUDr. V. M., JUDr. F. M., JUDr. E.

P., JUDr. P. T., JUDr. M. T., JUDr. M. Z., JUDr. V. Z., Mgr. M. Ţ., JUDr. Ľ. M.

uviedli, ţe ţalovaných osobne poznajú ako kolegov pôsobiacich na Krajskom súde v Prešove,

vzhľadom na priateľský vzťah k ţalovaným sa cítia byť zaujatí.

Sudca Krajského súdu v Prešove JUDr. Ja. B. uviedol, ţe sa necíti byť zaujatým, je

však v tejto veci ţalovaným 3/.

Sudkyňa Krajského súdu v Prešove JUDr. E. R. uviedla, ţe sa cíti byť zaujatou,

pretoţe v tejto veci je ţalovanou 2/.

Sudca Krajského súdu v Prešove JUDr. P. F. uviedol, ţe v tejto veci je

ţalovaným 4/.

Sudca Krajského súdu v Prešove JUDr. A. L. uviedol, ţe sa cíti byť zaujatým

z dôvodu, ţe ţalovaných osobne pozná ako členov trestného kolégia.

Sudca Krajského súdu v Prešove JUDr. P. R. uviedol, ţe sa cíti byť zaujatým

z dôvodu, ţe ţalovaných pozná, je s nimi v osobnom i pracovnom kaţdodennom kontakte.

Sudkyňa Krajského súdu v Prešove JUDr. A. K. uviedla, ţe sa cíti byť zaujatou,

pretoţe ţalovaných osobne pozná.

3

Sudca Krajského súdu v Prešove JUDr. P. Š. uviedol, ţe ţalovaní 2/ a 4/ sú jeho

kolegovia z krajského súdu a ţalovaný 1/ je jeho bývalý kolega z krajského súdu, preto by

mohli vznikať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Sudca Krajského súdu v Prešove JUDr. M. Š. uviedol, ţe ţalovaní sú jeho kolegami

a so ţalovaným 1/ pracoval 10 rokov, preto nepovaţuje za vhodné, aby vec prejednával.

Sudkyňa Krajského súdu v Prešove JUDr. K. M. – N. uviedla, ţe ţalovaných osobne

pozná, sú jej kolegovia a preto sa cíti byť zaujatou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Prešove

( ) posudzoval opodstatnenosť oznámení sudcov o ich zaujatosti (

ods. 1, 2 ) z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré sa cítia byť vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z , v zmysle ktorého sudcovia

sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci,

k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému

prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho

rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:

1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo

vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania),

2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru

rodičovského, manţelského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu

alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],

3. k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie bod 2.).

Pri posudzovaní dôvodnosti oznámenia označených sudcov o skutočnostiach

vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci vychádzal Najvyšší súd Slovenskej

republiky zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, ţe výnimky z tejto

prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiţ vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci (len vtedy alebo aţ vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k veci,

k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti

(viď ustanovenie ).

4

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý

a nestranný sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces ( Slovenskej

republiky) zároveň na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka nebola

odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov

( ). V zásade teda platí, ţe v určitej právnej veci by mal

rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom

práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa uţ v ďalšom priebehu konania nemal

meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút

vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom

predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho

rozhodovania. Zámer, ktorý tu umoţňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného

sudcu, spočíva v moţnosti zmariť hroziace riziko, ţe by vo veci mohol rozhodovať zaujatý

a nie nestranný sudca.

Nestrannosť sa definuje spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti a nadŕţania

určitej procesnej strane). Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké

príleţitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (porovnaj napr.

).

Sudcu moţno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (

). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu

vyhovieť kaţdému návrhu oprávnených osôb a vţdy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania

a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci

nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať kaţdý návrh oprávnenej osoby

na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť

o ňom (, , ).

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti

sudcu vychádza z toho, ţe okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie

aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri

svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka

5

nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu

a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca

myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti,

aţ kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti

vyţaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti

Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, či účastníka konania, ale

existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môţu vznikať pochybnosti

o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska

(sudcu, účastníka konania), ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória

zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, ţe spravodlivosť nielenţe musí byť poskytovaná, ale musí

sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná („Justice must not only be done, it must also be seen to be

done“)]. Nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť

(Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je zaloţený na vonkajších

inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu

k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len

v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale v objektívnej

úvahe, či moţno usudzovať, ţe by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke

rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či vyslovená obava

je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v kaţdom jednotlivom prípade, či uvádzané

okolnosti sú také, ţe prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu, teda či je tu relevantná obava

z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá

sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závaţných skutočnostiach. Objektívnu

nestrannosť nemoţno chápať tak, ţe čokoľvek, čo môţe vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti

na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

Existencia oprávnených pochybností závisí vţdy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môţu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tieţ Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, ţe konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôleţité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môţe táto obava

povaţovať objektívne za oprávnenú.

6

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky moţno vyvodiť,

ţe subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemoţno povaţovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým, nie nezaujatým

vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môţe byť sudca vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, ţe jeho vzťah

k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj napriek

zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle

a nestranne.

Sudcovia Krajského súdu v Prešove (JUDr. E. R., JUDr. J. B. a JUDr. P. F.) sú

v tomto spore účastníkmi konania na strane ţalovaných (2/ aţ 4/), preto ako účastníci

konania bez ďalšieho (pre pomer k veci) sú vylúčení z jej prejednávania a rozhodovania veci.

U sudcov Krajského súdu v Prešove (JUDr. J. A., JUDr. M. B., JUDr. B. B., JUDr. J.

B., JUDr. M. F., JUDr. A. I., JUDr. G. K., PhD., JUDr. A. K., JUDr. M. K., JUDr. M. M.,

JUDr. Z. S., JUDr. P. S., JUDr. E. S., JUDr. E. Š., JUDr. G. V., JUDr. I. D., JUDr. M. M.,

JUDr. J. Š., JUDr. R. T., JUDr. E. D., JUDr. M. H., JUDr. V. M., JUDr. F. M., JUDr. E. P.,

JUDr. P. T., JUDr. M. T., JUDr. M. Z., JUDr. V. Z., Mgr. M. Ţ., JUDr. Ľ.

M.), ktorí sa vyjadrili tak, ţe majú k ţalovaným (tieţ sudcom) bliţší osobný (priateľský)

vzťah, dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe vzťah uvedenej povahy

a intenzity zakladá skutočnosť relevantnú z hľadiska , a je dôvodom pre ich

vylúčenie z prejednávania a rozhodovania v danej veci. Takto uvedené vzťahy (priateľské)

zakladajú pochybnosť o nezaujatosti sudcov pre ich pomer k účastníkom konania z oboch

sledovaných hľadísk (tak zo subjektívneho, ako aj z hľadiska objektívneho) a sú spôsobilé

naplniť zákonné predpoklady pre vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania veci

z hľadiska ustanovenia

Z dôvodov vyššie uvedených rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ţe

sudcovia uvedení vo výrokovej časti pod bodom I. tohto uznesenia sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania danej veci.

7

V prípade sudcov Krajského súdu v Prešove (JUDr. A. L., JUDr. P. R., JUDr. A. K.,

JUDr. P. Š., JUDr. M. Š. a JUDr. K. M. – N.), ktorí vo svojich písomných oznámeniach

poukázali na kolegiálny, či bliţšie neurčený osobný vzťah k ţalovaným (JUDr. A. K.) a zo

vzťahu takejto povahy vyvodzovali existenciu dôvodu vylučujúceho ich z prejednávania a

rozhodovania veci, vzal Najvyšší súd Slovenskej republiky na zreteľ, ţe vo všeobecnosti sú

vzájomné vzťahy sudcov zaloţené na profesionalite a kolegiálnosti. Ak rámec ich

vzájomných vzťahov neprekročí tomu zodpovedajúce medze, objektívne nie je daný dôvod

pre pochybnosti o ich nezaujatosti. Iba samotná skutočnosť, ţe ţalovaných 1/ aţ 4/ osobne

poznajú ako kolegov (tieţ sudcov), nemôţe byť bez ďalšieho dôvodom pre vylúčenie týchto

sudcov z prejednávania a rozhodovania veci, lebo sama osebe ešte nesvedčí o existencii

vzťahu relevantného z hľadiska (obdobne napr. , ). Aţ

v prípade, ţe by vzájomný vzťah prerástol cez rýdzo profesionálny rámec a nadobudol tak

charakter bliţšieho priateľského, či úzkeho súkromného vzťahu (zodpovedajúcej intenzity),

mohlo by ísť o okolnosť vzbudzujúcu odôvodnene pochybnosti o nezaujatosti. Bez

ďalšieho osobný vzťah predstavuje všeobecnú deklaráciu neprezradzujúcu jeho podstatu

(intenzitu), preto nemoţno z neho vyvodiť záver, ţe by tento vzťah k ţalovanému presiahol

rámec kolegiálneho (profesionálneho) vzťahu. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý

a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho

najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle o sudcoch

a prísediacich v znení zmien a doplnkov. Obsah tohto práva a povinnosti je základným

pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môţu vyplývať len z naplnenia zákonných

predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom prípade naplnené.

V prípade sudcov uvedených vo výrokovej časti pod bodom II. tohto rozhodnutia

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil také okolnosti, ktoré sú relevantné z pohľadu

ustanovenia , preto rozhodol, ţe týchto sudcov nevylučuje z prejednávania

a rozhodovania danej veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. júla 2012

8

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková