Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/170/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu I. O., bývajúceho v B.,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou B&S Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 5,

v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Igor Šváby, proti ţalovanej Slovenskej sporiteľni,

a.s., v skratke SLSP, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Kvasnica, s.r.o., so sídlom v Piešťanoch,

Sad A. Kmeťa 24, o zaplatenie 1 493 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Bratislava III pod sp.zn. , o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 10. decembra 2013 sp.zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 10. decembra 2013 sp.zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 28. marca 2011 č.k. -173 uloţil

ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1 493,16 eur s úrokom z meškania 9% ročne

od 16. apríla 2010 aţ do zaplatenia a ţalovanú zaviazal na povinnosť zaplatiť ţalobcovi trovy

konania vo výške 747,15 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z listinných

dokladov mal preukázané, ţe účastníci uzavreli dňa 30. novembra 1995 v zmysle § 842

dôchodkovú zmluvu s názvom Zmluva o poskytovaní plnenia

z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s., ktorej predmetom bolo doţivotné plnenie

ţalovanej v prospech ţalobcu ako bývalého zamestnanca vo výške 1 493,16 eur mesačne.

Za ţalovanú zmluvu podpísal J., ktorý bol v čase jej podpisu námestníkom generálneho

riaditeľa I. K. a podľa výpisu z obchodného registra bol členom predstavenstva s oprávnením

konať vo všetkých veciach zaväzujúcich spoločnosť ţalovanej, pričom za spoločnosť

podpisoval predseda predstavenstva a jeden z členov predstavenstva alebo traja členovia

predstavenstva spolu. V zmysle stanov, organizačného poriadku a splnomocnenia zo 4. júla

2

1996 súd zistil, ţe v čase podpisu zmluvy v agende J.a bolo podpisovať materiály týkajúce sa

poskytovania dôchodkových dávok pre bývalých zamestnancov ţalovanej. Ţalovaná následne

v zmysle predmetnej zmluvy na základe ţiadosti o plnenie ţalobcu (z 1. decembra 1995)

a skutočností v nej uvedených, ktorá je neoddeliteľnou časťou zmluvy začala plniť v prospech

ţalobcu aţ do 26. októbra 2009, kedy zmluvu vypovedala tvrdením, ţe ide o zmluvu uzavretú

na neurčitý čas podľa . Preto neobstála námietka ţalovanej, ţe

zmluva nemala poţadované náleţitosti ako vyţaduje zákon v .

Zmluva vymedzovala účastníkov, výšku dôchodku, začiatok doby výplaty dôchodku, bola

uzatvorená písomne. Aj v prípade, ţe by poverený zamestnanec svoju kompetenciu prekročil,

podľa , ide o platný právny úkon, nakoľko takýto exces

bol urobený v kompetencii zamestnanca ţalovanej a ţalobca o ňom nemohol vedieť, pričom

takúto vedomosť nepreukázala ani ţalovaná. Z dikcie zákonného ustanovenia (§ 842

) je zjavné, ţe ide o typ zmluvy, kde trvanie je dohodnuté účastníkmi

doţivotne, teda do okamihu smrti ţalobcu, nejde preto o zmluvu uzatvorenú na neurčitý čas

ani na určitý čas, doba je nezávislá od vôle účastníkov, preto výpoveď daná ţalovanou je

neplatným právnym úkonom podľa . Súd povaţoval za

nedôvodnú námietku ţalovanej týkajúcu sa nemoţnosti plnenia, keď ňou citované

ustanovenie § 27 ods. 8 Zákona o bankách sa netýka interných vecí banky , ale upravuje

vzťahy banky navonok. Preto súd povaţoval zmluvu za platnú a účinnú a zaviazal ţalovanú

na plnenie zo zmluvy v mesiaci apríl 2010 spolu s príslušnými úrokmi z omeškania v zmysle

.

Proti tomuto rozsudku podala ţalovaná odvolanie, kde namietala odňatie moţnosti

konať pred súdom, ţe súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V ďalšom

opätovne uvádzal dôvody absolútnej neplatnosti zmluvy. V prípade potvrdenia rozsudku

ţiadala pripustiť dovolanie z dôvodu, ţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu v právnej otázke, či zmluva o dôchodku je zmluvou na dobu určitú a tieţ či sa zákon

č. o bankách vzťahuje na právne vzťahy zaloţené bankou a fyzickou osobou

zmluvou o dôchodku podľa .

Ţalobca vo vyjadrení navrhol rozsudok potvrdiť a nepripustiť dovolanie. Ţalovaná

opätovne podľa jeho názoru uviedla dôvody, ktoré uţ boli predmetom dokazovania.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 10. decembra 2013 sp.zn.

na odvolanie ţalovanej potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

( ) a ţalovanú zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd

sa v celom rozsahu stotoţnil so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého

stupňa, odôvodnenie jeho rozhodnutia povaţoval za súladné s ustanovením § 157 ods. 2

a v podrobnostiach naň poukázal. Podľa jeho názoru sa súd prvého stupňa

vyčerpávajúcim spôsobom v rámci dokazovania vyporiadal aj s námietkami ţalovanej, t.j.

neurčitosť zmluvy, rozpor so Zákonom o bankách, neplatnosť zmluvy, platnosť danej

výpovede a nemoţnosť plnenia. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1

v spojení s

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná (ďalej len

,,dovolateľka,,). Prípustnosť svojho dovolania odôvodnila tým, ţe v konaní došlo k vade

v zmysle (odňatie moţnosti konať pred súdom), z dôvodu

nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Podľa jej názoru sa odvolací súd

v odôvodnení nevysporiadal s argumentáciou ţalovanej, ktorá by mala pre rozhodnutie

podstatný význam. Odvolací súd neodôvodnil namietanú neplatnosť posudzovanej zmluvy

pre nedostatok písomnej formy z dôvodu absencie prejavu vôle, meno J.a nie je uvedené

v zmluve, ţe ide o jeho podpis okresný súd mal preukázané len z vyjadrení ţalobcu a kópie

listiny, preto uvedené podľa názoru ţalovanej absentuje. Odvolací súd sa nevysporiadal

s argumentáciou zániku práva ţalobcu na dôchodok podľa čl. 8 zmluvy, ktorá je dočasná, kde

predloţením rozhodnutia o vymeraní starobného dôchodku ţalobcovi právo na dôchodok

podľa zmluvy zanikol. Ţiadala napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie.

Ţalobca k dovolaniu uviedol, ţe aj v prípade, ţe by sa súd prvého stupňa a odvolací

súd samostatne nevyjadrili k jednotlivým argumentom ţalovanej, nezakladá to vadu podľa

. Súd má povinnosť odôvodniť len argumenty, ktoré sú podstatné

a rozhodujúce pre vec a nemá povinnosť zodpovedať všetky otázky. Odvolací súd podľa jeho

názoru postupoval v súlade s Z týchto dôvodov ţiadal, aby dovolací súd

podané dovolanie zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [ (poznámka

dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza v znení

pred 1. januárom 2015)], po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1

) zastúpený v súlade s ustanovením , bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

V zmysle moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie ţalovanej smeruje proti rozsudku. Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak

je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej ( ). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho

súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného

v tejto veci ( ). Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a ( ).

Prípustnosť podaného dovolania z uvedených ustanovení nevyplýva – napadnutý nie

je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu ( ), dovolací súd v tejto veci dosiaľ

nezaujal záväzný právny názor ( ) a dovolanie smeruje proti takému

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v

Dovolanie ţalovanej by bolo procesne prípustné, len ak v konaní došlo k niektorej

z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení O vadu tejto

povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania

podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo

k niektorej z vád vymenovaných v , moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti

ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ

rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998

a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, ţe pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle

nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu,

ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľka procesné vady konania v zmysle aţ e/ a v dovolaní

netvrdí a dovolací súd ich existenciu ani nezistil.

Ţalovaná v dovolaní namieta vady konania podľa , pretoţe

odvolací súd svoje rozhodnutie náleţite neodôvodnil a nedal odpoveď na podstatné a zásadné

otázky a jej námietky.

So zreteľom na tieto tvrdenia ţalovanej sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne

zameral na otázku posúdenia argumentačnej „udrţateľnosti“ rozhodnutia odvolacieho súdu

z pohľadu, či napĺňa záruky, ktoré garantujú, ţe výkon spravodlivosti v danom prípade nie

je arbitrárny (svojvoľný), súčasne či je v súlade so základnými princípmi právneho štátu,

ktorého súčasťou je aj právo na spravodlivý proces i právo na súdnu ochranu a ktorého

porušenie znamená súčasne odňatie moţnosti konať účastníkovi pred súdom a naplnenie

dovolacieho dôvodu v zmysle

Z ustálenej judikatúry ESĽP vyplýva, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Judikatúra tohto

súdu však nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A,

s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis

c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou ESĽP

stabilne judikuje, ţe povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky

povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na kaţdý nastolený argument. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces (napr. , , ,

). Vo svetle týchto rozhodnutí aj Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva

názor, ţe nie je nutné, aby na kaţdú ţalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď

a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môţe meniť podľa povahy rozhodnutia

a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti kaţdého prípadu.

Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby

sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov

() a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným

súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami a právnymi názormi

().

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd

dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

V zmysle ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia odvolacieho súdu

zodpovedá poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie citovaných

zákonných ustanovení a preto ich nemoţno povaţovať za nepreskúmateľné.

Dovolací súd preskúmal dodrţanie ustanovenia aj vo vzťahu

k odôvodneniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, nakoľko odvolací súd toto rozhodnutie

potvrdil a v súlade s ustanovením v podrobnostiach poukázal na jeho

odôvodnenie, čím sa skutkové zistenia a právne závery súdu prvého stupňa obsiahnuté v jeho

odôvodnení, stali imanentnou súčasťou rozhodnutia odvolacieho súdu.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa predovšetkým zodpovedá základnej (formálnej)

štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská

procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne

predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery.

Prijatý záver o platnosti zmluvy a splnenia jej formálnych náleţitostí, neplatnosti výpovede,

povinnosti plnenia doţivotne napriek namietanej nemoţnosti plnenia podľa Zákona o bankách

dostatočne odôvodnil.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval správnosť skutkových

a právnych záverov súdu prvého stupňa. V rámci sumarizácie odôvodnenia rozhodnutia

prvého stupňa odvolací súd argumenty uvedené v odvolaní dostatočne podrobne uviedol.

Zdôraznil, ţe súd prvého stupňa sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými

argumentami ţalovanej uvedenými v odvolaní v rámci vykonaného dokazovania. Vymenoval,

ţe sa týkali najmä neurčitosti zmluvy, rozporu so Zákonom o bankách, neplatnosti zmluvy,

prípadnej platnosti danej výpovede, nemoţnosťou plnenia. Odvolací súd mal za to, ţe

vykonaným dokazovaním bolo preukázané, ţe návrh je podaný dôvodne, sú splnené všetky

zákonné aj zmluvné podmienky na priznanie nároku. Postupoval tak v zmysle ustanovenia

, podľa ktorého je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania tzv.

skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotoţnením sa so skutkovými

aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade

je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody, tak ako to odvolací súd

v prejednávanej veci urobil. Uvedený postup bol plne súladný so znením ustanovenia § 219

ods. 2 a nepoprel jeho účel a význam. Navyše odvolacia argumentácia ţalovanej bola

totoţná s jej obranou aj v základnom konaní, ţalovaná v odvolaní neuviedla ţiadnu novú či

inú podstatnú námietku, na ktorú by bol odvolací súd povinný špeciálne reagovať, nakoľko

uţ súd prvého stupňa sa vysporiadal so všetkým podstatnými otázkami dôleţitými

pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd sumarizáciou doterajšieho konania a stotoţnením

sa s vykonaným dokazovaním, ktoré vyhodnotil súd prvého stupňa vo svetle argumentov

ţalovanej uvedených v odvolaní, náleţite svoje rozhodnutie odôvodnil. Tvrdenie ţalovanej, ţe

v dôsledku nedostatočného odôvodnenia nemohla náleţite skutkovo a právne argumentovať

proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, je nedôvodné. Z obsahu podaného dovolania (napokon

aj z odvolania) je zrejmé, ţe dovolateľka jasne formulovala, s ktorou časťou rozhodnutia súdu

prvého i druhého stupňa nesúhlasí a z akých dôvodov, nemala teda problém s argumentáciou

voči napadnutým rozhodnutiam. Je zrejmé, ţe ţalovaná týmto spôsobom namietala proti

(podľa jej názoru) nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdmi niţších stupňov.

Nesprávne právne posúdenie veci súdom však nemoţno zamieňať s dovolacím

dôvodom v zmysle konkrétne s nedostatočným odôvodnením súdneho

rozhodnutia. Ako uţ bolo vyššie spomenuté súčasťou práva na spravodlivý súdny proces nie

je právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Prípustným dôvodom dovolania preto

ani nemôţe byť nesúhlas účastníka s výsledkom sporu v jeho neprospech. Odvolací súd

vo svojom odôvodnení vysvetlil v rámci sumarizácie odôvodnenia a dokazovania súdu prvého

stupňa, ţe zmluva má poţadované náleţitosti ako vyţaduje zákon v § 40 Občianskeho

zákonníka, vymedzuje účastníkov, výšku dôchodku, začiatok doby výplaty dôchodku, bola

uzatvorená písomne. Aj v prípade prekročenia právomoci J.a ako zamestnanca ţalovanej by

išlo o exces, ţalovaná plnila ţalobcovi dlhodobo aţ do roku 2009, ţalobca o uvedenom

nemohol vedieť a ţalovaná je zodpovedná podľa .

K namietanému zániku práva na dôchodok podľa čl. 8 zmluvy sa súd prvého stupňa vyjadril,

keď uviedol, ţe dôchodok bol vyplácaný na základe ţiadosti ţalobcu podľa ním uvedených

a ţalovanou overených skutočností, pričom táto ţiadosť bola súčasťou zmluvy. Práve táto

časť rozhodnutia mala byť odpoveďou na podstatné argumenty ţalovanej vznesené v odvolaní

a preto rozhodnutie odvolacieho súdu nemoţno povaţovať za neodôvodnené či

nepreskúmateľné.

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe

skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené

a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 46 ods. 1

, a ţe aj odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ). Za porušenie

základného práva zaručeného v nemoţno

povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalovanej.

Preskúmaním veci ale bolo zistené, ţe vyjadrenie ţalobcu k odvolaniu ţalobcu (č.l.

207 spisu) nebolo doručené ţalovanej na vyjadrenie. K tomuto zisteniu dovolací súd

poznamenáva, ţe Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci

Trančínková proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky

o nemoţnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto

rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva k názoru, ţe aj keď vyjadrenie k odvolaniu

neobsahuje ţiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana

uţ nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie

nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná

moţnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia.

V rozsudku sa doslovne uvádza, ţe „poţiadavka, aby účastníci súdneho konania mali

moţnosť dozvedieť sa o všetkých dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci

a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie,

a to napriek skutočnosti, ţe odvolanie nemusí vyvolať ţiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd

takúto moţnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé

konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, ţe

vyjadrenie ţalobcu (viď č.l. 207 spisu) k odvolaniu ţalovanej (č.l. 182spisu) bolo

formulované ako právna a skutková argumentácia a ţalovanej mala byť preto daná moţnosť

oboznámiť sa s týmto vyjadrením. Zo spisu vyplýva, ţe v danom prípade táto moţnosť nebola

ţalovanej vytvorená. V dovolaní sa preto opodstatnene – nie však z dôvodu uvedeného

ţalovanou – namieta, ţe jej bola odňatá moţnosť pred súdom konať ( ).

Vzhľadom na to, ţe v konaní bola ţalovanej odňatá moţnosť pred súdom konať, je jej

dovolanie nielen prípustné ( ), ale aj opodstatnené (

10

). Najvyšší súd preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie ( ).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. apríla 2015

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová