Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/74/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jána Burika, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. - E. XXX, C., zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov matky: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. - E. XXX, C., zastúpenej zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Chlapík, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 072 a otca: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, G., zastúpenému zástupcom JUDr. Lenka Maďarová, s.r.o., so sídlom Štrková 95/21, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 692, o úpravu práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -328 zo dňa 08. decembra 2023, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -328 zo dňa 08. decembra 2023 v napadnutých výrokoch II., III., IV., V., VI. a v závislých výrokoch VIII., IX. potvrdzuje.

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -328 zo dňa 08. decembra 2023 v odvolaním nenapadnutých výrokoch I. a VII. zostáva nedotknutý.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky. Podľa výroku II. otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. vo výške 150,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia. Výrokom III. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej C. vo výške 130,- Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí s účinnosťou od 27.04.2021. Podľa výroku IV. nedoplatok na výživnom na maloletú C. za obdobie od 27.04.2021 do 30.11.2023 vo výške 4 047,33 Eur je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 50,- Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Výrokom V. rozhodol, že otec je oprávnený sa s maloletým A. stretávať každý párny týždeň od piatka od 14.00 hod. do nedele do 18.00 hod., kedy maloletého prevezme v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje a po skončení styku odovzdá v mieste bydliska matky. V prípade neprítomnosti maloletého A. v školskom zariadení maloletého prevezme v mieste bydliska matky. Podľa výroku VI. otec je oprávnený sa s maloletou C. stretávať každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod., kedy maloletú prevezme a po skončení stretnutia odovzdá v mieste bydliska matky. Výrokom VII. vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Výrokom VIII. zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -71 zo dňa 27.08.2018 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom IX. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku okresný súd v odseku 1. poukázal na návrh matky na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, určenie výživného, úpravy styku a jeho zdôvodnenie, v odseku 2. na vyjadrenie otca maloletých detí, ktorý s návrhom matky v celom rozsahu nesúhlasil. 3. Okresný súd v odsekoch 3. až 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol rozsah vykonaného dokazovania, a to vyjadrením matky a otca na nariadených pojednávaniach, zisteniami z listinných dôkazov, a to rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -71 z 27.08.2018, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej boli maloleté deti zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov s tým, že otec zabezpečoval starostlivosť o maloleté deti každý nepárny týždeň od nedele od 18.00 hod. do nedele párneho týždňa do 18.00 hod. a matka zabezpečovala starostlivosť o maloleté deti každý párny týždeň od nedele od 18.00 hod. do nedele nepárneho týždňa do 18.00 hod., z lustrácie v Sociálnej poisťovni, z potvrdenia zamestnávateľov matky o príjme, z výpisu zo živnostenského registra otca a z jeho daňových priznaní za roky 2021 a 2022, zo Správy o prešetrení pomerov v rodine zo dňa 31.08.2021, zo Správy ÚPSVaR Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto zo dňa 31.08.2021 z vykonaného šetrenia pomerov u otca. 4. Po vykonanom dokazovaní okresný súd aplikoval § 36 ods. 1, § 24 ods. 3 a 4, § 25 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1, 2, 3 ,4 , 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. 5. Na základe návrhu matky podaného v apríli 2021 a po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záveru o zverení maloletých detí do starostlivosti matky. Uviedol, že deti boli do striedavej starostlivosti oboch rodičov zverené v rámci konania o rozvod a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode podľa súdom schválenej rodičovskej dohody. Rodičia spolu s deťmi bývali spoločne v rodinnom dome ešte asi rok po rozvode manželstva. Následne po rozpade spoločnej domácnosti sa striedavá starostlivosť realizovala len vo vzťahu k mal. A.. Maloletá C. od začiatku odmietala u otca spávať, chodievala k otcovi nepravidelne, na víkend, resp. predĺžený víkend od piatka do nedele, v čase sviatkov ako Vianoce aj na 4 dni, či počas letných prázdnin na týždeň alebo na dva. Otec predložil akýsi sumár (prehľad) za obdobie od roku 2021, kde značil dni, kedy maloletá C. bola u neho, z ktorého vyplynulo, že C. u otca v roku 2021 bola 2 týždne v mesiaci júl a v mesiaci október. V roku 2022 chodievala do domácnosti otca len cez víkend, niekedy dokonca len na jeden deň cez víkend, t.j. bez prespania, celý týždeň bola u otca len počas leta, v období mesiacov september až december nebola u otca ani cez víkend, či dokonca jeden deň z víkendu. V roku 2023 nebola u otca takmer vôbec, asi len 3-krát cez víkend, aj to len na jeden deň. Otec uvedené akceptuje, s maloletou C. sa dohovára na stretnutí, nenalieha, skôr je rád, ak dcéra príde čo len na jeden deň. 6. Podľa okresného súdu bolo možné konštatovať, že striedavá starostlivosť sa vo vzťahu k mal. C. nerealizuje. Uviedol, že striedavá osobná starostlivosť nie je len právom rodičov, ale je ich povinnosťou. Pokiaľ si rodič, ktorý má dieťa v striedavej starostlivosti, toto dieťa opakovane nevyzdvihuje, a tým vlastne striedavú starostlivosť nevyužíva, môže stratiť právo na striedavú starostlivosť, pretože takéto jednanie je bezohľadné nielen voči druhému rodičovi, ale najmä voči samotnému dieťaťu. Okresný súd považoval za možné konštatovať, že otec vzhľadom na odmietavý postoj dcéry tráviť v jeho domácnosti týždeň, rezignoval na striedavú starostlivosť a tak aktuálne neexistuje dôvod pre jej zachovanie, naopak je tu daný dôvod na to, aby sa zosúladil stav, keďže v súčasnosti právoplatné rozhodnutie súdu o zverení maloletej C. do striedavej starostlivosti otca v zmysle rozsudku, nereflektuje skutočnosť, že maloletá sa v súčasnosti nachádza v osobnej starostlivosti matky, a to dlhodobo. 7. V prípade maloletého A. sa striedavá starostlivosť realizuje v týždňových intervaloch v zmysle rozsudku. Doposiaľ zo strany rodičov nebola spochybňovaná starostlivosť o maloletého A., no okrem zabezpečovania hmotných potrieb, je potrebné u maloletého dieťaťa prihliadať aj na jeho citové naplnenie, či spokojnosť. 8. Podľa okresného súdu, vzhľadom na to, že sa jedná o dve maloleté deti, a teda súrodencov, mali by byť zohľadnené aj ich väzby, či dokonca väzby vytvorené v širšom sociálnom prostredí jedného či druhého rodiča. V tejto súvislosti poukázal na vyjadrenia maloletého dieťaťa v Správe kolízneho opatrovníka z 31.08.2021, kde maloletý A. uviedol, že pokiaľ sa nenarodí bábo, chcel by bývať u otca tak, ako doteraz, ale potom by chcel chodievať ku otcovi každý druhý víkend tak ako C., spolu so C.. U matky má aj viac kamarátov, u otca má iba jedného kamaráta, s ktorým sa hráva na vonku alebo sa spolu bicyklujú. Doma sa vzájomne nenavštevujú a keď je vonku škaredo, tak je doma iba s otcom a jeho priateľkou A.. Rodičia na pojednávaní potvrdili, že tak, ako sa C. sama pred otcom vyjadrila, že bude k nemu chodievať na víkend, rovnako sa mal pred otcom vyjadriť aj A. (malo ísť o obdobie október/november 2021). Pokiaľ však A. prejavil vôľu naďalej nepokračovať v striedavej starostlivosti, bol priamo konfrontovaný s postojom otca k tejto jeho požiadavke. Otec vlastným vyjadrením dostal dieťaťa do konfliktu lojality, vyjadril pred dieťaťom vlastné pocity, zranenie, dokonca uviedol, že sa

týmto spôsobom od seba vzdialia. Emocionálne nezvládol situáciu, povýšil vlastné záujmy nad záujem dieťaťa. Zároveň, hodnotiac správanie, či prejav mal. A. pri pohovore, okresný súd konštatoval, že otec dieťa zablokoval pre ďalšie vyjadrenie, či zdieľanie svojich pocitov s rodičmi. Vzhľadom na to, potom realizovanie striedavej starostlivosti bez akýchkoľvek námietok či vyjadrení zo strany dieťaťa, rodiča utvrdzuje v presvedčení, že takáto starostlivosť je v najlepšom záujme dieťaťa, a nie sú žiadne dôvody na jej zmenu. Ani jeden z rodičov sa s maloletým A. o otázke zabezpečovania starostlivosti v podobe striedania sa u rodičov, príp. o zmene tejto starostlivosti od vyššie spomínaného obdobia nerozprával, avšak zároveň obaja rodičia zhodne uviedli, že budú rešpektovať názor maloletého dieťaťa. 9. Okresný súd vykonal aj pohovor s maloletými deťmi v záujme zistenia ich názoru a poznania ich predstavy o zabezpečovaní starostlivosti o ne v budúcnosti v rámci nariadeného pojednávania len za prítomnosti kolízneho opatrovníka. Maloleté deti okrem toho, že sa vyjadrili k zabezpečovaniu starostlivosti do budúcna zo strany ich rodičov, vo svojich vyjadreniach potvrdili aktuálne zabezpečovanú starostlivosť o ne, frekvenciu aj dĺžku pobytu v domácnosti u jedného či druhého rodiča. Nesúhlasili však s tým, aby záznam z pohovoru bol sprístupnení rodičom. Záznam sa tak nachádza nahratý na CD nosiči a prístupný len pre potreby súdu (aj odvolacieho) a kolízneho opatrovníka. 10. Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd pristúpil k zvereniu detí do starostlivosti len jedného z rodičov, upravil styk druhého rodiča – otca a maloletými deťmi, rešpektujúc aj vyjadrenie samotných detí, v prípade mal. C. aj v zmysle aktuálne prebiehajúceho stretávania. Okresný súd upravil styk v bežnom roku, pričom úprava styku počas sviatkov a prázdnin v zmysle rozsudku č.k. -71 z 27.08.2018 ostala nezmenená. Styk otca s maloletými deťmi upravil v záujme zachovania vzájomného vzťahu otca a detí a jeho ďalšieho rozvíjania a prehlbovania. Právo styku rodiča s maloletým dieťaťom kompenzuje právo mať maloleté dieťa u seba a zabezpečovať jeho výchovu prostredníctvom osobnej starostlivosti. Uvedené právo vyplýva aj z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, pričom Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu zdôrazňuje, že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a dostalo tak príležitosť rozvíjať svoj vzťah s ním, ako aj prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Dal do pozornosti, že trávenie času s obomi rodičmi je pre dieťa mimoriadne dôležité z hľadiska jeho ďalšieho priaznivého psychického, fyzického a sociálneho vývoja. Dieťa potrebuje mať pocit, že hoci rodičia spolu nežijú a netrávia spoločne čas ako rodina, nie je odmietané a že obaja rodičia ho milujú. 11. Pri rozhodovaní o výživnom okresný súd vychádzal zo zásad, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, t.j. ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Zdôraznil, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti, majetkové pomery rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej a záujmovej alebo športovej činnosti, príp. ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, teda ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len odôvodnené výdavky na výživu dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku. 12. Okresný súd pri rozhodovaní o výške výživného porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého A. a maloletej C.. Maloleté deti sú vo veku a v období aktívneho rastu, čo sa premieta najmä do výdavkov na oblečenie, obuv a stravu. Pravidelné náklady tak predstavuje hygiena a hygienické potreby, strava, oblečenie a obuv, hračky, či náklady na voľnočasové aktivity a športové potreby. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady, potrebné na uspokojenie jeho potrieb. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť. Maloleté deti sú vo veku a v období aktívneho rastu, čo sa premieta najmä do výdavkov na oblečenie, obuv a stravu. Výdavky na obuv a oblečenie sú premenné a závislé od sezóny, naviac vzhľadom na rast detí je potrebná sezónna obmena. Rovnako tak výživa, jej zloženie sú pre dieťa v každom veku dôležité. 13. Okresný súd poukázal matkou uvedené a vyčíslené výdavky maloletej C., a to pomerná časť nákladov na bývanie 188,5 Eur, náklady na dopravu 60,- Eur, škola, poplatky, pomôcky, ŠKD, obedy 60,- Eur do mája 2023, od mája 2023 bez obedov cca 30,- Eur, oblečenie a obuv 70,- Eur, drogéria, lieky a zubár 10,- Eur, voľný čas, knihy, hračky, vreckové 25,- Eur, strava 140,- Eur s tým, že otec maloletej sa na týchto výdavkoch nepodieľa, matke finančné prostriedky neposkytuje napriek tomu, že dcéra sa v jeho domácnosti počas mesiaca nezdržiava. Zakúpené oblečenie zo strany otca maloletá nevyužíva, rovnako z dôvodu, že k otcovi nechodí. Ako výdavky maloletého A. matka uviedla a vyčíslila pomernú časť nákladov na bývanie 62,80 Eur, náklady na dopravu 30,- Eur, drogéria, lieky a zubár 10,- Eur, voľný čas, knihy, hračky, vreckové 25,- Eur, strava 70,-Eur, oblečenie a obuv 70,- Eur, pričom výška výdavkov v

tomto prípade zodpovedala pomeru dvoch týždňov, kedy matka zabezpečuje starostlivosť o maloletého vo svojej domácnosti. 14. Okresný súd upravil výšku výživného na maloletého A. v sume 150,- Eur mesačne a na maloletú C. v sume 130,- Eur mesačne, keď zohľadnil náklady, ktoré musia byť zabezpečované v súvislosti s ich prirodzeným rastom a vývinom. Rozdiel vo výške výživného odôvodnil rôznym vekom maloletých detí, pričom výdavky maloletých detí, ako uvádza nižšie, sú minimálne rozdielne. Za odôvodnené výdavky maloletých detí považoval –strava 140,- Eur, škola – poplatky, pomôcky cca 15 –20,- Eur, u C. v predchádzajúcom období naviac ŠKD 10,- Eur, rovnako v predchádzajúcom období aj náklady na obedy ako mesačná platba cca 30,- Eur (aktuálne platba jednorazová v podobe kreditu na začiatku šk. roka), oblečenie a obuv 50,- Eur, drogéria, lieky a zubár 10,- Eur, voľný čas, knihy, hračky, vreckové 25,- Eur, podiel na nákladoch na bývanie 34,33 Eur (elektrina, voda, internet, komunálny odpad, okrem hypotéky). 15. Okresný súd mal zistené, že matka býva v rodinnom dome spolu s mal. C., v domácnosti sa zdržiava nepravidelne aj dcéra C., ktorá študuje na vysokej škole. Náklady na bývanie uviedla – hypotéka 331,71 Eur, elektrina 100,- Eur, internet 12,- Eur, voda 14,- Eur, RTVS 4,64 Eur, poistenie nehnuteľnosti 10,71 Eur, daň z nehnuteľnosti 18,94 Eur, komunálny odpad 11,33 Eur, ako svoje ďalšie výdavky uviedla: strava 150,- Eur, doprava, PHM 150,- Eur, oblečenie, obuv, kozmetika, drogéria 100,- Eur. Matka pracuje ako učiteľka v Súkromnej základnej umeleckej škole BRIOSO, jej príjem bol zdokladovaný, pričom v dotazovanom období dosahovala nasledovný príjem: 01/2019 – 02/2020 1 086,15 Eur, za obdobie 03/2021 – 08/2021 1 346,90 Eur, v období 05/2023 – 10/2023 1 732,24 Eur. Popri tom dosahovala príjem aj z Konzervatória, Žilina nasledovne: v období 01/ – 06/2019 221,07 Eur, 09/2019 – 06/2020 364,30 Eur, 01/ – 06/2020 374,22 Eur, 09/2020 – 05/2021 370,01 Eur. Pracovný pomer zo zdravotných dôvod ukončila, čo potvrdil vo svojom vyjadrení aj zamestnávateľ. Matka si na deti uplatňuje daňový bonus a poberá rodinné prídavky. 16. Otec býva v rodinnom dome spoločne s partnerkou a spoločným dieťaťom. Rodinný dom vlastní v 1. Náklady na bývanie uviedol: hypotéka – 512,- Eur, ktorá bola odložená z dôvodu nedostatku financií od novembra 2022 do júla 2023, plyn – 67,- Eur, elektrina – 96,- Eur, voda – 18,- Eur, internet – 13,98 Eur, TV – 10,- Eur, RTVS – 4,94 Eur. Keďže spolu s partnerkou sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ku ktorej sú vyššie uvedené výdavky viazané, rovnako sa na týchto výdavkoch musí podieľať aj partnerka. Nie sú to výlučne výdavky otca. Otec ďalej ako svoje mesačné výdavky uviedol: telefón – 25,- Eur, nafta – 160,- Eur, PZP za auto – 8,75 Eur (105,- Eur/rok), strava – 500,- Eur, drogéria – 50 Eur, náklady na ďalšie mal. dieťa - batoľa – 150,- Eur (plienky, umelé mlieko, vlhčené obrúsky, kúpacie potreby, lieky, veci na oblečenie). Ďalej veci pre A. a C. podľa potreby (oblečenie, hygiena, školské potreby, topánky...) a ďalšie výdavky predstavuje trávenie voľného času s deťmi – 50,- Eur mesačne (bowling, kúpanie, hokej, ZOO, reštaurácia) + letné dovolenky (Turecko, Liptov, Oravský háj...). Otec má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť a keďže žije s matkou spoločného dieťaťa v jednej domácnosti, vyživovaciu povinnosť má aj matka dieťaťa. Otec od 01.02.2020 do 31.03.2023 vykonával činnosť ako SZČO, od 01.04. do 04.06.2023 bol evidovaný na úrade práce, od 05.06.2023 do 30.06.2023 bol zamestnaný v spoločnosti Biopel, a.s.. Od 01.07.2023 do 31.07.2023 bol evidovaný na úrade práce. Od 01.08.2023 pracuje v spoločnosti Varico, spol. s.r.o.. Príjem otca bol zdokladovaný na základe predložených daňových priznaní a výpisu z účtu, pričom v roku 2021 bol cca 1 149,44 Eur a v roku 2022 cca 1 762,50 Eur. Od 01 – 04/2023 čistý príjem bol 1 132,88 Eur/mesačne (1 340 Eur – odvody 200,72 Eur). V aktuálnom zamestnaní cca 967,53 Eur. Otec na výzvu súdu doložil výpis z osobného účtu a aj podnikateľského účtu, kedy okresný súd pri hodnotení príjmových pomerov otca okrem samotného príjmu prihliadal aj na finančné prostriedky nachádzajúce sa na osobnom účte, kde otec opakovane vkladal finančné prostriedky ako hotovosť. K uvedeným finančným prostriedkom uviedol, že ide o finančné prostriedky pochádzajúce z podnikateľského účtu a teda z jeho príjmu z obdobia, kedy vykonával živnosť, následne uviedol, že sú to prostriedky z predaja osobných vecí ako napr. motorky, či vybavenia na motorku. K uvedeným skutočnostiam žiadne doklady nepredložil. 17. Okresný súd uviedol, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20% až 30% jeho čistého príjmu, s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Rodič, ktorý má dieťa zverené do starostlivosti, si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa, na ktorú skutočnosť je súd povinný prihliadnuť priamo zo zákona a ktorá je postavená na roveň finančným plneniam. Okresným súdom určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí, charakter výdavkov a ich výška upravená zo strany súdu v danom prípade zodpovedá potrebám maloletých detí v rovnakom veku.

Považoval za potrebné si uvedomiť, že je tu predpoklad, že v budúcnosti výdavky detí budú rásť nie len vekom maloletých detí, ale aj z dôvodu návštevy školského zariadenia vyššieho stupňa. Zároveň uviedol aj to, že výživné nemá pokrývať všetky výdavky dieťaťa, nakoľko vyživovaciu povinnosť má aj druhý rodič, hoci v tomto prípade zohľadnil aj osobnú starostlivosť a zabezpečovanie bytových potrieb. 18. Pri zohľadnení príjmov a životných nákladov oboch rodičov okresný súd dospel k záveru, že pomery otca mu umožňujú hradiť výživné v určenej výške. Určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí, výška a charakter ich výdavkov v danom prípade zodpovedá potrebám maloletých detí v rovnakom veku. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol, a to čo do výšky výživného, ktoré presahovalo súdom priznanú sumu, keďže vzhľadom na náklady maloletých detí, ktoré považoval za dôvodné, sa s výškou výživného navrhovanou matkou nestotožnil. 19. Okresný súd určil začiatok vyživovacej povinnosti otca na maloletú C. od 27.04.2021, t.j. od podania návrhu, keďže už v tom čase sa striedavá starostlivosť nerealizovala, osobnú starostlivosť, ako aj potreby maloletej zabezpečovala matka, v ktorej domácnosti sa maloletá zdržiavala a otec mesačne na náklady maloletej neprispieval a určil nedoplatok vo výške 4 047,33 Eur (ako pomernú časť za mesiac apríl a 31 mesiacov x 130 Eur). Zároveň uložil povinnosť otcovi nedoplatok na výživnom zaplatiť v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným, a to s prihliadnutím na výšku nedoplatku a možnosti otca. 20. V prípade mal. A. uložil okresný súd otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. A. od právoplatnosti rozhodnutia, t.j. keď nadobudne právoplatnosť rozhodnutie v časti zverenia do osobnej starostlivosti matky, a preto vo zvyšnej časti, kedy matka v návrhu žiadala určiť vyživovaciu povinnosť u A. od podania návrhu, návrh zamietol. Rovnako zamietol návrh matky v časti, kde u mal. C. žiadala vyživovaciu povinnosť upraviť od 01.09.2019, pričom návrh podala 27.04.2021, a to s poukazom na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj, že nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného na mal. C. spätne, ešte pred podaním návrhu. 21. Okresný súd poznamenal, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá, a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností, v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 22. Okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -71 zo dňa 27.08.2018 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, a to v otázke zverenia, úpravy vyživovacej povinnosti otca a úpravy styku otca s maloletými deťmi v bežnom roku. Vo zvyšnej časti, t.j. úpravy styku počas sviatkov a prázdnin, zostal rozsudok č.k. -71 zo dňa 27.08.2018 nezmenený. 23. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa ustanovenia . 24. Proti tomuto rozsudku, a to výrokom II., III., IV., V. a VI. v zákonnej lehote podal odvolanie otec mal. detí prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa a . Napadnuté rozhodnutie považoval v časti výživného (II. a III. výroková veta) za nesprávne, nakoľko súd prvej inštancie nesprávne posúdil jeho majetkové pomery, čoho dôsledkom je nesprávna výška výživného na mal. deti. Uviedol, že preukázal príjmové pomery, ktoré mu neumožňujú platiť výživné na mal. A. vo výške 150,- Eur/mesačne a na mal. C. vo výške 130,- Eur/mesačne. Jeho príjem za rok 2021 predstavoval nepravidelný príjem, v priemere 550,- Eur mesačne v čistom, pričom boli mesiace, počas ktorých nemal žiadny príjem. Od 11.11.2021 sa mu narodilo tretie mal. dieťa F. B., tzn. pribudla mu vyživovacia povinnosť. Z uvedeného príjmu je schopný plniť si základnú zákonnú povinnosť vo výške 55,- Eur mesačne na každé mal. dieťa (30% z 550,- Eur/3 mal. deti), nie vo výške, ako určil súd prvej inštancie. Príjem za rok 2022 bol obdobný ako v roku 2021, tzn. predstavoval nepravidelný príjem, v priemere 550,- Eur mesačne v čistom, pričom boli mesiace, počas ktorých nemal žiadny príjem. Príjem za rok 2023 bol od 01 – 04/2023 vo výške 1 130,- Eur mesačne v čistom, od 04 – 06/2023 bol nezamestnaný, tzn. bez príjmu, ukončil živnosť, nakoľko podnikanie mu neprinášalo pravidelný príjem. V 06/2023 bol 1 mesiac zamestnaný s príjmom 950,- Eur v čistom, v 07/2023 bol nezamestnaný a od 01.08.2023 sa zamestnal. Až od 01.08.2023 tak dosahuje pravidelný príjem v hrubom 1 200,- Eur mesačne, tzn. 922,- Eur mesačne v čistom. Dovtedy príjem bol nepravidelný. Od 01.08.2023 je schopný platiť výživné na mal. deti vo

výške 70,- Eur mesačne, nie vo výške 130,- Eur mesačne na mal. C., ako určil súd prvej inštancie. Bol nútený predávať svoje hnuteľné veci, prijať výpomoc od matky, čo súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil v jeho neprospech. Podľa otca súd prvej inštancie mal vychádzať z reálnych majetkových pomerov, ktoré mal preukázané a ktoré mu neumožňujú platiť súdom určenú výšku výživného. Pre mal. deti cestuje z H. do C. a späť (25 km x 2), čo ho zaťažuje nielen finančne, ale aj časovo (30 min x 2), tzn. cestou prichádza o plnohodnotný čas s mal. deťmi. Ide o výdavok, ktorý nevyhnutne vynakladá, aby bol s mal. deťmi. Súdu prvej inštancie preukázal všetky nevyhnutné výdavky, ktoré nedokáže znížiť, keďže ide o výdavky na bývanie a stravu. Nemá žiadne nadštandardné či nepotrebné výdavky. Od 02/2024 sa mu zvýšila hypotéka na bývanie o 230,- Eur mesačne, aktuálnou situáciou na trhu s úvermi, tzn. z pôvodných 400,- Eur mesačne na 630,- Eur mesačne, má ďalší úver s mesačnou splátkou 105,- Eur mesačne. Z čistého príjmu 992,- Eur, po odpočítaní len úverov, mu ostane 257,- Eur na výživu 3 mal. detí, elektrinu, vodu, plyn, stravu, PHM, hygienu, oblečenie. Na mal. deti nepoberá žiadne dávky, tzn. poberá ich matka mal. detí, čo navrhol zohľadniť. Žiadal zreálniť výšku výživného tak, aby zodpovedala jeho reálnym pravidelným príjmom. Navrhol výživné na mal. A. a mal. C. zrušiť a určiť ho u mal. C. na 55,- Eur mesačne od 27.04.2021 a od 01.08.2023 na sumu maximálne 70,- Eur mesačne a u mal. A. na sumu maximálne 70,- Eur mesačne. Podľa otca okresný súd nesprávne vyčíslil aj zameškané výživné, pretože v zameškanom výživnom nezohľadnil platby rodinných prídavkov a daňového bonusu, ktoré patrili mal. A., ktoré ponechal matke ako výživné pre mal. C., teda celkovú sumu 1 876,43 Eur. Zároveň jej kupoval oblečenie, tzn. nevznikol nedoplatok na výživnom na mal. C.. Navrhol odvolaním napadnuté výroky II., III. a IV. týkajúce sa výživného zrušiť, resp. zmeniť. 25. Podľa otca súd prvej inštancie mu úpravou styku s mal. deťmi (V. a VI. výroková veta) odňal jeho rodičovské právo na výchove mal. detí. Otec rešpektuje vôľu mal. detí, ale táto musí byť korigovaná ich vekom (mal. C. mala v čase jej výsluchu 10 rokov a mal. A. mal 12 rokov) a jeho vôľou je tráviť s mal. deťmi čo najviac času. Súd prvej inštancie mu odňal právo byť naraz s obidvoma mal. deťmi – mal. A., čím zasiahol do jeho práv otca na stretávaní sa s mal. deťmi, ktorá úprava nemôže byť v záujme mal. detí. V súčasnosti mal. deti chodia k nemu na sporadické návštevy, nie na plnohodnotnú realizáciu jeho práv rodiča. Už skutočnosť, že stratil kontakt s mal. A. zrušením striedavej starostlivosti, je značným zásahom do jeho rodičovských práv. Napadnuté rozhodnutie v časti úpravy styku je tak v rozpore so zákonom – s jeho právom rodiča na mal. deti a mal. deti sú príliš malé, aby bola na nich presunutá zodpovednosť za budovanie vzťahov s rodičmi. Navrhol napadnuté rozhodnutie v časti úpravy styku (V. a VI. výroková veta) zrušiť a styk s mal. deťmi upraviť tak, aby mal právo byť s mal. deťmi rovnako dlho a naraz s obidvoma mal. deťmi, tzn. každý párny týždeň od piatka od 14.00 hod. do nedele do 18.00 hod.. 26. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý v podaní zo dňa 06.02.20224 oznámil, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania a odporúča rozhodnutie Okresného súdu Žilina potvrdiť. 27. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 22. februára 2024 (č.l. 357 – 359 spisu). Matka uviedla, že napriek tomu, že súd prvej inštancie nevyhovel jej návrhu o určenie výživného na maloleté deti, v plnom rozsahu, sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a navrhuje ho v celom rozsahu potvrdiť. Mala za to, že odvolanie otca je v celom rozsahu nedôvodné a účelové, v snahe otca vyhnúť sa vyživovacej povinnosti, resp. túto znížiť na čo najmenšiu výšku. Podľa matky súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, na základe ktorého vo veci rozhodol. Pokiaľ otec podaným odvolaním napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu nesprávneho posúdenia jeho majetkových pomerov, tak poukázala na to, že otec v roku 2021 (v čase podania návrhu) pracoval v spoločnosti TUreality s.r.o najskôr na živnosť a neskôr do 03/2023 na základe zmluvy o spolupráci, pričom z jeho vyjadrení vyplýva, že jeho príjem predstavoval v priemere sumu 550,- Eur, ktorá skutočnosť bola vyvrátená po predložení výpisov z bankových účtov otca, jednak z podnikateľského a osobného bankového účtu, pričom jeho príjem z tejto činnosti predstavoval v roku 2021 v priemere sumu 1 235,- Eur, v roku 2022 v priemere sumu 1 765,- Eur a v roku 2023 (keďže výpisy boli predložené len do 04/2023) v priemere sumu 485,- Eur + jeho čistý príjem v roku 2023 (od 01 – 04 cca 1 130,-Eur), kedy otec účelovo ukončil svoju zárobkovú činnosť, pozastavil živnosť a od 04 – 06 bol evidovaný ako nezamestnaný. Následne uzatvoril pracovný pomer s nižším príjmom cca 950,- Eur mesačne. Možno teda konštatovať, že sa otec bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, a to účelovo, aby deklaroval svoj nižší príjem. Otcovi, ktorý má vyživovaciu povinnosť t.č. už voči trom maloletým deťom, nič nebráni, a to ani žiadne zdravotné obmedzenie, aby si našiel výhodnejšie zamestnanie. Ďalej poukázala na to, že otec vzhľadom na svoj nízky príjem, ktorý preukazoval vo výške 550,- Eur mesačne, prevzal na seba dňa 28.05.2021 (mesiac po podaní návrhu matky) záväzok vo forme hypotéky, t.j. pristúpením k úverovej zmluve dlžníčky A. I. – jeho partnerky, ktorá v tom čase predstavovala sumu 109 791,08 Eur, teda prevzal na seba neprimerané majetkové riziko, ktoré ovplyvní

jeho vyživovaciu povinnosť. Považovala za vylúčené, aby pre posúdenie pristúpenia k tak vysokému záväzku voči banke otec vykazoval voči banke príjem, z ktorého mieni hradiť splátky hypotéky vo výške 550,- Eur s povinnosťou vyživovať v tom čase dve maloleté deti. Z výpisov z bankových účtov, či už podnikateľského, resp. osobného vo J. banke bolo preukázané, že počas celého rozhodného obdobia otec disponoval dostatkom finančných prostriedkov, z ktorých hradil svoje výdavky a bolo v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať aj stanoveným výživným. Z výpisov z bankových účtov bolo preukázané, že otec si vkladal na osobný účet vklady v hotovosti v rozmedzí od 200,- Eur do 1 000,- Eur z podnikateľského účtu, ku ktorým sa sám na pojednávaní 28.11.2023 vyjadril, že „išlo o príjem zo živnosti“. Účelovo následne prekrúcal svoje vyjadrenia, že ide o finančné čiastky z predaja osobných hnuteľných vecí, resp. o vklady, ktoré poukazovala na jeho účet matka K. B., hoci sám nevedel uviesť, či ide o jeho matku alebo sestru. Považovala za vylúčené, aby bol otec odkázaný na finančnú pomoc od svojich rodinných príslušníkov, minimálne od svojej matky, ktorá je dôchodkyňou. O zlej finančnej situácii otca nesvedčí ani skutočnosť, že si v priebehu rozhodného obdobia, ako vyplýva z výpisov účtov, zakupoval aj nákladné osobné veci, financoval výlety v zahraničí, ale aj servis a povinné poistenie motorového vozidla, ktorého držiteľkou je jeho matka. Čo sa týka nákladov/výdavkov uvádzaných otcom, tieto nekorešpondujú s výdavkami uvádzanými v jeho vyjadreniach, napríklad dňa 07/2023 celkom vo výške 1 713,17 Eur, pričom na pojednávaní sa ani nevedel konkrétne vyjadriť, ktoré výdavky presne uvádza a v akej výške. Účelovo navyšoval svoje výdavky, na ktorých sa však podieľa aj jeho priateľka, ako sám skonštatoval aj okresný súd, pričom jej príjem podľa vyjadrení otca predstavuje v priemere sumu 1 000,- Eur mesačne. Rovnako ani z výpisov z účtov nevyplývajú takto uhrádzané výdavky zo stany otca, ale v ďaleko nižšej výške v priemere 400,- Eur – 650,- Eur mesačne. Skutočnosť, ktorú otec namieta, že cestuje pre maloleté deti z H. do C. a späť a že ho to finančne aj časovo zaťažuje, matka považovala za účelové tvrdenie, ktoré doposiaľ nerozporoval. Podľa matky otec účelovo uvádzal nižší príjem, svoju odkázanosť na pomoc rodiny a svoje mesačné náklady, aby deklaroval svoju nepriaznivú finančnú situáciu. Podľa matky súd prvej inštancie vyhodnotil správne, že v čase posudzovaného obdobia otec disponoval dostatkom finančných prostriedkov, z ktorých bol a bude aj naďalej schopný uhrádzať mesačné výživné na obe maloleté deti, resp. pre posúdenie zameškaného výživného na maloletú C., na ktorú do rozhodnutia súdu od 09/2019 neprispieval žiadnym výživným. Za zarážajúce považovala, že otec si v rámci hodnotenia zameškaného výživného započítava matke poskytnutú sociálnu dávku štátu titulom prídavkov na maloleté deti a daňového bonusu. V priebehu rozvodového konania sa rodičia dohodli, že prídavky na deti bude poberať matka, rovnako aj daňový bonus, nakoľko otec bol nezamestnaný, daňový bonus poberať nemohol, ktoré dávky zostali v prospech matky. Ide o sociálne dávky poskytované štátom a nimi nemožno suplovať vyživovaciu povinnosť otca. Do zameškaného výživného nie je možné započítať ani otcom zakúpené oblečenie, keď dcéra k nemu odmietala chodiť, toto oblečenie jej mohol poskytnúť k užívaniu matky, čo však neurobil, oblečenie si ponechal, maloletá dcéra z neho vyrástla, čím sa stalo pre ňu nepoužiteľným a tento výdavok tak nie je možné započítať. Ďalej zvýraznila to, že otec, odkedy odišiel zo spoločnej domácnosti (09/2019) a po tom, čo sa nerealizovala striedavá starostlivosť u maloletej C., po celý čas žiadnym spôsobom neprispel na jej výživu. 28. K odvolaniu otca vo vzťahu k výrokom V. a VI. rozsudku matka uviedla, že ho považuje za nedôvodné, rovnako ako jeho námietku, že mu boli odňaté jeho rodičovské práva na výchove maloletých detí. Poukázala na to, že je garantované právo všetkých detí na vypočutie a na to, aby ich názory boli náležite zvážené. Okresný súd v konaní o zverenie maloletých detí do osobnej, resp. striedavej starostlivosti postupoval správne, keď maloleté deti vypočul a po riadnom zvážení ich názoru rozhodol s prihliadnutím na ich najlepší záujem. Obe maloleté deti sú vo svojom veku a úrovni vyspelosti schopné vytvárať si názory a aj ich primerane slovne vyjadriť. Naviac, sám otec na pojednávaní dňa 08.12.2023 sa vyjadril, že akceptuje vyjadrenia maloletých detí a je preto zarážajúce, že svojím odvolaním vlastné vyjadrenia spochybňuje a nerešpektuje názor maloletých detí. Poukázala na to, že je výlučne na otcovi, aby venoval obom deťom náležitú pozornosť, vybudoval, resp. obnovil svoj vzťah otec – dcéra aj s dcérou C.. Podľa matky, otec nezvládol situáciu po rozhodnutí súdu, nakoľko neprejavil ani telefonický záujem o dcéru, výlučne iba o maloletého A., a napriek rozhodnutiu súdu neprispieva žiadnym výživným. Okrem bežného výživného, ktoré si u maloletého A. nezačal plniť a u maloletej C. len sčasti, nedá sa na neho spoľahnúť pri nečakaných väčších mimoriadnych výdavkoch, ktoré matka predpokladá od apríla 2024, kedy sú deti objednané na prvú konzultáciu ohľadom čeľustnej ortopédie v Trenčíne, nakoľko v Žiline je deti nemožné objednať pre dlhé čakacie lehoty. Zároveň predpokladá ďalšie výdavky, nielen v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou, ale aj nákladmi na cestovanie, na ktorých sa otec odmieta podieľať. Navrhla, aby súd vzal tieto výdavky na zreteľ a uložil otcovi povinnosť podieľať na úhrade polovice finančných prostriedkov po predložení uhradených poplatkov, súvisiacich so zdravotnou

starostlivosťou maloletých detí, samostatným výrokom. Navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť a vo vzťahu k mimoriadnym výdavkom doplniť výrok rozsudku o uloženie tejto povinnosti otcovi. V prípade, že odvolací súd nebude považovať za potrebné doplniť dokazovanie, súhlasila s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. 29. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 29.02.2024, bolo vyjadrenie matky doručené kolíznemu opatrovníkovi a otcovi, a zároveň upovedomením zo dňa 07.03.2024 bolo opätovne doručené vyjadrenie matky k odvolaniu otca s tým, že v lehote do 10 dní od doručenia upovedomenia je možné vyjadriť sa ku skutkovým aj právnym tvrdeniam matky, ak to považujú za potrebné, s uvedením návrhu na dokazovanie a predložením listinných dôkazov, na čo kolízny opatrovník a ani otec prostredníctvom právnej zástupkyne nereagovali. 30. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( v spojení s ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané včas ( v spojení s ) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť s týmto opravným prostriedkom ( v spojení s ), postupom bez nariadenia pojednávania za aplikácie a contrario v spojení s , ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa , a za rešpektovania ust. , verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., IV., V., VI. a v závislých výrokoch VIII., IX. potvrdený, ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. a . Rozsudok okresného súdu, v odvolaním nenapadnutých výrokoch I. a VII. zostal nedotknutý. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. 31. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie otca bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -364 zo dňa 02.05.2024, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 03.05.2024 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom. 32. Krajský súd za rešpektovania ust. , uvádza, že základom pre jeho konanie bolo odvolanie podané otcom proti výrokom II., III., IV., V., VI. rozsudku okresného súdu, ktorými bola otcovi určená vyživovacia povinnosť voči maloletému A., maloletej C., vyjadrený nedoplatok na výživnom vo vzťahu k maloletej C., upravený styk s maloletým A. a maloletou C., a tým aj závislé výroky VIII. a IX. rozsudku súdu prvej inštancie. 33. Pokiaľ išlo o výrok I. rozsudku, ktorým boli maloleté deti A. a C. zverené do osobnej starostlivosti matky, otec podľa obsahu odvolania tento ani nenamietal. Čo sa týka výroku VII., ktorým vo zvyšnej časti bol návrh zamietnutý, tento rovnako otcom nebol namietaný a otec ani nebol osobou oprávnenou podať odvolanie v zmysle , preto v tomto rozsahu rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý. Odvolací súd len v úplnosti dodáva k odvolaním otca nenapadnutým výrokom I. a VII., že nezistil ani ich nesprávnosť. 34. Krajský súd uvádza, že pokiaľ išlo o odvolanie otca a v ňom tvrdené skutočnosti, následné vyjadrenie matky, tak na rozhodnutie krajského súdu, ako súdu odvolacieho, v zmysle podaného odvolania nebolo potrebné k uvádzaným skutočnostiam nariadiť pojednávanie, pretože bolo postačujúce, aby bolo odvolacím súdom rozhodnuté na základe celého obsahu spisového materiálu a v ňom doložených listín. Odvolateľ nevzniesol žiaden presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania, nasledujúca po výmene ich písomných podaní po rozhodnutí okresným súdom, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2023 č. 64336/01 vo veci Lino Carlos Varela Assalino proti Portugalsku; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. ). 35. Predmetom odvolacieho prieskumu, s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne a zákonne, keď výrokmi II., III. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého A. výživným v sume 150,- Eur mesačne, na maloletú C. výživným v sume 130,- Eur mesačne a vo vzťahu k maloletej C. výrokom IV. uložil otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 27.04.2021 do 30.11.2023 vo výške 4 047,33 Eur zaplatiť v mesačných splátkach po 50,- Eur, ako aj výrokmi V. a VI. rozhodol o úprave styku otca s maloletými deťmi. 36. Krajský súd primárne uvádza, že sa stotožňuje s rozsudkom okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch a za aplikácie ust. v podrobnostiach na jeho závery odkazuje. Práve z dôvodu aplikácie ust. nebolo potrebné, ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré vyjadril v odôvodnení rozsudku okresný súd, viažuce sa k napadnutým výrokom, ale bolo postačujúce na ne odkázať, pokiaľ

aj z hľadiska predmetu konania konanie pred okresným súdom a pred odvolacím súdom tvoria jeden celok. Krajský súd za aplikácie ust. druhá veta sa však v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal s podstatnými tvrdeniami, ktoré uviedol otec maloletých detí v podanom odvolaní. 37. Podľa ust. Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 38. Podľa Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a sa použijú primerane. 39. Podľa rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých detí a o priznaní obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 40. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia Zákona o rodine v spojení s dohody a súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná, pričom môže byť odôvodnená subjektívne alebo objektívne. 41. V zmysle veta prvá pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia. Súd pri rozhodovaní teda neprihliada na okolnosti, ktoré by len prípadne mohli v budúcnosti nastať. V prípade, ak sa po rozhodnutí o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností zmenili pomery, súd môže zmeniť toto rozhodnutie aj bez návrhu alebo dohody o výkone rodičovských práv. 42. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie, čo otec ani nenamietal v podanom odvolaní, dospel k záveru, že v danej veci došlo k zmene pomerov v zmysle Zákona o rodine, a to na strane maloletých detí, ktorá odôvodňovala zmenu osobnej starostlivosti maloletých detí, a to v odvolaním nenapadnutom výroku I.. 43. Vzhľadom na zmenu osobnej starostlivosti o maloleté deti, teda výrokom I. ich zverenie do výchovy a opatery matky, bola spojená súdna úprava určenia výživného zo strany otca maloletých detí, a to od času, ako je uvedené vo výrokoch II. a III. rozsudku okresného súdu, a jednak odôvodňovala úpravu styku otca s maloletých deťmi tak, ako bola úprava styku upravená odvolaním napadnutými výrokmi V. a VI. rozsudku okresného súdu, so zohľadnením najlepšieho záujmu maloletých detí. V danej právnej veci boli v konaní preukázané okolnosti, ktoré sa prejavili v pomeroch maloletých detí v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, a to schválenej rodičovskej dohody o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom. 44. V danej právnej veci týkajúcej sa tak zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, v časti určenia výživného, nedoplatku na výživnom, ako aj v časti úpravy styku otca s maloletým A. a maloletou C., odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci úplne zistil skutkový stav, vykonané dôkazy zhodnocoval jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. 45. Vo vzťahu k odvolacej námietke otca týkajúcej sa nesprávneho posúdenia jeho majetkových pomerov s dôsledkom nesprávne určenej výšky výživného na maloleté deti krajský súd poukazuje na ust. v spojení s Zákona o rodine, ktoré v napadnutom rozsudku citoval aj okresný súd, z ktorých vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, a jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) hmotné potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady na jedlo, ošatenie, obuv, bývanie atď., ako aj ďalšie odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a zdravie detí, súvisiace so vzdelávaním, prípravou na budúce povolanie, kultúrnym, športovým a rekreačným vyžitím. Miera odôvodnených potrieb je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu a predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, schopností, zručností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie. Odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. 46. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný

príjem zodpovedá ich schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj možnostiam a závisí aj od zisťovania ich celkových, t.j. komplexných majetkových pomerov v širšom zmysle slova. Teda, pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza jednak zo všeobecných hľadísk, teda skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, ale aj z možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, teda odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Zvýrazňuje sa v zhode s okresným súdom, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily k dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s nimi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. 47. Odvolací súd preskúmaním časti rozhodnutia o uložení vyživovacej povinnosti otcovi má za to, že súd prvej inštancie riadne vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie pomerov rodičov, riadne posúdil ich možnosti a schopnosti, a taktiež správne ustálil náklady na maloletých a určil výživné podľa zásad uvedených v Zákone o rodine. Pokiaľ otec poukazoval na svoju finančnú situáciu, a to, že jeho príjem za rok 2021 bol príjmom nepravidelným v priemere 550,- Eur mesačne v čistom, rovnako za rok 2022 bol jeho príjem v priemere 550,- Eur mesačne v čistom, za rok 2023 bol za obdobie od 01 – 04/2023 jeho príjem vo výške 1 130,- Eur mesačne v čistom, za obdobie od 04 – 06/2023 bol nezamestnaný, v mesiaci 06/2023 bol zamestnaný jeden mesiac s príjmom 950,- Eur mesačne v čistom, opäť v mesiaci 07/2023 bol nezamestnaný a až od 01.08.2023 dosahuje pravidelný príjem, a to v sume 922,- Eur mesačne v čistom, a preto až od tohto dátumu je schopný platiť výživné, avšak nie v sume, ako bola stanovená okresným súdom, a to mesačne 150,- Eur na maloletého A. a 130,- Eur na maloletú C., tak krajský súd uvádza, že pri posudzovaní príjmu otca tak, ako vyjadril okresný súd v odseku 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku, vychádzal nielen z jeho tvrdení, ale aj z dokladov doložených do spisového materiálu, a to daňových priznaní a výpisov z účtov. Z týchto dôkazov okresný súd správne ustálil a v odvolaní to otec nevyvrátil, že príjem otca v roku 2021 bol približne 1 149,44 Eur, v roku 2022 približne 1 762,50 Eur, v období od 01 – 04/2023 v sume 1 132,88 Eur mesačne a v aktuálnom zamestnaní dosahuje príjem v sume 967,53 Eur mesačne. Pokiaľ otec s výškou výživného nesúhlasil len s poukazom na svoje zárobkové pomery, tak je potrebné poukázať na údaje z doložených výpisov z účtu, pričom sám otec k vkladom v hotovosti do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.11.2023 uviedol „išlo o príjem živnosti, ktorým som si preniesol z podnikateľského účtu na svoj osobný účet“. Postup okresného súdu, ktorý komplexne ustálil príjem otca tak, ako uviedol v odseku 19. odôvodnenia rozsudku, bol správny. Zároveň sa poukazuje na to, že otec v čase, keď tvrdil svoj nepravidelný príjem, uzavrel zmluvu o pristúpení k úveru, pre uzavretie ktorej sa rovnako vyžaduje deklarovanie príjmu v banke. Pokiaľ otec poukazoval na to, že mu pribudla vyživovacia povinnosť, tak krajský súd uvádza, že i na strane matky je tu vyživovacia povinnosť k dcére C., ktorá študuje. Teda, obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu dieťaťu. Ak otec namietal určenú výšku výživného, tak v odvolaní vôbec neuviedol, aké sú podľa neho reálne náklady na maloleté deti a v čom vidí určenú výšku za neadekvátnu potrebám maloletých. K nedôvodnosti nesúhlasu otca s určenou výškou výživného pristupuje i to, že do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 08.12.2023 otec sám vyčíslil (bez položky príspevku na lyžiarsky výcvik) na maloletého A. mesačné výdavky v sume 132,- Eur. Čo sa týka výživného na maloletú C., otec ani netvrdil, že by od času, ako odmietala byť v jeho osobnej starostlivosti (v rámci striedavej starostlivosti), na ňu finančne prispieval. Neobstojí ani námietka otca, že sa matkou poberané dávky na mal. deti, a to rodinné prídavky a daňový bonus mali započítať na výživu maloletej C., pretože ide o sociálne dávky štátu. Naviac, poberanie rodinných prídavkov nezbavuje povinnosti povinného rodiča platiť výživné. Pri určovaní výšky výživného postupoval v súlade s kritériami ust. § 62 Zákona o rodine za vzatia do úvahy, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť plní aj výkonom osobnej starostlivosti o maloletých, vo väčšom rozsahu o maloletú C.. Pokiaľ aj matka mala v určitom období vyšší príjem, ako otec, bolo to tým, že popri svojom zamestnaní učiteľky v súkromnej základnej umeleckej škole mala i ďalší pracovný pomer, ktorý však musela zo zdravotných dôvodov ukončiť. Matka je na výdavky spojené s bývaním a domácnosťou sama, oproti čomu otec žije s partnerkou, ktorá je zamestnaná, teda sa na týchto výdavkoch môže podieľať spoločne. 48. Krajský súd je toho názoru, že určená výška sumy výživného na deti vo veku maloletých zodpovedá ich oprávneným nákladom, vyplýva z možností a schopností otca. Maloleté deti sú vo vývine, raste, potrebujú častejšie zakupovanie ošatenia, majú náklady na hygienu, bývanie, mimoškolské aktivity a náklady súvisiace so vzdelaním. Len z poznatkov o cenách tovarov, služieb, a to poznatkov všeobecných, je zrejmé, že na tieto všetky oprávnené potreby maloletých je nevyhnutné vynakladať

sumu vyššiu, ako bolo určené výživné a je to i matka, ktorá v rámci osobnej starostlivosti o maloleté deti bude musieť vynaložiť aj finančné prostriedky nad rámec poskytovaných otcom. Nebolo možné dospieť k záveru, že by súdom prvej inštancie stanovené výživné nezodpovedalo kritériám pre určenie výživného. Výživné tak, ako navrhoval otec s ohľadom na ním preukazovaný dosahovaný príjem, nebolo namieste. 49. K námietke nesprávne určeného zameškaného výživného na mal. C. je potrebné poukázať na to, že v čase trvania rodičovskej dohody o striedavej starostlivosti sa táto vo vzťahu k mal. C. fakticky nerealizovala, otec na mal. C. neprispieval. Fotografiami preukazované tvrdenie otca, že kupoval mal. C. oblečenie, sa neukázalo ako relevantné, z toho dôvodu, že toto sa nachádzalo len u otca, nebolo brané do domácnosti matky, kde sa mal. C. zdržiavala a táto bola u otca minimálne. Teda to bola matka, na ktorej bolo bremeno zabezpečovania výdavkov a potrieb maloletej C.. Pokiaľ otec žiadal v zameškanom výživnom zohľadniť vyplatené rodinné prídavky a daňový bonus, tak uvedené nebolo na mieste. 50. V tejto súvislosti sa však žiada dodať k návrhu matky na doplnenie rozhodnutia o uloženie povinnosti otcovi pomerne sa podieľať na mimoriadnych výdavkoch v podanom vyjadrení, že tento matkou uvádzaný výdavok zostal len v rovine tvrdenia, nebol preukázaný. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné zvýrazniť to, že v rámci výživného sa neuspokojujú len bežné denné výdavky, ale táto čiastka výživného sa podieľa i na prípadnom mimoriadnom výdavku, a preto nebolo dôvodné sa týmto len všeobecným návrhom zaoberať. 51. K správnosti napadnutého rozsudku vo výrokoch V. a VI. týkajúcich sa úpravy styku otca s maloletým A. a maloletou C., krajský súd uvádza, že Zákon o rodine uprednostňuje dohodu o úprave styku s maloletými deťmi a rozhodovanie súdu prichádza do úvahy po zistení, že takáto dohoda nie je možná. Ak dohody niet, súd upraví styk s maloletým dieťaťom rodičov, ktorí spolu nežijú. Zákon o rodine umožňuje, aby súd upravil styk rodiča s maloletým dieťaťom, keďže kontakt a stretávanie sa maloletého dieťaťa s rodičom, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, je prirodzeným a bežným prostriedkom upevňovania a udržiavaní ich vzťahov, ak sa rodičia nedohodnú na styku s maloletým dieťaťom. Pri určovaní rozsahu časového vymedzenia a miesta musí súd posudzovať všetky okolnosti veľmi starostlivo. Musí mať na zreteli záujem maloletého dieťaťa a dbať na to, aby sa pri rozhodovaní o styku rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a tiež práva druhého rodiča, ktorý nebude mať maloleté dieťa v osobnej starostlivosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že záujem dieťaťa musí byť popredným hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, ktorá požiadavka vyplýva aj Článku 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, a preto je nevyhnutné, aby sa pri akomkoľvek súdnom rozhodovaní týkajúcom sa detí skúmal ich najlepší záujem a bol posudzovaný ako určujúce kritérium pre konečné rozhodnutie. Najlepší záujem dieťaťa by mal byť posudzovaný a definovaný individuálne, s ohľadom na konkrétnu situáciu, v ktorej sa dotknuté dieťa nachádza. 52. Čo sa týka námietok otca týkajúcich sa styku s maloletou C., krajský súd zvýrazňuje ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré kladie dôraz pri rozhodovaní o styku rodiča s dieťaťom na to, že maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť, zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia, je nutné tiež zdôrazniť, že Článok 12 Dohovoru o právach dieťaťa ustanovuje, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom názorom dieťaťa musí byť venovaná patričná pozornosť, zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Na tento účel sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom konaní, ktorého sa to týka, a to buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu. Keďže je nevyhnutné dieťaťu pri výchove venovať najväčšiu starostlivosť so zreteľom na jeho vek a rozumovú vyspelosť, je nevyhnutné vziať do úvahy jeho názor, ktorý má právo slobodne vyjadriť. Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne postupoval, ak venoval náležitú pozornosť názoru maloletých detí, a to zodpovedajúcemu ich veku a rozumovej vyspelosti. Vzhľadom na vek maloletých detí, ktoré mali v čas zisťovania tohto názoru 10 a 12 rokov, okresný súd správne vzal do úvahy ich názory a odvolací súd nesúhlasí so názorom otca, že deti sú príliš malé, aby bola na nich presunutá zodpovednosť za budovanie vzťahov s rodičmi a následky. Predsa aj sám otec nespochybnil tú skutočnosť, že maloletá C. k nemu odmietala ísť v rámci dohody o striedavej osobnej starostlivosti, ako aj, že on sám tento jej postoj rešpektoval. Bol to otec, ktorý do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.11.2023 (č.l. 301 spisu) uviedol „...C. chodí podľa toho, ako chce a teraz treba povedať aj z toho prehľadu, ako ho mám ja poznačený, že veľmi nechce“ ako aj, že si uvedomuje, že každé z detí

je rozdielne. Ďalej otec uviedol, že „pokiaľ ide o A., je pravdou, že mali sme spolu len jeden rozhovor o tom, ako by si to on predstavoval, a to bolo vtedy, keď mi C. oznámila, že bude ku mne chodiť len na víkendy, vtedy sa k tomu pridal aj A....“ Do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 08.12.2023, konkrétne na č.l. 323 spisu otec vyjadril, že „...akceptujem, ako sa C. rozhodla a rovnako tak budem plne rešpektovať aj názor maloletého A.“. Pokiaľ okresný súd pri rozhodovaní o úprave styku otca s mal. deťmi vzal na zreteľ vyjadrenia detí, podľa správy kolízneho opatrovníka postupoval správne, ak ich rozdielny postoj k otcovi, vyjadril v rozdielnom rozsahu úpravy styku u mal. A. a mal. C.. 53. V súvislosti s úpravou styku otca s mal. deťmi je podľa názoru krajského súdu v prvom rade potrebné zastabilizovať situáciu, nabehnúť na novú úpravu starostlivosti a styku hlavne k maloletej C. a následne je možné, ak sa zmenia pomery, uvažovať aj o širšom styku vo vzťahu k maloletej C., na čom by sa v prvom rade mali dohodnúť rodičia spolu s maloletými. Vo vzťahu k maloletej C. má otec styk s ňou zabezpečený, tento rozsah je vzhľadom na potrebu budovania ich vzťahu, istej stability u maloletej C. namieste, pretože opačný prístup, a to donucovanie maloletej C. k širšiemu stretávaniu sa s otcom, by bol len kontraproduktívny. Na tomto mieste sa aj odvolaciemu súdu javí ako nedôvodný poukaz otca na výdavky spojené so stretávaním sa s maloletými deťmi, veď predsa ide o jeho maloleté deti, s ktorými sa má záujem stretávať, naviac aj počas cesty, teda prepravy, otec trávi s maloletými deťmi svoj čas. 54. V súvislosti s úpravou rozsahu styku, osobitne k mal. A. a maloletej C., krajský súd len dodáva, že vymedzený rozsah a intenzita umožňuje naďalej rozvíjať a prehlbovať vzájomný vzťah otca a maloletého A. a čo sa týka maloletej C., určeným rozsahom styku sa dosiahne najoptimálnejšie usporiadanie výkonu rodičovských práv otca, ktoré pomaly postupnými krokmi môže smerovať k vybudovaniu si pevnejšieho vzťahu tak, aby aj maloletá C. pochopila, že zo strany otca jej je venovaná náležitá pozornosť a starostlivosť a aby otec mohol väčšou mierou prispieť k jej osobnostnému vývoju. 55. Z vyššie uvedených záverov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch II., III., IV. V. a VI. potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie, vrátane závislých výrokov VIII., IX. o zmene pôvodného rozsudku a o trovách prvoinštančného konania. 56. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa v spojení s ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože neboli zistené dôvody postupu podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (t.j. vykonateľné rozhodnutie), môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.