Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1SZa/8/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a z členov JUDr. Jany Henčekovej PhD. a JUDr. Zuzany

Ďurišovej v právnej veci navrhovateľa: E. E.X.E., bez cestovných dokladov, štátna príslušnosť

Sýrska arabská republika, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov

Sečovce, zast.: Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., advokátska spoločnosť so sídlom

Makovického č. 15, 010 01 Ţilina, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej

polície Prešov, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Košice, so sídlom Trieda

SNP 35, 040 11 Košice, o preskúmanie rozhodnutia o zaistení navrhovateľa, na odvolanie

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11. júna 2015 č. k.

-39, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 11. júna 2015 č. k. -39 m e n í tak, ţe rozhodnutie odporcu č. p. PPZ-

HCP-PO6-ZVC-2-065/2015 zo 06.05.2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nariaďuje, aby bol: E. E.X.E., štátny príslušník

Sýrie, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce

bezodkladne prepustený zo zaistenia.

2

Odporca je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť navrhovateľovi

na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov odvolacieho konania z titulu

právneho zastúpenia vo výške 2.002,44 €.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Predmet konania

1. Krajský súd v Košiciach rozsudkom uvedeným vo výroku podľa § 250q

(ďalej na účely rozsudku tieţ „“) potvrdil rozhodnutie

odporcu č. p. PPZ-HCP-PO6-ZVC-2-065/2015 zo 06.05.2015 o zaistení navrhovateľa

(ďalej na účely rozsudku tieţ „napadnuté rozhodnutie“ - č. l. 23) podľa § 88 ods. 1 písm. b)

o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „“) a jeho umiestnení do Útvaru policajného zaistenia

pre cudzincov Sečovce (ďalej na účely rozsudku len „ÚPZC Sečovce“, resp. „ÚPZC“) na čas

nevyhnutne potrebný z dôvodu výkonu trestu vyhostenia z územia Slovenskej republiky

v trvaní 10 rokov uloţeného právoplatným rozsudkom okresného súdu v zmysle § 65 ods. 1,

ods. 3 , 1 na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 05.08.2015.

2. V napadnutom rozhodnutí odporca zistený stav veci opísal nasledovne.

Najmä poukázal na to, ţe

- navrhovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. z 11.12.2012

(právoplatný dňa 31.01.2013) uznaný vinným zo zločinu obchodovania s ľuďmi

podľa a , za čo mu bol uloţený trest odňatia slobody

v trvaní 4 rokov, a podľa bol zaradený pre výkon

trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia,

- súčasne bol navrhovateľovi podľa § 65 ods. 1 a 3, § 38 ods. 3 a § 36 písm. j) Trestného

zákona uloţený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky v trvaní 10 rokov,

- hoci dňa 15.07.2014 bol Krajským súdom v Košiciach vydaný príkaz na prijatie

navrhovateľa do vydávacej väzby č. (na menovaného bol vydaný európsky

zatýkací rozkaz prokurátorom Francúzskej republiky pri Súde vyššej inštancie v Boulgon

sur Mer, sp. zn. 1007700053 z 29.03.2012 – pozitívna lustrácia INTERPOL),

3

tak 23.07.2014 ten istý súd prikázal navrhovateľa prepustiť z vydávacej väzby v zmysle

a o európskom zatýkacom rozkaze

na slobodu,

- na základe protokolu o odovzdaní osoby zo dňa 23.07.2014 bol navrhovateľ prepustený

z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice a následne

prevzatý pracovníkmi správneho orgánu k tvrdenej realizácii výkonu trestu vyhostenia,

- navrhovateľ nemá platný cestovný doklad ani iný doklad oprávňujúceho ho na vstup

a pobyt na území Slovenskej republiky a nebolo moţné zabezpečiť jeho okamţité

vycestovanie z územia Slovenskej republiky v súvislosti s výkonom trestu vyhostenia,

- dňa 06.10.2014 právny zástupca navrhovateľa poţiadal o jeho bezodkladné prepustenie

zo zaistenia s odôvodnením, ţe zaistenie navrhovateľa je neúčelné, nakoľko nemôţe byť

vyhostený do svojho domovského štátu – Sýrie z dôvodu prebiehajúceho ozbrojeného

konfliktu,

- dňa 16.10.2014 podal navrhovateľ ţiadosť o udelenie azylu a poţiadal, aby bol presunutý

do Záchytného tábora v Humennom, odkiaľ by mal moţnosť riešiť situáciu

svojich dvoch detí v Sýrii (deti sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky),

nakoľko podľa sýrskych zákonov bez súhlasu otca deti nemôţu opustiť uvedenú krajinu.

Z Centra pre ochranu detí v Bratislave mu bolo povedané, ţe príchod detí na Slovensko

bude moţný potom, keď bude mať nejaký druh pobytu. Navrhovateľ uviedol v zápisnici

taktieţ, ţe matka jeho detí by mala byť niekde vo Francúzsku, je s ňou v kontakte

a v mesiaci januári by mala prísť na Slovensko,

- v zápisnici zo 06.05.2015 okrem iného uviedol, ţe je ţenatý s občiankou Slovenskej

republiky, pani L. E., rodená M.. Je si vedomý toho, prečo mu bol uloţený trest

vyhostenia z územia Slovenskej republiky, ale domov sa vrátiť nemôţe, pretoţe je tam

vojna a zabijú ho v jeho krajine, preto na Slovensku ţiadal azyl. Trest mu uloţený nebol,

ale v jeho krajine nefunguje súdnictvo a platí vojnový stav,

- podľa odporcu zaoberať sa s alternatívou zaistenia a uloţenia niektorej z povinností

v zmysle a je moţné iba v konaní

o administratívnom vyhostení a nie v konaní o výkone trestu vyhostenia.

Podľa v znení relevantnom pre prejednávanú vec

príslušný sudca rozhodne o prepustení osoby z vydávacej väzby dňom, keď dôjde k vydaniu

osoby orgánom štátu pôvodu, alebo v prípadoch uvedených v § 25 ods. 1 a 3, posledným

dňom ustanovenej lehoty. Okrem toho sudca rozhodne o prepustení z vydávacej väzby, ak

4

a) justičný orgán štátu pôvodu zrušil európsky zatýkací rozkaz alebo ak ho vo vzťahu

k Slovenskej republike odvolal,

b) príslušný sudca rozhodol, že európsky zatýkací rozkaz sa nevykoná, alebo

c) inak zanikli dôvody vydávacej väzby, vydania alebo jeho realizácie.

Podľa v citovanom znení odovzdanie osoby orgánom

štátu pôvodu sa musí zrealizovať najneskôr do desiatich dní od právoplatnosti rozhodnutia

o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu.

3. Dĺţku zaistenia odôvodnil odporca všeobecne s poukazom na vyjadrenia ÚPZC

Sečovce, v ktorom uvedený útvar informuje, ţe výkon trestu vyhostenia je moţné zabezpečiť

po vystavení náhradného cestovného dokladu zastupiteľským úradom. Doba na zabezpečenie

jeho náhradného cestovného dokladu zastupiteľským úradom v prípade, ţe bude

spolupracovať je pribliţne tri mesiace, v prípade jeho nespolupracovania môţe vybavenie

náhradného cestovného dokladu trvať viac ako šesť mesiacov. Odporca určil lehotu zaistenia

v trvaní troch mesiacov, nakoľko v minulosti účastník konania spolupracoval s pracovníkmi

ÚPZC a bol mu uţ vydaný náhradný cestovný doklad, ktorému však podľa vyjadrenia ÚPZC

v Sečovciach uplynula doba platnosti.

Pri preverovaní ţiadostí navrhovateľa o jeho bezodkladné prepustenie odporca uviedol,

ţe vţdy postupoval v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky

č. k. -39 z 18.04.2013, kde ústavný súd je tej mienky, ţe je povinnosťou

nielen všeobecných súdov periodicky kontrolovať dôvodnosť zaistenia, ale túto povinnosť má

aj príslušný správny orgán. Zaistená osoba má ústavne, resp. v súlade s Dohovorom o ochrane

ľudských práv a základných slobôd právo poţiadať správny orgán o preskúmanie dôvodnosti

ďalšieho trvania zaistenia, pričom tento je povinný o takejto ţiadosti vydať rozhodnutie

so všetkými obsahovými a formálnymi náleţitosťami vrátane poučenia o opravnom

prostriedku.

4. Krajský súd uviedol, ţe podaný návrh prejednal a vysporiadal

so všetkými námietkami navrhovateľa, ktoré mohli mať vplyv na posúdenie tej otázky,

či dané rozhodnutie odporcu je vecne správne. Na základe zistených skutočností povaţoval

krajský súd odvolacie námietky navrhovateľa za nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozhodnutia a s napadnutým rozhodnutím sa v plnom rozsahu stotoţňuje

a preto dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť ako súladné

so zákonnom.

5

5. V súdnom konaní sa krajský súd zaoberal s námietkami navrhovateľa

týkajúcich sa nasledujúcich okruhov:

- lehota zaistenia,

- vyjadrenie k podkladom rozhodnutia,

- nekontaktovanie právneho zástupcu navrhovateľa,

- efektívnosť a účelnosť zaistenia,

- posudzovanie navrhovateľa ako zraniteľnej osoby a

- tolerovaný pobyt.

6. Na základe svojich záverov a právnych názorov vyslovených v odôvodnení

rozsudku krajský súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

II.

Stručné zhrnutie argumentácie odvolacích dôvodov navrhovateľa

7. Rozsudok krajského súdu navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu napadol

(viď čl. 5 ods. 4 v spojení s čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd) odvolaním z 29.06.2015 (č. l. 65), v ktorom za odvolacie dôvody

v súlade s ustanovením označil:

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam ( ) a

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

( ).

Tieto odvolacie dôvody potom bliţšie rozviedol v námietkach opätovne týkajúcich

sa lehoty zaistenia, vyjadrenie k podkladom rozhodnutia, efektívnosti a účelnosti zaistenia,

tolerovanému pobytu cudzinca a k postaveniu navrhovateľa ako zraniteľnej osoby.

8. Pri prvej odvolacej námietke navrhovateľ zdôraznil, ţe krajský súd dospel k záveru,

ţe v dôsledku zmeny účelu zaistenia nemohol odporca rozhodnúť o predĺţení lehoty zaistenia

z dôvodu podľa a k zaisteniu navrhovateľa

z nového dôvodu nebolo potrebné rozhodovať o predĺţení lehoty zaistenia podľa § 88 ods. 4

citovaného zákona. Vyššie uvedený záver nemôţe byť podľa navrhovateľa správny

s odvolaním sa na ustanovenie , ktorý obsahuje podmienky

na predĺţenie lehoty zaistenia.

6

Ak by mal byť záver krajského súdu správny, potom navrhovateľ poukázal

na absurdné trvanie zaistenia cudzinca na maximálnu dobu 6 mesiacov, čo by úplne stratilo

svoje opodstatnenie.

9. Navyše navrhovateľ prezentoval svoj názor, ţe opätovné zaistenie cudzinca

z rovnakého zákonného dôvodu po tom, ako uţ bol zaistený na maximálnu prípustnú lehotu

6 mesiacov, je moţné len vtedy, ak by sa výrazne zmenili okolnosti prípadu.

Zmena okolností by však musela byť riadne odôvodnená, čo v napadnutom rozhodnutí

absentuje.

10. Čo sa týka naplnenia podmienok hore uvedenej efektívnosti a účelnosti zaistenia,

navrhovateľ zdôraznil, ţe nemôţe byť vyhostený do Sýrie, pretoţe tam prebieha vojenský

konflikt, a z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ţe by ho odporca mal v úmysle vyhostiť

do inej krajiny.

Na druhej strane je z napadnuteľného rozhodnutia moţné zistiť, ţe navrhovateľ

je vyhostiteľný, t. j. ţe u neho neexistujú prekáţky administratívneho vyhostenia v zmysle

a 5 Dohovoru, ako aj v zmysle V súvislosti

s uvedeným si navrhovateľ potom poloţil otázku, ako mohol odporca reálne skúmať prekáţky

administratívneho vyhostenia navrhovateľa a jeho vyhostiteľnosť, keď z rozhodnutia

o zaistení nie je moţné zistiť, kam má byť navrhovateľ vlastne vyhostený.

11. Čo sa týka určenie štátu, kam má byť páchateľ vyhostený, navrhovateľ zdôraznil,

ţe trestný súd pri ukladaní tohto trestu nekonkretizuje štát vyhostenia ale proces vyhostenie

cudzinca do jeho domovského štátu sa opiera o zásadu medzinárodného práva, ţe kaţdý štát

je povinný prijať svojho občana. Tieţ navrhovateľ zdôraznil, ţe osoby bez štátnej príslušnosti

sa vyhosťujú do štátu, kde majú príbuzných, majetok alebo kam si prajú byť vyhostené,

pokiaľ ich je tento štát ochotný prijať.

12. Záverom navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol,

aby Najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe napadnuté rozhodnutie zruší

a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie so súčasným priznaním trov konania vyčíslených

v sume 2.402,92 € k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

7

III.

Vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa

13. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu vyjadril podaním z 12.07.2015 (č. l. 78)

v tom duchu, ţe navrhovateľ v odvolaní neuviedol ţiadne nové relevantné skutočnosti,

ktoré by doposiaľ správnemu orgánu z jeho rozhodovacej činnosti v správnom konaní,

ako aj z jeho predchádzajúceho odvolania neboli známe. Preto trvá v celom rozsahu

na svojich vyjadreniach uvedených v odôvodnení rozhodnutia zaistení zo 06.05.2015,

ako aj vo svojom stanovisku zo dňa 01.06.2015.

Ďalej odporca vyjadril nesúhlas s navrhovaným bezodkladným prepustením

navrhovateľa zo zaistenia, nakoľko podmienky na jeho zaistenie boli a naďalej sú splnené

súčasne.

14. Ďalším obsahom stanoviska zaslaného odporcom je jeho nesúhlasná argumentácia

k odvolacím námietkam navrhovateľa. Najmä odporca zdôraznil viaceré súdne rozhodnutia

v prejednávanej veci zaistenia navrhovateľa:

- uznesenie Krajského súdu Košice č. k. -34 z 05.02.2015, ktorým zamietol

ţalobu navrhovateľa proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorou sa domáhal,

aby súd správnemu orgánu uloţil povinnosť bezodkladne konať a rozhodnúť vo veci

jeho ţiadosti o bezodkladné prepustenie zo zaistenia, ako nedôvodnú, a

- rozsudok Krajského súdu Košice č. k. -45 zo 17.02.2015 (potvrdený

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 30.03.2015), ktorý potvrdil rozhodnutie správneho orgánu o zaistení cudzinca

č. PPZ-HCP-PO6-ZVC-2-017/2015 z 20.01.2015 ako zákonné.

K výške náhrady trov konania poţadovaných právnym zástupcom navrhovateľa

odporca nevzniesol ţiadne výhrady.

IV.

Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd

( ) preskúmal v skrátenej zákonnej lehote napadnutý rozsudok v rozsahu

a z dôvodov uvedených v odvolaní postupom podľa v spojení s

Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote

8

( ) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia

v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci vzhľadom na časovú

nemoţnosť zabezpečiť informovanie o moţnom pojednávaní ako aj s prihliadnutím na to,

ţe takýto postup nevylučuje, tak pojednávanie vo veci nenariadil,

a po neverejnej porade senátu jednomyseľne ( o súdoch)

dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe zistenie skutkového stavu je nedostačujúce

na posúdenie veci ( ), a preto postupom podľa

v spoj. s rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe v zmysle

hore uvedeného zrušovacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie prvostupňovým rozhodnutím

podľa zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich

záverov.

Rozhodol tak bez nariadenia odvolacieho pojednávania s tým, ţe deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený tak na úradnej tabuli súdu ako aj na internetovej stránke

Najvyššieho súdu.

16. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe predmetom súdneho prieskumu

je rozhodnutie o zaistení cudzinca. Z niţšie citovanej judikatúry vyplýva nepochybne,

ţe zaistenie cudzinca na účel jeho administratívneho vyhostenia predstavuje významný zásah

do jeho osobnej slobody, ktorý treba chápať ako právny prostriedok ochrany štátu ultima ratio

v zmysle podmienok osobitne pripustených článkom 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej na účely rozsudku tieţ „Dohovor“) [porovnaj napríklad nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12.05.2009 sp. zn. , alebo rozsudok

Najvyššieho správneho súdu zo 07.12.2011, č. k. - 51].

Účelom inštitútu zaistenia (Štvrtá časť ) je v zmysle

v spojení s § 88 citovaného zákona štátom aprobovaný a časovo limitovaný mimoriadny

zásah do osobnej slobody cudzinca, ktorý nemá alebo stratil oprávnenie zdrţiavať sa na území

Slovenskej republiky (t. j. aj pre prípad uloţenia trestu vyhostenia podľa § 65 zákona

č. ) a ktorý svoju povinnosť mu uloţenú prostredníctvom

administratívneho vyhostenia toto územie opustiť do ním zvolenej alebo štátnym orgánom

určenej krajiny (či uţ pôvodu, tranzitu alebo ktorejkoľvek inej krajiny s osobitným vzťahom

k cudzincovi) marí.

17. Aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu vyplýva, ţe zaistenie cudzinca

je prípustné len za presne vymedzených podmienok definovaných

9

nielen , ale predovšetkým ústavným poriadkom Slovenskej republiky.

Musí sledovať vymedzený účel, teda zabrániť neoprávneného vstupu cudzinca na územie

Slovenskej republiky alebo realizovať jeho vyhostenie alebo vydanie. Obdobný cieľ vyplýva

z článku 15 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/115/EES zo 16.12.2008

o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov

tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdrţiavajú na ich území (ďalej na účely rozsudku

len „návratová smernica“), podľa ktorej môţu členské štáty zaistiť len štátneho príslušníka

tretej krajiny, o ktorého návrate prebieha konanie, a to za účelom prípravy návrate

alebo výkonu odsunu, najmä v prípadoch, keď existuje riziko úteku alebo dotknutý štátny

príslušník tretej krajiny sa vyhýba príprave návrate alebo odsunu alebo ich inak sťaţuje

(m. m. rozsudok sp. zn. z 03.07.2015).

Podľa a trest vyhostenia nemožno uložiť

páchateľovi,

e) ak má byť vyhostený do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho osobná sloboda

z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine

alebo pre politické presvedčenie; to neplatí pre toho, koho odôvodnene možno považovať

za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky, alebo pre toho, kto bol odsúdený

za obzvlášť závažný zločin a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku alebo

f) ak má byť vyhostený do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov

jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické

presvedčenie, alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce

zaobchádzanie alebo trest, alebo v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad,

že v prebiehajúcom trestnom konaní mu taký trest môže byť uložený.

Podľa v citovanom znení cudzinca nemožno

administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy,

národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické

presvedčenie alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce

zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu,

v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní

mu taký trest môže byť uložený.

Podľa v citovanom znení cudzinca nemožno

administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov

jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické

10

presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu

alebo ak bol odsúdený za zločin a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku.

Podľa v citovanom znení policajný útvar

odloží výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak nastali prekážky vyhostenia

podľa § 81; rozhodnutie o administratívnom vyhostení sa vykoná po odpadnutí

týchto prekážok.

18. Na základe uvedeného Najvyšší súd preto v medziach odvolania

v tomto zrýchlenom odvolacom konaní preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté

rozhodnutie, najmä z toho pohľadu, či odvolacie námietky navrhovateľa sú spôsobilé

spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

Podľa v znení relevantnom

pre prejednávanú vec policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu,

ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel

zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu,

ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.

Podľa v citovanom znení policajný útvar, ktorý koná

vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny

namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť

a) hlásenia pobytu alebo

b) zložiť peňažnú záruku.

19. Z podaného odvolania pre Najvyšší súd vyplýva, ţe navrhovateľ v odvolaní

okrem iného predovšetkým napadol účel efektívnosť a účelnosť zaistenia navrhovateľa

(viď bod č. 10) tým, ţe ako cudzinec nemôţe byť vyhostený do Sýrie, pretoţe tam prebieha

vojenský konflikt, a z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ţe by ho odporca mal v úmysle

vyhostiť do inej krajiny.

Krajský súd k obdobnej námietke vyslovenej navrhovateľom v jeho opravnom

prostriedku však zaujal opačné stanovisko, t. j. konštatoval, ţe

„samotné uloženie trestu vyhostenia bolo spojené s inou trestnou

činnosťou navrhovateľa, a to obchodovanie s ľuďmi. Predmetná činnosť

navrhovateľa teda súvisí s ohrozovaním verejného poriadku Slovenskej republiky,

čím je daný verejný záujem spoločnosti na tom, aby navrhovateľ bol zaistený,

11

čo v konečnom dôsledku správny orgán vykonal zaistením navrhovateľa

zo dňa 06.05.2015.

......

Pokiaľ navrhovateľ poukazuje, že v prípade jeho vyhostenia do Sýrie

je dané vyhostenie s rozporom s čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a že odporca neskúmal možnosť jeho vyhostiteľnosti do Sýrie

vzhľadom na situáciu v tejto krajine súd k tomu poukazuje,

že z predmetného rozhodnutia Okresného súdu Trebišov, ktorým bol

navrhovateľovi uložený trest vyhostenia a ani z iného rozhodnutia odporcu

nevyplýva, že navrhovateľ má byť vyhostený do Sýrie. Vzhľadom na vyššie

uvedené súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie odporcu bolo zákonné,

efektívne a účelné v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru.“

20. Najvyšší súd na rozdiel od názoru krajského súdu dospel k záveru,

ţe navrhovateľom uplatnené námietky boli spôsobilé spochybniť zákonnosť

napadnutého rozhodnutia.

Zákonodarca uloţil správnym orgánom v prípade realizácie administratívneho

vyhostenia povinnosť nielen naplniť vyššie uvedený účel tohto právneho nástroja

ale aj priebeţne skúmať, či stále trvá sledovaný účel zaistenia, aby predišiel porušeniu zákazu

svojvoľného zbavenia či obmedzenia osobnej slobody, čo je postup hodnotený Európskym

súdom pre ľudské práva (ďalej na účely rozsudku len „ESĽP“) ako v rozpore s článkom 5

Dohovoru.

Podľa v citovanom znení policajný útvar

je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel

zaistenia.

21. Práve rozhodovacia činnosť ESĽP týkajúca sa interpretácie čl. 5 Dohovoru

zdôrazňuje, ţe zaistenie alebo iné zbavenie osobnej slobody cudzinca (napríklad vydanie

alebo vyhosťovacia väzba) moţno realizovať

- iba v súlade s konaním stanoveným zákonom, pričom táto právna úprava musí mať

určitú kvalitu tak, aby jasne a predvídateľným spôsobom vymedzovala podmienky

zaistenia alebo iného obmedzenia osobnej slobody,

- a jednak toto zbavenie osobnej slobody musí sledovať Dohovorom vymedzený účel,

teda zabrániť nepovolenému vstupu cudzinca na územie alebo realizovať vyhostenie

12

či vydanie (viď najmä rozsudky ESĽP z 25.06.1996 Amuur v. Francúzsko,

z 05.02.2002 Čonka a spol. v. Belgicko, poprípade rozsudky z 27.01.2008

Rashed v. Česká republika či z 19.02.2009 A. a spol. v. Spojené kráľovstvo).

22. Obdobne aj z jednotlivých ustanovení návratovej smernice (najmä z jej čl. 15

ods. 1) vyplýva, ţe členské štáty môţu zaistiť iba štátneho príslušníka tretej krajiny,

o ktorého navrátenie prebieha konanie, a to za účelom prípravy návratu alebo o výkonu

vyhostenia, najmä v prípadoch kde hrozí nebezpečenstvo skrývania alebo dotyčný štátny

príslušník tretej krajiny sa vyhýba príprave návratu či uskutočňovania vyhostenia

alebo ho inak sťaţuje.

23. Všetky vyššie uvedené formálne právne pramene nerozdielne zotrvávajú

na myšlienke, ţe akékoľvek zaistenie cudzinca musí trvať čo najkratšiu dobu,

a to iba dovtedy, pokiaľ sú s náleţitou starostlivosťou učinené úkony smerujúce k vyhosteniu

(vráteniu).

Ak sa však v konaní preukáţe, ţe reálny predpoklad pre vyhostenie alebo vrátenie

prestal z právnych alebo iných dôvodov existovať, poprípade sa cudzinec uţ nemieni skrývať

alebo iným závaţným spôsobom nemarí proces vyhostenia (návratu), je celkom logické,

ţe samotné zaistenie stráca svoje odôvodnenie a dotyčná osoba musí byť bezodkladne

prepustená.

24. V tejto súvislosti musí odvolací súd ďalej poukázať na rozhodovaciu činnosť

Súdneho dvora Európskej únie (ďalej na účely rozsudku len „SD EÚ“),

podľa ktorého návratová smernica zavádza presný postup, ktorý majú členské štáty pouţiť

pri navrátení neoprávnene pobývajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín, a stanovuje

poradie jednotlivých po sebe idúcich fáz, ktoré tento postup zahŕňa.

A práve za pouţitia takéhoto výkladu dospel odvolací súd k záveru, ţe rozsudok

krajského súdu je potrebné zmeniť.

25. Obdobne, ako hore citované medzinárodnoprávne dokumenty alebo judikatúra

európskych súdov, aj slovenský právny poriadok (viď § 81) zakotvil prekáţky

administratívneho vyhostenia, ku ktorým v ktoromkoľvek štádiu administratívneho

vyhostenia musí navrhovateľ ako správny orgán nielen prihliadať ex offo

13

ale aj ktorých existenciu preverovať a následne vyhodnocovať z toho vyplývajúce dôsledky

na zaistenie cudzinca.

Uvedené ustanovenie § 81 konkrétne stanovuje tak časovo obmedzené

ako aj neobmedzené prekáţky administratívneho vyhostenia.

Podľa cudzinca nemožno administratívne vyhostiť

do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva,

príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie

alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie,

alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu,

v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní

mu taký trest môže byť uložený.

Podľa cudzinca nemožno administratívne vyhostiť

do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti,

náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie;

to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo ak bol odsúdený

za zločin a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku.

26. Navrhovateľ prostredníctvom svojho odvolania (č. l. 68) namietal,

ţe jeho vyhostiteľnosť mimo územie Slovenskej republiky v ţiadnom prípade neskúmal

vo vzťahu ku konkrétnej krajine, a navyše s poukazom na komentár k

(konkrétne k ustanoveniam upravujúcim trest vyhostenia) sa jeho autori zhodli na názore

(viď bod č. 10), ţe súd pri ukladaní trestu vyhostenia neurčuje štát, do ktorého má byť

páchateľ vyhostený. Vyhostenie cudzinca do jeho domovského štátu sa opiera o zásadu

medzinárodného práva, ţe kaţdý štát je povinný prijať svojho občana.

Z uvedeného potom Najvyššiemu súdu vyplýva, ţe na prvom mieste je nutné

vyhodnotiť v procese administratívneho vyhostenia realizáciu trestu vyhostenia navrhovateľa

do Sýrskej arabskej republiky, kam je však vyhostenie cudzincov za súčasného bezpečnostnej

situácie v tejto krajine veľmi sťaţené. Konkrétne v odvolaní navrhovateľ k argumentácii

krajského súdu uviedol, ţe:

„V podanom opravnom prostriedku navrhovateľ namietal,

že jeho zaistenie nemôže byť efektívne a účelné, nakoľko nemôže byť vyhostený

do Sýrie, pretože tam prebieha vojenský konflikt a z napadnutého rozhodnutia

nevyplýva, že by ho odporca mal v úmysle vyhostiť do inej krajiny.

14

Túto námietku navrhovateľa vyhodnotil súd prvého stupňa ako nedôvodnú

a uviedol, že pokiaľ navrhovateľ poukazuje, že v prípade jeho vyhostenia do Sýrie

je dané vyhostenie v rozpore s čl. 3 Dohovoru a že odporca neskúmal možnosť

jeho vyhostiteľnosti do Sýrie vzhľadom na situáciu v tejto krajine, súd

k tomu poukazuje, že z predmetného rozhodnutia Okresného súdu Trebišov,

ktorým bol navrhovateľovi uložený trest vyhostenia a ani z iného rozhodnutia

odporcu nevyplýva, že navrhovateľ má byť vyhostený do Sýrie.“

27. Najvyšší súd má najmä z rozhodnutia Migračného úradu Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky ČAS: MU-308-35/PO-Ţ-2014 z 10.04.2015 preukázané,

ţe uvedený správny orgán ţiadosť navrhovateľa o udelenie azyle a poskytnutia doplnkovej

ochrany posudzoval iba a výnimočne vzhľadom na podmienky jeho návratu do krajiny

pôvodu, t. j. pre konajúci súd je nepochybné, ţe administratívne vyhostenie navrhovateľa

sa má, resp. by sa malo predovšetkým realizovať na územie Sýrskej arabskej republiky.

Je nepochybné, a to ani uvedený migračný úrad nespochybnil (viď str. 7 a 8 vyššie

uvedeného rozhodnutia), ţe v tejto krajine je bezpečnostný stav na veľmi nízkej úrovni,

okolité susediace štáty signalizujú mimoriadny počet utečencov z tejto krajiny,

ktorí sa koncentrujú na ich hraniciach so Sýriou. Existencia vojnových operácií na území

Sýrie je preukázateľná. Obdobné stanoviská boli vyjadrené vo významných

medzinárodnoprávnych dokumentoch, ktorými nepochybne sú uznesenie Európskeho

parlamentu zo 6. februára 2014 o situácií v Sýrii (2014/2531(RSP)), Uznesenie Európskeho

parlamentu z 30. apríla 2015 o situácií v utečeneckom tábore Jarmúk v Sýrii

(2015/2664(RSP)), resp. upozornenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záleţitostí

Slovenskej republiky, ktoré k dátumu 02.04.2015 odporúča okamţite opustiť Sýriu

vzhľadom na dlhodobo kritickú bezpečnostnú situáciu v tejto krajine.

28. V tejto súvislosti na naznačenú nízku úroveň bezpečnostnej situácie v Sýrii

Najvyšší súd opätovne poukazuje na judikatúru SD EÚ (sp. zn. C 465/07), podľa ktorej:

„Existencia vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo osoby

žiadateľa o doplnkovú ochranu nie je podriadená podmienke, že žiadateľ predloží

dôkaz o tom, že je špecificky dotknutý z dôvodu okolností vlastných jeho osobnej

situácii. Existencia takéhoto ohrozenia môže byť výnimočne považovaná

za preukázanú, pokiaľ miera neselektívneho násilia charakterizujúca prebiehajúci

ozbrojený konflikt, posudzovaná príslušnými vnútroštátnymi orgánmi

15

rozhodujúcimi o žiadosti o doplnkovú ochranu, alebo súdmi členského štátu

dosiahne takú vysokú úroveň, že existujú podstatné a preukázané dôvody

domnievať sa, že civilná osoba vyhostená do predmetnej krajiny

alebo do predmetného regiónu, by zo samotného dôvodu svojej prítomnosti

na tomto území čelila reálnemu riziku utrpenia vážneho a individuálneho

ohrozenia.

........

...... požiadavka „individuálneho“ ohrozenia je plne odôvodnená.

Táto požiadavka slúži na poukázanie na skutočnosť, že neselektívne násilie musí

byť také, aby pre žiadateľa o azyl nevyhnutne predstavovalo pravdepodobnú

a vážnu hrozbu. Je potrebné poukázať na dôležitosť rozlíšenia medzi vysokým

stupňom individuálneho rizika a rizikom, ktoré závisí od individuálnych znakov.

Hoci určitá osoba by nebola vystavená hrozbám z dôvodu charakteristík,

ktoré sa jej týkajú, skutočnosťou zostáva, že je individuálne dotknutá,

pokiaľ neselektívne násilie výrazne zvýši riziko ohrozenia jej života

alebo jej osoby, inak povedané, jej základných práv.

Teda z hľadiska dôkazného bremena to znamená, že individuálny

charakter ohrozenia nemusí byť v prípade stanovenom v písmene c) článku 15

smernice preukázaný v takej miere, ako je to požadované pre prípady stanovené

v písmenách a) a b) tohto článku. Závažnosť násilia však bude musieť byť

preukázaná takým spôsobom, ktorý nevzbudí pochybnosti o neselektívnom

a závažnom charaktere násilia, ktorému je vystavený žiadateľ o doplnkovú

ochranu.“

29. Odporca sa však v zmysle naznačenom judikatúrou SD EÚ v ţiadnom prípade

nezaoberal skutkovým vyhodnotením tohto stavu v Sýrii, resp. dopad vyhostenia

na navrhovateľa do akejkoľvek moţnej krajiny v zmysle vyššie uvedeného § 81 ods. 2

opomenul vyhodnotiť ako závaţnú predbeţnú otázku pre samotné

rozhodnutie vôbec.

Uvedený nedostatok zisteného skutkového stavu mal krajský súd odporcovi vytknúť

ako závaţný nedostatok napadnutého rozhodnutia, nakoľko týmto postupom odporca odňal

navrhovateľovi jeho právo na efektívnu obranu. Je súčasne nepochybné, ţe účelom procesu

zaistenia cudzinca nie je pre výkon trestu vyhostenia preverovať moţnosť zabezpečenia

16

chýbajúcich cestovných dokladov, napríklad cestou vystavenia náhradného cestovného

dokladu zastupiteľským úradom.

30. Takisto pozornosti Najvyššieho súdu neuniklo, ţe popri uloţeniu trestu vyhostenia

navrhovateľovi z územia Slovenskej republiky v trvaní 10 rokov bol navrhovateľovi

okresným súdom právoplatne uloţený (odo dňa 31.01.2013) trest odňatia slobody v trvaní

4 rokov so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráţenia.

Avšak z pripojených spisov správneho orgánu nič neobjasňuje tú situáciu,

prečo páchateľ tak závaţného zločinu bol prepustený z Ústavu na výkon väzby a Ústavu

na výkon trestu odňatia slobody Košice a následne prevzatý pracovníkmi správneho orgánu

k tvrdenej realizácii výkonu trestu vyhostenia bez toho, aby v uvedenom protokolu

o odovzdaní osoby zo dňa 23.07.2014 alebo v inom úradnom dokumentu bolo kompetentným

orgánom uvedené, prečo sa od výkonu trestu odňatia slobody v určenom ústavu na výkon

trestu upustilo, resp. z akých dôvodov sa tento výkon nerealizuje.

31. Za tohto skutkového stavu musel Najvyšší súd zohľadniť vyššie uvedenú námietku

navrhovateľa o jeho nevyhostiteľnosti ako relevantnú, nakoľko správny orgán ani následne

nezvaţoval procesný postup podľa ustanovenia

Podľa policajný útvar odloží výkon

rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak nastali prekážky vyhostenia podľa § 81;

rozhodnutie o administratívnom vyhostení sa vykoná po odpadnutí týchto prekážok.

33. Podľa názoru Najvyššieho súdu je teda moţné prejednávanú vec uzavrieť

vyslovením právneho názoru, ţe správny orgán má povinnosť sa zaoberať v konaní o zaistení

cudzinca nielen otázkou legálnosti vstupu a pobytu na území Slovenskej republiky z pohľadu

postavenia cudzinca, ktorý je účastníkom administratívneho vyhostenia najmä v kontexte

Dohovoru či návratovej smernice, ale aj zohľadnením moţných prekáţok vrátenia cudzinca,

najmä ak tieto vyšli najavo pred alebo po rozhodnutím o zaistení.

V takejto situácii je správny orgán povinný moţné prekáţky zaistenia cudzinca,

ako aj jeho vrátenia do krajiny pôvodu predbeţne posúdiť a učiniť o tom právne relevantný

záver. Bez takto zapracovaných záverov pri rozhodovaní predmetnej veci súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (zrušovací dôvod

uvedený v ), ako správne v odvolaní namietal právny zástupca.

17

34. Z dôvodov vyššie uvedených sa Najvyšší súd nemohol stotoţniť s vysloveným

názorom krajského súdu, ţe napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť

a preto postupom podľa a v spojení s rozhodol tak,

ako je uvedené vo výroku.

35. O povinnosti bezodkladne prepustiť navrhovateľa zo zaistenia

ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku odvolací súd rozhodol podľa ,

podľa ktorého správny súd v rozhodnutí, ktorým zruší a vráti rozhodnutie o zaistení

na ďalšie konanie, zároveň nariadi bezodkladné prepustenie osoby zo zaistenia.

36. O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 250k

ods. 1 v spojení s , tak, ţe úspešnému navrhovateľovi uvedené právo

na náhradu trov odvolacieho konania priznal.

Podľa platí, že ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd

mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi

prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov

celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

37. Navrhovateľ si ich náhradu uplatnil v celkovej výške 2.402,92 €

prostredníctvom nasledujúcej štruktúry:

- 838,98 € (6 úkonov právnej sluţby),

- 50,34 € (reţijný paušál),

- 168,08 € (cestovné náklady – 566 km pri spotrebe 7,7 l/l00 km a cene pohonných

hmôt 1,480 €/l – údaje zo Štatistického úradu Slovenskej republiky, a náhrade

za pouţitie motorového vozidla vo výške 0,183 € za kaţdý km Ţilina – Sečovce a späť

– prevzatie právneho zastúpenia + prvá porada s klientom),

- 214,40 € (náhrada za stratu času – porada po vydaní napadnutého rozhodnutia),

- 168,08 € (cestovné náklady – 566 km pri hore uvedenej spotrebe a cene pohonných

hmôt 1,488 €/1 – údaje zo Štatistického úradu Slovenskej republiky a náhrade

za pouţitie motorového vozidla vo výške 0,183 € za kaţdý km Ţilina – Košice a späť

porada pred pojednávaním),

- 214,40 € (náhrada za stratu času, porada pred pojednávaním),

18

- 152,44 € (cestovné náklady – 514 km pri uvedenej spotrebe a cene pohonných hmôt

1,480 €/1 – údaje zo Štatistického úradu Slovenskej republiky a náhrade za pouţitie

motorového vozidla vo výške 0,183 EUR za kaţdý km Ţilina – Sečovce a späť –

pojednávanie dňa 11.06.2015),

- 195,72 € (náhrada za stratu času – pojednávanie dňa 11.06.2015),

- 400,48 € - vyčíslenie DPH.

Súčasne k vyčísleniu trov konania priloţil 2 zápisnice z porady s klientom,

t. j. z dátumu 12.05.2015 (č. l. 74) ako aj zo 04.06.2015.

38. Je nepochybné, ţe výšku náhrady priznaných trov súdneho konania ovláda zásada

účelnosti obrany účastníka súdneho konania, t. j. v prípade 5. časti Občianskeho súdneho

poriadku je to povinnosť navrhovateľa od podania opravného prostriedku.

Pri vyčíslení svojich trov konania musí navrhovateľ starostlivo zváţiť, ktoré trovy

konania zásade účelnosti podliehajú a naopak ktoré by mal zo svojej poţiadavky na náhradu

vylúčiť.

39. Vo vyššie uvedenom zozname právny zástupca zahrnul nielen úkon právnej sluţby

označený ako „prevzatie a príprava právneho zastúpenia“ (v zmysle priloţeného

plnomocenstva na č. l. 30 je moţné tento úkon časovo ustáliť na 24.09.2014 ) ale aj úkon

právnej sluţby advokáta označený ako „porada po vydaní rozhodnutia o zaistení 12.05.2015.

Je teda nepochybné, ţe právny zástupca v prípade prvého uvedeného úkonu poţaduje

nahradiť trovy konania, ktoré sú spojené s predchádzajúcim správnym konaním,

čo však neumoţňuje. Preto Najvyšší súd uznal

iba ako opodstatnený druhý úkon v poradí, ktorý svojim obsahom sa pribliţuje prevzatiu

a príprave právneho zastúpenia v správnom súdnictve, a preto aj poţadovanú hodnotu úkonov

právnej sluţby zníţil o sumu 139,83 € na sumu 699,15 € a paušál na sumu 41,95 €.

Na základe uvedeného v tejto časti (t. j. suma 148,22 € vrátane prislúchajúcej DPH)

konajúci súd nemohol ţiadosti ako evidentne v rozpore s ustanovením § 142 ods. 1

v spojení s podanej vyhovieť. Ak by ju priznal, potom by potvrdil

duplicitnú náhradu, ktorej právnu opodstatnenosť právny zástupca opomenul objasniť.

Podľa v spojení s účastníkovi, ktorý mal vo veci plný

úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva

proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

19

40. Nakoľko odporca vo svojom stanovisku z 12.07.2015 k odvolaniu navrhovateľa

nevyjadril ţiadne pochybnosti k výške náhrady trov konania poţadovanej navrhovateľom

a Najvyšší súd pri ich prieskume nezistil ţiadny dôvod na ich zníţenie,

okrem vyššie uvedeného úkonu právnej sluţby, tak priznal náhradu trov konania vo výšku

2.002,44 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 20. júla 2015

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová