Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3OboE/162/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., so sídlom P.,

Bratislava, IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou: F., so sídlom G., Bratislava,

IČO: X., proti povinnému: J., nar. X., bytom M., o vymoženie 448,38 eur s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. , o odvolaní a dovolaní

oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo dňa 31. októbra 2013 č. k.

-45, a o návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania, takto

rozhodol:

I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

II. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

III. Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

IV. Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe

rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 30. októbra 2007 sp. zn.

SR 7983/07, zriadeného zriaďovateľom S., K., Bratislava, IČO: X. (ďalej len „rozhodcovský

rozsudok“).

2

Okresný súd Komárno uznesením zo dňa 01. februára 2013 č. k. -12

exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a vyslovil, že o trovách exekúcie

rozhodne samostatným uznesením.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd preskúmal Zmluvu o úvere

č. 4073181, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 21. februára 2007,

jej neoddeliteľnú súčasť, ktorou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len

„zmluva o úvere“) a dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Súčasťou Všeobecných

podmienok poskytnutia úveru je rozhodcovská doložka (bod 17). Uviedol, že táto

rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa s tým, že znemožňuje

spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho na vôli

oprávneného. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou podmienkou, ktorá

je v zmysle neplatná. Neplatná rozhodcovská

doložka nebola v prejednávanej veci spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu

v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky,

preto rozhodcovský rozsudok nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul. Exekučný

titul vydaný na základe tejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný,

čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku, brániacu pokračovaniu vo vykonávaní exekúcie.

Preto súd exekúciu v zmysle o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

(ďalej len „Exekučný poriadok“) vyhlásil za neprípustnú a zastavil.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací napadnutým uznesením, na odvolanie

oprávneného, uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a návrh oprávneného na prerušenie

konania zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že exekučný súd zakotvuje oprávnenie

a povinnosť skúmať, v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, zákonnosť

exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako

aj bez návrhu. Exekučný súd preto správne postupoval, keď zisťoval, či sú splnené zákonné

podmienky na zastavenie exekučného konania z dôvodov uvedených v ustanovení § 45 ods. 1

písm. b/ a c/ o rozhodcovskom konaní, čo mu zákon umožňoval

aj bez návrhu účastníka konania. Takémuto postupu nebránila ani skutočnosť, že súd poveril

3

súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie totiž

netvorí prekážku veci rozsúdenej v zmysle (ďalej

len „“). Zákonodarca v ustanovení a Exekučného poriadku taxatívne

uviedol dôvody zastavenia exekúcie, ktoré sa aplikujú práve po vydaní poverenia exekútorovi

na vykonanie exekúcie. V danom prípade je zmluva o úvere nepochybne zmluvou

spotrebiteľskou, preto bolo potrebné zisťovať, či uplatnené plnenie sa nevymáha na základe

neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej tak, ako to správne učinil súd prvého

stupňa. V tejto súvislosti sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením uznesenia

súdu prvého stupňa a preto sa v zmysle obmedzil len na skonštatovanie

správnosti jeho dôvodov. Odvolací súd reagujúc na námietky oprávneného poukázal

na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na rozhodnutia z 09. februára 2012

sp. zn. , z 21. marca 2012 sp. zn. , z 31. januára 20212 sp. zn.

, ako aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa

23. novembra 2011 č. k. -19. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodcovská

doložka v predmetnej veci je neprijateľnou podmienkou a tým v zmysle § 53 ods. 5

i absolútne neplatná. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom

individuálne dojednaná a spotrebiteľ ju celkom zjavne nemal možnosť ovplyvniť, resp. jej

dojednanie vylúčiť. Spotrebiteľ mohol zmluvu o úvere ako celok buď odmietnuť alebo

podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam poskytovania úveru a teda

aj rozhodcovskému konaniu. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená

na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok bol ako

celok vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom,

na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktoré vymoženia by sa

mohol v rámci exekúcie domáhať. K návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/ uviedol, že v prejednávanom prípade nebolo potrebné obrátiť sa

s predbežnou otázkou k výkladu úniového práva na Súdny dvor Európskej únie, nakoľko

posúdenie, ktoré oprávnený navrhol formou prejudiciálnej otázky, bol odvolací súd spôsobilý

uskutočniť sám na základe už existujúcej konštantnej judikatúry Súdneho dvora Európskej

únie, preto tento návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Na zdôraznenie

správnosti svojho rozhodnutia poukázal na § 36 ods. 5 Exekučného poriadku.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, ktoré odôvodnil

ustanovením a , že súd rozhodol nad rámec

zverenej právomoci ustanovením , že ten kto v konaní vystupoval ako

4

účastník, nemal procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania, ustanovením § 237 písm. d/

, že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, ustanovením , že

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ustanovením § 237

písm. f/ , že súd svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, ustanovením

, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, ustanovením , že rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby dovolací

súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania

a navrhol, aby dovolací súd rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia.

Podľa jeho názoru, exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku, ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný. Namietal, že vo veci

vystupoval na strane povinného vedľajší účastník, ktorým je O., keďže v exekučnom konaní

je vedľajšie účastníctvo vylúčené (Rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci

C-470/12). Vo veci je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Považoval za neprijateľné,

aby súd poprel právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, pretože nebol

podaný návrh na začatie konania o jeho zrušenie, hoci podľa zákona bol potrebný a taktiež

boli splnené všetky podmienky pre právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku. Odňatie

možnosti pred súdom konať vyvodzoval zo skutočnosti, že súdy nevyzvali a ani inak

nekomunikovali s oprávneným o jeho právnych a skutkových návrhoch, že svoje rozhodnutie

nedostatočne odôvodnili, že vo veci nevytýčili pojednávanie, hoci tak boli povinné urobiť a že

exekučný súd neumožnil oprávnenému viesť kontradiktórne súdne konanie. Uviedol rozsiahlu

argumentáciu k skutočnosti, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie na nesprávnom

právnom posúdení rozhodcovskej doložky, ako neprijateľnej podmienky, v spotrebiteľskej

zmluve uzatvorenej medzi oprávneným a povinným.

Oprávnený navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/

a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe Zmluvy o fungovaní Európskej

únie predložil prejudiciálne otázky, ktoré formuloval do troch bodov.

Oprávnený podal proti uzneseniu odvolacieho súdu vo výroku o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania odvolanie, ktorým žiadal uvedené rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť

tomuto súdu na ďalšie konanie.

5

Povinný a súdny exekútor sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrili.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal, či sú

dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávneného.

Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol

už účastníkom konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade – podal odvolanie

proti rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach v týchto veciach

zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu z 29. apríla 2013 sp. zn. ,

ako aj z 18. júna 2013 sp. zn. ) s tým, že:

a) odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa,

b) rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom konaní zamietnutý návrh

na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie

je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa (ale je rozhodnutím

odvolacieho súdu),

c) najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu nie je funkčne príslušný ( a a a ).

Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj

v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.

Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania

oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil ( a

ods. 1 ).

II. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podal

včas oprávnený, zastúpený advokátom ( veta druhá ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či je dôvodný jeho návrh

na prerušenie dovolacieho konania podľa

K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia z 29. mája 2014 sp. zn. , z 18. júna 2014 sp. zn.

6

, z 29. júla 2014 sp. zn. , z 29. mája 2014 sp. zn.

a zo 14. augusta 2014 sp. zn. , na ktoré v podrobnostiach

poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej

veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať

rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú:

a) výkladu zmlúv;

b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej

únie.

Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa

, má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny

dôvod pre prerušenie konania. Z určujúceho hľadiska teda išlo zo strany súdov nižších

stupňov o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (Občianskeho

zákonníka a Exekučného poriadku). Vzhľadom na uvedené dovolací súd návrh na prerušenie

konania ako nedôvodný zamietol.

III. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.

Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1

a 2 , dovolateľom napadnuté uznesenie, ale nevykazuje znaky žiadneho z nich.

Dovolanie oprávneného preto podľa a prípustné nie je.

Oprávnený procesné vady konania v zmysle a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania

preto z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jeho dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 11. apríla 2013 sp. zn. , z 11. apríla 2013 sp. zn.

7

, z 12. marca 2014 sp. zn. , z 12. mája 2014 sp. zn.

, z 29. mája 2014 sp. zn. , z 09. júna 2014 sp. zn.

, z 18. júna 2014 sp. zn. , z 29. júla 2014 sp. zn.

, z 29. mája 2014 sp. zn. a zo 14. augusta 2014 sp. zn.

a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú

plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3

a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),

2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v

(viď aj rozhodnutie najvyššieho súdu z 01. februára 2012 sp. zn. a tiež

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ),

3. ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania

– nebol podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať

bez návrhu; v danom prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie,

4. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza

z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu

a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú

v ustanoveniach až ), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce

skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,

5. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia

pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný

súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti

exekučného titulu) v neskorších štádiách exekučného konania,

8

6. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon

rozhodnutia a neznemožňuje oprávnenému možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ); pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej

zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012),

7. ak exekučný súd pri preskúmavaní exekučného titulu vychádza z iných dôkazov než

tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (exekučný titul,

návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia) a na tomto základe

posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť

sa k podkladom svojho preskúmania. Pre udržateľnosť napadnutého postupu

a uznesení však postačuje, aby bola zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako

celku, (pozri aj stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

PLz. prijaté na neverejnom zasadnutí pléna dňa 07. mája 2014).

Tieto právne závery (viď bod 1. až 7.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.

Osobitne k námietke oprávneného, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne

pojednávanie, aj keď podľa zákona tak boli povinné urobiť, najvyšší súd konštatuje, že tak

ako správne poznamenal oprávnený, účinným od 09. augusta 2012

(zákon bol účinný do 31. decembra 2012) bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý

ustanovenie § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods. 5, v zmysle ktorého súd nariadi

pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Dovolateľ namietal, že pokiaľ súd

prvého stupňa v danom prípade exekúciu zastavil, mal postupovať podľa uvedeného

ustanovenia. Tvrdenie dovolateľa však nie je dôvodné. Ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného

poriadku bolo 01. januárom 2013 zrušené. Dovolateľ namietal, že pokiaľ súd prvého stupňa

v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil, mal postupovať

podľa uvedeného ustanovenia. Tvrdenie dovolateľa však nie je dôvodné, nakoľko súd prvého

stupňa v danom prípade exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil uznesením

zo dňa 01. februára 2013. Z uvedeného je zrejmé, že súdu prvého stupňa v danom prípade

zo zákona nevyplývala povinnosť nariadiť pojednávanie, nakoľko táto povinnosť už

od 01. januára 2013 z Exekučného poriadku nevyplýva, preto súd prvého stupňa nepochybil,

keď pojednávanie nenariadil. Odvolací súd v danom prípade postupoval v súlade

s ustanovením , ak o odvolaní oprávneného rozhodol bez nariadenia

9

pojednávania. V danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle

a rovnako nebol splnený ani jeden z ostatných dôvodov (

písm. b/, c/ a d/ ), pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy nariadiť

pojednávanie. Z uvedeného vyplýva, že nariadenie pojednávania bolo v danom prípade

na úvahe odvolacieho súdu.

Námietku oprávneného, že v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. b/

tým, že vo veci vystupoval na strane povinného vedľajší účastník, ktorým je O., keďže

v exekučnom konaní je vedľajšie účastníctvo vylúčené (Rozhodnutie Súdneho dvora

Európskej únie vo veci C-470/12), nepovažoval dovolací súd za dôvodnú. Z obsahu spisu

nevyplýva, že by na strane povinného vystupoval vedľajší účastník, preto konanie nie je

postihnuté uvedenou procesnou vadou.

Dovolateľom namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,

nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí (R 111/1998 a tiež ) a nesprávnosť

právneho posúdenia, na ktorých tieto rozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania

v zmysle a prípustnosť dovolania nezakladajú.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávneného podľa v spojení s

písm. c/

IV. Oprávnený z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie o jeho odvolaní muselo

zastaviť a vznikla mu povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (§ 224 ods. 1

v spojení s ). V konaní o jeho dovolaní vzniklo procesne

úspešnému povinnému právo na náhradu trov konania proti oprávnenému, ktorý úspech

v dovolacom konaní nemal ( v spojení s a

ods. 1 ). Najvyšší súd Slovenskej republiky povinnému nepriznal náhradu trov

odvolacieho a dovolacieho konania, pretože nepodal návrh na ich priznanie ( ).

10

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 28. júla 2015

Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: K.