Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Nc/8/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. P., bývajúceho v K.,

proti žalovaným 1/ Mgr. M., bývajúcemu v D., 2/ H., bývajúcej v D., 3/ M., bývajúcej v S.,

4/ A., bývajúcej v S., 5/ H., bývajúcej v D., 6/ D., bývajúcej v P., o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. a

na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. , v konaní o vylúčenie JUDr. J.

sudkyne Krajského súdu v Prešove z prejednávania a rozhodovania veci, takto

rozhodol:

Sudkyňa Krajského súdu v Prešove JUDr. J. j e v y l ú č e n á z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. , (vec Okresného súdu

Prešov sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e :

V konaní vedenom na Krajskom súde v Prešov pod sp. zn. oznámila

sudkyňa tohto súdu JUDr. J., že sú u nej dané dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z

prejednávania a rozhodovania veci ( a ). Vo vyjadrení uviedla, že

v konaní ako zástupca účastníkov konania, ktorí sú na neznámom mieste vystupuje Slovenský

pozemkový fond, vo vzťahu ku ktorému bola uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. , a vylúčená z prejednávania

a rozhodovania veci, v ktorej jedným z účastníkov je Slovenský pozemkový fond, ktorý voči

jej osobe „inicioval disciplinárne konanie“ a práve na základe jeho podnetu minister

spravodlivosti voči nej návrh na disciplinárne konanie aj podal, pričom Najvyšší súd

Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach zaujal názor, že samotná okolnosť

disciplinárneho stíhania sama o sebe nemôže vzbudiť pochybnosti o objektivite sudcu, avšak

v danom prípade sú prítomné aj súvislosti a tie môžu založiť pochybnosti o objektivite

jej rozhodovania.

2

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu nadriadenému Krajskému súdu

v Prešove ( tretia veta ) prislúcha posúdiť opodstatnenosť tvrdenej možnosti

vzniku pochybnosti o nezaujatosti sudkyne krajského súdu JUDr. J. z aspektu existencie

dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.

Vychádzal pritom z ustanovenia , v zmysle ktorého sudcovia

sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci,

k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom

citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu

k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania.

Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá

je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právnu relevantnú. Je ňou existencia určitého

právne významného vzťahu sudcu a to:

l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo

2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo

osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo

3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere

vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.

Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu

na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne

k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil

jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu

nezákonného rozhodnutia.

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ktorého slovenský preklad bol vyhlásený v oznámení

Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. , ďalej len „dohovor“)

je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom.

Súvislosťou medzi súdom, ktorý je založený na zákone, a jeho nezávislosťou, ako

to vyjadruje článok 6 ods. 1 prvá veta dohovoru („každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

3

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu“), garantuje tento dohovor

v celoeurópskom rozmere súčasne sudcovskú nezávislosť aj právo na zákonného sudcu.

Ústavná úprava súdnej a inej právnej ochrany v Slovenskej republike garantuje obdobne

vyjadrené právo na spravodlivý proces [čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá

je uvedená ústavným , ďalej len „listina“;

Slovenskej republiky uverejnenej pod č. , ďalej len „ústava“, ktoré články

dávajú každému možnosť (právo) domáhať sa /zákonom/ ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v /zákonom/ určených prípadoch na inom orgáne

/Slovenskej republiky/], do ktorého tiež zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka

nebola odňatá zákonnému sudcovi ( listiny; , ktoré články

postulujú, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu ustanoví

zákon). Ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadruje zhodu

(totožný zámer) na sudcovskú nezávislosť a právo na zákonného sudcu s právnym režimom

podľa dohovoru (v obsahu týchto práv podľa dohovoru a podľa nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť). Potom platí, že v určitej právnej veci má rozhodovať nezávislý

a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu

a tento zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania - pokiaľ by k tomu nebol daný

zákonný dôvod - meniť nemal. Inštitút vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci,

ktorý predstavuje výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu, stanovuje,

aby zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov bol

zákonný sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Sledovaný cieľ, ktorý

tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v zmarení

hroziaceho rizika, že by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý - nie nestranný - sudca.

Nezávislosť s nestrannosťou a odbornosťou (kvalifikáciou) sudcu sú podmienkami

kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti a sledujú tak význam riadneho napĺňania

(poskytovania) spravodlivosti. Nezávislosť a nestrannosť úzko spolu súvisia, často

sa prekrývajú a nie je vždy ľahké ich od seba odlíšiť. Nestrannosť definovaná aj ako

neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti býva považovaná za pojem širší ako

nezávislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť

ju má iba umožňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou a nestrannosťou treba rozumieť

aj nezávislosť a nestrannosť každého jednotlivého sudcu.

4

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak,

aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal

a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd

poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré

im zaručuje právny poriadok ().

Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (

). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu

vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania

a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci

nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať každý návrh oprávnenej

osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť

a rozhodnúť o ňom (, , ). Vzhľadom na to, že rozhodnutie

o vylúčení sudcu podľa predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa

ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 listiny, čl. 48

ods. 1 ), treba trvať na tom, že sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej

veci možno skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne

bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto

dôvodov (ich analýze) v konkrétnej situácii je nutné prihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu

Slovenskej republiky k danej problematike.

ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti

sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru.

Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti

Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu

ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné

z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti

sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie

nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti

(pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko

sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať

5

pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa

subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje

tzv. teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť

poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice must not only be done, it must

also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký

aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený

na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu

k prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. aj k ich zástupcom. Posúdenie

nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti,

resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý

mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti

zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť

v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok

nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava

z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá

sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu

nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti

na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Je potrebné brať

zreteľ na skutočnosť, že spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi

vzájomného pôsobenia, kontaktu a interakcie medzi členmi spoločnosti; preto závažnosť,

ktorá by založila pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu (znamenala dôvod

pre jeho vylúčenie z prerokúvania a rozhodovania veci), môže aj pri zohľadnení tzv. teórie

zdania uplatňovanej v judikatúre ESĽP nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné,

že jeho vzťah k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter

a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira

et studio", teda nezávisle a nestranne (porovnaj napr. ).

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľné skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava

považovať objektívne za oprávnenú.

6

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť,

že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým

vzťahom k veci disponuje.

Najvyšší súd Slovenskej konštatuje, že dôvody, ktoré sudkyňa krajského súdu

predostrela vo vzťahu k problematike nestrannosti sudcu, je potrebné vnímať ako

jej subjektívny pohľad. Skutočnosť, že je vystavená tlaku disciplinárneho stíhania, ešte samo

o sebe neznamená, že daná okolnosť môže signalizovať jej „zaujatý“ pomer k prejednávanej

veci alebo k procesným stranám. (por. aj ). JUDr. B. však poukázala aj

na to, že disciplinárne stíhanie, bolo iniciované účastníkom konania Slovenským

pozemkovým fondom (Okresný súd Prešov uznesením č.k. -366

z 30. januára 2013, právoplatným 5. marca 2013, konanie voči Slovenskému pozemkovému

fondu, ktorý v konaní vystupoval na strane žalovaných, zastavil). Práve na základe tohto

podnetu minister spravodlivosti disciplinárny návrh na ňu podal. Najvyšší súd Slovenskej

republiky dopytom na Najvyššom súde Slovenskej republiky – disciplinárny senát zistil,

že JUDr. J. je doposiaľ disciplinárne stíhaná, nakoľko disciplinárne konanie v súčasnej dobe

nie je právoplatne skončené.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky samotná okolnosť

disciplinárneho stíhania sama o sebe nemôže vzbudiť pochybnosti o objektivite sudcu,

no v danom prípade sú tu prítomné aj súvislosti a tie už môžu založiť pochybnosti

o objektivite jej rozhodovania. (por. aj ). Pre prítomnosť súvislostí, ktoré

by naznačovali, že disciplinárne konanie sudcu môže mať vplyv na prijatie rozhodnutia

v danej veci, ako aj pre prítomnosť predpokladov, ktoré naznačujú pomer predsedníčky

senátu k prerokovávanej veci alebo k pôvodne žalovanému 13/. Pri zohľadnení tzv. teórie

zdania uplatňovanej v judikatúre ESĽP je v danom prípade celkom zjavné, že vzťah J.

k účastníkom konania dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej

povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne.

7

Z uvedených dôvodov bola sudkyňa JUDr. J. vylúčená z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. (vec Okresného súdu

Prešov pod sp. zn. ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. júla 2015

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová