Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/401/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M. T., bývajúceho vo

S., zastúpeného NIKU & partners, s.r.o., JUDr. Anna Niku, konateľ – advokát, Prokopa

Veľkého 51, Bratislava, proti odporkyni P. T., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. Matúšom

Hribom, advokátom v Bardejove, Na hradbách 5, o preddavku na znalecké dokazovanie,

vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. , o dovolaní odporkyne proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. júla 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. júla 2013 sp. zn.

a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Pezinok uznesením z 18. apríla 2012 č. k. -60 nariadil

dokazovanie z odboru psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, zároveň uložil

účastníkom zložiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku v sume

200 Eur na účet Okresného súdu Pezinok.

Krajský súd v Bratislave odvolanie odporkyne proti uvedenému uzneseniu odmietol

uznesením z 30. júla 2013 č. k. -277. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením

č. v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „“) a síce, že odvolanie bolo odporkyňou podané oneskorene.

Odvolanie bolo podané elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu 17. mája 2012.

Z dikcie ustanovenia podanie bolo potrebné doplniť 21. mája 2012

(pondelok prvý pracovný deň po dni pracovného pokoja 20.6.2012). Podanie bolo doplnené

23. mája 2012. Odvolací súd na elektronické podanie neprihliadal, pretože nebolo doplnené

v lehote stanovenej zákonom. Uviedol, že elektronicky podané podanie má byť doplnené

najneskôr do troch dní. Za podanie, ktoré treba doplniť sa v tomto prípade považuje aj

2

podanie odvolania, keďže odvolanie je úkonom účastníka, proti rozhodnutiu súdu vo veci

samej. Trojdňovú lehotu v zmysle ods. l je potrebné vysvetľovať tak, že posledný

deň tejto lehoty má byť elektronicky podané odvolanie doplnené, t. j. že nie je rozhodujúci

deň, v ktorom bolo doplnené elektronické podanie podané na orgáne (na pošte), ktorý má

doplnenie odvolania doručiť súdu, elektronicky podané odvolanie malo byť doplnené

v posledný deň trojdňovej lehoty. Odvolací súd neprihliadol na odvolanie podané

elektronicky, odvolanie, ktoré bolo podané poštou bolo podané po uplynutí zákonom

stanovenej lehoty, preto ho odvolací súd podľa ustanovenia

odmietol.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie odporkyňa, ktorá navrhla,

aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Namietala, že napadnutým uznesením jej bola odňatá možnosť konania pred súdom,

čím je na jej strane daný dovolací dôvod podľa ustanovenia Uviedla, že

nesúhlasí s výkladom ustanovenia odvolacím súdom. Lehota na doplnenie

elektronického podania je lehota procesná, a preto je v zmysle ustanovenia

postačujúce v tejto lehote odovzdať podanie orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Poukázala na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v danej veci zrušil uznesenie

o odmietnutí odvolania vo veci samej, ktorým bolo odvolanie z rovnakých dôvodov

odmietnuté.

Navrhovateľ k dovolaniu zaslal vyjadrenie (č. l. 342 – 345 spisu).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( v znení pred

l. januárom 2015) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1

), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť dovolaním ( a nasl. ).

V prejednávanej veci bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

formou uznesenia, ktorým odmietol odvolanie odporkyne pre oneskorenosť podania

odvolania ( ) proti rozhodnutiu o preddavku na znalecké

dokazovanie.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 písm. a/ ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá

). Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Podľa doslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a neplatia,

ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Na základe uvedeného, keď v danej veci je dovolaním napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu, ktorým odmietol odvolanie odporkyne pre oneskorenosť podania odvolania

( ), dovolanie proti nemu nie je prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom

nebola v konaní zistená.

So zreteľom na dovolateľkou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci jej súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové

znaky : 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo

v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie

možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorý znemožňuje

účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv, priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom na zabezpečenie ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva.

Odporkyňa namietala, že k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo tým, že odvolací

súd nesprávne konštatoval oneskorenosť jej podania, keď odvolací súd mal za to, že

elektronicky podané odvolanie malo byť doplnené v trojdňovej lehote tak, že podanie malo

byť doplnené v posledný deň tejto lehoty na súde a nestačilo ho podať na pošte.

Podľa (ďalej len „“), každý sa môže

domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), ak

súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu

a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu

().

Citovaný (podobne aj Dohovoru) je primárnou

ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky

príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy

jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele

druhej hlavy ( až 50 ) normujúcich rámec, v ktorom je možné domáhať sa

jeho rešpektovania (m. m. ).

Obsah práva na súdnu ochranu v nespočíva len v tom, že osobám

nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale jeho

obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je

v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu

(). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle preto dochádza

aj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto

právu nie je priznaná alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore

so zákonom (porovnaj ).

K odňatiu možnosti dovolateľky konať pred súdom malo podľa jej názoru dôjsť tým,

že odvolací súd sa nezaoberal odvolaním odporkyne napriek tomu, že bolo doručené v lehote

na podanie odvolania a odmietol jej odvolanie pre oneskorenosť ( ).

Z ustanovenia vyplýva, že odvolanie sa podáva do 15 dní

od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo

k skutočnosti, určujúcej začiatok lehoty.

Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa,

ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok

lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak konanie lehoty pripadne

na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný

deň ( ).

Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie

odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť ( ).

Podľa , podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,

elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo

návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami,

treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo

podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom

treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli

v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že podanie môže účastník konania urobiť aj

elektronickými prostriedkami, na čo musí súd prihliadať, pretože aj takéto podanie má

rovnaké právne účinky ako napr. písomné podanie, a to už od času jeho urobenia. Iba

v prípade podania obsahujúceho návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného

opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami a ktoré nebolo podpísané

zaručeným elektronickým podpisom, je predpokladom vzniku vyššie uvedených účinkov

od času jeho urobenia doplnenie takého podania písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr

do troch dní.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo

právnemu zástupcovi odporkyne doručené 2. mája 2012 (streda). Lehota na podanie odvolania

jej preto začala plynúť 3. mája 2012 (štvrtok) a uplynula 17. mája 2012 (štvrtok). Odporkyňa,

prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podala odvolanie elektronickým prostriedkom

(e-mailom) bez zaručeného elektronického podpisu s jeho odoslaním 17. mája 2012, 21.58

(č. l. 61 spisu), pričom odtlačok podacej pečiatky Okresného súdu Pezinok na odvolaní

a sprievodnom e-mailovom liste je 18.5.2012 (č. l. 61 - 62 spisu), deň 17. mája 2015 je

posledný deň odvolacej lehoty podľa V danej veci ide o odvolanie proti

rozhodnutiu o preddavku na znalecké dokazovanie, čo zjavne nie je podanie vo veci samej

alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, preto jeho doplnenie zákonná úprava

nevyžaduje. Na základe uvedeného je konštatovanie odvolacieho súdu o oneskorenom podaní

odvolania odporkyne (dovolateľky) nesprávne a námietka dovolateľky o existencii vady

v zmysle v odvolacom konaní je preto dôvodná.

So zreteľom na uvedené, dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľke bola v danom

prípade odňatá možnosť pred súdom konať, keď odvolací súd nesprávne konštatoval

oneskorenosť podania jej odvolania, preto jej dovolanie je prípustné, nakoľko vykazuje vadu

v zmysle

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júla 2015

JUDr. Viera Petríková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová