Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9P-16-2011.pdf
PDF · 125.07 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/16/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, v právnej veci navrhovateľa A. J., E.. XX.XX.XXXX, I. K. S. O., O. Ú. XXX/XX, zastúpeného: Niku & partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prokopa Veľkého 51, proti odporkyni Z. J., E.. XX.XX.XXXX, I. K. I., B. X. X, zastúpenej JUDr. Matúšom Hríbom, advokátom v Košiciach, Na hradbách 5, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: O. W. J., E.. XX.XX.XXXX, I. K. I., B. X. X, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Moyzesova ul. 2, Pezinok, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa A. J., E.. XX.XX.XXXX a odporkyne Z. J., X.. L., E.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v I., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I., zväzok 19, ročník 2007, strana 219, poradové číslo 55, rozvádza.
Maloleté dieťa O. W. J., E.. XX.XX.XXXX sa zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca.
Obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Matka Z. J., E.. XX.XX.XXXX je povinná prispievať na výživu maloletého O. W. J., E.. XX.XX.XXXX sumou 100 € mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
Matka je oprávnená stretávať sa s maloletým O. W. J., E.. XX.XX.XXXX nasledovne:
- v každom kalendárnom roku vždy v 4., 8., 12., 16., 20., 24., 38., 42., 46. a 50. kalendárnom týždni v čase od pondelka príslušného kalendárneho týždňa od 09:00 hod. do nedele toho istého kalendárneho týždňa do 18:00 hod.
- v každom kalendárnom roku v čase od pondelka v 28. kalendárnom týždni od 09:00 hod. do nedele v 29. kalendárnom týždni do 18:00 hod. a od pondelka v 32. kalendárnom týždni od 09:00 hod. do nedele v 34. kalendárnom týždni do 18:00 hod.
- v nepárnom kalendárnom roku v čase od 22.12. od 09:00 hod. do 29.12. do 18:00 hod. a v párnom kalendárnom roku v čase od 30.12. od 09:00 hod. do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod.
Matka si maloleté dieťa v čase určujúcom začiatok styku prevezme v mieste bydliska otca a v čase určujúcom koniec styku ho na tom istom mieste otcovi odovzdá.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 13.10.2011 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.
Uviedol, že partnerský vzťah s odporkyňou bol po narodení dieťaťa sprevádzaný nezhodami, hádkami a nevyspytateľnými zmenami nálad odporkyne, odchodmi zo spoločnej domácnosti. V roku 2010 žili oddelene, odporkyňa v prenajatom byte v Bratislave, navrhovateľ v dome vo Svätom Jure. V starostlivosti o syna sa striedali. Základným problémom spolužitia manželov bola psychická nerovnováha odporkyne, ktorá znefunkčňovala chod rodiny. Bez súhlasu navrhovateľa napríklad odcestovala na Ibizu, kde nadviazala milenecký vzťah, neskôr sa vrátila a žili opäť spoločne. Napokon bez jeho vedomia zobrala maloletého syna a odišla žiť do I., kde sa doteraz zdržuje. Na základe týchto a ďalších skúseností zo vzájomného spolužitia s odporkyňou sa navrhovateľ rozhodol pre rozvod. Dieťa navrhol zveriť do svojej osobnej starostlivosti a odporkyňu zaviazať na platenie výživného v sume 80 eur. Styk odporkyne so synom, navrhol navrhovateľ ponechať neobmedzený.
K návrhu na začatie konania sa podaním doručeným súdu vyjadrila dňa 08.2.2012 vyjadrila odporkyňa. S rozvodom súhlasila, avšak poukázala, že dôvody rozpadu manželstva uvádzané navrhovateľom, sa nezakladajú na pravde. Nesúhlasila so zverením maloletého syna do starostlivosti otca, navrhla zveriť ho do svojej osobnej starostlivosti a navrhovateľa zaviazať na plnenie vyživovacej povinnosti v rozsahu 80 eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, znaleckým dokazovaním, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a výsluchom účastníkov, ich právnych zástupcov, kolízneho opatrovníka, ako aj znalca. Po vykonanom dokazovaní ustálil nasledujúci skutkový stav veci:
Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX K. I.. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I., zväzok 19, ročník 2007, strana 219, por. č. 55. V manželstve sa narodilo jedno dieťa: O. W. J., E.. XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v Svätom Jure, Jozefkovo, údolie, okres Pezinok, kde stále býva i navrhovateľ.
Na nariadenom pojednávaní navrhovateľ vypovedal, že pred uzavretím manželstva mali s odporkyňou vzťah asi 2 roky. Keď otehotnela, rozhodli sa, že sa zoberú. Po narodení dieťaťa, sa radikálne zmenil psychický stav odporkyne. Začala byť odmietavá, nič sa jej nepáčilo. Sústavne menila svoje správanie, konala nevyspytateľne. Odišla na Ibizu, kde sa zdržala 3 mesiace a nadviazala tam vzťah s iným mužom. Počas spoločného spolužitia, bola po jednom incidente hospitalizovaná na psychiatrii, ale nedokončila liečbu a na reverz bola prepustená. V liečbe nepokračovala. Počas trvania manželstva odporkyňa často menila svoje životné postoje, životný štýl. Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že on ako rodič predstavuje pre dieťa stabilnejšie prostredie, dokáže mu byť oporou a navyše zabezpečiť, aby sa dieťa i naďalej stretávalo z matkou. Celá situácia vyústila jej odchodom do Bardejova, kde sa rozhodla žiť spolu so synom, s čím navrhovateľ nesúhlasil.
Právna zástupkyňa navrhovateľa poukázala, že odkedy je dieťa s matkou v I., styk otca so synom je problematický. Odporkyňa obmedzuje stretávanie sa syna s otcom, existuje i dôvodná obava, že s dieťaťom sa pokúsi vycestovať do zahraničia a otec tak úplne stratí kontakt so synom.
Na ďalšom pojednávaní, na ktoré sa odporkyňa nedostavila, právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že odkedy má matka dieťa zverené predbežným opatrením Krajského súdu v Bratislave, aktívne bráni otcovi v styku s dieťaťom. V októbri 2012 sa navrhovateľ dostavil do I., s cieľom stretnúť sa zo synom. Odporkyňa mu nedvíhala telefón, reagovala na SMS správy. Navrhovateľ čakal pred domom v nádeji, že syna uvidí. Následne došlo k incidentu, kedy odporkyňa fyzicky na navrhovateľa zaútočila, pričom svedkyni, ktorú mal navrhovateľ so sebou, zničila mobilný telefón. Musela byť privolaná hliadka polície.
K uvedenému konaniu sa na pojednávaní dňa 08.02.2013 vyjadrila odporkyňa. Uviedla, že navrhovateľ 3 dni stál pred domom. Sledoval ich a ona mala strach, že jej syna zoberie.
Opakovane uviedla, že v I. mi vytvorené zázemie, ktoré jej umožňuje plnohodnotne sa o syna starať. Našla si prácu, má zákazky, urobila si opatrovnícky kurz. Maloletý tam navštevuje škôlku, zvykol si. Poobede sa mu snaží maximálne venovať. Má i oporu vo svojich rodičoch, ktorí jej pomáhajú. Časom sa chce osamostatniť a prenajať si byt, kde by žila s maloletým synom. Nemieni brániť otcovi v stretávaní
sa so synom. Chce iba, aby mal malý kľud, jedno stabilné prostredie a nebol vystavovaný neustálym zmenám. Poukázala, že ona syna vypiplala, kojila ho, starala sa o neho.
Pokiaľ ide o rozvod súhlasila. Priznala, že je citlivá a emotívne reaguje, avšak spolužitie s navrhovateľom nebolo jednoduché. Nemali peniaze, často sa hádali, cítila sa sama. Po pôrode bola vyčerpaná, navrhovateľ jej nebol dostatočnou oporou. Do I. odišla, aby našla kľud. Psychoterapiu odmietla, pretože má zato, že keď sa postupne jej život stabilizuje, ukludní sa a jej stav sa zlepší. Navrhla zveriť dieťa do svojej osobnej starostlivosti a vyjadrila nesúhlas s o striedavou osobnou starostlivosťou. Vyslovila názor, že synovi chce byť nablízku a starať sa o neho i v prípade, že by bol zverený otcovi.
Na základe skutočnosti, že v čase prebiehajúce konania o rozvod a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, bolo začaté i konanie o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, kde bolo podaných viacero návrhov na nariadenie predbežného opatrenia, z ktorých obsahov bolo zrejmé, že úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu je mimoriadne naliehavá.
Nevyhnutou potrebou pre rozhodnutie súdu bolo nariadenie znaleckého dokazovania ustanovením znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí. Znalecký posudok č. XX/XXXX bol vyhotovený znalcom PhDr. Igorom Obuchom. Pre konečné rozhodnutie súdu vo veci samej boli predovšetkým kľúčové odpovede na tieto otázky: otázka vhodnosti zverenia dieťaťa jednému z rodičov, odpoveď na otázku, ktorý z rodičov disponuje väčšími predpokladmi zabezpečiť po všetkých stránkach zdravý a stabilný vývin dieťaťa, vhodnosť striedavej starostlivosti oboch rodičov. Ďalej súd uložil znalcovi prizvať si konzultanta z odboru psychiatria a odpovedať na otázku, či matka maloletého trpí psychickým ochorením a aká je jej diagnóza, či táto diagnóza predstavuje pre dieťa nejaké nebezpečenstvo a či otec dieťaťa trpí závislosťou na návykových látkach, resp. ich pravidelne užíva.
Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že odporkyňa je výrazne labilná, jej osobnostné hranice sú veľmi krehké, má sklon k impulzívnemu a nevypočítateľnému správaniu. K synovi má určite dobrý vzťah, má ho rada, no príliš podlieha okamžitým impulzom, je nestála a nevyrovnaná. Znalec odporúčal dlhodobejšiu systematickú psychoterapiu. Ďalej znalec uviedol, že odporkyňa trpí emočne nestabilnou poruchou osobnosti, ktorá je trvalého charakteru. Nejedná sa o duševnú poruchu v pravom slova zmysle. Ide o trvalé vzorce správania sa. Samotná diagnóza nepredstavuje pre dieťa závažné riziko.
Navrhovateľ je z osobnostného hľadiska podstatne stabilnejší a jeho hranice sú o poznanie pevnejšie, ako u matky dieťaťa. Jeho emócie nie sú natoľko búrlivé, kolísavé. Znalec sa priklonil k názoru, že maloleté dieťa, by malo byť zverené otcovi s tým, aby sa s matkou pravidelne stretávalo. K otázke podozrenia z užívania návykových látok zo strany navrhovateľa, otec dieťaťa priznal užívanie marihuany v malom rozsahu, s tým, že tento rok marihuanu nebral vôbec. Znalec nepovažoval za potrebné pribrať k tejto otázke konzultanta. Navyše odporkyňa sa pred znalcom priznala, že obvinila navrhovateľa zo závislosti na návykových látkach, pretože sa bála, že príde o syna.
Maloletý O. bol podľa znalca veselý, komunikatívny, ale na otázky znalca reagoval ťažko a nesystematicky. Jeho prejavy k rodičom boli spontánne, jeho vzťah k obom rodičom je vrelý. Voči otcovi sa správal srdečnejšie, ale bolo zjavné, že oboch rodičov má chlapec rád.
Znalec vypovedal i na súdnom pojednávaní dňa 08.2.2013. Uviedol, že v prípade matky dieťaťa, ide o problémovú osobnosť, ale v zásade nie je prekážka, aby sa o dieťa starala. Jedná sa osobnostnú povahovú črtu, kde sa doporučuje dlhodobá psychoterapia. Znalec vyslovil názor, že všetko zásadné v živote dieťaťa, sa deje do jeho tretieho veku a preto zverenie otcovi dieťaťu z hľadiska veku, dieťaťu neuškodí. Z hľadiska osobnostných čŕt oboch rodičov, je vhodnejším otec, avšak nikto nedefinoval, ako má vyzerať ideálny rodič. Na otázku , prečo nebolo vykonané toxikologické vyšetrenie otca, znalec odpovedal, že dlhodobé užívanie návykových látok by vyplynulo z testov a nič také zistené nebolo.
Zo správy zo šetrenia kolíznym opatrovníkom v rodine zo dňa 19.10.2012 súd zistil, že odporkyňa žije spolu s maloletým synom, ktorého má predbežne zvereného do osobnej starostlivosti uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. XXT. XX/XXXX-XX. Býva u svojich rodičov v štvorizbovom byte, ktorý je nadštandardne zariadený a dobre udržiavaný. Matka spolu s maloletým má samostatnú izbu. Maloletý
navštevuje škôlku v I.B., postupne sa tam adaptoval, našiel si kamarátov. V osobnom rozhovore sa matka maloletého O. vyjadrila aj v tom zmysle, že nechce brániť otcovi dieťaťa v styku s ním.
Podľa správy z materskej školy , E.E. X, I., O. nastúpil do škôlky v septembri 2012. Rýchlo si našiel kamarátov, k pedagógom má pozitívny vzťah. Do materskej školy ho vodí matka a aj ho z nej vyberá. Matka je starostlivá, dieťa má k nej pozitívny vzťah.
Z fotokópie vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia Policajného zboru v Bardejove, č. F.-Z.-XXX/BJ- XXXX súd zistil, polícia uskutočnila úkony smerujúce k objasneniu priestupku, z ktorého bola podozrivá .
Rozhodnutím Obvodného úradu I., zo dňa 25.1.2012, č. F.-I.-F.-XXXX/XXXXX-S., bola odporkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia §49 ods. 1 písm. d/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Uvedeného konania sa odporkyňa dopustila tým, že dňa 01.10.2012 v I. na parkovisku fyzicky napadla navrhovateľa, bila ho rukami do oblasti hlavy a následne napadla jeho známu tak, že ju bila do hlavy, kopla do nohy a zničila jej mobilný telefón, čím jej spôsobila škodu v sume 170,- eur.
V rámci konania podal navrhovateľ návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal úpravy práva styku s dieťaťom, z dôvodu, sa nevedia s odporkyňou o styku s maloletým dohodnúť, v dôsledku, čoho je nútený byť dlhodobo od neho odlúčený, odporkyňa mení dohody a neumožňuje mu styk s dieťaťom. Súd jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhol dňa 19.12.2012, uznesením č.k. XP XX/XXXX-XXX, proti ktorému podala odporkyňa odvolanie.
- Podaním doručeným súdu dňa 01.3.2013 navrhovateľ modifikoval petit v časti úpravy práva styku maloletého s matkou tak, že v každom kalendárnom roku vždy v 4., 8., 12., 16., 20., 24., 38., 42., 46. a 50. kalendárnom týždni v čase od pondelka príslušného kalendárneho týždňa od 09:00 hod. do nedele toho istého kalendárneho týždňa do 18:00 hod.
- v každom kalendárnom roku v čase od pondelka v 28. kalendárnom týždni od 09:00 hod. do nedele v 29. kalendárnom týždni do 18:00 hod. a od pondelka v 32. kalendárnom týždni od 09:00 hod. do nedele v 34. kalendárnom týždni do 18:00 hod.
- v nepárnom kalendárnom roku v čase od 22.12. od 09:00 hod. do 29.12. do 18:00 hod. a v párnom kalendárnom roku v čase od 30.12. od 09:00 hod. do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod. V časti úpravy výživného navrhol zaviazať matku maloletého na plnenie vyživovacej povinnosti v sume 100 eur .
Rovnako odporkyňa navrhovala, podobnú úpravu, podľa ktorej bude dieťa zverené do jej osobnej starostlivosti a právo styku otca s dieťaťom bude upravené obdobne, s tým, že navrhovateľ bude zaviazaný platiť výživné v sume 150 eur.
Kolízny opatrovník navrhol zveriť dieťa otcovi, opierajúc sa pritom o znalecký posudok, výživné upraviť na sumu 100 eur a styk matky so synom určiť na každý štvrtý kalendárny týždeň v mesiaci.
Prítomní právni zástupcovia podporili tvrdenia svojich mandantov a žiadali rozhodnúť v zmysle ich formulovaných návrhov.
Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že sa pridržiava všetkých doterajších prednesov a navrhla, aby súd rozhodol v súlade s návrhom petitu zo dňa 01.03.2013. Mala zato, že manželstvo je trvale rozvrátené a nie je nádej na obnovu, takže sú splnené podmienky na rozvod manželstva. Manželstvo je hlboko rozvrátené a ani zo strany navrhovateľa nie je nádej na obnovu spolužitia. Sú splnené podmienky v zmysle § 23 Zákona o rodine. Príčiny rozpadu vidí navrhovateľ v rozdielnosti názorov tiež v psychickom stave O jej nevyspytateľných reakciách, ktoré viedli navrhovateľa k podaniu návrhu na rozvod.
Keďže konanie je obligatórne späté s úpravou práv a povinností k mal. deťom narodeným v manželstve navrhla, aby sa súd oprel o znalecký posudok, ako aj výpoveď znalca, ktorý jasne formuloval svoje stanovisko, že vhodnejšou a stabilnejšou osobou pre zabezpečenie vývoja mal. je N resp. otec. Navrhovateľ v žiadnom prípade nemá záujem izolovať matku od ich syna, avšak je potrebné, aby dieťa bolo zakotvené v jednom prostredí. V prípade zverenia dieťaťa otcovi bude mať odporkyňa dostatok
priestoru nato či teraz odmieta a to je na podstúpenie terapie, ktorá by zlepšila a stabilizovala psychický stav. Zlepšila by tak aj predpoklady na zvládanie seba samej, ale aj výchovy mal., navyše znalec takúto terapiu označil za nevyhnutnú.
Pokiaľ ide o zastupovanie a správu navrhla oboch rodičov, výživné 100 €, nakoľko odporkyňa nepreukázala existenciu stabilného príjmu, ale iba možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť, avšak bez pomoci rodičov nie je schopná zabezpečovať potreby mal. Výšku 100 € sme navrhla z dôvodu, aby nebola odporkyňa neprimerane zaťažená a nakoľko nie je jasné, kde sa bude v prípade vyhovenia návrhu naďalej zdržovať rátame aj s možnosťou, že bude cestovať čo zvýši jej náklady.
Navrhovaný styk matky s dieťaťom bol prispôsobený tej skutočnosti, že matka sa mieni zdržiavať v I.. Styk so synom v rozsahu jedného týždňa zo 4 bude postačujúci nato, aby matka strávila so synom primeraný čas, aby mohol navštíviť starých rodičov, absolvovať s matkou aktivity a pod.
V prípade žeby matka zvolila za miesto pobytu Bratislavu bude s maloletým samozrejme častejšie. Vo zvyšku je navrhovaný styk ustálený na presnú polovicu každého z rodičov.
Maloletý O. je prihlásený aj v škole v O., kde má odklad dochádzky a z tohto dôvodu považujeme za nevyhnutné zveriť mal. jednému z rodičov, nakoľko ho čaká školská dochádzka
Právny zástupca odporkyne mal zato, že podmienky pre rozvod manželstva boli splnené, avšak dôvod rozpadu manželstva nie je nikdy na jednej strane, vždy je to záležitosť oboch manželov.
Podstatnou skutočnosťou, na ktorú by mal. súd prihliadať je záujem mal. O.. Znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený bol spochybnený a zdôraznil, že nie je pravdou, že odporkyňa trpí duševnou chorobou alebo poruchou. Znalecký posudok je potrebné vnímať komplexne a v tejto súvislosti poukazujem na str. 16 ZP, kde znalec hovorí, že matke dieťaťa nič nebráni, aby sa o dieťa starala. Znalecký posudok nie je spracovaný dôsledne. Znalec na všetky otázky nezodpovedal ani písomne ani ústne na výsluchu na pojednávaní. Poukazujem na nález MUDr. Nagyovej, ktorý má súd k dispozícii kde je uvedené, že odporkyňa netrpí duševnou chorobou. Mal zato, že znalec mal vykonať dokazovanie smerujúce k preukázaniu užívania návykových látok na strane navrhovateľa. Ak sa zo strany navrhovateľa poukazuje na hraničnú osobnosť odporkyne, tak by sa mala brať do úvahy aj druhá strana. Navrhol zveriť dieťa matke, výživné určiť v rozsahu 150 €, ale túto otázku ponechal na zváženie súdu. Pokiaľ ide o styk navrhovaná úprava zo strany navrhovateľa je akceptovateľná, avšak naopak, s tým, že letné prázdniny na polovicu mesiac a mesiac. O trovách konania žiadal rozhodnúť v súlade s § 144 O.s.p.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch
Podľa § 23 ods. 1 Zákona rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona rodine súd v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného
Podľa § 24 ods. 3 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k nepochybnému záveru, manželstvo účastníkov, je trvalo rozvrátené. Súd má zato, že k vzájomnému odcudzeniu manželov došlo z dôvodu dlhotrvajúcich a rozdielnych názorov na chod manželstva a rodiny. Stretli sa dvaja ľudia, ktorí spolu nedokázali vytvoriť harmonické a fungujúce spoločenstvo, nedokázali kooperovať ako rodičia a partneri. Iste k celej situácii výrazne prispela i osobnostná charakteristika odporkyne, ale bolo by nepresné a nekorektné tvrdiť, že vinu za rozpad manželstva nesie iba ona sama. Hádky a nezhody manželov, viedli k ochladnutiu citov na strane oboch manželov, k strate intímneho života , k odlúčeniu manželov.
Manželstvo je zväzok, ktorého obsahom je súbor mravných postulátov, ako prejavovať si navzájom lásku a cit, úctu, byť si vzájomne verní. Tieto jednotlivé zložky nie sú však nárokovateľné. Ide skôr o ochotu a schopnosť manželov tieto hodnoty ctiť a podľa toho sa správať. Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie nezostáva. Je v právomoci súdu, aby posúdil vážnosť narušenia a trvalosť rozvrátenia vzťahov medzi manželmi so zreteľom na ich celkové správanie sa a to z hľadiska účelu manželstva. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je skutočnosť, že sa manželia alebo jeden z nich vo vzájomnom správaní neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine a že toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu, spôsobuje vážny rozvrat medzi manželmi. Súd mal v tomto prípade za to, že všetky hmotnoprávne podmienky ustanovené v Zákone o rodine pre rozvod manželstva boli splnené. Manželstvo účastníkov čase konania o rozvod vykazovalo vážnosť narušenia manželských vzťahov a trvalosť rozvrátenia vzťahov takej intenzity, že nie je možné plniť jeho účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo.
Otázka rozvodu manželstva nebola medzi účastníkmi konania spornou a preto súd vykonal vo veci preukázania príčin rozpadu manželstva a hĺbky rozvratu ďalšie dokazovanie a v časti návrhu na rozvod manželstva návrhu vyhovel. Napokon, navrhovateľ i odporkyňa bez pochybností uviedli, že nevidia nádej na obnovu manželského spolužitia.
Konanie o rozvod manželstva je vždy obligatórne späté s konaním o úpravu práv a povinností k maloletým deťom narodeným počas trvania manželstva, na čas po rozvode.
V manželstve sa narodil manželom jediný syn- O. W. J., ktorého zverenie jednému z rodičov bolo medzi účastníkmi konania sporné. Tak navrhovateľ, ako aj odporkyňa žiadali zveriť dieťa do svojej osobnej starostlivosti.
Súd obvykle zverí maloleté deti tomu z rodičov, u ktorého sú lepšie predpoklady pre jeho riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť. Pritom nepôjde iba o jeho hmotné zabezpečenie, ale o jeho celkový úspešný vývoj aj po stránke citovej, duševnej, morálnej, kultúrnej a podobne. Pre správne rozhodnutie súdu ohľadne zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti je však potrebné, aby súd poznal aj názor dieťaťa a venoval mu náležitú pozornosť.
Súd na ozrejmenie vhodnosti zverenia dieťaťa jednému z rodičov vykonal znalecké dokazovanie i výsluch znalca. Ako už vyplýva z vyššie uvedeného popisu skutkového stavu, znalec za „vhodnejšieho“
rodiča označil otca dieťaťa, pričom poukázal najmä na stabilitu, ktorú dokáže otec dieťaťu poskytnúť. Poukázal tiež na problematickú osobnosť matky, ktorá trpí emočne nestabilnou poruchou osobnosti. V emočne náročnejších situáciách sa prispôsobuje ťažko, môžu sa objavovať nezrelé a nevyspytateľné reakcie. Znalec označil duševnú poruchu odporkyne za trvalú, ktorá sa vyznačuje emočnou nestabilitou, nestálosťou v interpersonálnych vzťahoch, prvkami impulzivity a nepredvídateľnosti v správaní. Uvedené potvrdil i na ústnom pojednávaní.
Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa jednému z rodičov musí vždy prihliadať na záujem dieťaťa. Záujmom dieťaťa celkom určite je, aby vyrastalo v stabilnom rodinnom prostredí, kde sú vytvorené všetky podmienky na jeho rozvoj, výchovu a zdravý vývoj. Kde je prostredie bez napätia, emočných výkyvov, neustálych zmien a neistoty. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že takéto prostredie poskytnúť dieťaťu je viac spôsobilý navrhovateľ, teda otec dieťaťa. Záver znaleckého dokazovania však nebol jediným kritériom, ktorým sa súd riadil pri úvahe zveriť dieťa otcovi. Zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že to bola matka, ktorá bez vedomia a súhlasu otca, odišla žiť spolu s dieťaťom do I., kde sa rozhodla žiť, zmenila dieťaťu škôlku, domov, kamarátov. Neskôr, opäť bez vedomia a súhlasu otca odcestovala s dieťaťom na Ibizu, pričom otec dieťaťa nevedel, kde dieťa je a kedy sa s ním matka dieťaťa mieni vrátiť na Slovensko. Bola to matka dieťaťa, ktorá svojvoľne počas celého konania určovala otcovi, kedy môže byť s dieťaťom, ako dlho a i tieto dohody náhle dokázala zmeniť a zastať si iný názor. Túto rozpoltenosť a neistotu otca zmenilo až predbežné opatrenie nariadené súdom, na základe ktorého mohol otec dieťa pravidelne vídať.
O psychickej nestabilite matky dieťaťa svedčí i rozhodnutie vydané v priestupkovom konaní, ktoré priamo nadväzuje na závery znalca o emočnej labilite a nevyspytateľnom správaní sa matky maloletého Jonatana.
Všetky uvedené úvahy viedli súd k tomu, že vhodnejšou osobou a rodičom, ktorý disponuje lepšími predpokladmi na osobnú starostlivosť a výchovu dieťaťa, je otec. U otca sú i stabilnejšie predpoklady na to, že právo styku dieťaťa s druhým rodičom bude dodržiavané. Na druhej strane súd zdôrazňuje, že toto rozhodnutie v žiadnom prípade neznamená záver, že odporkyňa je zlou matkou. Súd vyjadruje presvedčenie, že odporkyňa svojho syna hlboko miluje, v starostlivosti o neho neboli u nej zistené žiadne nedostatky a rovnako O. miluje ju. Do úvahy tu prichádzala i striedavá starostlivosť oboch rodičov, avšak vzhľadom na fakt, že matka žije v I. a otec vo S. O., táto bola toho času nerealizovateľnou.
Dieťa bolo potrebné zveriť jednému z rodičov a tým vhodnejším ( nie lepším ) sa v rámci dokazovania javil otec dieťaťa.
Navrhovateľ sa vie o dieťa, rovnako ako matka, po všetkých stránkach postarať. V dome, kde žije, strávil O. podstatnú časť detstva, začal tu chodiť do škôlky vo Svätom Jure, je tu etablovaný. Dom je zariadený na primeranej úrovni a hygiene, neboli zistené žiadne nedostatky.
Súčasťou výroku o výkone rodičovských práv a povinností je i určenie, kto bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok na čas po rozvode. Tu súd považuje za potrebné poznamenať, že za výrok, zodpovedajúci tak Ústave SR, ako aj v Zákone o rodine zakotvených právach a povinnostiach rodičov považuje úpravu, pri ktorej „obaja rodičia sú oprávnení deti zastupovať a spravovať ich majetok“. V tomto kontexte súd i rozhodol a určil, že obaja rodičia sú i naďalej oprávnení dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Táto otázka nebola ani medzi účastníkmi konania spornou.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. ( veta prvá )
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. ( veta prvá ).
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. Výživou dieťaťa sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim treba pristupovať diferencovane. Schopnosti a možnosti rodičov má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmú z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie.
Pri určení vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletému dieťaťu vychádzal súd zo zistenia, že životná úroveň a majetkové schopnosti oboch rodičov sú na porovnateľnej úrovni. Obaja rodičia dieťaťa pracujú v slobodnom povolaní, ako samostatne zárobkovo činné osoby.
Navrhovateľ je hudobník, príjem uvádzal 800 eur. Uviedol, že koncertuje, v rádiu B. má dve relácie, vyučuje hudbu a robí workshopy pre deti.
Odporkyňa je výtvarníčka, pracuje na „voľnej nohe“, na základe zákaziek. Má ukončený opatrovnícky kurz, na dobu určitú pracovala i ako učiteľka. Svoj mesačný príjem deklarovala na sumu 500-600 eur.
Obaja rodičia takmer zhodne vyčíslili potreby náklady dieťaťa na sumu 400 eur mesačne, pričom tieto sú nákladmi bežnými a primeranými k veku maloletého.
Navrhovateľ ako výživné požadoval sumu 100 eur mesačne, ktorú považoval za postačujúcu. Z uvedenou sumou sa súd stotožnil z nasledujúcich dôvodov: Príjem otca dieťaťa je momentálne vyšší ako príjem matky, pričom jeho pravidelnosť navrhovateľ súdu preukázal predloženými zmluvami. Matka dieťaťa zatiaľ nemá pravidelný príjem, s tým, že nemá presne ustálené, kde bude trvale žiť a pracovať ( či v I., alebo v I..) Súd zobral do úvahy náklady na cestovanie, ktoré bude mať matka v prípade, že zostane v I. a bude v rámci realizácie práva styku. Keďže styk s maloletým bol určený v rozsahu 1 týždeň v mesiaci a v lete v rozsahu 5 týždňov, bude mať matka s maloletým náklady, ktoré v čase realizácie práva styku bude uhrádzať.
Úprava styku maloletého dieťaťa s rodičom tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv. Predpokladom rozhodovania súdu o styku rodiča s maloletým dieťaťom je zistenie, že sa rodičia maloletých detí na styku s deťmi nedohodli, prípadne ich dohoda nezodpovedá záujmu dieťaťa.
Styk maloletého dieťaťa s rodičom do ktorého osobnej starostlivosti nebolo rozhodnutím súdu zverené je mimoriadne dôležitý. Predovšetkým preto, lebo rozvodom manželstva rodičovstvo nekončí. Dieťa má právo poznať oboch rodičov, budovať si s nimi citové a sociálne väzby, má právo tráviť s rodičom, ktorému nebolo zverené čas. A naopak rodič má právo podieľať sa na jeho výchove a starostlivosti. Pri rozhodovaní súdu je potrebné otázku styku, jeho časové vymedzenie a miesto stretávania posudzovať starostlivo. Rozhodujúce pritom budú: a) okolnosti na strane maloletého dieťaťa: jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, školské povinnosti, záujmová činnosť. b) Okolnosti na strane rodičov : ich vzájomný vzťah, časové možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť bydliska.
Maloletý O. miluje oboch svojich rodičov a oboch ich, pre svoj zdravý a všestranný rozvod potrebuje. Matka má v živote dieťaťa nezastupiteľné miesto a preto je v záujme maloletého ale i prioritným záujmom súdu, aby sa dieťa, vzhľadom na zverenie dieťaťa otcovi, stretávalo s matkou čo najviac. Vzhľadom na fakt, že matka dieťaťa momentálne žije v I. a otec vo S. O., nejavila sa vhodnou obvyklá" víkendová úprava styku." Súd sa preto priklonil k návrhu navrhovateľa, ktorý primeranej miere zabezpečuje právo matky aj dieťaťa tráviť spolu čas. Oproti navrhovanej úprave súd pridal matke ešte jeden týždeň navyše počas letných prázdnin, aby čiastočne kompenzoval matke to, že počas bežného roka bude s dieťaťom menej ako otec a pre účely realizácie práva styku bude musieť prekonávať vzdialenosť medzi oboma mestami. Vzhľadom na fakt, že O. ešte nechodí do školy, môže takto upravený styk absolvovať, pričom v konaní bolo avizované, že dieťa bude mať odložený nástup na školskú dochádzku. Po nástupe O. do školy, budú musieť rodičia tento styk korigovať, či už dohodou, alebo novým súdnym rozhodnutím.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti upravil styk rodičov s deťmi tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Na záver si súd dovoľuje apelovať na oboch rodičov, aby sa postavili k novej životnej situácii zodpovedne a umožnili svojmu dieťaťu viesť v rámci možností normálny rodinný život. Aby mysleli predovšetkým na jeho záujmy a nepreferovali svoje pocity a potreby. Aby nezabúdali na to, že si jeden druhého zvolili za rodiča ich spoločného dieťaťa a s týmto rozhodnutím budú žiť celý život. Súdny spor rodinnému životu nepospieva a ide predovšetkým na úrok ich maloletého dieťaťa. Je iste nepochybné, že obaja rodičia svoje dieťa milujú, avšak je načase aby to aj ukázali. Milovať niekoho znamená najmä rešpektovať jeho osobnosť a názory a nie za každú cenu si presadzovať názory svoje. Dieťa je mysliaca a vnímavá bytosť, samostatná osobnosť, nie nástroj v rukách rodičov, ktorí si cez neho realizujú svoje predstavy o živote.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie na tunajšom súdu, písomne, v troch vyhotoveniach, v lehote 15 dni odo dňa jeho doručenia.
Podľa § 205 O.s.p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do jedného mesiaca po právoplatnosti rozsudku o rozvode oznámiť príslušnému úradu poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. ( § 29 Zákona o rodine ).