Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/75/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana

Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí

konanom 24. septembra 2015 v Bratislave v trestnej veci obvineného J. T.

pre zločin lúpeţe podľa Tr. účinného

od 1. januára 2010 a iné, o dovolaní obvineného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen

z 12. mája 2010, sp. zn. , v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 9. decembra 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného J. T. s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 12. mája 2010, sp. zn. ,

bol obvinený J. T. uznaný vinným v bode 1/ zo spáchania zločinu lúpeţe podľa § 188 ods. 1

Tr. účinného od 1. januára 2010 ako páchateľ

za dokonaný trestný čin podľa Tr. účinného

od 1. januára 2010 a v bode 2/ zo spáchania prečinu nebezpečného vyhráţania podľa § 360

ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. účinného od 1. januára 2010,

na tom skutkovom základe, ţe

1/ v presne nezistenom čase od 24.00 hod. dňa 23. mája 2007 do 01.30 hod. dňa

24. mája 2007 vo Z., okres Z. za panelovým domom M. č. X. po tom, ako pýtal peniaze

za víno, fyzicky napadol M. G., nar. X. tým spôsobom, ţe ho niekoľkokrát udrel päsťou

do tváre a tieţ kopol do pleca, následne mu vzal z ruky hodinky zn. Casio a prikázal mu,

aby dal aj mikinu, ktorú M. G. zo strachu dal, čím takýmto konaním M. G. spôsobil škodu

vo výške 1 100 Sk a spôsobil mu zranenie a to pomliaţdenie ľavej strany tváre, hornej pery

2

s povrchovou odreninou a čelových a okolo očných oblastí, podvrtnutie krčnej chrbtice,

narazenie a pomliaţdenie pravej lopatky, ktoré zranenia si práceneschopnosť nevyţiadali,

pričom obvinený J. T. sa uvedeného konania dopustil napriek tomu, ţe bol za trestný

čin lúpeţe podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a pre trestný čin ublíţenia

na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 v štádiu pokusu podľa § 8

ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41

písm. b/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 odsúdený,

- rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. , zo dňa 18. júla 1983

na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov a 6 mesiacov so zaradením

do II. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý trest bol zrušený rozsudkom Okresného súdu

Liptovský Mikuláš zo dňa 9. januára 1984, sp. zn. , ktorým mu bol uloţený súhrnný

a úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením

do II. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý trest vykonal 10. októbra 1988,

- rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. , zo dňa

18. decembra 1984 na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 6 mesiacov

so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny, kde z výkonu trestu odňatia slobody bol dňa

2. mája 1991 rozhodnutím Okresného súdu Trnava, sp. zn. , podmienečne

prepustený so skúšobnou dobou v trvaní 4 rokov,

2/ dňa 3. mája 2007 asi o 21.00 hod. vo Z. pri rieke H., okres Z. pri teplovodnej

výmeničke vody, pod vplyvom alkoholu sa s noţom v ruke vyhráţal zabitím D. S., nar. X., D.

S., nar. X. a A. K., nar. X., pričom následne sa po D. S. zahnal noţom, ktorý sa útoku vyhol

a zo strachu utiekol telefonicky privolať hliadku polície, kde takto svojím konaním vzbudil

u menovaných dôvodnú obavu, ţe svoje vyhráţky aj uskutoční.

Za to ho okresný súd odsúdil podľa § 188 ods. 1, § 47 ods. 2, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2,

Tr. účinného od 1. januára 2010 na súhrnný,

úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov, na výkon ktorého ho podľa

Tr. účinného od 1. januára 2010

zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia.

Podľa Tr. účinného

od 1. januára 2010 súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Ţiar nad Hronom,

sp. zn. , z 13. januára 2010, právoplatného 2. marca 2010, v spojení s uznesením

3

Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. , ktorým bol obvinenému uloţený

trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon

trestu so stredným stupňom stráţenia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa Tr. účinného

od 1. januára 2010 súd obvinenému uloţil aj trest prepadnutia veci, a to kuchynského noţa

o dĺţke 27 cm s plastovou rúčkou čiernej farby, ktorého vlastníkom sa v zmysle § 60 ods. 6

Tr. účinného od 1. januára 2010 stal štát.

Podľa § 287 ods. 1 Tr por. súd obvinenému uloţil povinnosť nahradiť škodu

poškodenému M. G. vo výške 36,51 eur. So zvyškom nároku bol poškodený odkázaný

na občianske súdne konanie ( ).

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 9. decembra 2010, sp. zn. ,

odvolanie obvineného J. T. proti vyššie citovanému prvostupňovému rozsudku podľa § 319

ako nedôvodné zamietol.

Dňa 30. septembra 2013 bolo na prvostupňový súd osobne doručené dovolanie

obvineného, spísané prostredníctvom jeho obhajcu, ktoré bolo následne doplnené aj ďalšími

písomnými podaniami (doručenými okresnému súdu 14. októbra 2013, 6. decembra 2013

a 18. marca 2015). Podané dovolanie smeruje proti obom vyššie uvedeným rozhodnutiam,

pričom ako dovolacie dôvody boli zo strany obvineného uplatnené dôvody v zmysle § 371

ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. e/, písm. g/, písm. i/, písm. h/ a

Z doručených podaní vyplývajú nasledovné dovolacie námietky obvineného:

- v rámci odvolacieho konania bolo porušené právo na zákonného sudcu tým,

ţe nedošlo k náhodnému prideleniu veci, keďţe jeho vec bola neustále prideľovaná (aj pokiaľ

ide o väzbu aj v merite veci) odvolaciemu senátu 2Tpo-2Nto-5Nto-2To;

- člen senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rozhodoval v tejto veci

bol v rozpore s aj členom senátov Okresného súdu Zvolen;

- v jeho prípade členovia senátu 2To na Krajskom súde v Banskej Bystrici rozhodovali

viac razy v priebehu konania o jeho rôznych opravných prostriedkoch, a preto s poukazom

4

na rozhodnutie najvyššieho súdu R 26/2001 malo byť zloţenie senátu 2To pre rozhodovanie

o odvolaní voči prvostupňovému rozsudku vylúčené;

- Okresný súd Zvolen konal a rozhodoval vo veci ako vecne nepríslušný súd,

keďţe v zmysle účinného do 1. januára 2006 na konanie o trestných

činoch, za ktoré moţno uloţiť výnimočný trest, je vecne príslušný vţdy krajský súd

(tu poukázal na stanovisko trestného kolégia najvyššieho súdu z 19. decembra 2005

uverejnené pod R 54/2005);

- nezákonnosť zloţenia súdu je daná o to viac, ţe odvolací súd nedostatočne

preskúmaval jeho odvolanie, čo preukazuje i zámena mien svedkov M. a M. G. či chybné

časové vymedzenie jeho stretnutia so sudcom JUDr. Šantom v odcudzujúcom rozsudku

okresného súdu, ktoré nezrovnalosti si krajský súd vôbec nevšimol, pričom všetky tieto

skutočnosti nasvedčujú, ţe aj zákonná sudkyňa prvostupňového súdu nebola v jeho veci

nestranná;

- postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov vo veciach, kde je obvineným

je odlišný od ich postupu vo veciach, kde je stranou poškodenou, čo odôvodňuje dôvodné

podozrenie z ich zaujatosti voči nemu a je i dôvodom porušenia práva na obhajobu;

- právo na obhajobu bolo porušené zásadným spôsobom o.i. aj z dôvodov podstatných

chýb konania, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzali, najmä preto, ţe boli porušené

ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby;

- jeho vina nebola preukázaná, pretoţe skutkový stav nebol náleţite zistený

bez dôvodných pochybností a prvostupňový súd sa vôbec nevysporiadal s dôkazmi, ktoré

boli v jeho prospech, a to v rozpore so zásadami uvedenými v a ;

- ním navrhnutý svedkov prvostupňový súd vyhodnotil ako nevierohodných

s odôvodnením, ţe sú to jeho kamaráti, čo je zásadným porušením jeho práva na obhajobu;

- v dokazovaní sú určité rozpory na základe ktorých nemohol byť bez dôvodných

pochybností - jednoznačne ustálený záver tak, ako je to uvedené v odcudzujúcom rozsudku

(ide tu o rozpor so zásadou „v pochybnostiach v prospech obvineného“);

- okresný súd nevypočul ním navrhovaných svedkov a nevykonal ani iné ním

navrhované dôkazy, čím bol hrubým spôsobom porušený princíp rovnosti zbraní;

- súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

neobstarával dôkazy, ktoré by bolo moţné vyhodnotiť v jeho prospech, náleţite nezabezpečil

a neobjasnil vec, nevyuţil všetky dôkazné prostriedky, na základe ktorých by bolo moţné

po ich vyhodnotení objektívne vo veci rozhodnúť;

5

- osoba poškodeného bola znalecky skúmaná ohľadom duševného stavu aţ viac

ako dva roky po tom, ako sa mal skutok stať, pričom zo znaleckého dokazovania navyše

vyplynulo, ţe ho nerobili dvaja znalci, ale len jeden, keďţe druhý znalec len vec konzultoval,

tento probanda ani nevidel a ani ho nevyšetril, čo je zásadným porušením práva na obhajobu

a spôsobuje, ţe napadnuté rozhodnutie je zaloţené na nezákonnom dôkaze;

- znalecké dokazovanie ohľadom poranení poškodeného G., či samotné vyčíslenie

škody, ktorá mala byť spôsobená na veciach poškodeného, nemoţno povaţovať za dôkazy

vykonanými zákonným spôsobom;

- celé obvinenie je vykonštruované a stojí len na neobjektivizovanej výpovedi drogovo

závislého svedka – poškodeného M. G., ktorú oba súdy nesprávne vyhodnotili

ako vierohodnú;

- v priebehu prvostupňového i odvolacieho konania nemal reálnu moţnosť nahliadnuť

do súdneho spisu;

- ţiaden z rozhodujúcich dôkazov (napr. znalecký posudok) mu nebol nikdy v konaní

doručený, aby sa s ním oboznámil, aj keď o to ţiadal;

- v priebehu celého konania mal sťaţený prístup k obhajcom, z ktorých viacerí si ani

riadne nesplnili svoju funkciu;

- krajský súd uskutočnil 9. decembra 2010 verejné zasadnutie, na ktorom jeho

odvolanie zamietol, v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli splnené podmienky (svoju

obhajkyňu poţiadal, aby ţiadala z dôvodu jeho zlého zdravotného stavu zasadnutie odročiť);

- vo veci sa pouţili aj dôkazy z iného trestného konania, ktoré však nemôţu byť

pouţité ako zákonný dôkaz v tomto trestnom konaní;

- odvolací súd sa vôbec nezaoberal námietkami uvedenými v ním spísanom

rozsiahlom odvolaní, ale len námietkami spísaným jeho obhajcom;

- odvolací súd sa v rozpore s ust. nijako nevysporiadal

s obhajobnými námietkami, v ktorých napádal závery znalkyne Kúdelkovej vo vzťahu

ku svedkovi M. G., čo napĺňa dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ a písm.

i/ ;

- obe napadnuté rozhodnutia neobsahujú dostatočné odôvodnenie, najmä ako sa súd

vysporiadal s vykonanými dôkaznými prostriedkami, ako sa vyrovnal s obhajobou,

prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami

sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona

v otázke viny a trestu, čím je naplnený jednak dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/

6

a jednak podľa , pričom uţ aj z tohto dôvodu sú potom

pochybnosti o tom, či sudca súdu prvého stupňa bol vo veci nestranný;

- napádaný rozsudok a jeho odôvodnenie nevychádza zo zisteného skutkového stavu

a zhodnotenia súdu odporujú základným trestnoprávnym zásadám, čím je naplnený dôvod

podľa , ten je o.i. daný aj z dôvodov vzniku pochybností

o správnosti skutkových zistení napadnutého rozhodnutia, na ktorých objasnenie treba

niektoré dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie;

- v bode 1/ obţaloby nebol naplnený obligatórny rozmer subjektívnej stránky konania

konať v priamom úmysle;

- pokiaľ ide o existenciu dovolacieho dôvodu podľa , tak má za to,

ţe vytýkané pochybenia súdu prvého stupňa neboli napravené v riadnom opravnom

prostriedku, odvolací súd svoje rozhodnutie náleţite nezdôvodnil, ale len stroho skonštatoval,

ţe odvolanie sa zamieta.

Ak by dovolací súd mal vinu za preukázanú, potom obvinený ţiadal zrušiť napadnuté

rozhodnutia z dôvodu niţšie uvedených výhrad smerujúcich k uloţenému trestu, ktorý

povaţuje za neprimerane prísny a nespravodlivý, odporujúci zásadám pre ukladanie trestu,

keď u neho neprichádzalo do úvahy pouţitie tzv. asperačnej zásady ani zásady „trikrát a dosť“

(od uvedeného odvodzuje naplnenie dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. h/,

písm. i/ ):

- najmä vzhľadom na c ods. 1 a , ods. 3

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd;

- keďţe od vykonania trestov za skoršie skutky uplynula uţ doba niekoľkých rokov

a konaním nebol spôsobený ťaţký následok;

- nejde o skutok tak závaţný, aby zakladal dôvod na aplikáciu zásady „trikrát a dosť“;

- trest je v rozpore s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 28. novembra 2012, sp. zn. (ktorým bola zrušená veta za bodkočiarkou

v ust. § 41 ods. 2 Tr. zák.) ako i stanoviskom trestného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 11. marca 2013;

- nesprávne bol uloţený trest súčasne podľa § 47 ods. 2, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 a § 38

ods. 7 Tr. zák., keďţe s poukazom na posledne uvedené ustanovenie mu nemal byť zároveň

ukladaný trest aj podľa zásad uvedených v § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Tr. zák.;

- skutok 1/ obţaloby bol nesprávne právne kvalifikovaný ako zločin lúpeţe, keďţe mal

byť z neho oslobodený, resp. maximálne mal byť kvalifikovaný ako priestupok potiaţne

7

ako trestný čin vydierania alebo výtrţníctva (v tejto súvislosti poukázal na viacero súdnych

rozhodnutí), a z toho dôvodu nemoţno aplikovať na skutok právnu kvalifikáciu § 47 ods. 2

Tr. zák.;

- skutky podľa rozsudkov Okresný súd Zvolen z 18. júla 1983, sp. zn. ,

Okresný súd Liptovský Mikuláš z 9. januára 1984, sp. zn. , Okresný súd Banská

Bystrica z 18. decembra 1984, sp. zn. , nie sú totoţné s právnou kvalifikáciou

zločinu lúpeţe podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., čiţe neobstojí naplnenie znenia § 47 ods. 2

Tr. zák. („...ktorý uţ bol za takéto trestné činy ...dvakrát potrestaný...“);

- uloţenie trestu na 25 rokov v dôsledku aplikácie zásady „trikrát a dosť“ je neústavné,

pretoţe je v rozpore so zákazom opakovaného stíhania osoby za čin, za ktorý bola uţ

právoplatne odsúdená alebo oslobodená spod obţaloby ( Slovenskej

republiky, );

- ust. § 47 ods. 2 Tr. zák. nemoţno aplikovať vzhľadom na rôzne štádium spáchania

trestného činu lúpeţe (pokus podľa rozsudkov z 80. rokov a údajné dokonanie podľa

rozsudku Okresného súdu Zvolen z 12. mája 2010, sp. zn. );

- v zmysle Tr. zák. s súd nemohol

uloţiť trest pouţitím zásady „trikrát a dosť“, keďţe v čase rozsudkov súdov v minulosti

neexistovalo zákonné ustanovenie o danej zásade, takţe napadnuté rozhodnutie nemohlo

aplikovať znenie § 437 ods. 5 a § 47 ods. 2 Tr. zák. (v tejto súvislosti poukázal

i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 55/2007, ktoré má jeho

argumentáciu potvrdzovať);

- existuje zrejmý nesúlad ust. a Tr. zák. s Slovenskej

republiky, ako aj s príslušnými medzinárodnými zmluvami;

- ust. § 47 ods. 2 Tr. zák. je jednoznačne retroaktívne, a to vzhľadom na ust. § 437

ods. 5 Tr. zák.;

- ust. ( účinný do 31. decembra 2005)

bolo zrušené rovnako ako § 44 a § 55, a preto ustanovenie § 437 ods. 5 Tr. zák. by nemalo

poukazovať na uţ zrušené ustanovenie zákona.

Konaním a rozhodnutím súdov došlo podľa názoru obvineného k porušeniu jeho

základných práv podľa , , , ods. 3, ods. 5 a 6 Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 2 ods. 1 a čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 6 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, čl. 7,

čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenie práv

8

podľa čl. 13 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 7, čl. 15 ods. 1 a ods. 2 a čl. 16 Medzinárodného

paktu o občianskych a politických právach v spojení s porušením čl. 1 ods. 1 a ods. 2, čl. 7

ods. 5, a ods. 4, a ods. 2, a

Slovenskej republiky, čl. 1, čl. 17 a čl. 18 dohovoru a čl. 2 ods. 1 a čl. 5 ods. 1

medzinárodného paktu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto ţiadal, aby dovolací súd po zistení

opodstatnenosti dovolacích dôvodov vyslovil podľa rozsudkom porušenie

zákona v príslušných ustanoveniach a aby súčasne zrušil obe napadnuté rozhodnutia

a prikázal vec súdu na nové konanie a rozhodnutie s tým, ţe v zmysle

ţiadal iné zloţenie senátu prípadne nariadenie veci inému súdu vzhľadom na jeho dôvodné

pochybnosti o zaujatom a nesprávnom postupe prvostupňového i odvolacieho súdu v danej

trestnej veci.

Z písomného vyjadrenia prokuratúry vyplýva, ţe táto povaţuje podané dovolanie

za neodôvodnené, keď u väčšiny z namietaných dovolacích dôvodov ani nevie, v čom majú

tieto spočívať. Čo sa týka nálezu ústavného súdu, ktorým bola zmenená dikcia ust. § 41 ods. 2

Tr. zák., tak poukaz naň je v prípade obvineného J. T. irelevantný, nakoľko menovanému

bol ukladaný trest v zmysle § 47 ods. 2 Tr. zák. (pričom jeho pouţitie bolo v danom prípade

správne vzhľadom na trestnú činnosť obvineného), ktorý nebol novelizovaný a zmena

v aplikácii ust. § 41 ods. 2 Tr. zák. týkajúca sa tzv. asperačnej zásady nemá ţiadny vplyv

na uvedené ustanovenie. Pri ukladaní trestu obvinenému neboli v podstate pouţité ust. § 41

ods. 2 Tr. zák. a nasl., tieto boli len citované vo výroku o treste, avšak nemali ţiaden vplyv

na jeho výmeru. Pokiaľ ide o dôvod dovolania v zmysle ,

tu nie je zrejmé, prečo bolo uvedený, keďţe v prechádzajúcom konaní bolo rozhodované

o námietke obvineného proti sudcom Okresného súdu Zvolen a Krajský súd v Banskej

Bystrici uznesením zo 16. marca 2010, sp. zn. , rozhodol o tom,

ţe v zmysle sa vec Okresnému súdu Zvolen neodníma, nakoľko na to

nie sú dané dôvody. Záverom svojho vyjadrenia prokuratúra zdôraznila, ţe v prípravnom

konaní boli produkované dôkazy, ktoré jednoznačne preukázali tak totoţnosť páchateľa

ako aj jeho vinu, za čo mu bol potom uloţený spravodlivý trest v rámci zákonom ustanovenej

trestnej sadzby. Vzhľadom k tomu preto navrhla, aby dovolací súd na neverejnom zasadnutí

dovolanie obvineného podľa odmietol.

9

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) pred vydaním

rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania

a zistil, ţe toto bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (,

a ), oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (

a ), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (,

v znení účinnom do 31. augusta 2011), a ţe spĺňa obligatórne obsahové náleţitosti

dovolania (, ). Okrem toho zistil, ţe bola splnená aj podmienka

dovolania podľa , veta prvá , keďţe obvinený pred podaním dovolania

vyuţil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, ţe podané dovolanie

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody

dovolania podľa ( ).

Podľa v znení účinnom do 31. augusta 2011 dovolanie moţno

podať, ak

- súd rozhodol v nezákonnom zloţení (písm. b/),

- zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu (písm. c/),

- vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci,

ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania (písm. e/),

- rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom (písm. g/),

- bol uloţený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uloţený taký

druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa (písm. h/),

- rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku

alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť

zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť (písm. i/).

Podľa v znení účinnom do 31. augusta 2011 dôvody podľa

odseku 1 písm. a/ aţ g/ nemoţno pouţiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie,

známa uţ v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom;

to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.

Podľa v znení účinnom do 31. augusta 2011 dovolanie len

10

proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa v dovolaní moţno uplatňovať ako dôvod dovolania

aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní

o riadnom opravnom prostriedku.

Podľa dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré

sú v ňom uvedené.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne

uvedených pochybení, pričom má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu

právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty.

Moţnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto

mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Pokiaľ ide o vyššie uvádzanú viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré

sú v ňom uvedené, tak tu treba poznamenať, ţe táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého

rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) a nie právnych dôvodov

dovolania uvedených v ňom v súlade s z hľadiska ich hodnotenia podľa

Z toho potom vyplýva, ţe v prípade, ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní

v zmysle nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa

, ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom)

ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne podľa alebo zamietne

podľa , bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia

alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom

v zmysle

Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú

dovolateľom podľa , ktorej pri jej správnej právnej (procesnej)

kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania podľa , neţ ktorý dovolateľ

uviedol v dovolaní v zmysle , dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom

podľa a nasledujúcich ustanovení a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku

11

podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo 16. augusta 2011, sp. zn. , uverejnené v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012).

Pokiaľ ide o posudzovanú vec, tak tu najvyšší súd v prvom rade nezistil

ţiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, ţe by v druhostupňovom konaní o odvolaní

obvineného rozhodoval súd v nezákonnom zloţení ( ),

resp. teda ţe by nedošlo k náhodnému prideleniu veci do odvolacieho senátu 2To,

keď celkom jasné, zrozumiteľné a postačujúce vysvetlenie v danom smere bolo obvinenému

poskytnuté uţ v odpovediach Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. marca 2012

a 22. marca 2012 (vedené na súde pod č. Spr. 3013/12 a Spr. 3017/12) na jeho ţiadosti

o sprístupnenie informácií. K tam uvedenej argumentácii ohľadne náhodného prideľovania

vecí do jednotlivých senátov a odkazom na príslušné rozvrhy práce, či právne predpisy,

ktorými sa tieto riadia nie je z pohľadu dovolacieho súdu potrebné nič dodávať.

Čo sa týka toho tvrdenia obvineného, ţe člen senátu odvolacieho krajského súdu, ktorý

rozhodoval v jeho veci (obvinený neuviedol presne koho má na mysli) bol v rozpore s § 31

ods. 3 aj členom senátov Okresného súdu Zvolen, tak k tomu je potrebné uviesť iba

toľko, ţe - ako je zrejmé z obsahu spisu - v prvom stupni na Okresnom súde Zvolen vo veci

konal a rozhodoval senát v zloţení JUDr. Beata Gešvantnerová (predseda senátu), Anna

Vojteková a Anna Benková (prísediace), kým o odvolaní rozhodoval na Krajskom súde

v Banskej Bystrici senát zloţený z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov

Mgr. Rudolfa Ďurtu a Mgr. Jána Bednára, a teda ani danú dovolaciu výhradu nemoţno

povaţovať za opodstatnenú.

Napokon ţiadne pochybnosti ohľadne zachovania práva na zákonného sudcu

nevyvstávajú ani v súvislosti s ďalšími námietkami uvádzanými v podanom dovolaní.

Čo sa týka poukazu na uznesenie najvyššieho súdu z 25. októbra 2000, sp. zn. ,

uverejnené pod č. 26/2001, tak tento treba povaţovať za nepriliehavý, keďţe závery

uvedeného rozhodnutia sú na daný prípad nepouţiteľné. Krajský súd v Banskej Bystrici

rozhodoval o odvolaní obvineného ako riadne a správne obsadený druhostupňový orgán,

keď ani jeden zo sudcov príslušného trojčlenného senátu nemal byť vylúčený z dôvodu,

ţe by skôr uţ konal a rozhodoval v tej istej trestnej veci ako sudca súdu (iného) prvého

stupňa.

12

Ak ide o v dovolaní predostretý názor obvineného, ţe Okresný súd Zvolen konal

v zmysle účinného do 1. januára 2006 v prvom stupni ako vecne

nepríslušný súd, tu treba upozorniť na to, ţe obţaloba bola v predmetnej veci

na prvostupňový súd podaná dňa 22. novembra 2007, z čoho vyplýva, ţe sa postupovalo uţ

podľa „nového“ účinného od 1. januára 2006, ktorým sa riadila

i príslušnosť súdu na konanie.

V súvislosti s dôvodom dovolania uvedeným pod písm. e/ , na naplnenie

ktorého sa vyţaduje splnenie podmienky, ţe vo veci konal alebo rozhodol orgán činný

v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, vo vzťahu ku ktorému existovali dôvody

na vylúčenie v zmysle , no napriek tomu o jeho vylúčení nebolo podľa

rozhodnuté, obvinený J. T. uviedol také skutočnosti, ktoré vôbec

nie sú spôsobilé byť v zmysle zákona dôvodom na vyslovenie pochybnosti o zaujatosti

toho - ktorého orgánu. Tu treba poukázať i na ust. , v zmysle ktorého

námietka zaujatosti nemôţe byť odôvodnená len s odkazom na procesný postup príslušného

orgánu, pretoţe ten samotný nemôţe byť relevantným dôvodom pre jeho vylúčenie

z rozhodovania vo veci.

Dovolací súd rovnako tak zistil neopodstatnenosť i dovolacích námietok, svedčiacich

podľa názoru obvineného o porušení jeho práva na obhajobu. Ak ide pritom o dovolací dôvod

podľa , tak tu treba hneď úvodom vo všeobecnosti poznamenať,

ţe právo na obhajobu je v zmysle tohto potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné

uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu, pričom daný dovolací dôvod môţe

byť naplnený len v takom prípade, ak zistené porušenie práva na obhajobu bolo zásadné,

t.j. ak došlo v trestnom konaní k takému pochybeniu, ktoré malo resp. mohlo mať vplyv

na priebeh či samotný konečný výsledok tohto konania.

Vzhľadom na obsah podaného dovolania ďalej najvyšší súd zdôrazňuje,

ţe za porušenie práva na obhajobu v zmysle vyššie uvedeného dovolacieho dôvodu nemoţno

povaţovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní

alebo súdu o voľbe pouţitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10

, resp. práva podľa Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní

alebo súdu učinený v zmysle o tom, ţe určitú skutkovú okolnosť povaţuje

za dokázanú, a ţe ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu

13

dovolania podľa , odporovalo by to totiţ viazanosti dovolacieho

súdu zisteným skutkom v zmysle , ktorá vyjadruje zásadu,

ţe účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie

správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu.

Väčšinu okolností uvádzaných dovolateľom treba potom označiť za irelevantné práve

z toho dôvodu, ţe tieto smerujú len vo vzťahu k skutkovým zisteniam a záverom súdov

niţších stupňov, ktorých preskúmavanie je uţ v dovolacom konaní vylúčené. Obvinený

v podanom dovolaní konkrétne upozorňuje na viaceré nedostatky vo vykonanom dokazovaní,

rozoberá jednotlivé dôkazy, vyjadruje svoj nesúhlas s ich hodnotením a podáva ich vlastné

priaznivejšie hodnotenie (iné od toho, k akému dospeli konajúce súdy), keď následne

s poukazom na to dochádza k takému záveru, ţe malo byť rozhodnuté v súlade so zásadou

„v pochybnostiach v prospech obvineného“. To, ţe súd vyhodnotil dôkaznú situáciu odlišne

od predstavy obvineného nemôţe byť dôvodom pre vyslovenie porušenia práva na obhajobu

v zmysle (a tieţ ani pre vyslovenie iného dovolacieho dôvodu).

Pokiaľ ide o ďalšie uplatnené dovolacie výhrady obvineného, tak ani preskúmaním

ich opodstatnenosti nezistil potom dovolací súd ţiadne také procesné pochybenia, pre ktoré

by bolo moţné hovoriť o závaţnom porušení práva na obhajobu.

Dovolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo obvinený v dovolaní tvrdil, ţe v priebehu

prvostupňového i odvolacieho konania nemal reálnu moţnosť nahliadnuť do súdneho spisu,

keď z obsahu predloţeného spisového materiálu vyplýva, ţe tak samotný obvinený

ako aj jeho obhajca niekoľkokrát do spisu nahliadali (obvinený spis študoval v prítomnosti

vyššej súdnej úradníčky dňa 26. februára 2010 od 8.15 hod. do 10.15 hod., jeho obhajca

vyuţil právo nahliadnuť do spisu napr. dňa 9. apríla 2010 v čase od 9.20 hod. do 11.00 hod.),

pričom zo strany obhajoby nebolo navyše v predchádzajúcom konaní súdom v uvedenom

smere ani nič vytýkané.

Predchádzajúce namietanie určitej okolnosti najneskôr v konaní pred odvolacím

súdom, ktoré sa pri dovolacom dôvode uvedenom pod písm. c/ vyţaduje

s poukazom na ust. v znení účinnom do 31. augusta 2011, nebolo pritom

zistené ani pri tej výhrade obvineného, ţe mu nebol nikdy v konaní doručený ţiaden

z rozhodujúcich dôkazov (napr. znalecký posudok), aby sa s ním mohol oboznámiť. Nedá

14

však nedodať, ţe aj napriek nesplneniu tejto zákonnej podmienky nebola zistená relevantnosť

ani predmetnej dovolacej námietky.

Čo sa týka tej skutočnosti, ţe obvinený mal mať v priebehu celého konania sťaţený

prístup k obhajcom, z ktorých viacerí si ani riadne nesplnili svoju funkciu, tak k tomu

poukazuje najvyšší súd na niţšie uvedené.

Dňa 25. mája 2007 bola obvinenému za obhajkyňu ustanovená JUDr. Ivana

Gajdošíková, ktorá bola účastná väčšiny výsluchov vykonaných v prípravnom konaní.

Opatrením z 26. septembra 2008 bolo ustanovenie menovanej obhajkyne zrušené,

a to s odkazom na to, ţe obvinený nebol s jej obhajobou spokojný a stratil voči nej dôveru.

Ešte v ten istý deň bol Okresným súdom Zvolen obvinenému z dôvodu podľa § 37 ods. 1

písm. a/ (obvinený bol väzobne stíhaný) za obhajcu ustanovený JUDr. Ján Repáš.

Jeho ustanovenie bolo však rovnako na ţiadosť obvineného opatrením okresného súdu

z 13. novembra 2008 zrušené a ešte v ten istý deň bol ustanovený z dôvodu povinnej

obhajoby podľa za obhajcu JUDr. Ing. Bernard Pekár, PhD. a tieţ

popri ňom podľa i náhradný obhajca Mgr. Róbert Vágvölgyi.

Dňa 17. decembra 2008 bolo prvostupňovému súdu doručené podanie obhajcu

JUDr. Ing. Bernarda Pekára, PhD., ktorý ţiadal o oslobodenie od povinnosti obhajovania

obvineného J. T., nakoľko po porade s menovaných došlo k absolútne strate dôvery vo vzťahu

advokát - klient, čo mu bráni v jeho ďalšej riadnej obhajobe. Na základe uvedeného podania

súd opatrením z 5. februára 2009 JUDr. Ing. Bernarda Pekára, PhD. oslobodil od povinnosti

obhajovania a iným opatrením ustanovil obvinenému za obhajcu JUDr. Jána Smetanu (čím

bolo zároveň vyhovené poţiadavke obvineného).

Z obsahu spisu vyplýva, ţe počas celého trestného konania bol obvinený J. T. neustále

riadne zastúpený obhajcom. Tento sa zúčastňoval výsluchov v prípravnom konaní, bol

účastný spolu s obvineným pri záverečnom preštudovaní spisu, bol nielen prítomný

ale i aktívny na hlavnom pojednávaní, kládol svedkom otázky, podával v mene obvineného

návrhy na doplnenie dokazovania a niekoľkokrát tieţ nahliadal do spisu. Ani v súvislosti

so skôr uvedenou výhradou teda dovolací súd nezistil ţiadne také závaţné porušenia práva

obvineného na obhajobu, ktoré by mohlo znamenať naplnenie príslušného dovolacieho

dôvodu.

15

Vo vzťahu k ďalšej namietanej skutočnosti, spočívajúcej v údajnom uskutočnení

verejného zasadnutia krajského súdu 9. decembra 2010 v neprítomnosti obvineného

bez splnenia k tomu potrebných podmienok, povaţuje dovolací súd za ţiaduce na danom

mieste citovať čestné vyhlásenie obvineného, ním vlastnoručne podpísané, ktoré bolo

predloţené odvolaciemu súdu a s poukazom na ktoré tento správne a v súlade so zákonom

rozhodol o odvolaní obvineného bez jeho účasti (č.l. 834 spisu): „...čestne prehlasujem,

že som sa dnešného dňa 9.12.2010 o 9.00 hod. dostavil do advokátskej kancelárie JUDr. Jána

Smetanu v Banskej Bystrici a JUDr. Zuzane Smetanovej, ktorá má v mojej trestnej veci

na základe substitučnej plnej moci zastupuje oznámiť, že mám vážne zdravotné problémy, mal

som byť hospitalizovaný v nemocnici vo Z., s čím som ja nesúhlasil a dostavil

som sa do advokátskej kancelárie, aby som túto skutočnosť oznámil. V zmysle uvedených

skutočností týmto prehlasujem, že žiadam, aby verejné zasadnutie pred Krajským súdom

v Banskej Bystrici, č.k. s termínom konania vytýčeným na 9.12.2010 o 10.10 hod.

prebehlo v mojej neprítomnosti a s takýmto postupom a konaním v trestnej veci vedenej

proti mojej osobe súhlasím.“ Z dôvodu uvedeného zjavného prejavu vôle obvineného,

predloţeného odvolaciemu súdu obhajcom obvineného, nemoţno preto hovoriť ani o naplnení

dovolacieho dôvodu podľa v znení účinnom

do 31. augusta 2011.

Ak ide o otázku namietaného znaleckého dokazovania vykonaného za účelom

skúmania duševného stavu svedka – poškodeného M. G., najvyšší súd nezistil ţiadny taký

nedostatok, pre ktorý by tento dôkaz mohol označiť na nezákonný. Z obsahu spisu vyplýva,

ţe uznesením Okresného súdu Zvolen z 26. novembra 2008, sp. zn. ,

boli podľa a na posúdenie vierohodnosti vyššie

menovaného poškodeného do súdneho konania pribratý znalec z odboru zdravotníctvo

a farmácia – odvetvie psychiatria MUDr. Vladimír Hacek a znalkyňa z odboru psychológia,

odvetvie klinická a poradenská psychológia detí a dospelých Mgr. Eleonóra Kúdelková. Nimi

spoločne podaný písomný znalecký posudok bol dňa 1. decembra 2009 doručený

prvostupňovému súdu, ktorý ho následne doručil strane obhajoby. Znalkyňa

bola k znaleckému posudku vypočúvaná aj osobne na hlavnom pojednávaní, kde jej tak

obvinený ako jeho obhajca kládli viaceré otázky. Pokiaľ ide o mieru účasti jednotlivých

znalcov na vypracovaní predmetného znaleckého posudku (spôsob akým sa títo podieľali

na jednotlivých záveroch), tak preskúmanie uvedeného nie je vecou dovolacieho súdu.

16

Rovnako tak potom súd nezistil ani ţiadne iné dôkazy, na ktorých bolo zaloţené

napadnuté rozhodnutie, ktoré by mali byť vylúčené z hodnotenia súdu ako nezákonné.

Ak obvinený v podanom dovolaní uvádza, ţe v jeho trestnej veci sa pouţili aj dôkazy

z iného trestného konania, ktoré však nemôţu byť pouţité ako zákonný dôkaz v tomto

trestnom konaní, tak ani tu najvyšší súd po preskúmaní predloţeného spisu nezistil

opodstatnenosť uvedeného tvrdenia, keď o ţiadnom takom dôkaze vedomosť nemá.

Vo vzťahu k viacerým námietkam obvineného smerujúcim k nedostatkom

v odôvodneniach oboch rozhodnutí uvádza dovolací súd potom iba toľko, ţe tieto sú samé

osebe v dovolacom konaní irelevantné, a to s v súlade s vyššie citovaným ust. § 371 ods. 6

v znení účinnom do 31. augusta 2011. Zároveň pritom nedá v tejto súvislosti

nepodotknúť, ţe z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé,

ţe tento sa nezaoberal len námietkami predostretými zo strany obhajcu obvineného, ale tieţ

námietkami uvedenými v písomných dôvodoch odvolania vlastnoručne spísaného obvineným,

a teda nie je pravdou to, čo uvádza obvinený v podanom dovolaní.

Čo sa týka ďalšieho uplatneného dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1

písm. i/ , tak z jeho dikcie je zrejmé, ţe vo vzťahu k zistenému skutku je moţné

dovolaním namietať výlučne vady právne, a teda to, ţe skutok tak, ako bol súdom zistený,

bol nesprávne právne kvalifikovaný. Popri vadách, ktoré sa týkajú právneho posúdenia

skutku, moţno tieţ vytýkať iné nesprávne hmotnoprávne posúdenie. Rozumie sa ním

zhodnotenie otázky, ktorá nespočíva priamo v právnej kvalifikácii skutku, ale v právnom

posúdení inej okolnosti majúcej význam z hľadiska hmotného práva.

Tak ako bolo naznačené uţ skôr, daná úprava teda výslovne vylučuje moţnosť

uplatňovania námietok voči skutkovým zisteniam, čo znamená, ţe v dovolacom konaní

nie je možné preskúmavať a hodnotiť správnosť či úplnosť zisteného skutku,

preverovať dostatočnosť vykonaného dokazovania ako ani správnosť hodnotenia

jednotlivých dôkazov. Skutkový stav je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený iba

z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené,

t.j. či boli právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva.

Revízia skutkových zistení a záverov urobených súdmi niţšieho stupňa uţ v dovolacom

konaní (konanom na podklade dovolania obvineného) neprichádza do úvahy.

17

Pokiaľ ide o podané dovolanie, tak tu obvinený J. T. - a to v prevaţnej väčšine svojich

námietok - napáda jednotlivé skutkové zistenia súdov oboch stupňov, spochybňuje nimi

ustálený skutkový stav, vytýka neúplnosť či iné nedostatky vo veci vykonaného dokazovania,

pričom aţ od týchto skutočností následne odvíja svoje závery o nesprávnej právnej

kvalifikácii posudzovaného konania (a od tejto potom napokon aj údajne nesprávne uloţený

trest). Podľa názoru obvineného bol totiţ skutok 1/ obţaloby nesprávne kvalifikovaný

ako zločin lúpeţe, keďţe mal byť z neho oslobodený, príp. mal byť kvalifikovaný len

ako priestupok resp. trestný čin vydierania alebo výtrţníctva, a z toho dôvodu neprichádzalo

preto do úvahy v jeho prípade ani pouţitie zásady „trikrát a dosť“ v zmysle § 47 ods. 2

Tr. zák.

Najvyšší súd má však za to, ţe tak ako boli oba skutky ustálené súdmi niţšieho stupňa

(tieto skutkové zistenia sú pre dovolací súd záväzné), zodpovedajú tieto všetkým

znakom - tak subjektívnym ako i objektívnym - skutkovej podstaty zločinu lúpeţe

podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhráţania podľa § 360 ods. 1, ods. 2

písm. a/ Tr. zák., a teda právne posúdenie vykonané konajúcimi súdmi treba povaţovať

za správne a súladne so zákonom.

V prípade obvineného bolo tieţ potrebné vzhľadom na jeho predchádzajúce odsúdenia

aplikovať ust. § 47 ods. 2 Tr. zák. (tieţ s poukazom na § 437 ods. 5 Tr. zák.), a teda ani

tu sa nedopustili súdy ţiadneho pochybenia, keď ani jeden z dôvodov uvádzaných v danej

súvislosti obvineným nie je relevantný.

Tak ako pritom správne poznamenala uţ prokuratúra v rámci svojho vyjadrenia

k podanému dovolaniu, na samotnú výmeru ukladaného trestu pri pouţití zásady „tri krát

a dosť“ v podstate nemali ţiaden vplyv ostatné - inak rovnako správne - pouţité ust. § 42

ods. 1, § 41 ods. 2 a § 38 ods. 7 Tr. zák. Aj napriek tomu však nedá na margo výhrad

obvineného neupozorniť na tú skutočnosti, ţe ak súd vydal právoplatný rozsudok na základe

ustanovenia, ktoré neskôr stratilo účinnosť (zrušenie vety za bodkočiarkou v ust. § 41 ods. 2

Tr. zák. nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn.

), pričom tento rozsudok ešte nebol vykonaný, je to dôvodom pre obnovu

konania a nie pre podanie dovolania.

Čo sa týka napokon otázky (ne)primeranosti uloţeného trestu, tak k tomu iba toľko,

18

ţe táto je v dovolacom konaní bezvýznamná, pokiaľ je uloţený trest zákonný, a nebol teda

uloţený buď trest mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby alebo taký druh trestu, ktorý

zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa ( ).

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, ţe najvyšší súd nezistil opodstatnenosť obvineným

uplatnených námietok z pohľadu relevantných dovolacích dôvodov, a preto nemohol inak,

ako dovolanie obvineného podľa odmietnuť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 24. septembra 2015

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová