Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/30/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Igora Burgera v trestnej veci

obvineného M. K. pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa

§ 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí 16. augusta 2011 v Bratislave

o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 2. marca 2010, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného M. K. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne (ďalej len krajský súd) podľa § 321

ods. 1 písm. d/ zrušil v celom rozsahu rozsudok Okresného súdu Nové mesto

nad Váhom (ďalej len okresný súd) zo 17. marca 2009, sp. zn. . Okresný súd

uznal M. K. za vinného zo spáchania zločinu nedovolaného ozbrojovania a obchodovania so

zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360

ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a podľa § 41 ods. 2 a § 294 ods. 2 Tr. zák.,

s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. j/, písm. l/ a § 37 písm. h/ Tr. zák. mu uložil úhrnný

trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov a šesť mesiacov, pre výkon ktorého zaradil

obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia

Krajský súd sám vo veci rozhodol tak, že podľa sa obžalovaný

uznáva vinným zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa

§ 294 ods. 1, 2 Tr. zák. súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2

písm. a/, b/ Tr. zák., pretože po tom, čo si v presne nezistenom čase od neznámej osoby v B.,

pri hoteli K., bez povolenia zadovážil pištoľ neznámej značky, ráže 7,65 mm, nezisteného

výrobného čísla, s nezisteným počtom nábojov ráže 7,65, dňa 28.6.2007 v čase okolo 23.00

2

hod. v S. na H., v rodinnom dome Č., najmenej sedemkrát vystrelil z pištole neznámej

značky, ráže 7,65 mm, nezisteného výrobného čísla, potom v garáži susedného domu Č.

so zbraňou namieril na poškodeného F. S., sediaceho v motorovom vozidle pred garážou

domu Č., na čo poškodený F. S. s vozidlom ušiel preč, následne obvinený vošiel do spálne

rodinného domu Č., kde uvedenou strelnou zbraňou namieril na hlavu poškodenej MUDr. E.

S., ktorá sa rukou snažila zbraň odtlačiť od svojej hlavy, pričom jej obvinený povedal,

že „to proste skončíme“, na to obvinený odišiel do izby v suteréne domu, kde naplnil

zásobník strelnej zbrane, pričom kričal dverám susedného domu Č., obvinený začal strieľať

z horeuvedenej zbrane, po jednom až dvoch výstreloch do vzduchu namieril pištoľ smerom,

kde stála poškodená, dva až trikrát vystrelil a následne strelnú zbraň odhodil na neznáme

miesto, pričom svojím konaním obžalovaný vzbudil u poškodenej MUDr. E. S. dôvodnú

obavu o jej život a zdravie.

Za to krajský súd uložil M. K. podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. s použitím §§ 41 ods. 1 Tr.

zák., 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody na štyri roky a šesť mesiacov, pre výkon ktorého

ho podľa § 48 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia.

Proti rozsudku podal dovolanie v zákonnej lehote obvinený písomným podaním

obhajcu.

Ako právny dôvod dovolania označil dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. e/,

písm. i/

Uplatnené dovolacie dôvody podložil obvinený ním tvrdenými chybami postupu súdu

prvého stupňa a odvolacieho súdu, ktoré prezentuje (v ich podstate) nasledovne:

„V danom prípade jednoznačne vznikli pochybnosti o správnosti znaleckého posudku,

ktoré v konaní na prvom stupni a ani v odvolacom konaní vyriešené neboli. Krajský súd

v Trenčíne ako odvolací súd sa nestotožnil s názorom obhajcu o potrebe doplnenia

dokazovania vypracovaním „kontrolného“ znaleckého posudku . Odvolací súd

sa stotožnil so závermi znalcov v tom, že u obžalovaného bola v čase činu zachovaná

rozpoznávacia schopnosť a ovládacia schopnosť bola zmenšená v miere nepodstatnej,

forenzne bezvýznamnej.

3

Som toho názoru, že dôvody na ktoré sa v odôvodnení napádaného rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne odvoláva, neviedli k tomu, aby boli rozptýlené pochybnosti

o správnosti znaleckého posudku vypracovaného MUDr. G. a MUDr. M.

vyjadrenév pripomienkach vypracovaných PhDr. N..

Súd v záujme náležitého zistenia môjho duševného stavu mal tiež pristúpiť k výsluchu

PhDr. V., u ktorého som bol psychodiagnosticky vyšetrovaný v máji roku 2006. Výsluch

tohto svedka navrhoval môj zvolený obhajca JUDr. Š., avšak prvostupňový súd vykonanie

tohto dôkazu na hlavnom pojednávaní dňa 17. marca 2009 podľa § 272 ods. 3 Trestného

poriadku odmietol. Porušenie môjho práva a obhajobu vidím v tom, že súdy nevykonali

navrhovaný dôkaz, ktorého vykonanie malo v danom prípade zásadný význam.

Je podľa môjho názoru nevyhnutné, aby bol v danej veci vykonaný revízny znalecký

posudok.

K ďalším pochybeniam zo strany súdov došlo v súvislosti s činnosťou náhradnej

obhajkyne.

Mgr. J. S. si od svojho ustanovenia za moju náhradnú obhajkyňu nevykonala so mnou

prvú poradu. Nenavštívila ma pred hlavným pojednávaním, ktoré bolo plánované na 3.3.2009

a ani pred hlavným pojednávaním, ktoré sa konalo dňa 17.3.2009, a na ktorom došlo

aj k meritórnemu rozhodnutiu vo veci. Čiže my sme spolu s mojou náhradnou obhajkyňou

v kontakte neboli a ona nemohla mať predstavu o mojich predstavách o ďalšom vedení

obhajoby. Z vyššie uvedených dôvodov som náhradnú obhajkyňu namietal a výslovne som jej

vyslovil svoju nedôveru. Aj samotná náhradná obhajkyňa nechala na úvahe súdu svoje ďalšie

zotrvanie v pozícii náhradnej obhajkyne.

Čo sa týka tvrdení náhradnej obhajkyne, že konzultovala ďalšie vedenie dokazovania

so zvoleným obhajcom JUDr. Š., tieto jej tvrdenia nie sú pravdivé. JUDr. Š. náhradnej

obhajkyni iba oznámil, že sa z dôvodu trvajúcej práceneschopnosti nezúčastní hlavného

pojednávania dňa 17.3.2009, avšak skutkový stav s ňou nijak nepreberal.

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom hrubo a zásadne porušil moje právo

na obhajobu, keď aj vzhľadom na vyššie uvedené ponechal náhradnú obhajkyňu v jej funkcii.

4

Vyššie uvedené pochybenia zo strany náhradnej obhajkyne mali za následok,

že tá po výsluchu znalcov nenavrhla vykonanie žiadnych ďalších dôkazov, ktoré v danom

prípade navrhnúť mala, a to najmä v smere riadneho posúdenia mojich ovládacích

a rozpoznávacích schopností v čase spáchania skutku, riadneho posúdenia môjho duševného

stavu, odstránenia pochybností o správnosti znaleckého posudku MUDr. G. a MUDr. M..

Následne Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd nezákonný postup Okresného súdu

Nové mesto nad Váhom vyhodnotil ako správny, a tým odobril tento nezákonný postup

v konaní a porušenie môjho práva na obhajobu.

Ďalšie pochybenie, ktorého sa Okresný súd Nové Mesto nad Váhom ako aj Krajský

súd v Trenčíne v konaní o mojej trestnej veci dopustili, bolo, že postupovali v konaní napriek

tomu, že vo veci konala a nakoniec aj rozhodovala členka senátu JUDr. D. (Okresný súd

Nové Mesto nad Váhom), konkrétne prísediaca D. Š., ktorá mala byť vylúčená z vykonávania

úkonov trestného konania.

Dňa 30.9.2008 som podal v trestnej veci vedenej pred Okresným súdom Nové Mesto

nad Váhom, sp.zn. námietku zaujatosti voči D. Š., ktorú však senát Okresného

súdu Nové Mesto nad Váhom uznesením č. -471 zo dňa 30.9.2008 vyhodnotil tak,

že posediacu nevylúčil. Rovnaký názor mal aj Krajský súd v Trenčíne, ktorý uznesením

č.k. -485 zo dňa 22.10.2008 zamietol moju sťažnosť proti uzneseniu Okresného

súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. -471 zo dňa 30.9.2008.

Dňa 6.11.2008 bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom doručená moja

námietka zaujatosti proti členke senátu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom – D. Š..

Dôvodom vznesenia námietky bolo podanie žaloby na ochranu osobnosti z mojej strany voči

žalovanej D. Š. dňa 3.11.2008 na OS Nové Mesto nad Váhom. OS Nové Mesto nad Váhom

moju námietku zaujatosti zo dňa 6.11.2008 zamietol, a to uznesením č. k. -505 zo

dňa 11.11.2008. Proti uvedenému uzneseniu som podal sťažnosť, o ktorej rozhodol Krajský

súd v Trenčíne uznesením č.k. -523 zo dňa 3.12.2008 tak, že sťažnosť zamietol.

Prostredníctvom žaloby o ochranu osobnosti podanej na Okresný súd Nové Mesto

nad Váhom dňa 3.11.2008, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Nové Mesto

nad Váhom pod sp.zn. , sa domáham ochrany osobnosti pre nasledujúce

skutočnosti:

5

Počas výkonu väzby, asi 2-3 týždne pred hlavným pojednávaním, som sa dozvedel

od P. K., t.č. tiež v ÚVV Leopoldov, že členka senátu D. Š. o mne v M. rozpráva rôzne veci,

napr. že v pojednávacej miestnosti sedím ako taký oškvarok, že zariadi moje odsúdenie a pod.

D. Š. v tejto obci šíri informácie, že je členkou senátu, pred ktorým sa vedie moja trestná vec.

P. K. sa o týchto tvrdeniach dozvedel od svojej matky, a to pri jej návšteve vo výkone väzby.

Ja, D. Š., P. K. a jeho matka p. K. pochádzame z tej istej obce a okrem mňa, ostatní menovaní

sú aj jej obyvateľmi. Postup súdu vo veci ochrany mojej osobnosti, objektívne môže mať

za následok vznik pochybnosti o nezaujatosti konania a rozhodovania členky senátu D. Š.

v predmetnej trestnej veci.

Porušenie mojich a medzinárodnými dohovormi garantovaných práv vidím

jednak v postupe a rozhodnutí Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. -660

zo dňa 17.3.2009, ako i v postupe a rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne, č. k.

757 zo dňa 2.3.2010.

Je zrejmé, že v tomto prípade je tu daná objektívna pochybnosť o nezaujatosti

prísediacej Š., a preto ju súdy mali vylúčiť z prejednávania a rozhodovania uvedenej trestnej

veci.

Vzhľadom na vyššie uvedené som toho názoru, že Krajský súd v Trenčíne porušil

práva obhajoby a neskúmal skutkový stav v rozsahu, v akom podľa zákona mal a súčasne

umožnil, aby vo veci konala a rozhodovala prísediaca, ktorá mala byť vylúčená

z vykonávania úkonov trestného konania, a teda vec nesprávne právne posúdil. Rovnako

vadami trpí aj rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -660

zo dňa 17.3.2009 ako aj postup Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, ktorý jeho vydaniu

predchádzal, keďže Okresný súd Nové Mesto nad Váhom porušil právo obvineného

na obhajobu (nevykonal navrhnutý dôkaz), neskúmal skutkový stav v rozsahu, v akom podľa

zákona mal a súčasne umožnil, aby vo veci konala a rozhodovala prísediaca, ktorá mala byť

vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania, a teda vec nesprávne právne posúdil.

V zmysle vyššie uvedeného navrhujem, aby Najvyšší súd SR, v zmysle ustanovenia

386 ods. 1, ods. 2 vyslovil porušenie zákona v príslušných ustanoveniach,

zrušil napádaný rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. -757 zo dňa 2.3.2010

ako aj rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. -660 zo dňa

6

17.3.2009 a v zmysle prikázal príslušnému súdu prvého

stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“

Prokurátor sa v rozsahu spisového materiálu predloženého dovolaciemu súdu

k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd v zmysle

dovolanie predbežne preskúmal postupom podľa a zistil,

že nie je dôvod na odmietnutie dovolania podľa § 382 písm. a/, písm. b/, písm. d/ alebo

písm. e/ v znení účinnom v čase rozhodovania. Zároveň však už pri predbežnom

prieskume zistil, že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

Z hľadiska podmienky dovolania uvedenej v všetky dovolateľom

označené okolnosti ním boli uplatňované už v pôvodnom právoplatne skončenom konaní.

Dôvody dovolania podľa však nie sú splnené z iných,

a to nasledujúcich dôvodov:

Nevykonanie dôkazov navrhnutých obvineným

Keďže bol návrh na doplnenie dokazovania – výsluch svedka (PhDr. V.) na hlavnom

pojednávaní okresným súdom odmietnutý, čo akceptoval aj odvolací súd (ako to uvádza

aj dovolateľ), nemôže byť nastaním tejto okolnosti splnený dovolací dôvod podľa § 371

ods. 1 písm. c/

Pri riešení uvedenej otázky je potrebné poukázať na uznesenie najvyššieho súdu

z 15. decembra 2009, sp. zn. , publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.

V zmysle záverov tohto rozhodnutia platí nasledovné:

Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa

je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv

obvineného a jeho obhajcu ( ).

7

Za porušenie práva na obhajobu podľa nemožno

považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu

o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa ,

resp. uplatnení oprávnenia podľa

Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2

ods. 12 o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, a že ju nebude

overovať ďalšími dôkazmi zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1

písm. c) , odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa

ustanovenia

Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov (§ 34 ods. 1 a § 44

ods. 2 ), zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať

sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď

vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (§ 208

ods. 1 a ). Nemožno však úspešne podať dovolanie z dôvodu podľa

na podklade toho, že sa návrhu na vykonanie dôkazu

nevyhovelo.

Z pohľadu aktuálne prejednávanej veci teda platí, že vyššie uvedený návrh

na vykonanie dôkazu bol procesne relevantne odmietnutý.

Pokiaľ ide o odvolaním obžalovaného navrhované znalecké dokazovanie, tu platí

rovnaký záver. Krajský súd sa podľa zápisnice návrhom na verejnom zasadnutím zaoberal

s tým, že o ňom rozhodne na záverečnej porade senátu. Následne bolo po tejto porade

meritórne rozhodnuté, a to bez akceptácie dotknutého návrhu, pričom aj v odôvodnení

na verejnom zasadnutí vyhlásenému rozsudku sa krajský súd podrobne zaoberal dôvodmi,

pre ktoré návrhu nevyhovel. V tejto situácii už nebolo potrebné, aby bol návrh na doplnenie

dokazovanie odvolacím súdom odmietnutý osobitným uznesením. Rozhodnutie o návrhu

na vykonanie dôkazu je inkorporované do rozhodnutia o podanom odvolaní v otázke viny.

Vo vzťahu k tejto námietke obvineného teda nie je dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. c/ ani iný dovolací dôvod splnený.

Vykonanie hlavného pojednávania 17. marca 2009 za účasti a pri výkone práv

náhradnej obhajkyne

8

Bolo by mechanickou duplicitou opakovať dôvody podrobne rozvedené

v rozhodnutiach okresného aj krajského súdu, pre ktoré nepovažovali v uvedenej situácii

práva obhajoby za porušené.

Možno len podčiarknuť predchádzajúce opakované ospravedlňovanie sa zvoleného

obhajcu, ktoré zapríčinilo odročovanie hlavného pojednávania.

V konečnom dôsledku, aj zo zvukového záznamu vyhotoveného podľa § 58 ods. 3,

ods. 5 a pripojeného k zápisnici o hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný

sa v úvode hlavného pojednávania odmietol osobne poradiť s náhradnou obhajkyňou. Je teda

hypotetické uvažovať o tom, či by výsledkom porady bola eventuálna žiadosť o odročenie

hlavného pojednávania za účelom ďalšej prípravy obhajoby.

Ako navyše dôvodí aj krajský súd, iná je situácia pri prevzatí obhajoby v trestnej veci

od počiatku a iná pri vstupe náhradného obhajcu do výkonu obhajobných práv po vykonaní

podstatnej časti hlavného pojednávania, aj keď tarifná položka odmeny ustanoveného

náhradného obhajcu podľa vyhlášky č. zahŕňa i prvú

poradu s klientom, a to v oboch vyššie popísaných situáciách.

Je teda potrebné uzavrieť, že k porušeniu práv obhajoby v zmysle § 371 ods. 1

písm. c/ ani k splneniu iného dovolacieho dôvodu z hľadiska uvedených okolností

nedošlo.

Rozhodnutie okresného súdu, že prísediaca v senáte konajúcom vo veci

nie je vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania a zamietnutie sťažnosti obvineného

proti tomuto uzneseniu krajským súdom

Oba súdy, ktoré opakovane rozhodli tak, ako je uvedené vyššie, svoje rozhodnutie

i náležite odôvodnili a s týmto odôvodnením sa po preskúmaní relevantných okolností podľa

spisového materiálu stotožnil i najvyšší súd. K tomu možno len dodať, že obvineným

uvádzaný informačný zdroj nemôže spochybniť nezaujatosť prísediacej Š., ktorú v dotknutých

súvislostiach vo svojom vyjadrení potvrdila (č.l. 468). Samotná okolnosť, že obvinený

v minulosti býval v tej istej obci ako prísediaca nie je dôvodom jej vylúčenia. Prísediaci

je rovnako ako sudca povinný nepodliehať ovplyvneniu z takýchto dôvodov, a to či už

9

v podobe pozitívneho, alebo negatívneho postoja k obvinenému, ktorý by eliminoval jeho

nestrannosť (ako už bolo uvedené, konajúce súdy vrátane dovolacieho súdu tvrdeniam

o verbálne prejavenej snahe prísediacej ovplyvniť výsledok konania v neprospech obvineného

neuverili).

Mýli sa v nadväznosti na to dovolateľ, ak sa domnieva, že ním podaná žaloba

na ochranu osobnosti voči prísediacej je dôvodom jej zákonného vylúčenia z vykonávania

úkonov trestného konania, vedeného proti nemu.

Z aktuálnej judikatúry je potrebné poukázať na uznesenie Krajského súdu v Nitre

z 24. septembra 2010, sp. zn. , uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (Tpj 100/2010-6).

Ako vyplýva zo záverov tohto uznesenia, žaloba na ochranu osobnosti podaná

obžalovaným v občianskom súdnom konaní proti predsedníčke senátu, ktorý prejednáva

trestnú vec obžalovaného sám o sebe nespĺňa zákonné podmienky uvedené v § 31 ods. 1

na jej vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania v predmetnej trestnej veci.

Vyššie uvedená okolnosť potom rovnako platí i pokiaľ ide o prísediaceho,

ktorý je vo vzťahu k sudcovi, resp. predsedovi senátu (okrem iného) aj z hľadiska dôvodov

vylúčenia v zmysle v rovnakom postavení.

Aktuálne, a to aj z hľadiska reálií prejednávanej veci, je potrebné dodať, že nie je

možné, aby strany bránili priebehu konania podávaním disciplinárnych podnetov, trestných

oznámení a žalôb, ktoré bez iného dôvodu sledujú práve tento cieľ a proti ktorým by bol

právny poriadok z hľadiska vytvorenia možnosti príslušných orgánov v primeranom čase

rozhodnúť bezmocný.

Naopak zase platí, že sudca aj prísediaci je povinný rozhodovať podľa zákona,

nezávisle, nestranne a spravodlivo ( o sudcoch a prísediacich

a zák. č o súdoch v znení neskorších predpisov) aj v prípade

naznačených deštruktívnych krokov obvineného (účastníka konania).

Možno teda uzavrieť, že namietanou okolnosťou v jej nastalej podobe nebol splnený

dovolací dôvod podľa , ani iný dovolací dôvod.

10

K tomu je ešte potrebné uviesť, že dovolateľ označil popri dôvodoch podľa 371 ods. 1

písm. c/ a písm. e/ aj dovolací dôvod podľa písm. i/ tohto ustanovenia, spočívajúci

v nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia. Takto naposledy označený dôvod obvinený so skôr

označenými dôvodmi mechanicky právne spojil s tým, že ich splnením má byť dôvod podľa

splnený zároveň (viď vyššie citované záverečné zhrnutie

dôvodov písomného dovolania).

Toto tvrdenie (o splnení dotknutého dôvodu dovolania) nie je vecne odôvodnené,

resp. nie je v dovolaní podložené žiadnou chybou, vytýkanou rozhodnutiu alebo konaniu

( ). Naviac, ako už bolo uvedené, ani dôvody dovolania podľa

ods. 1 písm. c/ a e/ dovolací súd v rozsahu dovolateľom tvrdených chýb konania

nezistil.

Ani ak by ku naposledy uvedeným chybám skutočne došlo (dovolací súd by ich

za chyby považoval), nebol by ich nastaním automaticky splnený dovolací dôvod podľa § 371

ods. 1 písm. i/

Po iných chybách, ktoré by v dovolaním dotknutej veci zodpovedali dovolaciemu

dôvodu podľa dovolací súd nepátral.

Platí totiž nasledovné:

Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle

sa týka chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo

( ), a nie právnych dôvodov dovolania v ňom v súlade s

uvedených z hľadiska ich kvalifikácie podľa

Ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle

nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa , ani iný

dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie

odmietne podľa alebo zamietne podľa ,

a to bez toho, aby pátral po inej chybe napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by

11

zodpovedala dovolateľom v zmysle označenému právnemu dôvodu

dovolania.

Ak však dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú

dovolateľom podľa , ktorej pri jej správnej právnej (procesnej)

kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania podľa , než ktorý dovolateľ

uviedol v dovolaní v zmysle , dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom

podľa a nasledujúcich a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí

pod zákonu () zodpovedajúci dovolací dôvod.

Na základe uvedeného najvyšší súd odmietol dovolanie podľa ,

pričom rozhodol na neverejnom zasadnutí nariadenom podľa , keďže je zrejmé,

že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 16. augusta 2011

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková