Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tdo/23/2025

Identifikačné číslo spisu: 2324010581 Dátum vydania rozhodnutia: 17.06.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Patrik Príbelský Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:2324010581.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Emila Klemaniča na neverejnom zasadnutí konanom 17. júna 2026 v Bratislave v trestnej veci obvineného A. D. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , , s poukazom na , , o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. , zo 17. septembra 2024

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného A. D. o d m i e t a .

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. , z 26. júna 2024 bol obvinený A. D. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , , s poukazom na , na tom skutkovom základe, ako je uvedené v rozsudku. Za to mu bol uložený podľa , , , , , na trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 8 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa zaradený do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa mu bol uložený aj trest prepadnutia vecí použitých pri spáchaní trestnej činnosti. Zároveň mu bol podľa a uložený ochranný dohľad v trvaní 1 rok. Rozsudok súdu prvého stupňa bol vydaný po prijatí vyhlásenia obvineného podľa , že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd rozhodujúci na podklade odvolania obvineného rozhodol rozsudkom, sp. zn. , zo 17. septembra 2024 tak, že podľa , napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu zrušil a postupom

podľa obvinenému uložil podľa účinného od 6. augusta 2024, s prihliadnutím na a trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, na výkon ktorého ho podľa zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa mu bol uložený aj trest prepadnutia vecí použitých pri spáchaní trestnej činnosti.

Obvinený A. D. podal prostredníctvom obhajcu proti rozsudku odvolacieho súdu (podľa vlastného označenia) v časti výroku o treste dovolanie, a to s poukazom na dôvody dovolania podľa [bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa] a [rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť].

V súvislosti s uplatnenými dovolacími dôvodmi podľa a obvinený namietal, že ohľadom prijatia vyhlásenia o vine konajúci súd neprihliadol na okolnosti prípadu a na skutočnosť, že on sa ku spáchaniu skutku priznal a tento úprimne oľutoval. Vydaný rozsudok nezodpovedá zásadám ukladania trestov v zmysle , uložený trest je neprimerane prísny. Nebola mu priznaná poľahčujúca okolnosť podľa , a teda že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Krajský súd teda nesprávne určil pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, tak ako to mal na mysli . Vyhlásenie, že je vinný mal teda súd posúdiť ako dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa a . Poukázal pri tom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. a Krajského súdu v Trnave, sp. zn. . Je pravdou, že konajúci súd aplikoval ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu, avšak pri priznaní dvoch poľahčujúcich okolností by mohol byť uložený trest ešte nižší. Trest mu mal byť zároveň ukladaný s použitím , ktorý umožňoval uloženie trestu nie kratšieho ako dva roky. Uložený trest odňatia slobody považuje vo svojom prípade za trest neprimerane prísny. Poukázal pri tom tiež na judikatúru krajských súdov.

Vzhľadom na vyššie uvedené obvinený navrhol, aby najvyšší súd rozhodol tak, že v zmysle vysloví naplnenie dovolacích dôvodov podľa , a a porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, v zmysle zruší uznesenie (zrejme mal na mysli rozsudok) Krajského súdu v Trnave, č. k. , a v zmysle prikáže krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Zároveň navrhol, aby po zrušení uvedených rozhodnutí bolo rozhodnuté o jeho nevzatí do väzby.

K dovolaniu sa využijúc svoje právo podľa vyjadrila prokurátorka. Vo vyjadrení najprv uviedla, že dovolanie je zmätočné, keď obvinený najprv argumentuje naplnení dovolacích dôvodov podľa a a následne navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť z dôvodov podľa , a . Obvinený podľa nej nevyvíjal žiadnu osobitnú aktivitu na objasnenie ním páchanej trestnej činnosti, a preto nebol dôvod na priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa . U obvineného bol pri ukladaní trestu odňatia slobody dôvod na postup podľa účinného od 6. augusta 2024, čo aj krajský súd urobil. Jediným dôvodom zrušenia prvostupňového výroku o treste bola potreba ukladať trest podľa priaznivejšieho znenia , účinného od 6. augusta 2024. Zároveň poukázala na stanovisko Najvyššieho súd SR uverejnené pod č. S 5/2011 z ktorého vyplýva, že neaplikácia nemôže byť dovolacím dôvodom podľa . Zároveň, ani nepoužitie pri ukladaní trestu samo osebe nie je dovolacím dôvodom podľa . Navrhla preto, aby dovolací súd podľa písmeno c) odmietol dovolanie odsúdeného, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania podľa .

Obvinený sa ešte vyjadril k argumentácii prokuratúry tým spôsobom, že zotrval na svojich tvrdeniach a opätovne uviedol, ako by mal dovolací súd rozhodnúť.

+ + +

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd ( ) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [, a ], osobou oprávnenou na jeho podanie [ ], prostredníctvom obhajcu ( ), v zákonnej lehote ( ), na príslušnom súde ( ), že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (, ) a tiež, že obvinený pred jeho podaním využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté ( ). Dovolací súd po splnení vyššie vymedzenej formálnej prieskumnej povinnosti následne zistil, že dovolanie obvineného je treba odmietnuť ako nedôvodné podľa , pretože je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania podľa a nasl. .

Najvyšší súd poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení , pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie.

Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie odvolanie“.

Čo sa týka viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle k tomu treba poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s z hľadiska ich hodnotenia podľa . Zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia .

Z toho vyplýva, že v prípade, ak chybám vytýkaným v dovolaní v zmysle nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa a ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne podľa , alebo zamietne podľa bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle .

Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom podľa , ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný právne uplatniteľný dôvod dovolania, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle , dovolací súd dovolaniu vyhovie postupom podľa a nasledujúcich ustanovení a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď k tomu bližšie uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. zo 16. augusta 2011, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky pod č. 120/2012).

Keďže obvinený v dovolaní v rámci dovolacej námietky podľa namietal nepriznanie poľahčujúcej okolnosti podľa , podradil dovolací súd túto jeho dovolaciu argumentáciu pod dovolací dôvod podľa , pretože v súvislosti s ňou namietal uloženie nezákonného trestu. Podrobnosti budú vysvetlené nižšie.

Dovolaciemu súdu je zrejmé aj to, že časťou námietok obvineného aktuálne uvádzanými v dovolaní, sa vo svojom rozhodnutí už parciálne zaoberal krajský súd a s týmito sa aj vysporiadali. Tam, kde pôvodné odvolacie námietky boli v podstate identické ako tie uplatnené v dovolaní obvineného a bolo možné stotožniť sa s argumentáciou súdov nižších stupňov, najvyšší súd na túto ich argumentáciu poukazuje a následne sa bližšie venuje len ostatným najpodstatnejším tvrdeniam dovolateľa.

K dôvodu dovolania podľa :

Podľa dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

Tento dovolací dôvod je teda naplnený v prípade, ak:

- obvinenému bol uložený trest mimo trestnej sadzby ustanovenej v , alebo

- obvinenému bol uložený taký druh trestu, ktorý nepripúšťa.

Uložením trestu mimo zákonnej trestnej sadzby sa rozumie uloženie trestu odňatia slobody obvinenému mimo trestnej sadzby ustanovenej za trestný čin, zo spáchania ktorého bol uznaný vinným ako aj prekročenie maximálne povolenej výmery trestu (trestu domáceho väzenia, trestu povinnej práce, peňažného trestu, zákazu činnosti, zákazu pobytu a vyhostenia a pod.).

Dovolanie možno podať aj vtedy, ak súd uložil obvinenému taký druh trestu, ktorý za prejednávaný trestný čin nepripúšťa (napr. uloženie trestu zákazu pobytu za nedbanlivostný trestný čin). Tento dovolací dôvod možno použiť aj v prípadoch, pri ktorých boli súčasne uložené tresty, pričom uloženie takýchto trestov súčasne nepripúšťa - .

Najvyšší súd nezistil pochybenia odvolacieho súdu pri ukladaní trestu obvinenému A. ktoré obvinený namietal. Ním tvrdené pochybenia navyše pod dôvod dovolania podľa v zmysle vyššie vysvetleného ani nie je spôsobilé spadať.

Genéza danej veci bola taká, že súd prvého stupňa vo veci nariadil hlavné pojednávanie na 26. jún 2024, na ktorom obvinený urobil vyhlásenie podľa , že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd toto vyhlásenie prijal, a preto postupom podľa v tejto časti nevykonal dokazovanie. Súd preto vykonal dokazovanie podľa súvisiace len s výrokom o treste a ochrannom opatrení.

Okresný súd Galanta pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal z a nasl. v znení účinnom do 5. augusta 2024, pričom pri ukladaní trestu s poukazom na správne zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa a jednu priťažujúcu okolnosť podľa . Následne pri „parite“ poľahčujúcich a priťažujúcich okolností obvinenému uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov, a to aj za použitia - teda trest ukladal pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby.

Krajský súd v Trnave následne v odvolacom konaní postupoval po nadobudnutí účinnosti novely

účinnej od 6. augusta 2024 tak, že v nadväznosti na ňu zrušil napadnutý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu a podľa , s prihliadnutím na , novelizovaného uložil trest miernejší vo výmere 5 rokov, s čím sa dovolací súd plne stotožňuje. Podľa novej právnej úpravy už súd pri ukladaní trestu obligatórne „matematicky“ neupravuje výmeru trestnej sadzby podľa pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

K nepriznaniu poľahčujúcej okolnosti podľa tak ako sa domáhal obvinený, najvyšší súd uvádza, že nepoužitie citovanej poľahčujúcej okolnosti, nepredstavuje naplnenie jednak dovolacieho dôvodu podľa , resp. písm. i) ako ani žiadneho iného dôvodu dovolania podľa . Otázka zisťovania, resp. zhodnotenia (ne)existencie poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je otázkou skutkovou, ktorá je vylúčená z preskúmania dovolacieho súdu v prípade, že tento koná na podklade dovolania podaného obvineným (R 18/2015). Najvyšší súd navyše dodáva, že krajský súd dostatočným spôsobom poskytol obvinenému argumentáciu, prečo mu poľahčujúca okolnosť podľa priznaná nebola.

Obvinený ďalej namietal, že nepoužitím ustanovenia (v znení účinnom do 5. augusta 2024) súdmi došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia . K tomu najvyšší súd uvádza, že nepoužitie ustanovenia (resp. jeho konkrétneho odseku) nezakladá tak označený, ako ani žiaden iný dôvod dovolania.

Dovolací dôvod podľa nie je naplnený tým, že obvinenému nebol uložený trest za použitia a nasl. (resp. a nasl. v znení účinnom do 1. januára 2006), v dôsledku čoho uložený trest má byť neprimeraný. Pokiaľ totiž súd nevyužil moderačné oprávnenie podľa uvedených ustanovení a trest vymeral v rámci nezníženej trestnej sadzby, nemožno tvrdiť, že trest bol uložený mimo trestnú sadzbu stanovenú za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného. Nepoužitie ustanovenia a nasl. preto nezakladá žiadny dovolací dôvod (R 5/2011). Najvyšší súd zdôrazňuje, že ohľadom výmery uloženého trestu nemôže byť v pozícii tzv. druhého odvolacieho súdu, a to aj vzhľadom na dikciu ustanovenia , ktoré súdu dáva možnosť, nie však obligatórnu povinnosť mimoriadne znížiť ukladaný trest.

Navyše súd prvého stupňa ako i odvolací súd použili, (Okresný súd Galanta podľa , resp. ods. 4 v znení účinnom do 5. augusta 2024 a Krajský súd v Trnave podľa v znení účinnom od 6. augusta 2024), ale zjavne nie podľa predstáv obvineného, na ktoré však nie je právny nárok. Obvinený tak vlastne namietal, že ustanovenie malo byť pre neho „priaznivejším“ spôsobom.

Krajský súd pri individualizácii trestu okrem poľahčujúcej okolnosti podľa vzal do úvahy aj vyhlásenie viny zo strany obvineného, keď trest ukladal aj podľa (po novele). Podľa uvedeného ustanovenia „pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3“.

S ohľadom na uvedené nebolo možné dospieť k záveru o naplnení dôvodu dovolania podľa , ani iného dovolacieho dôvodu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.