Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
651/871268.4035aa.pdf
PDF · 48.66 KB
Area
Subarea
1Tdo/23/2025
Identifikačné číslo spisu: 2324010581 Dátum vydania rozhodnutia: 17.06.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Patrik Príbelský Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:2324010581.1
UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Emila Klemaniča na neverejnom zasadnutí konanom 17. júna 2026 v Bratislave v trestnej veci obvineného A. D. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. b), j) Trestného zákona, o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3To/92/2024, zo 17. septembra 2024
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného A. D. o d m i e t a .
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 17T/26/2024, z 26. júna 2024 bol obvinený A. D. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. b), j) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v rozsudku. Za to mu bol uložený podľa § 172 ods. 6, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 8 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zaradený do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu bol uložený aj trest prepadnutia vecí použitých pri spáchaní trestnej činnosti. Zároveň mu bol podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona uložený ochranný dohľad v trvaní 1 rok. Rozsudok súdu prvého stupňa bol vydaný po prijatí vyhlásenia obvineného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd rozhodujúci na podklade odvolania obvineného rozhodol rozsudkom, sp. zn. 3To/92/2024, zo 17. septembra 2024 tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu zrušil a postupom
podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obvinenému uložil podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024, s prihliadnutím na § 38 ods. 2 a § 39 ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu bol uložený aj trest prepadnutia vecí použitých pri spáchaní trestnej činnosti.
Obvinený A. D. podal prostredníctvom obhajcu proti rozsudku odvolacieho súdu (podľa vlastného označenia) v časti výroku o treste dovolanie, a to s poukazom na dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku [bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa] a § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku [rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť].
V súvislosti s uplatnenými dovolacími dôvodmi podľa § 371 ods. 1 písm. h) a písm. i) Trestného poriadku obvinený namietal, že ohľadom prijatia vyhlásenia o vine konajúci súd neprihliadol na okolnosti prípadu a na skutočnosť, že on sa ku spáchaniu skutku priznal a tento úprimne oľutoval. Vydaný rozsudok nezodpovedá zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 Trestného zákona, uložený trest je neprimerane prísny. Nebola mu priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného poriadku, a teda že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Krajský súd teda nesprávne určil pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, tak ako to mal na mysli § 38 ods. 2 Trestného zákona. Vyhlásenie, že je vinný mal teda súd posúdiť ako dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. l) a n) Trestného zákona. Poukázal pri tom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Tdo/63/2016 a Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 6To/71/2020. Je pravdou, že konajúci súd aplikoval ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu, avšak pri priznaní dvoch poľahčujúcich okolností by mohol byť uložený trest ešte nižší. Trest mu mal byť zároveň ukladaný s použitím § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona, ktorý umožňoval uloženie trestu nie kratšieho ako dva roky. Uložený trest odňatia slobody považuje vo svojom prípade za trest neprimerane prísny. Poukázal pri tom tiež na judikatúru krajských súdov.
Vzhľadom na vyššie uvedené obvinený navrhol, aby najvyšší súd rozhodol tak, že v zmysle § 386 ods. 1 Trestného poriadku vysloví naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c), g) a i) Trestného poriadku a porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, v zmysle § 386 ods. 2 zruší uznesenie (zrejme mal na mysli rozsudok) Krajského súdu v Trnave, č. k. 3To/92/2024, a v zmysle § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikáže krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Zároveň navrhol, aby po zrušení uvedených rozhodnutí bolo rozhodnuté o jeho nevzatí do väzby.
K dovolaniu sa využijúc svoje právo podľa § 376 Trestného poriadku vyjadrila prokurátorka. Vo vyjadrení najprv uviedla, že dovolanie je zmätočné, keď obvinený najprv argumentuje naplnení dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. h) a i) Trestného poriadku a následne navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť z dôvodov podľa § 371 písm. c), g) a i) Trestného poriadku. Obvinený podľa nej nevyvíjal žiadnu osobitnú aktivitu na objasnenie ním páchanej trestnej činnosti, a preto nebol dôvod na priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. U obvineného bol pri ukladaní trestu odňatia slobody dôvod na postup podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024, čo aj krajský súd urobil. Jediným dôvodom zrušenia prvostupňového výroku o treste bola potreba ukladať trest podľa priaznivejšieho znenia Trestného zákona, účinného od 6. augusta 2024. Zároveň poukázala na stanovisko Najvyššieho súd SR uverejnené pod č. S 5/2011 z ktorého vyplýva, že neaplikácia § 39 Trestného zákona nemôže byť dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Zároveň, ani nepoužitie § 39 Trestného zákona pri ukladaní trestu samo osebe nie je dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku. Navrhla preto, aby dovolací súd podľa § 382 písmeno c) Trestného poriadku odmietol dovolanie odsúdeného, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku.
Obvinený sa ešte vyjadril k argumentácii prokuratúry tým spôsobom, že zotrval na svojich tvrdeniach a opätovne uviedol, ako by mal dovolací súd rozhodnúť.
+ + +
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku a § 566 ods. 3 Trestného poriadku], osobou oprávnenou na jeho podanie [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na príslušnom súde (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a tiež, že obvinený pred jeho podaním využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku). Dovolací súd po splnení vyššie vymedzenej formálnej prieskumnej povinnosti následne zistil, že dovolanie obvineného je treba odmietnuť ako nedôvodné podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku, pretože je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania podľa § 371 a nasl. Trestného poriadku.
Najvyšší súd poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Trestného poriadku, pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie.
Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie odvolanie“.
Čo sa týka viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku k tomu treba poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Trestného poriadku. Zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku.
Z toho vyplýva, že v prípade, ak chybám vytýkaným v dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Trestného poriadku nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa § 371 Trestného poriadku a ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku, alebo zamietne podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku.
Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom podľa § 374 ods. 1 Trestného poriadku, ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný právne uplatniteľný dôvod dovolania, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku, dovolací súd dovolaniu vyhovie postupom podľa § 386 a nasledujúcich ustanovení Trestného poriadku a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď k tomu bližšie uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2Tdo/30/2011 zo 16. augusta 2011, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod č. 120/2012).
Keďže obvinený v dovolaní v rámci dovolacej námietky podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku namietal nepriznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, podradil dovolací súd túto jeho dovolaciu argumentáciu pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, pretože v súvislosti s ňou namietal uloženie nezákonného trestu. Podrobnosti budú vysvetlené nižšie.
Dovolaciemu súdu je zrejmé aj to, že časťou námietok obvineného aktuálne uvádzanými v dovolaní, sa vo svojom rozhodnutí už parciálne zaoberal krajský súd a s týmito sa aj vysporiadali. Tam, kde pôvodné odvolacie námietky boli v podstate identické ako tie uplatnené v dovolaní obvineného a bolo možné stotožniť sa s argumentáciou súdov nižších stupňov, najvyšší súd na túto ich argumentáciu poukazuje a následne sa bližšie venuje len ostatným najpodstatnejším tvrdeniam dovolateľa.
K dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku:
Podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
Tento dovolací dôvod je teda naplnený v prípade, ak:
- obvinenému bol uložený trest mimo trestnej sadzby ustanovenej v Trestnom zákone, alebo
- obvinenému bol uložený taký druh trestu, ktorý Trestný zákon nepripúšťa.
Uložením trestu mimo zákonnej trestnej sadzby sa rozumie uloženie trestu odňatia slobody obvinenému mimo trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom za trestný čin, zo spáchania ktorého bol uznaný vinným ako aj prekročenie maximálne povolenej výmery trestu (trestu domáceho väzenia, trestu povinnej práce, peňažného trestu, zákazu činnosti, zákazu pobytu a vyhostenia a pod.).
Dovolanie možno podať aj vtedy, ak súd uložil obvinenému taký druh trestu, ktorý Trestný zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa (napr. uloženie trestu zákazu pobytu za nedbanlivostný trestný čin). Tento dovolací dôvod možno použiť aj v prípadoch, pri ktorých boli súčasne uložené tresty, pričom Trestný poriadok uloženie takýchto trestov súčasne nepripúšťa - § 34 ods. 7 Trestného zákona.
Najvyšší súd nezistil pochybenia odvolacieho súdu pri ukladaní trestu obvinenému A. ktoré obvinený namietal. Ním tvrdené pochybenia navyše pod dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku v zmysle vyššie vysvetleného ani nie je spôsobilé spadať.
Genéza danej veci bola taká, že súd prvého stupňa vo veci nariadil hlavné pojednávanie na 26. jún 2024, na ktorom obvinený urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd toto vyhlásenie prijal, a preto postupom podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku v tejto časti nevykonal dokazovanie. Súd preto vykonal dokazovanie podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku súvisiace len s výrokom o treste a ochrannom opatrení.
Okresný súd Galanta pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal z § 34 a nasl. Trestného zákona v znení účinnom do 5. augusta 2024, pričom pri ukladaní trestu s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona správne zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona. Následne pri „parite“ poľahčujúcich a priťažujúcich okolností obvinenému uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov, a to aj za použitia § 39 Trestného zákona - teda trest ukladal pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby.
Krajský súd v Trnave následne v odvolacom konaní postupoval po nadobudnutí účinnosti novely
Trestného zákona č. 40/2024 Z. z. účinnej od 6. augusta 2024 tak, že v nadväznosti na ňu zrušil napadnutý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu a podľa § 173 ods. 3, s prihliadnutím na § 38 ods. 2, § 39 ods. 5 novelizovaného Trestného zákona uložil trest miernejší vo výmere 5 rokov, s čím sa dovolací súd plne stotožňuje. Podľa novej právnej úpravy už súd pri ukladaní trestu obligatórne „matematicky“ neupravuje výmeru trestnej sadzby podľa pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
K nepriznaniu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona tak ako sa domáhal obvinený, najvyšší súd uvádza, že nepoužitie citovanej poľahčujúcej okolnosti, nepredstavuje naplnenie jednak dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h), resp. písm. i) Trestného poriadku ako ani žiadneho iného dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Otázka zisťovania, resp. zhodnotenia (ne)existencie poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je otázkou skutkovou, ktorá je vylúčená z preskúmania dovolacieho súdu v prípade, že tento koná na podklade dovolania podaného obvineným (R 18/2015). Najvyšší súd navyše dodáva, že krajský súd dostatočným spôsobom poskytol obvinenému argumentáciu, prečo mu poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona priznaná nebola.
Obvinený ďalej namietal, že nepoužitím ustanovenia § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona (v znení účinnom do 5. augusta 2024) súdmi došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku. K tomu najvyšší súd uvádza, že nepoužitie ustanovenia § 39 (resp. jeho konkrétneho odseku) Trestného zákona nezakladá tak označený, ako ani žiaden iný dôvod dovolania.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku nie je naplnený tým, že obvinenému nebol uložený trest za použitia § 39 a nasl. Trestného zákona (resp. § 40 a nasl. Trestného zákona v znení účinnom do 1. januára 2006), v dôsledku čoho uložený trest má byť neprimeraný. Pokiaľ totiž súd nevyužil moderačné oprávnenie podľa uvedených ustanovení a trest vymeral v rámci nezníženej trestnej sadzby, nemožno tvrdiť, že trest bol uložený mimo trestnú sadzbu stanovenú Trestným zákonom za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného. Nepoužitie ustanovenia § 39 a nasl. Trestného zákona preto nezakladá žiadny dovolací dôvod (R 5/2011). Najvyšší súd zdôrazňuje, že ohľadom výmery uloženého trestu nemôže byť v pozícii tzv. druhého odvolacieho súdu, a to aj vzhľadom na dikciu ustanovenia § 39 Trestného zákona, ktoré súdu dáva možnosť, nie však obligatórnu povinnosť mimoriadne znížiť ukladaný trest.
Navyše súd prvého stupňa ako i odvolací súd § 39 Trestného zákona použili, (Okresný súd Galanta podľa § 39 ods. 2 písm. d), resp. ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom do 5. augusta 2024 a Krajský súd v Trnave podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona v znení účinnom od 6. augusta 2024), ale zjavne nie podľa predstáv obvineného, na ktoré však nie je právny nárok. Obvinený tak vlastne namietal, že ustanovenie § 39 Trestného zákona malo byť pre neho „priaznivejším“ spôsobom.
Krajský súd pri individualizácii trestu okrem poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona vzal do úvahy aj vyhlásenie viny zo strany obvineného, keď trest ukladal aj podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona (po novele). Podľa uvedeného ustanovenia „pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3“.
S ohľadom na uvedené nebolo možné dospieť k záveru o naplnení dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, ani iného dovolacieho dôvodu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.