Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/38/2014

Identifikačné číslo spisu: 8010200684 Dátum vydania rozhodnutia: 28.09.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Kováčová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:8010200684.3

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Okresnej prokuratúry v Kežmarku, proti žalovanému Okresnému úradu Kežmarok, Dr. Alexandra 61, Kežmarok, za účasti 1/ H., bytom Y. XXX, 2/ Y., bytom Y. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Mackom, so sídlom Mnoheľova 840/8, Poprad, o preskúmanie opatrení bývalého Obvodného úradu Kežmarok zo dňa 20. augusta 2009, číslo : 9/2009/06738, Pr-810/2009/Pá a zo dňa 20. augusta 2009, číslo : 9/2009/06740, Pr-812/2009/Pá konajúc o odvolaní účastníka Y. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. -100 zo dňa 21. februára 2014 proti výroku o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. -100 zo dňa 21. februára 2014 v napadnutej časti - vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove zamietol žaloby, ktorými sa okresná prokurátorka domáhala preskúmania a zrušenia opatrení bývalého Obvodného úradu Kežmarok, ktorého právnym nástupcom je žalovaný správny orgán. Uvedenými opatreniami boli odložené priestupkové veci podozrivých H. a Y., ktorí sa mali dopustiť priestupku neoprávneným pohybom vo Vojenskom obvode Javorina v časti Nižný Toráč. K podaniu žalôb došlo po tom, čo nebolo vyhovené protestom prokurátora.

Náhradu trov konania krajský súd účastníkom nepriznal s odkazom na , keďže žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaní ani ďalší účastníci nemajú zo zákona právo na náhradu trov konania.

Proti výroku o náhrade trov konania tohto rozsudku podal odvolanie účastník Y.. Označil sa za úspešného účastníka v konaní. Odvolaním napadnutý výrok rozsudku navrhol podľa , ods. 3, posledná veta a , zrušiť a vrátiť vec Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie a rozhodnutie o trovách celého konania úspešného odvolateľa včítane trov tohto odvolacieho konania. Uviedol, že rozhodnutie súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci,

pretože nielen úspešný žalobca ale aj úspešní žalovaní, či ďalší účastníci majú aj v konaní podľa piatej časti nárok na náhradu trov konania. Poukázal na ustanovenie , s použitím ktorého možno o trovách rozhodnúť podľa . Odvolal sa tiež na judikatúru Ústavného súdu SR (rozhodnutie č. 18/2005), na ktorú ako na zásadnú v predmetnej problematike poukázal v súvislosti s nejednotnosťou senátov Najvyššieho súdu SR o trovách iného účastníka ako žalobcu v správnom súdnictve aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. , v ktorom sa o. i. uvádza, že zúžený výklad ustanovenia (...v konaní o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov náhradu trov konania možno priznať len úspešnému žalobcovi) pri rozširovaní kompetencií správneho súdnictva spôsobuje v praxi interpretačné i aplikačné ťažkosti. Zdôraznil, že ak by v konaní podľa piatej časti mal nárok na náhradu trov konania len úspešný žalobca a nie aj úspešný žalovaný, resp. úspešný účastník, prizvaný súdom, ktorý ani nie je orgánom verejnej moci, došlo by tým k príkremu porušeniu zásady rovnosti zbraní a zásady rovnosti účastníkov konania a k znevýhodneniu úspešného pribratého účastníka v pomere k úspešnému žalobcovi. V konečnom dôsledku by tak nastal výsledok opačný ako ho sledoval zákonodarca, pretože úspešný občan - súdom pribratý účastník konania - by nemal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému orgánu verejnej moci. A to tým viac, že mu tieto trovy vznikli bez ohľadu na jeho vôľu, pretože účastníkom konania sa stal výlučne na základe rozhodnutia iného orgánu verejnej moci - súdu, ktoré musí rešpektovať.

Ostatní účastníci sa v odvolacom konaní nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní účastníka Y. ( veta prvá , ) a dospel k záveru, že podanému odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či je správny záver krajského súdu o nepriznaní náhrady trov konania účastníkovi Y. s ohľadom na ustanovenie a úspech v konaní.

Podľa , ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa , súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

V správnom súdnictve v konaní o žalobách rozhoduje súd o náhrade trov konania predovšetkým podľa , podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania; môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Ide o osobitné ustanovenie, ktoré upravuje iba právo na náhradu trov konania úspešného žalobcu a v odseku 1 v podstate vylučuje primerané použitie , hoci úspech v konaní sa u žalobcu posudzuje rovnako ako pri použití .

Právo na rozhodnutie o náhrade trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. septembra 1997) je tiež ratione materiae obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa (pozri bližšie Nález Ústavného súdu SR -26).

Z uvedeného je zrejmé, že podľa v konaní o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov náhradu trov konania možno priznať len úspešnému žalobcovi.

Nemožnosť priznania náhrady trov konania úspešnému žalovanému, resp. účastníkom konania, ktorých súd pribral do konania podľa veta druhá , by síce mohla byť chápaná ako narušenie zásady rovnosti účastníkov konania, avšak na druhej strane za súčasnej právnej úpravy nemožno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté účastníkovi, ktorého súd musí podľa veta druhá do konania pribrať, hoci žalobca jeho pribratie do konania sám ovplyvniť nemohol. Pokiaľ sa účastník Y. odvoláva na uplatnenie postupu podľa , odvolací súd

upozorňuje na to, že konania podľa druhej hlavy piatej časti nie sú konania sporové v zmysle tretej časti . V správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť postupu a rozhodnutí správnych orgánov a výsledok kauzy závisí od toho, či správny orgán zákon dodržal alebo nie. Na tejto skutočnosti, ktorú musí zistiť súd v súlade s dispozičnou a koncentračnou zásadou vo vzťahu k žalobe a žalobcovi, nemôže zmeniť nič argumentácia pribraného účastníka konania a ustanovenie je vo vzťahu k pribranému účastníkovi potrebné vykladať tak, že ide predovšetkým o zabezpečenie práva takéhoto účastníka byť informovaný o prípadnej zmene v jeho právach a povinnostiach, ktorá môže byť spôsobená prípadným zrušením rozhodnutia správneho orgánu. Účastník konania nie je povinný byť právne zastúpený a v prípade, ak realizuje svoje právo na právne zastúpenie v tomto postavení, je povinný si náklady spojené s takýmto zastúpením znášať sám.

V tejto súvislosti možno poukázať napr. na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. z 22. júna 2005, podľa ktorého „aj úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v určuje, či sa právo na súdnu ochranu naplní reálnym obsahom ( ). Prístup k súdnej a inej právnej ochrane totiž závisí aj od toho, či účastník konania má alebo nemá vytvorené ekonomické predpoklady na uplatnenia tohto základného práva bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Preto procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom základného práva na súdnu ochranu ( ). Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu bez zreteľa na jeho postavenie v konaní, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku platenia trov konania, za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný s uplatnením svojho procesného stanoviska a dosiahol, že sa návrh alebo žaloba proti nemu právoplatne zamietli alebo dosiahol procesný úspech iným zákonom dovoleným spôsobom“, na ktorý poukázal aj Najvyšší säd SR v zrušujúcom uznesení sp. zn. , ktorým rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti zrušil, vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie s usmernením, že je potrebné predovšetkým zhodnotiť možnosť priznania náhrady trov konania inému účastníkovi, pričom v prípade kladného výsledku sa krajský súd mal vyporiadať aj s námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.

Pokiaľ ide o konanie, ktoré začalo na návrh prokurátora, ako je to aj v danej veci, tu Najvyšší súd SR považuje za potrebné poukázať aj na znenie ustanovenia (v spojení s prvá veta ), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie začalo na návrh prokurátora.

Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení a zásad rozhodovania o trovách konania v správnom súdnictve, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu v napadnutej časti - vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa potvrdil. Uvedený postup je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení s a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalovanému, ako aj pribranému účastníkovi konania náhrada trov zo zákona neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.