Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3S-102-2010.pdf
PDF · 98.31 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/102/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobkyne Okresnej prokuratúry v Kežmarku, proti žalovanému Okresnému úradu Kežmarok, Dr. Alexandra 61, za účasti 1/ H. J., bytom Y. XXX, 2/ Y. V., bytom Y. XXX, zastúpeného JUDr. Dušanom Mackom, advokátom so sídlom v Poprade, Mnoheľova 840/8, o preskúmanie opatrení bývalého Obvodného úradu Kežmarok zo dňa 20. augusta 2009, číslo: 9/2009/06738, Pr-810/2009/Pá a zo dňa 20. augusta 2009, číslo: 9/2009/06740, Pr-812/2009/Pá na základe žalôb takto
rozhodol:
Žaloby z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 10.9.2010 sa okresná prokurátorka domáhala preskúmania a zrušenia opatrenia bývalého Obvodného úradu Kežmarok, ktorého právnym nástupcom je žalovaný (ďalej len žalovaný) zo dňa 20.8.2009, číslo: 9/2009/06738, Pr-810/2009/Pá. Vec je vedená na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. 3S/102/2010.
Žalobou zo dňa 10.9.2010 sa okresná prokurátorka domáhala preskúmania a zrušenia opatrenia žalovaného zo dňa 20.8.2009, číslo: 9/2009/06740, Pr-812/2009/Pá. Vec je vedená na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. 3S/103/2010.
Veci 3S/102/2010 a 3S/103/2010 skutkove spolu súvisia, preto krajský súd podľa § 112 ods. 1 v spojení s ust. § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) spojil veci na spoločné konanie, ďalej vedené pod sp.zn. 3S/102/2010.
Opatrením zo dňa 20.8.2009, číslo: 9/2009/06738, Pr-810/2009/Pá žalovaný odložil podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len zákon o priestupkoch) priestupkovú vec podozrivého H. J., ktorý sa mal dopustiť priestupku proti poriadku v správe podľa § 46 zákona o priestupkoch takým spôsobom, že dňa 28.5.2009 v čase okolo 11.45 hod. sa neoprávnene pohyboval vo Vojenskom obvode Y. v časti B. O., bez platného povolenia k vstupu do Vojenského obvodu Y., pretože vstup civilných osôb do Vojenského obvodu bez povolenia podľa súčasnej právnej úpravy nie je priestupkom, vzhľadom na obsah § 9 ods. 2 zákona č. 281/1997 Z.z. o vojenských obvodoch, v ktorom nie je uvedené, že takéto konanie je možné považovať za priestupok a ani iná právna norma neustanovuje, že takéto konanie je priestupkom. Preto nebolo možné porušenie tejto povinnosti
posudzovať ako priestupok, pričom sa prihliada na uplatnenie zásady „žiaden delikt bez zákona, žiaden trest bez zákona“.
Opatrením zo dňa 20.8.2009, číslo: 9/2009/06740, Pr-812/2009/Pá žalovaný odložil podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch priestupkovú vec podozrivého Y. V., ktorý sa mal dopustiť priestupku proti poriadku v správe podľa § 46 zákona o priestupkoch takým spôsobom, že dňa 28.5.2009 v čase okolo 11.45 hod. sa neoprávnene pohyboval vo Vojenskom obvode Y. v časti B. O., bez platného povolenia k vstupu do Vojenského obvodu Y., pretože vstup civilných osôb do Vojenského obvodu bez povolenia podľa súčasnej právnej úpravy nie je priestupkom, vzhľadom na obsah § 9 ods. 2 zákona č. 281/1997 Z.z. o vojenských obvodoch, v ktorom nie je uvedené, že takéto konanie je možné považovať za priestupok a ani iná právna norma neustanovuje, že takéto konanie je priestupkom. Preto nebolo možné porušenie tejto povinnosti posudzovať ako priestupok, pričom sa prihliadalo na uplatnenie zásady „žiaden delikt bez zákona, žiaden trest bez zákona“.
Identickými žalobami sa žalobkyňa - okresná prokurátorka domáhala preskúmania a zrušenia obidvoch opatrení, lebo sú v rozpore so zákonom. Poukázala na to, že správny orgán svoje rozhodnutia - opatrenia odôvodnil tým, že vstup civilných osôb do vojenského obvodu bez povolenia podľa súčasnej právnej úpravy nie je priestupkom, vzhľadom na obsah § 9 ods. 2 zákona č. 281/1997 Z.z. o vojenských obvodoch (ďalej len zákon č. 281/1997 Z.z.), v ktorom nie je uvedené, že takéto konanie je možné považovať za priestupok a ani iná právna norma neustanovuje, že takéto konanie je priestupkom, preto nie je možné porušenie tejto povinnosti posudzovať ako priestupok. Zároveň bolo potrebné prihliadať na uplatnenie zásady „žiaden delikt bez zákona, žiaden trest bez zákona“.
Konaniu u žalovaného predchádzalo objasňovanie priestupku proti poriadku v správe podľa § 46 zákona o priestupkoch na Útvare vojenskej polície Prešov pod č.k. ČPS - ÚVP PO-112/2009 (vo vzťahu k 1. rozhodnutiu) a pod číslom ČPS - ÚVP PO-114/2009 (vo vzťahu k 2. rozhodnutiu), ktorá v obidvoch prípadoch prípismi zo dňa 17.8.2009 predložila v zmysle § 60 ods. 3 zákona o priestupkoch správu o výsledku objasňovania priestupku žalovanému.
S opatreniami žalovaného o odložení vecí v týchto konkrétnych prípadoch nemožno súhlasiť. Z administratívnych spisov je zrejmé, že H. J. aj Y. V. skutočne v kritickom čase vošli do priestoru Vojenského obvodu Y., pohybovali sa v ňom bez platného povolenia, boli v tomto priestore pristihnutí a kontrolovaní príslušníkmi vojenskej polície. Nie je možné súhlasiť s konštatovaním žalovaného, že žiadna právna norma neustanovuje, že vstup a pohybovanie sa v priestore vojenského obvodu bez povolenia je priestupkom.
Podľa § 46 zákona o priestupkoch priestupkom proti poriadku v správe je porušenie aj iných povinností než uvedených v § 21 - § 45, ak sú ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi, vrátane štátnej správy, ak sa takýmto konaním sťaží plnenie úloh štátnej správy alebo obcí, za tento priestupok možno uložiť pokutu do 33 Eur. Za všeobecne záväzný právny predpis v tomto prípade možno považovať zákon č. 281/1997 Z.z. o vojenských obvodoch, ktorý v § 9 ods. 1 upravuje, že na pobyt na území vojenského obvodu sa vyžaduje povolenie na pobyt, ktoré vydáva ministerstvo. Na konanie o povolení na pobyt na území vojenského obvodu sa vzťahujú všeobecné prepisy o správnom konaní. Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona, sa na vstup na územie vojenského obvodu vyžaduje povolenie na vstup, ktoré vydáva ministerstvo. Na konanie o povolení na vstup na územie vojenského obvodu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Práve v tejto citácii je konštatovaná a zakotvená povinnosť subjektov legalizovať si vstup na územie vojenského obvodu vydaním povolenia na vstup na základe žiadosti fyzických a právnických osôb. Vojenský obvod je územný celok a správny celok slúžiaci na zabezpečenie úloh obrany štátu, v ktorom nie je možné sa voľne pohybovať. Pobyt na území vojenského obvodu sa vyznačuje osobitným režimom, preto je potrebné na vstup na toto územie platné povolenie.
Vzhľadom na vyššie uvedené napadnuté opatrenia žalovaného o odložení vecí zo dňa 20.8.2009 nemajú oporu v zákone.
Poukazujúc na nezákonnosť v postupe a rozhodovaní žalovaného podala prokurátorka Okresnej prokuratúry v Kežmarku dňa 2.6.2010 pod sp.zn. Pd 31/10 a Pd 32/10 podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (ďalej len zákon o prokuratúre) proti obidvom opatreniam protest prokurátora.
I keď bol protest proti odloženiu veci ako opatreniu, takéto opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré zakladá, mení alebo ruší práva alebo povinnosti individuálne určených adresátov, je potrebné považovať za rozhodnutie sui generis (s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL ÚS 21/8 zo dňa 23.9.2009).
Protesty prokurátora boli žalovanému doručené dňa 9.6.2010.
Orgán verejnej správy protestom prokurátora nevyhovel a prípismi zo dňa 23.6.2010 odstúpil obidve veci spolu s príslušným spisovým materiálom na ďalšie konanie Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, odboru priestupkov. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov rozhodnutiami č. SVS-OP-2010/017746/TJG zo dňa 21.7.2010 a č. SVS-OP-2010/018038/TJG zo dňa 21.7.2010 nevyhovelo protestom prokurátora. Rozhodnutia o nevyhovení protestov boli žalobkyni doručené dňa 29.7.2010. Z uvedených dôvodov lehota podľa § 250 ods. 5 O.s.p. bola zachovaná.
Vzhľadom na uvedené, v súlade s ust. § 35 ods. 1 písm. b) O.s.p. žalobkyňa žiadala, aby Krajský súd v Prešove po vykonanom dokazovaní zrušil obidve opatrenia žalovaného.
V súlade s ust. § 250 ods. 1 O.s.p. súd pribral do konania ďalších účastníkov: H. J. (uznesenie 3S 102/10-29 zo dňa 30.9.2011) a Y. V. (uznesenie 3S 103/10-29 zo dňa 30.9.2011), keďže ich práva a povinnosti by mohli byť zrušením správnych rozhodnutí dotknuté.
Zástupca žalovaného opätovne poukázal na dôvody uvedené v preskúmavaných opatreniach a žaloby žiadal zamietnuť.
Právny zástupca Y. V. žiadal žalobu zamietnuť. Argumentoval tým, že opatrenie nemôže byť predmetom preskúmania, lebo žalobou nie je napadnuté rozhodnutie (opatrenie) o proteste prokurátora, ale rozhodnutie (opatrenie) prvostupňového správneho orgánu (v tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR č.k. 229/2010), zároveň toto rozhodnutie nezakladalo, nemenilo ani nezrušovalo oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, nie je na ňom verejný záujem a prokurátor v zmysle § 249 ods. 3 O.s.p. nedbal na to, aby práva Y. V. nadobudnuté v dobrej viere neboli dotknuté. Dôvodom na zamietnutie žaloby je aj skutočnosť, že uplynula 2-ročná lehota na prejednanie priestupku podľa § 20 zákona o priestupkoch, 1.1.2011 došlo k zániku Vojenského priestoru Y., preto nie je verejný záujem na takejto žalobe. Naviac žaloba má vecnú vadu spočívajúcu v tom, že sa v nej prokurátor nezaoberal naplnením druhého znaku priestupku podľa § 46 zákona o priestupkoch ...„ak sa týmto konaním sťaží plnenie úloh štátnej správy alebo obce“.
Účastník konania H. J. sa v celom rozsahu stotožnil s výpoveďou právneho zástupcu Y. V..
Rozsudkom č. k. 3S/102/2010-43 zo dňa 25.11.2011 krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a), c) O.s.p. zrušil opatrenia žalovaného zo dňa 20.8.2009 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.
Na základe odvolania Y. V. aj žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 2Sžo/19/2012, 2Sžo/13/2013 zo dňa 22.5.2013 zrušil rozsudok krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
V zmysle záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo úlohou krajského súdu sa v konaní zaoberať princípom pozitívnej retroaktivity, ktorý nastal v súvislosti so zrušením Vojenského obvodu Y. s účinnosťou od 1.1.2011 a otázkou zániku zodpovednosti za priestupok s ktorou bol povinný sa zaoberať ex offo i pri rešpektovaní § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p..
Riadiac sa záväzným právnym názorom najvyššieho súdu krajský súd opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie ktoré im predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žalobám nemožno vyhovieť, lebo došlo k zániku zodpovednosti za priestupok, ku dňu rozhodnutia krajského súdu konanie H. J. a Y. V. už nebolo priestupkom.
V zmysle § 22 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je oprávnený podať protest proti všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy, proti opatreniu alebo rozhodnutiu, ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.
Konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy, opatrením alebo rozhodnutím, bol porušený zákon alebo iný všeobecnej záväzný právny predpis. Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie o proteste prokurátora sa primerane vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 24 ods. 1, 2 zákona o prokuratúre).
Pravidlá postupu týkajúce sa konania o proteste prokurátora sú upravené v § 22 - § 27 zákona o prokuratúre, ale aj v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch (v znení účinnom ku dňu vydania preskúmavaných rozhodnutí) priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
Podľa § 3 zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
Podľa § 46 zákona o priestupkoch priestupkom proti poriadku v správe je porušenie aj iných povinností než uvedených v § 21 až 45, ak sú ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi, vrátane všeobecne záväzných nariadení obcí a všeobecne záväzných vyhlášok miestnych orgánov štátnej správy, ak sa takýmto konaním sťaží plnenie úloh štátnej správy alebo obcí. Za tento priestupok možno uložiť pokutu do 33 eur.
Podľa § 7 ods. 1 zákona o priestupkoch zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
Podľa § 20 zákona o priestupkoch priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.
Zákonom č. 455/2010 Z.z. o zrušení Vojenského obvodu Y. došlo s účinnosťou od 1.1.2011 k zrušeniu Vojenského obvodu Y..
V danom prípade bolo základom preskúmavacieho konania podľa druhej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 O.s.p. (ďalej len O.s.p.) upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§ 247 a nasl. O.s.p.) posúdenie otázky, či vstup civilných osôb do Vojenského obvodu Y. dňa 28.5.2009 bez platného povolenia bol priestupkom, keď žalobca poukazoval na § 46 zákona o priestupkoch v spojení s § 9 zákona č. 281/1997 Z.z. o vojenských obvodoch.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.) s výnimkou takých vád a skutočností, ktoré majú vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, na ktoré je súd povinný prihliadať ex offo.
Takouto skutočnosťou je aj zrušenie Vojenského obvodu Y. od 1.1.2011 čo znamená, že s poukazom na § 7 ods. 1 zákona o priestupkoch (zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa neskoršieho zákona ak je to pre páchateľa priaznivejšie) už ku dňu rozhodnutia súdu inkriminované územie nie je územím na vstup do ktorého sa vyžaduje platné povolenie. Je nepochybné, že aplikácia neskoršieho zákona (zákona č. 455/2010 Z.z.) je pre páchateľov priaznivejšia, preto je potrebné rešpektovať princíp pozitívnej retroaktivity čo znamená, že sa na takýto skutok už zákon o priestupkoch nevzťahuje.
Dôvodná je aj námietka o zániku zodpovednosti podľa § 20 zákona o priestupkoch, keďže priestupok doposiaľ nebol prejednaný (priestupkové konanie ani nezačalo, priestupkové veci boli odložené podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch) a od spáchania priestupku dňa 28.5.2009, ku dňu rozhodnutia súdu uplynuli dva roky.
Vzhľadom na uvedené je bez právneho významu sa zaoberať námietkou týkajúcou sa nepreukázania splnenia druhej zákonnej podmienky (§ 46 zákona o priestupkoch), že ... „sa takýmto konaním sťažilo plnenie úloh štátnej správy...“.
Krajský súd sa nestotožňuje s názorom Y. V., že nemohlo byť prokurátorskou žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, ale len rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora, čo vyplýva zo stanoviska správneho kolégia NS SR sp. zn. Snj 124/00, podľa ktorého návrh podáva prokurátor proti rozhodnutiu správneho orgánu v poslednom stupni správneho konania, ktoré založilo, menilo alebo zrušovalo oprávnenie a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, pričom takýmto rozhodnutím nie je rozhodnutie, ktorým správny orgán nevyhovel protestu prokurátora, lebo samo osebe nezakladá, nemení ani nezrušuje oprávnenie a povinnosti fyzických a právnických osôb, je to rozhodnutie procesnej povahy.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žaloby zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3 súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v
Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.