Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
235/380662.6b7d43.pdf
PDF · 149.56 KB
No categories available
5Sžp/22/2011
Najvyšší súd 5Sžp/22/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1. J. S., bytom M.,
zastúpeného AK B., s. r. o., advokátska kancelária so sídlom K. a 2. J. S., bytom O.,
zastúpeného Mgr. M. T., advokátom so sídlom G., proti ţalovanému Krajskému
stavebnému úradu v Bratislave, so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti 1. Mgr.
arch. I. L., bytom K., 2. Ing. arch. I. L., bytom K., 3. Ing. arch. T. Š., bytom H., 4. RNDr.
K. Š., bytom H., všetkých zastúpených spoločnosťou A. L., s. r. o., advokátskou kanceláriou
so sídlom J., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. A/2008/1718/KIZ z 24.
apríla 2008, o odvolaní ţalobcu v prvom rade proti rozsudku Krajkého súdu v Bratislave z 01.
júna 2011, č. k. 2S/194/2008-190, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 01. júna 2011, č. k. 2S/194/2008-190 v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a
tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) rozsudkom v napadnutej časti trov
konania rozhodol, ţe ţalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť
účastníkom konania Mgr. arch. I. L., Ing. arch. I. L., Ing. arch. T. Š., RNDr. K. Š. náhradu
trov konania vo výške 2.887 eur na účet ich právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
Svoje rozhodnutie v tejto časti krajský súd odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP
s poukazom na § 250k ods. 1 OSP tak, ţe úspešným účastníkom konania, ktorých v zmysle
§ 250 ods. 1 OSP pribral do konania priznal právo na náhradu trov konania potrebných
na účelné bránenie práva v sume zodpovedajúcej úkonom vyplývajúcim zo súdneno spisu
uplatnených v súlade s príslušnými ustanoveniami OSP a vyhláškou Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z. z.“). Priznané trovy
konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré tvorí tarifná odmena, paušálna náhrada
a daň z pridanej hodnoty, nakoľko právny zástupca účastníkov preukázal, ţe je platiteľom
DPH.
Proti tomuto rozsudku v časti rozhodnutia o trovách konania podal v zákonnej lehote
odvolanie ţalobca v prvom rade namietajúc, ţe ho súd zaviazal na náhradu trov právneho
zastúpenia vedľajších účastníkov (správne účastníkov konania), ktoré títo vynaloţili v konaní,
ktorých nebol ţalobca v prvom rade účastníkom. Poukazoval na to, ţe vedľajším účastníkom
(správne účastníkov konania), bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za 4 úkony
právnej pomoci vykonané v roku 2008. Dva z týchto štyroch úkonov boli vykonané v konaní
č. 1S/122/2008, t. j. v konaní, ktorého účastníkom nebol ţalobca 1. v čase ich vykonania.
Konanie 1S/122/2008 (navrhovateľom v danom konaní je ţalobca 2.) bolo následne spojené
s konaním 2S/194/2008 a konania pokračovali spojené pod sp. zn. 2S/194/2008. To však
podľa ţalobcu 1 určite nieje dôvod na to, aby ţalobca znášal povinnosť nahradiť trovy
právneho zastúpenia vedľajších účastníkov (správne účastníkov konania) za úkony vykonané
ich právnym zástupcom v konaní 1S/122/2008 pred momentom, kedy bolo právoplatne
spojené s konaním, ktorého je účastníkom, obzvlášť keď náhradu za obdobné úkony vedľajší
účastníci (správne účastníci konania) uplatnili aj v konaní voči ţalobcovi 1. Toto pochybenie
súdu pri rozhodovaní o náhrade trov znamenalo, ţe ţalobca 1. bol zaviazaný na náhradu
dvoch úkonov, na ktoré určite byť zaviazaný nemal a ktoré boli vykonané v inom súdnom
konaní.
Taktieţ namietal, ţe ho súd zaviazal na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajších
účastníkov (správne účastníkov konania) v rozpore s § 142 ods. 1 OSP. Napádal pritom
rozsah priznanej náhrady, pretoţe nie všetky úkony vedľajších účastníkov (správne
účastníkov konania) boli potrebné na účelné uplatňovanie ich práv. Koncentračná zásada,
ktorá platí v týchto konaniach, neumoţňuje po uplynutí lehoty na podanie ţaloby ţalobcovi
doplňovať dôvody ţaloby, prípadne ich rozširovať. Z tohto dôvodu rozhodne nie je účelným
uplatňovaním práv vedľajších účastníkov (správne účastníkov konania) podanie štyroch
písomných podaní počas konania v období medzi podaním ţaloby a pojednávaním vo veci.
Uviedol, ţe neupiera právo vedľajších účastníkov (správne účastníkov konania) vyjadriť
sa ţalobe toľkokrát, koľko povaţujú za potrebné, avšak vzhľadom na koncentračnú zásadu
nemoţno povaţovať okrem vyjadrenia k ţalobe ostatné úkony za účelné bránenie práva.
Za úkony vykonané na účelné bránenie práva moţno podľa ţalobcu vprvom rade povaţovať
prevzatie a naštudovanie veci, písomné vyjadrenie k ţalobe a zastupovanie na pojednávaní,
čiţe 3 úkony právnej pomoci. Zvyšné úkony za účelné povaţovať nemoţno a ak ich vedľajší
účastníci (správne účastníci konania) povaţovali za nevyhnutné, mali by ich náklady znášať
sami a priznanie náhrady za opakované vyjadrenia povaţuje za nespravodlivé.
Ţiadal preto, aby odvolací súd výrok o povinnosti ţalobcu 1. nahradiť trovy konania
vedľajších účastníkov (správne účastníkov konania) zmenil tak, ţe vedľajším účastníkom
(správne účastníkom konania) prizná právo na náhradu za právne zastupovanie pri úkonoch
účelne vykonaných na obranu ich práv, alebo aby výrok o náhrade trov zrušil a vrátil vec
prvostupňovému súdu na opätovné rozhodnutie.
Ostatní účastníci odvolací návrh nepodali.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru, ţe rozhodnutie krajského
súdu je potrebné v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Predmetom odvolacieho konania v danej veci je rozhodnutie o náhrade trov konania
v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Nakoľko v zmysle § 246c ods. 1 veta druhá OSP opravný prostiedok v správnom
súdnictve je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti (t. j. v piatej časti OSP) a § 250k
OSP (ani § 250h ods. 2 veta za bodkočiarkou OSP), ustanovenie o prípustnosti odvolania
neobsahuje, musel najvyšší súd najskôr vyriešiť otázku prípustnosti odvolania proti
rozhodnutiu krajského súdu o náhrade trov konania.
Zo striktného gramatického výkladu ustanovenia § 246c ods. 1 veta druhá OSP
by sa javilo, ţe proti týmto rozhodnutiam nie je odvolanie prípustné, a ţe by bolo potrebné
ho odmietnuť (§ 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá). Nakoľko však
v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) jazykový
výklad predstavuje iba prvotné priblíţenie sa k aplikovanej právnej norme, je východiskom
pre objasnenie si jej zmyslu a účelu, nie je vylúčené aj v tomto prípade pouţiť aj ďalšie
výkladové postupy ako napr. výklad logický či výklad ratione legis.
Treba uviesť, ţe ani súdna prax najvyššieho súdu nie je v týchto prípadoch celkom
jednotná a zatiaľ sa k tomuto problému explicitne nevyjadril ani ústavný súd. Napr. vo veci
sp. zn. 1Sţo/105/2007, ktorá bola predmetom konania pre Ústavným súdom Slovenskej
republiky, najvyšší súd preskúmal vecne odvolanie proti rozhodnutiu o trovách konania
a ani ústavný súd vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 30/2009 z 27. januára 2009 nevytýkal
najvyššiemu súdu, ţe mal odvolanie odmietnuť pre jeho neprípustnosť.
V ostatnom čase väčšina senátov správneho kolégia najvyššieho súdu odvolanie proti
rozhodnutiu o trovách konania pripúšťa za pouţitia základných princípov riadneho
fungovania súdnictva (princíp právnej istoty, právo na spravodlivý proces, právo na prístup
súdu, právo na spravodlivé súdne konanie). Pri pripustení odvolania proti rozhodnutiu
o náhrade trov konania moţno dôvodiť aj tým, ţe ustanovenie § 250k OSP ako aj § 250h
ods. 2 OSP upravuje síce spôsob rozhodnutia o náhrade trov konania v správnom súdnictve
odlišne od všeobecnej úpravy, avšak na samotné rozhodovanie - postup pri rozhodovaní
o trovách konania sa pouţijú ustanovenia tretej hlavy tretej časti OSP (napr. § 151 OSP,
Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu v prvom
rade proti rozhodnutiu krajského súdu v časti náhrady trov konania moţno pripustiť.
Z obsahu spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) zistil,
ţe ţalobcovia v prvom a v druhom rade podali na Krajský súd v Bratislave dve samostatné
ţaloby proti jednomu rozhodnutiu ţalovaného č. A/2008/1718/KIZ z 24. apríla 2008
o umiestnení stavby, ktoré ţaloby krajský súd uznesením č. k. 2S/194/2008-87 zo dňa
13. januára 2010 v zmysle ustanovenia § 112 ods. 1 OSP spojil na spoločné konanie,
a ţe uznesením č. k. 2S/194/2008-105 zo dňa 10. februára 2011 v zmysle § 250 ods. 1 OSP
pribral do konania účastníkov správneho konania, ktorí sú vlastníkmi nehnuteľností
parc. č. X. a č. X.7 zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. X. a č. X. pre kat. úz. V., na
ktorých došlo napadnutým rozhodnutím k umiestneniu stavby, a to: Mgr. arch. I. L., Ing. arch.
I. L., Ing. arch. T. Š., RNDr. K. Š..
Zamietnutie ţalôb krajský súd odôvodnil o. i. tým, ţe v konaní bolo zistené,
ţe pozemky stavebníkov nie sú platným územným plánom určené na vybudovanie prístupovej
komunikácie na pozemky parc. č. X. a X. vo vlastníctve ţalobcu v 1. rade a na tento účel sa
ani v minulosti nepouţívali. Právoplatným umiestnením predmetných stavieb teda nedôjde
k nijakému obmedzeniu výkonu vlastníckych práv ţalobcov k ich nehnuteľnostiam, ktoré by
boli stavebné úrady v územnom konaní brať do úvahy, pričom trvalé a právne vymáhateľné
riešenie prístupu ţalobcu v 1. rade na svoj pozemok moţno za danej situácie dosiahnuť buď
zmluvnou dohodou účastníkov, alebo rozhodnutím civilného súdu o zriadení vecného
bremena (§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil (ako je uţ uvedené vyššie)
ustanovením § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 246 ods. 1 veta prvá OSP s poukazom
na § 250k ods. 1 OSP.
Preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov verejnej správy
má samostatnú povahu, preto aj správne súdnictvo upravené v piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku má samostatnú povahu (§ 246c ods. 1 prvá veta OSP). Konanie
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov podľa piatej časti OSP je špecifickým
konaním. Z týchto dôvodov väčšina procesných inštitútov je v správnom súdnictve upravená
osobitne a odlišne od všeobecného súdnictva.
Pouţitie iných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku prichádza do úvahy
len analogicky na základe ustanovenia § 246c ods. 1 prvá veta OSP, podľa ktorého
pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane
ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Primeranosť znamená obdobné pouţitie, t. j. analogickú aplikáciu všeobecných
ustanovení OSP, ustanovení o konaní v prvom stupni a ustanovení o opravných prostriedkoch.
Primeranosť pouţitia týchto ustanovení je limitovaná účelom a cieľom správneho súdnictva
(§ 244 OSP) a so zreteľom na tento účel ich treba aj aplikovať a vykladať.
Citované zákonné ustanovenie pripúšťa iba primerané pouţitie ustanovení aj o trovách
konania, a to čiastočné pouţitie ustanovení § 137 aţ § 141, § 146, § 148 a § 149 a najmä
§ 151.
V správnom súdnictve v konaní o ţalobách rozhoduje súd o náhrade trov konania
predovšetkým podľa § 250k ods. 1 OSP, podľa ktorého ak mal ţalobca úspech celkom alebo
sčasti, súd mu proti ţalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania;
môţe tieţ rozhodnúť, ţe sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody
hodné osobitného zreteľa.
Ide o osobitné ustanovenie, ktoré upravuje iba právo na náhradu trov konania
úspešného ţalobcu a v odseku 1 primerané použitie ustanovenia § 142 OSP v podstate
vylučuje.
Z uvedeného je zrejmé, ţe podľa § 250k ods. 1 OSP v konaní o ţalobách proti
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov náhradu trov konania moţno priznať
len úspešnému žalobcovi.
Tento zúţený výklad ustanovenia § 250k OSP pri rozširovaní kompetencií správneho
súdnictva spôsobuje však v praxi interpretačné i aplikačné ťaţkosti. Nemoţnosť priznania
náhrady trov konania úspešnému ţalovanému resp. účastníkom konania,ktorých súd pribral
do konania podľa § 250 ods. 1 veta druhá OSP, by totiţ na druhej strane mohla byť chápaná
ako narušenie zásady rovnosti účastníkov konania.
V tejto súvislosti moţno poukázať napr. na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky vo veci sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. júna 2005, podľa ktorého „aj úprava platenia
a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom poriadku určuje, či sa právo
na súdnu ochranu naplní reálnym obsahom (čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky).
Prístup k súdnej a inej právnej ochrane totiž závisí aj od toho, či účastník konania má alebo
nemá vytvorené ekonomické predpoklady na uplatnenia tohto základného práva bez ohľadu
na jeho procesné postavenie. Preto procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov
konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom základného práva na súdnu
ochranu (čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Pritom treba dbať na to, aby nikto len
z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu bez zreteľa na jeho postavenie
v konaní, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku platenia trov konania, za predpokladu, že taký
účastník konania bol úspešný s uplatnením svojho procesného stanoviska a dosiahol,
že sa návrh alebo žaloba proti nemu právoplatne zamietli alebo dosiahol procesný úspech
iným zákonom dovoleným spôsobom“.
Právo na rozhodnutie o náhrade trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené
kráľovstvo z 23. septembra 1997) je tieţ ratione materiae obsahom základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (pozri bliţšie Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky III. ÚS 212/09-26).
Podľa § 250 ods. 1 veta druhá OSP súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania
účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho
rozhodnutia dotknuté.
Citované zákonné ustanovenie rozširuje okruh účastníkov konania o ţalobách tak,
aby účastníkmi súdneho konania mohli byť aj tí účastníci správneho konania, ktorí sami
ţalobu nepodali (napr. preto, ţe sú s rozhodnutím správneho orgánu spokojní), ale zrušením
rozhodnutia správneho orgánu by mohli byť dotknuté ich práva a povinnosti. O pribratí
účastníka do súdneho preskúmavacieho konania vydá súd z úradnej povinnosti uznesenie
(§ 246c ods. 1 prvá veta, § 94 ods. 2 druhá veta).
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa druhej hlavy piatej časti OSP zostáva
naďalej spornou otázka, či moţno od ţalobcu spravodlivo ţiadať, aby nahradil trovy
vzniknuté takémuto účastníkovi, hoci jeho pribratie do konania sám ovlyvniť nemohol.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a uvedených zásad rozhodovania
o trovách konania v správnom súdnictve treba vytknúť krajskému súdu, ţe sa v napadnutej
časti rozhodnutia, na ktorú aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá OSP s poukazom na § 250k ods. 1 OSP, dostatočne nevysporiadal
s moţnosťou resp. prípustnosťou priznania náhrady trov konania niekomu inému ako
úspešnému ţalobcovi.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na odvolací petit ţalobcu 1 uvedený
v odvolaní a s poukazom na uvedené preto podľa 250ja ods. 3 veta druhá a § 221 ods. 1
písm. h/ a ods. 3 OSP musel rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti náhrady trov
konania zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie, v ktorom tento predovšetkým
zhodnotí moţnosť priznania náhrady trov konania inému účastníkovi a o náhrade trov konania
znova rozhodne tak, aby rozhodnutie zodpovedalo zákonu. Krajský súd sa v kladnom prípade
vyporiada aj s námietkami ţalobcu 1 vznesenými v odvolaní a svoje rozhodnutie i náleţite
odôvodní.
V novom rozhodnutí krajský súd rozhodne i o náhrade trov tohto odvolacieho konania
(§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. októbra 2011
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková