Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_48Ek-2566-2021.pdf
PDF · 96.43 KB
Case nature
Subarea
48Ek/2566/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, právne zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti povinnému: F. F., W.: XX.XX.XXXX, M. F. I. Q. XXX/X, XXX XX F. W. F., právne zast.: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, o vymoženie 5 712,50 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Matejov, so sídlom exekútorského úradu Štúrova 326/2, 958 01 Partizánske, pod sp. zn. 109EX 462/21, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 08. 07. 2021 domáhal od povinného vymoženia 5 712,50 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu, sp.zn.: 9Up/36/2021 zo dňa 19.01.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.03.2021, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „exekučný titul“),
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 16.07.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Jozef Matejov, so sídlom exekútorského úradu Štúrova 326/2, 958 01 Partizánske (ďalej ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. XXXEX XXX/XX.
3. Súdny exekútor predložil súdu podaním zo dňa 24.08.2021 predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 10.08.2021 s názvom „Návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods.1 písm. d) Exekučného poriadku“, spolu s prílohami, a to Plnomocenstvo pre právneho zástupcu povinného, výzva na vyjadrenie oprávnenému, vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie, Upovedomenie o začatí exekúcie, doručenku povinnému zo dňa 03.08.2021, doručenku k podaniu právneho zástupcu povinného, o doručení súdnemu exekútorovi dňa 11.08.2021. Súdny exekútor uviedol, že právny zástupca povinného zaslal exekútorskému úradu dňa 11.8.2021 návrh na zastavenie exekúcie, to znamená, že v lehote na zaslanie návrhu na zastavenie exekúcie. Návrh bol podaný v zmysle § 61kods.1 písm. d) Exekučného poriadku. Súd konštatuje zachovanie lehoty pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie.
4. Súd preskúmaním návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že povinný navrhol súdu, aby exekúciu zastavil z dôvodu, že: Povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podáva v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu z nasledovných dôvodov. Povinný prostredníctvom právneho
zástupcu uvádza, že k dnešnému dňu si nie je vedomý, že by mu bol platobný rozkaz sp. zn. 9Up/36/2021 zo dňa 19.01.2021 doručený do vlastných rúk, a že by tento platobný rozkaz prevzal. V zmysle § 9 ods. zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov: „Platobný rozkaz sa doručuje žalovanému do vlastných rúk; ustanovenia §111 ods. 3 a § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa na doručovanie platobného rozkazu žalovanému nepoužijú." Keďže v rámci upomínaného konania sa nemôže uplatniť fikcia doručenia, tak ako to vyplýva z dikcie ustanovenia § 111 ods. 3 a § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku, platobný rozkaz nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť a teda stať sa spôsobilým exekučným titulom. V zmysle § 45 ust. 1 Exekučného poriadku: „Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa uvedeného je možné exekúciu vykonať, len na podklade exekučného titulu, t.j. vykonateľného rozhodnutia súdu - základným procesnoprávnym predpokladom toho, aby rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť a stalo sa spôsobilým exekučným titulom je jeho riadne doručenie. Exekučný súd je vždy povinný skúmať, Či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku. Exekučný súd je povinný skúmať túto podmienku ex officio, a to už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne neskôr počas celého exekučného konania a v prípade zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Predpokladom pre vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní vynútiť, plnenie ("uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. júna 2011, sp. zn. 4 Cdo 11/2011). Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená. Že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex officio skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať (uznesenie Ústavného súdu SR z 12. mája 2011, č. k. IV. ÚS 181/2011-16: uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. 11. ÚS 165/2011 z 20. apríla 2011). V zmysle § 111 ods. 1 zákona č. 160/201 5 Z. z. Civilný sporový poriadok: „Do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou." Povinnému nie je známe ako mohol platobný rozkaz nadobudnúť právoplatnosť, keďže mu nebol doručený do vlastných rúk. Ak však bola doručená Okresnému súd Banská Bystrica doručenka, podpis na tejto doručenke nie je povinného. K doručenke, na ktorej nie je podpis povinného Najvyšší súd SR vo svojom Uznesení zo dňa 7:9.04.2010 sp. zn. 2 M Cdo 3/2009, vyslovil právny názor, v zmysle ktorého „povinná nemusí svoje tvrdenia preukazovať (tvrdenie, že podpis na doručenke nie je pravý), t.j. navrhovať na ich preukázanie dôkazy, nakoľko námietky proti exekúcii možno odôvodniť rovnakými skutočnosťami ako zastavenie exekúcie, kde exekučný súd koná ex offo. Existenciu dôvodov pre zastavenie exekúcie je súd povinný skúmať z úradnej moci (§ 58 ods. 2 Exekučného poriadku). Skutočnosti tvrdené povinnou v podaných námietkach proti exekúcii, v závislosti odo dňa, kedy k nim vo vzťahu ku dňu začatia exekúcie došlo, mohli založiť dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Aj keď exekučný súd nemá povinnosť vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhnú, resp. nepredložia, v rámci konania o námietke proti exekúcii, v zmysle ustanovení § 57 Exekučného poriadku a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 120 ods. 2 O.s.p. túto vyhľadávaciu povinnosť mal s ohľadom na možnosť existencie dôvodu pre zastavenie exekúcie." Na základe uvedených skutočností povinný navrhuje, aby súdny exekútor bezodkladne vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu a v prípade súhlasu oprávneného so zastavenom exekúcie, aby súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie. V prípade nesúhlasu oprávneného so zastavením exekúcie, povinný navrhuje, aby Okresný súd Banská Bystrica Uznesením exekúciu voči povinnému zastavil.
5. Oprávnený sa k návrhu povinného vyjadril. V exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Matejovom, pod sp.zn. XXXEX XXX/XX k podaniu povinného zaujal nasledovné stanovisko. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta doručenie exekučného titulu. Z elektronického spisu Okresného súdu Banská Bystrica vedeného k sporu pod sp.zn. 9Up/36/2021 vyplýva, že žaloba spolu s prílohami bola povinnému riadne doručená do vlastných rúk dňa 19.2.2021, a to na adrese: Ozorovská 804/3, XXX XX F. nad F.. Ako dôkaz predkladajú výpis z el. spisu ako aj pohyb doručovanej zásielky pod č. L Tvrdenie povinného o nedoručení exekučného titulu tak považujú v celom rozsahu za nepravdivé a účelové. Riadne doručenie exekučného titulu je možné overiť z elektronického spisu Okresného súdu Banská Bystrica vedeného k sporu pod sp.zn. 9Up/36/2021. Nakoľko povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu
a ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti, navrhujú návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodný.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, exekučný titul bol zrušený, je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne nebol splnený. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia dôvodu pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011).
12. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekučného konania a exekúcie v ňom prebiehajúcej. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
13. Súd sa v tomto prípade zaoberal len argumentáciou účastníkov konania, v tom rozsahu v akom boli tieto tvrdenia významne z hľadiska posúdenia, či tu dôvod na zastavenie exekúcie je alebo nie je a teda zodpovie otázky v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý pripomína, že „právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci“ (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Q./Španielsko, oba z 9. decembra XXXX, E., séria A č. XXX A a č. XXX B) iba na podstatné a ťažiskové otázky, ktoré predostrel povinný vo svojom návrhu.
14. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie domáhala jej zastavenia z dôvodu nedoručenia exekučného titulu do vlastných rúk. A pre prípad, že bola Okresnému súdu Banská Bystrica vrátená doručenka, tak podpis na nej nepatrí povinnému.
15. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn.: 5 M Cdo X/XXXX: „Doložka právoplatnosti, vyznačená na predmetnom rozhodnutí, má charakter verejnej listiny, potvrdzuje teda pravdivosť v nej uvedených údajov. Ak niekto namieta jej obsahovú nesprávnosť, je povinný na preukázanie svojich tvrdení ponúknuť riadne dôkazy. Z hľadiska posúdenia pravdivosti údajov v doložke právoplatnosti nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, že pri ich uvedení došlo k chybe, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že k tejto chybe skutočne došlo.“
16. Podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23.03.2016, sp. zn.: XXCoE/XX/XXXX: „Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané) ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia (§ 42 Exekučného poriadku) je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. V prípade, že účastník namieta správnosť vyznačenia doložky vykonateľnosti (potvrdenia o vykonateľnosti) je povinný svoje tvrdenia preukázať.“
17. Exekučným titulom v predmetnom konaní je Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Up/36/2021 zo dňa 19.1.2021, ktorý sa stal právoplatný a vykonateľný dňa 16.3.2021.
18. Exekučný súd posudzuje exekučné tituly z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namieta, že exekučný titul, ktorý bol vydaný v upomínacom konaní podľa zákona o upomínacom konaní mu nebol doručený, a ak bol, tak podpis na doručenke nie je povinného. Súd preto nahliadol do súdneho spisu 9Up/36/2021 a z informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu (exekučný titul - platobný rozkaz spolu s prílohami) podacie číslo: L. (doručenky) zistil, že správa bola listinne doručená dňa 19. 02. 2021, pričom v podrobných informáciách je uvedené ID prijímateľa: rc://sk/XXXXXXXXXX_benuska_benedikt , t. j. rodné číslo povinného. Rozhodovacia prax dlhodobo dospela k záveru, že dokladom o doručení písomnosti súdu je tzv. doručenka, ktorá má povahu verejnej listiny v zmysle § 134 O.s.p (v súčasnosti § 111 ods. 1 CSP). Súd vychádza z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri doručení a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. Ustanovenie § 45 ods. 2 O.s.p. (v súčasnosti § 111 ods. 1 CSP) upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke (namieta, že zásielku neprevzala oprávnená osoba), je povinný o tom súdu predložiť dôkaz, a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 240/2010 zo dňa dňa 27. 10. 2010).
19. Súd nad rámec nahliadnutia do súdneho spisu vedeného na oddelení upomínacieho konania vykonal dokazovanie, a to dožiadaním Slovenskej pošty, a.s., ohľadne informácie, či bol exekučný titul doručený povinnému (žalovanému). Slovenská pošta, a.s. uviedla, že šetrením v dodávacích dokladoch pošty bolo zistené, že zásielka L. adresovaná F. F., I. Q. XXX/X, XXX XX F. W. F. bola dodaná dňa 19.02.2021. Zásielku prevzal adresát osobne. Slovenská pošta, a.s., priložila fotokópiu dodávacieho dokladu, ktorá tvorí prílohu listu. Teda fotokópiu z dodávacej knihy doručovateľa, kde je uvedené podacie číslo zásielky: L., podpis povinného (žalovaného) zo dňa 19.02.2021 a číslo Občiasnkého preukazu povinného: Q. XXXXXX. Súd lustráciou v agende občianskych preukazov zistil, že číslo občianskeho preukazu zapísané v dodávacej knihe doručovateľa súhlasí s číslom občianskeho preukazu vedeného
v agende občianskych preukazov, a to pod. č. Q. XXX XXX, ktoré preukazuje totožnosť povinného. Na základe uvedeného, preto súd konštatoval, že údaje na doručenke považuje za pravdivé, nakoľko opak súdu zo strany povinného preukázaný nebol, keďže povinný súdu na preukázanie svojich tvrdení žiadny dôkaz nepredložil.
20. Súd má za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
22. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
24. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
25. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si však v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie žiadne trovy konania voči povinnému neuplatnil. Exekučný poriadok výslovne nerieši situáciu, ak si účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil a ani nevyčíslil. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne neprejavil záujem a ani si ich nevyčíslil, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Prihliadol najmä na skutočnosť, že exekučné konanie je ovládané dispozitívnym princípom a exekučný súd nesmie viesť exekúciu voči povinnému v rozsahu, ktorý oprávnený nepožaduje. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie nepriznal, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.