Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21Co-59-2024.pdf
PDF · 124.57 KB
Case nature
Subarea
21Co/59/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/X, C., zastúpeného: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., Ďumbierska 3F, Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 36 836 460, proti žalovanej: D. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXXX/X, C., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 28. marca 2024 č. k. 100C/17/2024-38, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovanej sa ukladá nevstupovať do bytu č. X, nachádzajúceho v dome súpisné číslo XXXX, vchod (číslo) 1, poschodie 0 mezanín, postavenom na pozemku parcela registra „C“ parc. č. 4833/1, zapísaný na LV č. XXXXX, katastrálne územie C., obec C., okres Piešťany, na priľahlý pozemok parcela registra „C“ parc. č. 4833/1, o výmere 125 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na LV č. XXXXX, katastrálne územie C., obec C., okres Piešťany, na priľahlý pozemok parcela registra „C“ parc. č. 4833/3, o výmere 87 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na LV č. XXX, katastrálne územie C., obec C., okres Piešťany, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o žalobe žalobcu proti žalovanej na ochranu osobnosti.
II. Žalovanej sa ukladá nepribližovať sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v súdnom konaní, trestnom konaní a správnom konaní, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o žalobe žalobcu proti žalovanej na ochranu osobnosti.
III. Žalobcovi sa ukladá podať proti žalovanej žalobu na ochranu osobnosti v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu o uloženie zákazu žalovanej nevstupovať do bytu č. X, v dome súpisné číslo XXXX, E. (F.) X, E. C., tiež na priľahlé pozemky, ako aj zákazu priblíženia sa k žalobcovi žalovanou na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov (I.); žalovanej nárok na náhradu trov konania súd nepriznal (II.). Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. f), h), § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 veta prvá CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov).
2. Vecne zdôvodnil osvedčenou skutočnosťou, že žalovaná dlhodobo trpí závislosťou na alkohole, pričom v prípadoch jeho nadmerného užitia alebo abstinencie dochádza k zhoršeniu jej správania. Z vyjadrení členov rodiny žijúcich v byte vyplýva, že žalovaná často vyvoláva konflikty, má nevhodné urážlivé prejavy so zámerom vyvolať hádku, často sa vyhráža sebapoškodzovaním, či ublížením ostatným členom rodiny. Dcéra žalovanej (A. B.) opísala verbálne útoky žalovanej adresované prevažne žalobcovi, jej partner (G. H.) okrem slovných vyhrážok a útokov opísal vyostrenú situáciu medzi ním a žalovanou v roku 2020 (potom čo jej vylial v zlosti pivo vytiahla na neho nôž). Brat žalobcu (C. B.) opakovane opisoval najmä provokatívne urážky žalovanej na adresu svojej manželky. Uvedené osoby
sa zhodli na tom, že žalovaná slovne napáda žalobcu, osočuje ostatných členov rodiny a vymýšľa si na nich klamstvá v snahe poškodiť ich. Uvedené skutočnosti negatívne ovplyvňujú zdravotný stav žalobcu, ktorému bola privolaná rýchlo zdravotná pomoc. Žalobca trpí ochorením Parkinsonova choroba.
3. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že žalovaná je zdrojom konfliktov a napätia v rodine. Trpí dlhodobo syndrómom závislosti na alkohole, považovaný za chronické ochorenie žalovanej. Verbálne napáda všetkých dospelých členov domácnosti, najčastejšie ich adresuje žalobcovi, čo negatívne ovplyvňuje jeho zdravotný stav. Fyzické útoky žalovanej však súd nepovažoval za dostatočne osvedčené. Žalobca poukazoval na útok žalovanej voči jeho osobe a A. B. zo dňa 1.10.2023 (4 mesiace pred podaním návrhu), avšak z charakteru zranení bolo zrejmé, že išlo o útok, ktorý nedosahoval silu a intenzitu, aby bol dôvodom pre okamžitý zásah zo strany súdu, keďže fyzické útoky žalovanej sa neopakujú.
4. Hoci súd prvej inštancie konštatoval, že prejavy žalovanej ohrozujú duševnú integritu žalobcu, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu dospel k záveru, že nejde o stav vyžadujúci okamžitý zásah súdu vo forme neodkladného opatrenia (žalovaná trpí závislosťou na alkohole dlhodobo, jej správanie nie je pre jej okolie neobvyklé a žalobca už viac ako päť rokov si uvedomuje a pozná správanie žalovanej). Žalobca podľa záveru súdu prvej inštancie nedostatočne tvrdil skutočnosti odôvodňujúce okamžitý zásah zo strany súdu a vlastné tvrdenia do značnej miery nahrádza tvrdeniami A. B., A. B. a G. H., obsiahnutými v čestných vyhláseniach. Doposiaľ však žalobca nepodal návrh na rozvod manželstva, ktorý by bol podľa názoru súdu prvej inštancie dostatočným dôkazom o vážnom rozvrate manželstva, pre správanie žalovanej. V dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia by tiež bolo žalovanej odňaté právo užívať svoj predmet vlastníctva v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, pričom by prišla o svoje obydlie, predstavujúce nezvratný stav. S poukazom na uvedené návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, ako i zásadou úspechov v spore na strane žalovanej, ktorej vznikol nárok na náhradu trov. Z dôvodu, že žalovanej trovy nevznikli, náhradu trov konania jej nepriznal.
5. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca navrhujúc jeho zmenu vyhovením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 písm. f) a h) CSP. Napadnuté uznesenie označil za vnútorne rozporné a arbitrárne (poukazujúc na zásadný rozpor medzi výrokom rozhodnutia a zisteniami súdu prvej inštancie uvedenými v jeho odôvodnení). Súd prvej inštancie konštatuje za osvedčené, že správanie žalovanej v domácnosti negatívne ovplyvňuje zdravotný stav žalobcu, v dôsledku čoho mu v nedávnej minulosti musela byť privolaná aj rýchla záchranná pomoc. Za osvedčené považoval aj verbálne napádanie všetkých dospelých členov v domácnosti. Svoje útoky však žalovaná najčastejšie adresuje žalobcovi. Súd preto dospel k záveru, že je nepochybné, že prejavy žalovanej ohrozujú duševnú integritu žalobcu.
6. Žalobca v odvolaní ďalej argumentoval, že stav ohrozujúci integritu žalobcu trvá, čo potvrdil aj súd prvej inštancie a poukázal aj na ustanovenia zákona zaoberajúce sa neodkladnými opatreniami, ktorých primárnych účelom je ochrana osoby, do ktorej integrity má byť zasahované. Záver súdu odporuje samotnému účelu neodkladných opatrení. Zdôraznil, že účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) je práve chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Na nariadenie tohto neodkladného opatrenia sa vyžaduje iba možnosť ohrozenia integrity, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby, na rozdiel od objektivity dôvodného podozrenia z násilia. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z tohto skutku s jeho obeťou.
7. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že v danom prípade boli naplnené všetky zákonné podmienky na uloženie zákazu vstupu žalovanej do obydlia, ako aj zákazu priblíženia sa žalovanej k žalobcovi, kedy trvanie zásahov do integrity žalobcu, ako aj možná hrozba jeho pokračovania, bola dostatočne osvedčená. Konštatovanie súdu v odseku 27 odôvodnenia je v príkrom rozpore so skutkovým stavom opísaným v návrhu. Podľa tvrdení žalobcu v návrhu fyzické násilie žalovanej voči jeho osobe sa prejavuje najmä fackovaním, štuchaním, buchnátmi. Podľa čestného prehlásenia C. B. (brata žalobcu) násilné správanie žalovanej voči žalobcovi sa prejavuje okrem iného aj fyzickými útokmi. Žalobca má za to, že došlo i k závažnému brutálnemu útoku, a to dňa 1.10.2023, kedy žalovaná ohrozovala dcéru A. B. nožom a žalobcu udierala do oblasti hlavy, ktorý útok nie je možné zľahčovať, ako to urobil súd prvej inštancie
(predložené lekárske správy preukazujú aj vznik zdravotných následkoch, ktoré nie sú zanedbateľné). Obdobné správanie žalovanej nemožno kvalifikovať za bežné ani štandardné, napriek dlhodobému problému s nadmerným užívaním alkoholu. Žalovaná opakovane používa pod vplyvom alkoholu ako útočnú zbraň nôž, z čoho možno vyvodiť veľmi vysokú mieru rizika ohrozenia na strane žalovaného (i ostatných členov rodiny). Správanie žalovanej je nevyspytateľné, čo v konečnom dôsledku môže viesť až k fatálnym následkom. Žalobca poukázal na obsah čestných vyhlásení v súvislosti s opisom skutkového stavu, za účelom osvedčenia jeho tvrdení. Uvedený postup súdu prvej inštancie závažne porušuje právo žalobcu na spravodlivý proces.
8. Žalobca v odvolaní tiež namietal, že právny názor súdu prvej inštancie v odseku 30 napadnutého uznesenia, popiera celý úmysel zákonodarcu pri formulácii obsahu neodkladných opatrení.
9. Súd prvej inštancie v zásade vylúčil možnosť nariadenia neodkladného opatrenia za situácie, kedy žalovaná strana nemá pred podaním návrhu zabezpečené náhradné bývanie, bez ohľadu na skutkový stav veci. Ako vyplýva z dikcie zákona, účelom inštitútu zákazu vstupu do domu alebo bytu je eliminovať kontakt osoby zasahujúcej do telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa s jeho osobou, resp. eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom býva chránená osoba. Rozhodujúci je pritom iba faktický stav užívania obydlia za účelom bývania. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadné obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má v tomto prípade legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným záujmom.
10. Záver súdu prvej inštancie, že žalovaná nemá zabezpečené náhradné bývanie, odporuje zákonnému účelu neodkladného opatrenia, ako i uprednostňuje právo žalovanej na úkor práv žalobcu, do ktorých je zo strany žalovanej zasahované. Ak by súd prvej inštancie z hľadiska vhodnosti nariadenia neodkladného opatrenia vykonal aj test proporcionality, dospel by k záveru o dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Zamedzením osobného kontaktu žalovanej so žalobcom v domácnosti, sa zabezpečí právo žalobcu na ochranu osobnosti pred násilím páchaným na jeho osobe. Inštitút obmedzujúci základné právo tak umožňuje dosiahnuť sledovaný cieľ, ktorým je ochrana iného základného práva. Vzhľadom na správanie žalovanej, ktorá opisovaným spôsobom koná v poslednom období sústavne, primárne v domácom prostredí, nie je možné predpokladať, že by prípadné iné opatrenie zabezpečilo ochranu práv žalobcu. Posudzujúc kolíziu základných práv, nemožno uprednostniť právo žalovanej pred právom žalobcu, s poukazom na mimoriadnu závažnosť zásahov do jeho práv zo strany žalovanej.
11. Žalobca v odvolaní poukázal aj na definíciu násilia ako každú formu ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci a fyzického či sexuálneho nátlaku. V prípade násilia nemusí ísť v každom prípade o fyzické ataky k obeti, keďže zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Za psychické násilie pritom možno považovať každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Je nepochybné, že žalobca sa stal obeťou neustáleho nátlaku, osočovania, zastrašovania a poškodzovania sebaúcty, ale aj fyzických atakov zo strany žalovanej, ktorá mu bráni v pokojnom, dôstojnom a bezpečnom žití. Žalovaná využíva svoju fyzickú prevahu, resp. zneužíva zdravotné znevýhodnenie a vek žalobcu, ktorého neustále osočuje, posmieva sa mu, fyzicky napáda, čo výrazným spôsobom zhoršuje kvalitu jeho života. Žalobca žije v strachu a v strese z ďalšieho možné konania žalovanej, ktorá sa žalobcovi vyhráža.
12. Žalobca v odvolaní potvrdil, že má v úmysle podať návrh na rozvod manželstva, mal však strach zo žalovanej pre prípad, že sa o podaní tohto návrhu dozvie. Podanie návrhu na rozvod však napriek uvedenému nemožno považovať za povinnú náležitosť v prípade podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom je vecou tej ktorej osoby, ako v zložitej životnej situácii postupuje a aký postup v spôsobe ochrany uprednostní.
13. V doplnení odvolania žalobca uviedol, že dňa 28.4.2024 došlo zo strany žalovanej k ďalšiemu fyzickému útoku voči jeho osobe, pričom v danom prípade zasahovala aj polícia. Žalovaná opäť pod vplyvom alkoholu začala žalobcovi najprv nadávať, že je „kokot“ a rôzne oplzlosti, následne mu vyčítala, že minul peniaze na zubára ich spoločného maloletého syna. Žalobca stál na schodisku, keď žalovaná
následne zišla po schodoch, kde ho oboma rukami chytila za vlasy, asi štyrikrát ho kopla do brucha v úmysle skopnúť žalobcu zo schodov, avšak žalobcovi sa podarilo utiecť do dielne, kedy na žalovaného kričala, že ho zabije. Svedkom celého incidentom bol maloletý syn I., ktorý sa snažil počas útoku žalobcu držať, aby zo schodov nespadol a následne privolal na pomoc policajnú hliadku, ktorá v zmysle § 27a ods. 1 zákona o policajnom zbore vykázala žalovanú zo spoločného obydlia tak, ako je to uvedené v úradnom zázname Obvodného oddelenia Policajného zboru Piešťany zo dňa 29.4.2024 č. ORPZ-TT-OPP9-2024/008405-004. Žalovaná sa po jej vykázaní zo spoločného obydlia opätovne do domácnosti dostavila, pričom na výzvu A. B., aby odovzdala kľúče a opustila domácnosť, nereagovala. Po opätovnom privolaní hliadky policajného zboru, príslušníci polície žalovanej kľúče od domu vzali a mala jej byť uložená pokuta. Žalobca predmetný dôkaz nemohol uplatniť v rámci tohto konania skôr z objektívnych dôvodov, na ktorý však je v zmysle § 366 CSP potrebné prihliadať. Násilné správanie žalovanej sa čím viac vyhrocuje, čo preukazuje nutnosť zásahu.
14. Z úradného záznamu o vykázaní zo spoločného obydlia Obvodného oddelenia Policajného zboru Piešťany zo dňa 29.4.2024 č. ORPZ-TT-OPP9-2024/008405-004 bolo zistené, že dňa 28.4.2024 o 13.40 hod. bola D. B., nar. XX.X.XXXX, vykázaná zo spoločného obydlia ohrozenej osoby A. B., nar. XX.XX.XXXX (vykázanie zo spoločného obydlia sa vzťahuje na priestor rodinný dom na adrese C., A. XXXX/X). Dňa 30.4.2024 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru Piešťany doručilo súdu prvej inštancie Potvrdenie o vykázaní žalovanej zo spoločného obydlia podľa § 27a ods. 1 ZoPZ (zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov) a za ohrozenú osobu bol označený žalovaný. Vykázaná žalovaná sa mala zdržiavať na adrese E. J. XXXX/XX, C..
15. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
16. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potreba bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa § 325 ods. 2 písm. f), h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby f) aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojim konaním ohrozuje; h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
18. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ústava č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „ústava“) nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
19. Podľa čl. 19 ods. 1, 2 ústavy každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena a každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
20. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb., ďalej len „dohovor“) nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
21. Podľa čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach „ochranné opatrenie“ je akékoľvek rozhodnutie bez ohľadu na jeho názov, nariadené vydávajúcim orgánom členského štátu pôvodu v súlade s jeho vnútroštátnym právnym poriadkom, ktorým sa osobe predstavujúcej riziko ukladá jedna alebo viacero nasledujúcich povinností s cieľom chrániť inú osobu, ak môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita tejto inej osoby:
a) zákaz alebo úprava vstupu na miesto, kde má chránená osoba pobyt, kde pracuje, alebo ktoré pravidelne navštevuje alebo kde sa pravidelne zdržiava; b) zákaz alebo úprava kontaktu s chránenou osobou akýmkoľvek spôsobom vrátane telefonického kontaktu, elektronickej alebo riadnej pošty, faxu alebo iných prostriedkov; c) zákaz alebo úprava približovania sa k chránenej osobe bližšie ako na určenú vzdialenosť.
22. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
23. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
24. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Ohrozenej osobe sa poskytuje pomerne rýchla ochrana, aby nemusela opúšťať svoje obydlie (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/355/2012). Možno pritom spravidla vychádzať iba z tvrdení strán konania, záznamov polície, keďže stanovisko žalovanej strany je obvykle v zásade protichodné.
25. V posudzovanej veci súd prvej inštancie správne konštatoval osvedčenú skutočnosť, že žalovaná dlhodobo trpí závislosťou na alkohole (podľa potvrdenia psychiatrickej nemocnice zo dňa 23.5.2023 na čl. 7 bola žalovaná hospitalizovaná od 24.4.2023), v dôsledku čoho je zdrojom konfliktov a napätia v rodine, pričom verbálne útoky adresuje predovšetkým žalobcovi, čo negatívne vplýva na jeho nepriaznivý stav (žalobca trpí vážnym ochorením Parkinsonova choroba). Dospel tiež k správnemu záveru, že prejavy žalovanej nepochybne ohrozujú duševnú integritu žalobcu (schválnosti, vulgárne urážky, vysmievanie sa z choroby, vyhrážky, ponižovanie, naprieky, okrádanie), spôsobujú záchvaty, vyžadujúce aj lekársku intervenciu.
26. Dôvodná však bola odvolacia námietka žalobcu o nesprávnom závere súdu prvej inštancie, keďže žalobca osvedčil aj ohrozenie svojej telesnej integrity zo strany žalovanej, a to fackovaním, štuchaním či buchnátmi, tiež fyzický útok v októbri 2023, s dôsledkom lekárskeho vyšetrenia žalobcu zo dňa 2.10.2023. Hrubú verbálnu i fyzickú agresivitu osvedčujú aj trestné oznámenia z roku 2023 a 2024 podané na žalovanú (C. B., brata žalobcu, so záverom aj na podozrenie zločinu týrania blízkej osoby a narušenia občianskeho spolužitia), čestné prehlásenia z januára 2024 (dcéry strán konania spolužijúcej v dome A. B. a jej partnera H. G.). Osvedčená tak bola vysoká miera rizika ohrozenia žalobcu, aj ďalších členov domácnosti, vzhľadom na dlhodobé ochorenie žalovanej a jej nepredvídateľné správanie (napr. ohrozovanie nožom a vyhrážaním sa ublížením okoliu aj sebe).
27. Na základe uvedeného mal odvolací súd hodnoverne osvedčené ohrozenie telesnej a duševnej integrity žalobcu žalovanou. Žalobca v danom type konania osvedčil dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (vo veci samej), ktorému sa má poskytnúť procesná ochrana (život a zdravie), ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ako zákonom stanovených predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.
28. Je potrebné uviesť, že procesná konštrukcia rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia určitým spôsobom zasahuje do princípu rovnosti strán a popiera tradičnú zásadu, nech je vypočutá aj druhá strana, avšak vzhľadom na účel tohto inštitútu ide o zásah legitímny a zákonný. V posudzovanej veci bolo osvedčené (keďže sa vyžaduje osvedčenie relevantných skutočností, nie ich preukázanie), že k neželanému správaniu žalovanej reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie závisí iba od individuálnej vôle jej samotnej (liečenej ako pacientky v psychiatrickej nemocnici, s potrebou odbornej pomoci aj jej osobe).
29. Dokazovanie relevantných rozhodujúcich skutočností (nie osvedčovanie najvýznamnejších skutočností) sa potom vykonáva v konaní vo veci samej, keďže neodkladné opatrenie má povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť žalobcom uplatnený žalobou. Vzhľadom na charakter rozhodnutia o neodkladnom opatrení, dokazovanie sa nevykonáva v rozsahu vyžadujúcom v základnom konaní vo veci samej. Postačujúce je dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti o rozhodujúcich skutočnostiach z hľadiska hmotného a procesného práva.
30. V priebehu odvolacieho konania žalobca tiež osvedčil, že intenzita správania žalovanej sa vystupňovala až do štádia zásahu policajného orgánu, vykázaním žalovanej zo spoločného obydlia dňa 28. apríla 2024, kedy vykázanie z domu urobí príslušník polície, keď vzhľadom na predchádzajúce útoky očakáva útok na život, zdravie, slobodu alebo obzvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby (§ 27a ods. 1, 2 ZoPZ). V dôsledku uvedenej skutočnosti by v posudzovanej veci boli inak naplnené zákonom stanovené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia aj podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, zmyslom ktorého je zabrániť práve stupňovaniu násilia, ktoré by mohlo mať fatálne následky.
31. Hoci pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), vyššie uvedenú závažnú skutočnosť nebolo možné v odvolacom konaní prehliadať a táto mala vplyv na procesný postup odvolacieho súdu, poukazujúc na materiálne vedenie konania, zabezpečujúce skutočné naplnenie práva na spravodlivé súdne konanie, hľadaním správneho balansu medzi dodržiavaním formálnych pravidiel a zabezpečením prístupu strany k súdu (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. US 350/2021, II.US 194/2012, US CR: IV. US 281/04, III. US 2373/21, tiež článok 3 základných princípov Civilného sporového poriadku). Predmetom odvolacieho prieskumu však bola naďalej vecná správnosť (nesprávnosť) napadnutého uznesenia z hľadiska skutočností, ktoré nastali do vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie.
32. Násilie je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa nad svojou obeťou. Je ním každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Násilím je aj nezabránenie násiliu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.12.2012, sp. zn. 5 M Cdo 10/2012).
33. Účelom inštitútu zákazu vstupu do obydlia pri dôvodnom podozrení z násilia, je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia s jeho obeťou, preto tvrdenia žalovanej strany popierajúce fyzické útoky, jej pozitívne sebahodnotenie, ako osoby, ktorá násilie použila, sú z hľadiska ochrany obete podľa § 325 ods. 2 písm. f), h) a e) CSP irelevantné.
34. Z povahy neodkladného opatrenia vyplýva, že tento procesný inštitút má k dispozícii vždy iba jedna strana (žalobca). Súčasne je zrejmé, že reálna potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava z ohrozenia exekúcie, ako zákonné podmienky nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 CSP, v sebe nevyhnutne inkorporujú značný priestor na zmarenie sledovaného účelu správaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. V záujme efektívnej ochrany práv a oprávnených záujmov žalobcu je preto nevyhnutné obmedziť určité procesné práva protistrany; súčasne však vytvoriť následne aj adekvátny priestor na účinnú kompenzáciu prostredníctvom osobitnej zodpovednosti za škodu a inú ujmu, § 340 CSP (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1126 s.), ako aj zrušením neodkladného opatrenia na návrh, ak odpadnú dôvodu, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 CSP). Modifikácia štandardných procesných pravidiel bola preto v prejednávanej veci nevyhnutá, za účelom rýchleho a efektívneho výkonu spravodlivosti, najmä v záujme prevencie zmarenia neodkladného opatrenia protistranou.
35. V posudzovanej veci bolo osvedčené, že naplnenie legitímne sledovaného účelu týmto neodkladným opatrením je možné iba vďaka tomu, že o podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemá protistrana (žalovaná) vedomosť a nie je teda priamo motivovaná zmariť účinky neodkladného opatrenia ešte pred vykonateľnosťou uznesenia o jeho nariadení. Z tohto dôvodu bolo upustené
odvolacím súdom od všeobecnej úpravy doručovania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ako i odvolania a napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie) podľa § 329 ods. 1 veta druhá CSP (pred doručením rozhodnutia odvolacieho súdu). Doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovanej pred rozhodnutím odvolacieho súdu vytvoril by sa v danom prípade priestor na zmarenie účelu neodkladného opatrenia, pričom uvedené písomnosti budú žalovanej doručené spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu.
36. Pred procesným právom žalovanej (vytvorením priestoru vyjadriť sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) mal prioritu procesný postup súdu sledujúci ochranu života a zdravia žalobcu (ktorý v danom prípade mal prednosť pred zachovaním princípu právnej istoty, rovnosti účastníkov a dvojinštačnosti súdneho konania, garantovaných v ust. § 329 ods. 1 veta druhá CSP), aby žalovaná strana nadobudla vedomosť o podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia až keď sama nemôže už účel neodkladného opatrenia zmariť a ohroziť žalobcu (vzhľadom na zdravotný stav žalovanej, porov. odsek 28 veta druhá rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorej násilné negatívne správanie sa stupňuje a je nepredvídateľné).
37. Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva. Rozhodujúci je faktický stav užívania obydlia za účelom bývania. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadné obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má v tomto prípade legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným záujmom. Samotné obmedzenie je pritom vždy dočasné, čo vyplýva priamo zo znenia právnej normy (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1097 s.).
38. Za daného stavu dočasné vylúčenie žalovanej z užívania nehnuteľnosti nepredstavuje neprimeraný zásah do výkonu jej vlastníckych práv, ako i práva na obydlie, pretože jeho legitímnym záujmom je zabezpečenie ochrany života a zdravia žalobcu pred násilným správaním žalovanej. Skutočnosti týkajúce sa náhradného bývania žalovanej, nemali vplyv na splnenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladným opatrením nedochádza k vytvoreniu nenávratného stavu, pretože ide o obmedzenie dočasného charakteru.
39. Doba trvania neodkladného opatrenia je obmedzená právoplatnosťou konania vo veci samej, s poukazom na princíp proporcionality a vyváženú ochranu práv a oprávnených záujmov strán konania.
40. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Žalovaná má možnosť využitia aj tejto právnej ochrany.
41. V posudzovanej veci žalobca teda osvedčil ohrozený nárok, ktorému sa má poskytnúť procesnoprávna ochrana, v dôsledku zásahu žalovanej do osobnostných práv žalobcu (podľa § 11 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba právo na ochranu osobnosti, najmä života, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ale aj súkromia). Z dôvodu osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, keďže bol osvedčený predpoklad pokračovania žalovanej v neoprávnených zásahoch do osobnostných práv žalobcu, bol daný dôvod na úpravu pomerov strán konania neodkladným opatrením. Zákonom stanovené podmienky, z vyššie uvedených dôvodov, okrem uloženia zákazu žalovanej vstupovať do bytu, boli splnené aj pre uloženie navrhovaného zákazu priblíženia sa žalovanej k žalobcovi za stanovených podmienok (na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s potrebnou výnimkou účasti na procesných úkonoch v súdnom konaní, trestnom konaní a správnom konaní, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o žalobe žalobcu proti žalovanej na ochranu osobnosti).
42. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanej uložil I. nevstupovať do bytu č. X, nachádzajúceho v dome súpisné číslo XXXX, vchod (číslo) 1, poschodie 0 mezanín, postavenom na pozemku parcela registra „C“ parc. č. 4833/1, zapísaný na LV č. XXXXX, katastrálne územie C., obec C., okres Piešťany, na priľahlý pozemok parcela registra „C“ parc. č. 4833/1, o výmere 125 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na LV č. XXXXX, katastrálne územie C., obec C., okres Piešťany, na priľahlý pozemok parcela registra „C“ parc. č. 4833/3, o výmere 87 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na LV č. XXX, katastrálne územie C., obec C., okres Piešťany,
do právoplatného skončenia konania vo veci samej o žalobe žalobcu proti žalovanej na ochranu osobnosti, ako aj II. nepribližovať sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v súdnom konaní, trestnom konaní a správnom konaní, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o žalobe žalobcu proti žalovanej na ochranu osobnosti.
43. Podľa § 336 ods. 1 CSP žalobcovi bola uložená povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej, keďže neodkladným opatrením nebolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, vzhľadom na vlastnícke právo žalovanej k nehnuteľnosti, predstavujúcej jej obydlie (ku ktorému má žalobca odvodené právo ako člen domácnosti). Žalobca je preto povinný podať proti žalovanej žalobu na ochranu osobnosti v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (podľa § 336 ods. 2 CSP vo výroku uznesenia odvolací súd uviedol strany konania a predmet konania vo veci samej). Vecná súvislosť s hmotnoprávnym nárokom podľa ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) bola daná.
44. Keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s § 262 ods. 1 CSP súd o nároku na náhradu trov konania nerozhoduje. S otázkou trov konania a ich náhrady sa následne vyporiada až v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Výnimku z daného pravidla predstavuje iba neodkladné opatrenie, ktoré procesne konzumuje vec samu a ktoré nie je viazané na meritórne rozhodnutie. Ak pri neodkladnom opatrení pred začatím konania nepodá navrhovateľ žalobu v súdom určenej lehote podľa § 336 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne následne súd v uznesení, ktorým neodkladné opatrenie zruší v zmysle § 336 ods. 3 CSP, pre márne uplynutie lehoty na podanie žaloby. Týmto uznesením sa konanie končí. Po jeho právoplatnosti rozhodne o výške náhrady trov konania súdny úradník súdu prvej inštancie (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1115).
45. Z dôvodu, že rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia nebolo rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), odvolací súd o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania nerozhodoval (§ 396 ods. 2 CSP).
46. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Žalovaná sa poučuje o práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.